Never leave you- 15. kapitola: Dáva mi istotu, aj keď sa pri nej cítim neistý

24. listopadu 2014 v 18:53 | Reyli |  Never leave you

Z pohľadu Harryho:
Za pár minút ma čakalo interview po ktorom hneď nasledovalo večerné vystúpenie pre nejaké rádio. Po toľkých rokov som už o tom ani nemal prehľad. Mal som do detailu naplánovaný celý deň ako obyčajný robot a jediné čo som robil bolo, že som sa dostavil na miesto kde ma postavili a robil svoju prácu.
Áno byť slávny je naozaj ťažké. Neustála pozornosť, žiadne súkromie, napádanie bláznivými fanúšikmi. Stále prikazovanie toho čo môžem a nemôžem, čo musím a čo zas mám prísne zakázané. Pri tom všetkom mám niekedy pocit, že sa naozaj zbláznim. No nanešťastie je tu ona, moja Reyli, ktorá je pre mňa akýmsi spojovníkom s normálnym svetom. Nechápem ako som to doteraz zvládal bez nej. Ako som sa dokázal každé ráno prebúdzať s tým, že ďalší deň môjho života nie je vlastne mojím dňom. No teraz viem, že je to iné. Viem, že ak som na pódium a pozriem sa do zákulisia stojí tam. Je tam so mnou. Keď nespím pár nocí kvôli nahrávaniu albumu a klipu a myslím, že viac už nemôžem je pri mne aby mi ukázala, že je vo mne viac sily ako si myslím.
"Každý na svoje miesta!" zaznel hlboký mužský hlas a ja som precitol späť do reality. Poobzeral som sa okolo seba a zistil, že som ostal posledný v zákulisí. Okamžite som sa postavil a zamieril do štúdia kde malo prebehnúť interview.
"Šepká sa, že po ukončení turné sa púšťate do nahrávania nového albumu. Čo je na tom pravdy?" opýtal sa moderátor a slova sa ujal Zayn.
"Pravdou je, že už sme sa do neho pomaly pustili."
"Ostanete verný rovnakému štýlu ako v predošlých albumoch?"
"Určite prídeme aj s niečím novým," odvetil Liam a v tom moderátor zmenil tému, ktorá ma kúsok vykoľajila. Začal sa pýtať na dievča, ktoré sa každým dňom čoraz viac objavuje v novinách ako záhadné dievča, ktoré všade cestuje s One Direction!


"Ale úprimne chalani, kto je vlastne to dievča?" spýtal sa nakoniec na rovinu po pár vyhýbavých odpovediach o ktoré sa snažili chalani.
"Kamarátka," odvetil som nakoniec stroho a chalani na mňa pozreli pričom som zaujal moderátorovu pozornosť.
"Môžeš to kúsok skonkretizovať?"
"Ako sa dá skonkretizovať pojem kamarátka?" nadvihol som obočím, pretože som Reyli nikdy nechcel zapliesť do tohto sveta.
"Ktorého z vás je to kamarátka? Ako ste sa spoznali, ako dlho sa poznáte...ja neviem, myslím, že diváci chcú vedieť všetko."
"Je to spoločná priateľka," ozval sa Louis a ja som na neho vďačne pozrel.
"Predstavil som im ju ja, pretože sme spolu prakticky vyrastali už od malička. Sme ako súrodenci," dodal som a dúfal som, že sa v tom už týmto prestane vŕtať.
"Takže súrodenci," prikývol moderátor a ja som presne vedel nad čím práve v tejto chvíli premýšľa.
"Presne, nič viac a nič menej. Je ako moja sestra."
"A naša tiež," usmial sa Niall.
"To hovoríš preto, že ti stále vyvára dobroty," zasmial sa Liam čím chcel odľahčiť túto situáciu, ktorá mi bola nepríjemná. Zakaždým keď prišlo na reč o Reyli pred médiám som sa bál, že vyjde najavo jej závislosť a tým sa stane terčom pre neprajníkov a závistlivcov. To, že som o nej celú dobu mlčal som sa ju snažil iba chrániť, pretože som vedel aké zákerné vedia byť média.
"Prečo s vami všade cestuje?"
"Pretože sme ju o to požiadali," odvetil znova Louis.
"Tak to mi vysvetlíte," zasmial sa.
"Je to jednoduché, to dievča je naším spojovníkom s normálnym životom," pokrčil ramenami Liam a ja som bol im vďačný za to, že mi s touto situáciou pomáhajú.
Cestou na hotel som sa stavil ešte v pizzérií kde som kúpil štyri rôzne druhy a jednu fľašu vína. Chcel som sa s Reyli porozprávať o tom čo všetko ju asi pravdepodobne čaká v najbližších dňoch a poriadne ju na to pripraviť. Vedel som, že jej psychický stav ešte nie je v poriadku a ani zďaleka nemá vyhratý svoj boj. A síce sa zatiaľ drží, za ten čas som s ňou prežil chvíle kedy som si sám myslel, že sa zbláznim. Jej úzkosť, ktorá ju niekedy popadla a celú pohltila ma ubíjala viac ako moje celoročné odlúčenie od rodiny. Keď som videl jej prázdny pohľad, ktorým sa upierala niekde do neznáma, prial som si aby som jej pocit mohol vziať na seba. V deň keď sa mi prvý krát hodila o zem, pričom porozbíjala všetko čo jej prišlo pod ruku vplyvom jej abstinenčných príznakov som ju vzal iba do náručia a ostal som s ňou schúlený na zemi až kým sa neupokojila pričom som plakal ako malé dieťa. Bolelo to. Bolel ma pohľad na to ako trpí, no musel som byť silný aby som to nevzdal. Musel som byť silný aj za ňu, pretože som jej sľúbil, že jej znova nedovolím užiť to svinstvo a spadnúť. Už si okúsila peklo a mojou povinnosťou je zaistiť aby do neho nespadla znova.
"Pozri čo som vytvorila," usmiala sa na mňa a ukázala mi obrovský obraz, keď som došiel do jej hotelovej izby.
"Som rád, že si si našla záľubu," odvetil som a položil pizze na posteľ, na ktoré sa slastne pozrela.
"Kukuricová s ananásom?" uisťovala sa pričom zodvihla pravé obočie. Ako som len miloval tú jej mimiku keď sa mi ju podarilo niečím potešiť alebo nadchnúť.
"Uhm a potom sedliacka, šampiónova a jedna detská s nuttelou a banánmi," dodal som a ona skočila na posteľ pričom otvorila prvú z krabíc.
"Poď ku mne," vystrela ruku a posunula sa na druhý kraj postele aby som si mohol sadnúť.
"Ja si dám tu s banánmi," usmial som sa a vybral som predposlednú pizzu.
"Už si volal s maminou?" pozrela sa na mňa a ja som uhol pohľadom.
"Pred spaním jej zavolám."
"Harry," cítil som ako sa na mňa prísne pozerá, no ja som to jednoducho nevedel prekusnúť. Nechápal som ako si moja mama mohla nájsť iného chlapa. Ako to mohla urobiť otcovi, Gemme. Ako to mohla urobiť mne?
"Nemôžeš sa jej donekonečna vyhýbať," povzdychla si a ja som vedel, že mi chce len to najlepšie.
"Ty to nechápeš," nadvihol som späť tvár ku nej.
"Tak mi to vysvetli."
"Ako môžem veriť, že niečo existuje večne keď ani mojim rodičom to nevyšlo?" opýtal som sa nakoniec to nad čím som sa zamýšľal už toľko krát. Každý ma iba videl, že mám každú chvíľu inú ženu, no nikto sa nepýtal prečo. Nikoho nezaujímalo ako sa skutočne cítim, čo vlastne cítim. Videli iba to čo chceli vidieť, no pod povrch nikto ani len nezazrel.
"To, že to nevyšlo vaším neznamená..."
"A ani tvojím," skočil som jej do reči.
"Tak či tak to neznamená, že to nevyjde tebe. Určite niekde na svete existuje dievča, ktoré ťa bude milovať takého aký si a hlavne ktorá s tebou ostane večne," Reyli na mňa uprene hľadela a ja som chcel veriť jej slovám. Keď to hovorila ona, zdalo sa to byť tak jednoduché a reálne.
"Ty so mnou ostaneš navždy?" spýtal som sa potichu, pretože som mal strach, že sa mi zachveje hlas. Čoraz častejšie som v jej prítomnosti pociťoval nervozitu, ktorá sa mi odzrkadlila na mojom tóne, akým som rozprával. Nechápal som ako je možné, že zrazu u mňa vie vyvolať tak veľa pocitov naraz. Vie mi dať istotu, pričom sa pri nej cítim tak neistý, vie mi dať priateľstvo pričom chvíľkami od nej očakávam viac. A síce viem, že to čo miestami cítim nie je správne, neviem to zastaviť.
"Navždy," usmiala sa a pohladila ma po líci, čím spôsobila, že mi naskočila husia koža.
Na druhý deň ráno som Reyli priniesol podnos s raňajkami aj s obálkou, v ktorej bola letenka do Mexica. A síce sme tam nemali naplánovaný ďalší náš koncert, chcel som ju prekvapiť. Pred nami boli 3 dni voľna a ja som jej chcel splniť sen, ktorým bolo navštíviť práve toto mesto.

"Dobré ránko," šepol som aby som ju nezobudil a pobozkal ju na čelo. Potom som ju ešte prikryl a odišiel som na zraz, ktorý som mal presne o hodinu. Mali sa na ňom rozoberať akési zmeny, s ktorými prišiel Managment a ktorým nás chcel oboznámiť. Z hotela som odchádzal s dobrou náladou, no žiaľ som ani len netušil ako práve táto schôdzka zmení celý môj život.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 24. listopadu 2014 v 21:00 | Reagovat

Už som aj rozmýšľala, či bude aj nejaká kapitola z Harryho pohľadu :D :D
Veľmi sa mi páčila táto kapitola :) bolo to fantasticky napísané :D :D :D
Teším sa na pokračovanie a som zvedavá aké zmeny si managment pre chalanov pripravil :) aj keď to Harryho "Z hotela som odchádzal s dobrou náladou, no ŽIAĽ som ani len netušil ako práve táto schôdzka zmení celý môj život."...nevyzerá veľmi dobre :)

2 perfect-directioners perfect-directioners | Web | 24. listopadu 2014 v 21:24 | Reagovat

[1]: No myslím, že to vlastne bude dosť aj samotného Harryho chyba :) ale zasa k niečomu to dobre aj bude :)

3 Nika Nika | 25. listopadu 2014 v 15:32 | Reagovat

Hmm tak to som zvedava :D :D

4 Nika Nika | 27. listopadu 2014 v 18:44 | Reagovat

Kedy bude dalsia kapitolka??? :( :)

5 perfect-directioners perfect-directioners | 28. listopadu 2014 v 8:08 | Reagovat

[4]:v nedelu alebo v pondelok, chodim na tyzdnovky,tak sa mi to zial inak neda pridavat :(

6 DoMčA DoMčA | 2. prosince 2014 v 15:06 | Reagovat

Prosim daj už dalšiu :(

7 perfect-directioners perfect-directioners | 3. prosince 2014 v 21:53 | Reagovat

[6]: v nedelu urcite pridam :)

8 DoMčA DoMčA | 4. prosince 2014 v 10:27 | Reagovat

Oki tešim sa :)

9 Nika Nika | 7. prosince 2014 v 20:46 | Reagovat

Bude dnes este kapitola? :)

10 DoMčA DoMčA | 7. prosince 2014 v 22:07 | Reagovat

Asi už nie :( prosim daj už dalšiu :(

11 perfect-directioners perfect-directioners | 8. prosince 2014 v 0:35 | Reagovat

[10]:prave ju pisem zajtra pridam dve urcite, prepacte baby len som toho mala naozaj vela teraz :/

12 DoMčA DoMčA | 8. prosince 2014 v 16:12 | Reagovat

Oki už sa na nu fakt tesim :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama