Never leave you- 6. kapitola: Tentoraz si na to sama

9. listopadu 2014 v 11:45 | Reyli |  Never leave you

"Budem sa tváriť, že som nič nepočul," ozval sa po chvíle ticha, no ja som v tom nedokázala prestaň.
"No tak povedz mi pravdu. Ako to má Louis najradšej?" opýtala som sa chladne a on na mňa nechápavo hľadel.
"Vieš čo radšej už pôjdem, pretože sa neudržím a poviem niečo čo ma bude naozaj mrzieť," odvetil a otočil sa na päte ku dverám.
"Zbabelec," zašomrala som, keď za sebou zabuchol dvere. Rýchlo som naťukala Jasonovo číslo a zavolala mu. Vzal to až na štvrté zvonenie a jeho hlas znel ako po prežúrovanej noci. Po mojom vysvetlení čo sa stalo mi prisľúbil pomoc. Mala som poslednú možnosť dnes večer. Radšej som už nič nenechala na náhodu, pobalila si pár vecí a ihneď sa vybrala na autobusovú stanicu. Mama našťastie bola v práci a Harry, ktorý mal na mňa dať pozor to zabalil.
"Aspoň sa nemusím nikomu spovedať," povzdychla som si, keď som si kupovala lístok. Samu seba som presviedčala, že ma tá záležitosť s Harrym nemrzí. Nechcela som si priznať chybu. Vedela som síce, že mu týmto ublížim, no on by inak s výsluchom neprestal. A ja som nemohla dopustiť aby mal čo i len najmenšie podozrenie.
"Prekvapuje ma, že si ešte nezabudla kde bývam," uškrnul sa na mňa Jason keď som k nemu konečne dorazila.
"Hahaha," odvrkla som ironicky a prešla okolo neho. Nasmerovala som si to rovno do jeho izby, ktorú som už poznala dôverne. Niekedy bývavali časy kedy som túto izbu obývala aj 24 hodín denne. Bol to môj domov miesto intráka. A Jason ma tu vždy rád prichýlil, pretože vedel, že sa mu vždy poddám.
"Tak kde to máš?" nedočkavo som čakala kedy mi dá Jason nejakú tú zvyšnú dávku.
"Ehm zlato, nie tak rýchlo," prikročil ku mne a pohladil ma po líci. Zamračila som sa a odstúpila o krok dozadu.
"Povedal si mi, že mi pomôžeš," pripomenula som mu jeho slová a on sa zasmial.
"Dnes nie je nič zadarmo."
"Urobím čo budeš chcieť, len mi niečo daj," naliehavo som na neho pozerala a nervózne som prestupovala z nohy na nohu.


"A potom urobíš všetko čo budem chcieť?" uisťoval sa.
"Prisahám, že urobím všetko čo budeš chcieť," prikývla som a on vytiahol zo šatne krabicu, z ktorej vytiahol menšiu krabičku. Pohľadom som sa do nej vrývala až kým ju neotvoril. Pravou rukou vytiahol vrecúško s bielym práškom a pristúpil späť ku mne.
"Malo by ti to vydržať na tri dni, potom ti dám ďalšie," oboznámil ma a ja som mu vytrhla vrecúško z rúk. Na stolíku som si urobila miesto kde som prášok vysypala a začala šnupať. Raz do mesiaca som dostávala dávku v injekčných striekačkách, ktoré som si pichala každý deň. Zvyšok to bolo o šnupaní.
"Tak ako sa cítiš?" pohladil ma Jason po vlasoch kým ja som sa skláňala nad bielym práškom. Cítila som ako sa moje svaly okamžite uvoľnili a moje telo povolilo. Moja myseľ sa konečne zbavila všetkých negatívnych myšlienok, no aj tak som nedosiahla úplný pokoj.
"Fajn," odvetila som a prešla na posteľ kde som si ľahla na chrbát a pokrčila si nohy. Na jednej strane to bol skvelý pocit. Cítila som sa znova slobodná a nezávislá, no na druhej strane som sa necítila šťastne. Prvý krát v živote som nemala naozaj dobrý pocit z toho, že som nevedela odolať. Nechápala som ako je to možné a prečo, no cítila som výčitky svedomia. Mala som pocit akoby som v tejto chvíli zradila samu seba.
"Deje sa niečo?" Kľakol si k mojim nohám Jason a pozorne ma sledoval.
"Nič," pokrútila som hlavou a chytila sa pravou rukou za čelo. Tak veľmi som chcela zahnať svoje myšlienky, no nemohla som. V tom som zacítila ako mi Jason rozopol zips na nohaviciach a začal mi ich pomaly sťahovať aj s nohavičkami.
"Nechaj ma," buchla som mu po ruke, no on sa iba zasmial a stiahol mi ich celé.
"Chýbajú mi naše staré časy," šepol a nahol sa ku mne. Podvihla som hlavu a pozrela sa mu do tváre. Keď som ho nad sebou zbadala, musela som sa usmiať. Niečo vo mne po ňom túžilo. Mať ho tak blízko seba a môcť ho pobozkať bolo niečo zvláštne.
Prstami som mu pomaly prešla po perách, ktoré mal neskutočne jemné. On sa na mňa iba jemne usmial a zahryzol si do spodnej pery. Lakťami som sa oprela o posteľ a nadvihla sa bližšie k nemu. Túžba bozkávať ho, dotýkať sa ho, mať ho, vo mne rástla a ja som pomaly nedokázala myslieť na nič iné. Jeho prenikavo zelené oči na mňa túžobne hľadeli a jeho ruky začali pomaly preskúmavať moje telo pod tričkom. Viac som to už nevydržala a pobozkala ho. Jeho bozky boli tak nežné a vášnivé zároveň.
"Harry," šepla som jeho meno a pritiahla si ho bližšie k sebe. Rukou som sa mu snažila rozopnúť brašnu na opasku, ktorá sa zasekla. On sa iba zasmial a pomohol mi s tým. Stiahol si nohavice a ja som mu vyzliekla tričko. Následne som sa na neho prevalila a začala mu perami preskúmavať jeho dokonalo vypracovanú hruď.
"Kde...kde máš tetovania?" nechápavo som sa od neho odtiahla keď som na jeho hrudi nevidela ani jedno.
"Aké tetovania?" zasmial sa a ja som zrazu nespoznávala jeho hlas. Nadvihla som tvár a pozrela sa na neho. A v tom som si uvedomila, že to nie je Harry ale Jason.
"Do čerta," zašomrala som a rýchlo sa od neho odtiahla.
"Kam by si teraz šla?" schytil ma za ruku a pritiahol si ma znova na seba.
"Nedotýkaj sa ma," varovala som ho, no on sa v tom na mňa prevalil. Bol dosť ťažký na to aby som mala akúkoľvek šancu dostať sa z jeho zovretia. Prvú minútu som sa o to pokúšala, no bolo to zbytočné. Cítila som jeho dotyky, ktoré mi boli nepríjemné, no nedokázala som sa mu brániť. Nemohla som sa mu brániť. On si vzal iba to čo bolo jeho. Splatila som si tak dlh, ktorý som u neho mala.
"Kto je to Harry?" opýtal sa ma po tým ako si užil. Ležala som na boku otočená chrbtom k nemu a zabalená v prikrývke.
"Nikto," odvetila som a pohľadom som pozorovala muchu, ktorá sa snažila dostať von cez zavreté okno. Ako som jej v tej chvíli závidela. Síce bola uväznená dnu, no stále bojovala za svoju slobodu. Ona ešte mala nádej zatiaľ čo ja som už bola zatratená. Jason mal pravdu, keď mi povedal, že som závislá.
"Myslela si si, že som Harry. To nie je len tak," zacítila som jeho ruku na mojom páse.
"Mala som halucinácie. Tebe sa to nestáva?" opýtala som sa a otočila sa na chrbát.
"Hmm...nie také," dodal po zaváhaní a ja som sa posadila. Dala som jeho ruku preč z môjho tela a pozbierala si veci.
"Kam sa chystáš?" nechápavo na mňa hľadel Jason.
"Domov."
"Pred chvíľou si došla," pripomenul mi.
"A?" pozrela som sa na neho.
"Myslel som, že tu ostaneš. So mnou," posledné slová zdôraznil.
"V tom prípade si myslel zle," odvrkla som a natiahla si tričko. Vzala som si ešte zo stolíka vrecúško so zvyšným práškom a dala ho do kabely. Práve vo chvíli keď som sa naťahovala po topánky ma Jason schmatol za ruku a pritiahol si ma späť na posteľ. Rýchlo som odvrátila tvár aby som ho nemusela pobozkať a on sa uchom obtrel o moje pery.
"Nech ťa ani nenapadne začať si s iným. Od dnes si znova moja," šepol mi a pohladil ma po vlasoch.
"To, že si so mnou spal z teba nerobí môjho majiteľa. Som slobodná a...." chcela som ho uzemniť, no skočil mi do reči.
"Pšššt zlato. Nenamáhaj sa mi protirečiť. Ja tu určujem pravidlá a keď poviem, že si s nikým iným nezačneš, tak si nezačneš," stlačil mi ruku tak silno až som od bolesti sykla.
"V inom prípade by sa mohlo stať, že by si ostala bez svojej dávky.....v podstate to by bol ešte ten lepší prípad," začal sa mi vyhrážať a ja som sa na neho pozrela.
"A ten horší?" opýtala som sa šeptom, pretože sa mi triasol hlas.
"Ver, že to nechceš vedieť," usmial sa a pobozkal ma. Vedela som, že s Jasonom sa zahrávať je nebezpečné. No vždy som ho brala ako svojho kamaráta. Cítila som, že som s ním v bezpečí. Že mi od neho nič nehrozí. Možno to bolo tým, že mal na mňa slabosť už od prvého dňa čo ma spoznal. Potom sme spolu chvíľu chodili, no nedokázal mi byť verný a tak sme sa rozišli. Odvtedy bol pre mňa iba baňou pre drogy až do dnešného dňa.
"Musím ísť," povedala som a nechala som ho aby sa so mnou rozlúčil po svojom. Z jeho domu som odchádzala ešte pod vplyvom drog. Možno preto som si úplne neuvedomovala jeho slová. A síce som sa cítila naozaj zle, drogy v mojej krvi spôsobovali, že som si to veľmi nepripúšťala.
Domov som dorazila tesne pred šiestou práve vo chvíli keď si chalani hádzali svoju batožinu do áut. Vystúpila som z taxíka a zamierila si to k ním. Všetci ma privítali okrem Harryho, ktorý tam nebol a Louisa, ktorý sa mi otočil chrbtom.
"Kam idete?" vyzvedala som a nahodila som hraný úsmev.
"Domov," odvetil Zayn a ja som sa zamračila.
"Harry nás má už plné zuby," dodal Niall.
"Tak poďte ku mne. Mám ešte...." chcela som im ponúknuť miesto v našom dome.
"Niall si robí iba srandu. Máme posledné štyri dni voľna, tak ideme za rodinou," skočil mi do reči Liam.
"Štyri dni? A čo potom?" pýtala som sa, pričom som poznala odpoveď.
"Potom sa všetci vrátime do Londýna kde nás čakajú predvianočné vystúpenia," zapojil sa do toho aj Louis, ktorý však pôsobil chladne.
"A- a potom sa tu ešte vrátite?" vyzvedala som ďalej a snažila sa zadržať slzy, ktoré sa mi drali. V normálnom stave by som svoju ľútosť vedela zadržať, no teraz nie. Teraz som všetko cítila intenzívnejšie a skutočnosť, že títo blázni odtiaľ odchádzajú ma naozaj mrzela.
"Určite," usmial sa Niall, ktorý ma objal, keď si všimol moje lesklé oči.
"No nie tak skoro. Od nového roka nám začína ďalšie turné až do apríla," dodal Louis a ja som sa na neho pozrela.
"Je pravda čo povedal?" prešla som pohľadom aj po ostatných, ktorý iba mlčky prikývli a mne pomaly dochádzalo, že celý ten čas ich neuvidím. Neuvidím jeho. Celé 4 mesiace mi znova odíde a nechá ma tu samú. Bez pomoci, bez ochrany, bez pocitu domova.
"Prečo...." chcela som sa spýtať ďalšiu otázku keď v tom z domu vyšiel aj Harry so spodkami v ruke.
"Koho sú tieto?" zamával nad sebou a prikročil ku mne.
"Myslím, že som ich videl na Liamovi," zamyslene dedukoval Louis, ktorý si ich prezrel.
"Nie, tie určite nie sú moje," pokrútil hlavou Liam.
"Tak koho?" zopakoval Harry otázku, pričom sa na mňa ani len nepozrel. Ani jeden z nich však neodpovedal.
"Ou kamoško, nebudú to spodky nejakého fešáka tvojej mamy?" podrypol Zayn a Harry po ňom hodil vražedný pohľad. Harry bol na toto vždy citlivý. Odkedy sa jeho rodičia rozviedli, nedovolil žiadnemu chlapovi aby sa priblížil k jeho mame, ktorá pre neho bola ako poklad.
"Ja len, že sa tam nemohli objaviť z ničoho nič," rýchlo sa začal brániť Zayn.
"Tie som tam dala ja," ozvala som sa a schytila ich. Každý sa na mňa nechápavo pozrel keď som ich pchala do kabely.
"No čo? Nepozerajte sa tak na mňa. Nemohla som ich predsa nechať vyprať u nás doma. Bolo by to dosť podozrivé keďže žiadneho chlapa v dome nemáme."
"Povedz mi na čo sú ti pánske spodky?" nechápavo na mňa pozrel Harry.
"Máš niečo o čom nevieme?" pozrel sa mi Niall do rozkroku.
"Nie sú moje," pretočila som očami.
"Sú...sú môjho priateľa. Zabudol si ich u mňa. Chcela som mu ich preprať, no ak by som to urobila u mňa mama by na to prišla. A tak som to hodila k vám. Dúfam, že nevadí," vymýšľala som si príbeh, ktorý som dúfala, že mi uveria.
"Ty máš priateľa?" opýtal sa ma Louis, no pri tom pozoroval Harryho.
"Yop," prikývla som a pozrela sa do zeme.
"Mám pocit, že je na čase odísť!" zahlásil v tom Liam a každý tento jeho návrh podporil. Po rozlúčke, ktorá sa nezaobišla bez sĺz som s Harrym ostala sama. Mrzelo ma, že Louis ma ani neobjal, iba mi povedal suché ahoj. Jeho som si asi zo všetkých obľúbila najviac. Bol taký bláznivý a spontánny.
"Harry," oslovila som ho, keď sa chystal späť do domu.
"Prepáč musím poupratovať kým sa nevráti mama," odvetil a otočil sa späť do domu. Bolo zjavné, že bol na mňa nahnevaný, no ja som chcela vedieť pravdu.
"Prečo si mi nepovedal, že nakoniec aj tak odídeš?" opýtala som sa ho, čím som ho zastavila. Pomaly sa obrátil ku mne a povzdychol si.
"Od koho to máš?" opýtal sa.
"Od chalanov. Louis hovoril, že od Nového roka ste 4 mesiace na turné," vysvetlila som mu.
"V tom prípade Louis neklamal....aké prekvapivé," ironicky dodal a ja som sklopila zrak.
"Prečo si mi to nepovedal?" zopakovala som otázku.
"Neviem. Možno som čakal na správnu chvíľu."
"Na správnu chvíľu?" zopakovala som kúsok ironicky a znova sa pozrela jeho smerom.
"To by bolo kedy? Týždeň alebo deň pred odchodom?"
"Chcel som ti to oznámiť na vianočnej lyžovačke," odvetil pokojne a ja som ostala ticho.
"Sľúbil si mi, že ma už neopustíš," šepla som, pretože sa mi zlomil hlas. Bolela má predstava, že znova odíde. Už som chápala prečo mi niečo vo vnútri hovorilo aby som sa na neho neviazala. Niekde hlboko som vedela, že znova odíde, no ja som to nepočúvala. Miesto toho som ho znova nechala vstúpiť do môjho života.
"Je to moja práca Reyli."
"Sľúbil si mi to," zopakovala som to už kúsok silnejšie a z očí mi vyhŕkli slzy.
"A to aj dodržím. Hneď ako skončí turné sa sem vrátim a..." chcel dopovedať, no ja som mu skočila do reči.
"Po 4 mesiacoch," pripomenula som mu ten čas.
"O čo ti ide?" opýtal sa ma zrazu a ja som na neho nechápavo pozrela.
" Snažíš sa mi hrať na city aby som cítil výčitky svedomia?"
"Nie, ja...." bránila som sa.
"To je dobre, pretože popravde by sa ti to nepodarilo..... Nemám prečo cítiť výčitky, pretože.....pretože mám pocit, že predo mnou stojí cudzí človek a nie moja Reyli."
"Čo tým chceš povedať?"
"Tým chcem povedať, že sa možno podobáš na to dievča, ktoré mi bolo najlepšou priateľkou, spriaznenou dušou a mojou láskou už od malička, no ani zďaleka nie si ona," pokrútil hlavou.
"Ale...." chcela som protirečiť, no nedostala som sa ani k slovu.
"Moja Reyli by mi neklamala, nevymýšľala si príbehy a to hlavné, neublížila by mi."
"Keď tým mieriš k dnešnému ránu a k tomu čo som ti povedala o tebe a Louisovi tak...."
"Prepáč mi, ale nemám naozaj ani najmenšiu chuť byť v tvojej blízkosti," znova mi skočil do reči, čím mi ešte viac ublížil. Ani si len nedokázal predstaviť ako práve potrebujem jeho prítomnosť. Pomaly na mňa všetko začalo dopadať z dnešného dňa a ja som začala cítiť pocit úzkosti.
"Ale ja ťa potrebujem," úpenlivo som na neho pozrela.

"Tentoraz si na to sama," nadvihol obočím a otočil sa mi chrbtom. Pozorovala som ako vošiel do domu a cítila som sa naozaj mizerne. Nechápala som prečo sa ku mne takto zachoval. Kvôli jednej hlúpej vete, ktorú som mu povedala sa mi otočil chrbtom a nechal ma samú na po spas s mojimi pocitmi a mojou závislosťou.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 9. listopadu 2014 v 17:31 | Reagovat

Och, to bolo hnusne :( :(
Chapem Harryho ale nemusel to prehnat :(
A Reyli by sa uz mohla spamatat :/
A dufam, ze Louis sa tiez nebude dlho hnevat aj ked chalanov chapem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama