Never leave you- 7. kapitola: Pravdou je, že som sa nehneval. Bol som iba sklamaný

9. listopadu 2014 v 21:27 | Reyli |  Never leave you

Hneď na druhý deň som odišla do Birminghamu. Chcela som sa zbaviť pocitu, ktorý ma prenasledoval na každom kroku. Harryho a jeho sklamanie zo mňa, ktoré som mu videla v pohľade som mala stále pred očami. Hlúpo som si nahovárala, že keď od neho odídem čo najďalej, prestane to.
"Vedel som, že sa vrátiš," usmieval sa Jason vo dverách, keď som zaklopala na jeho dvere. Nič som na to nepovedala, iba som sa na neho okamžite vrhla. Jednou rukou za mnou zavrel dvere, na ktoré ma následne pritlačil. Rukou som mu prešla pod tričko a pritiahla ho bližšie k sebe.
"Čo robíš na Nový rok?" opýtal sa ma, keď som mu nahá ležala na hrudi.
"Som s maminou na lyžovačke," odvetila som.
"To musí byť nuda," zašomral a ja som sa usmiala.
"Nie, práveže je to..." podvihla som k nemu tvár, no keď som si všimla ako sa zamračene tvári, rýchlo som si rozmyslela čo dopoviem.
"Je to naozaj strašné," zaklamala som.
"U Marka sa koná párty. Počítam s tým, že tohto ročnú lyžovačku vynecháš," oznámil mi.
"To žiaľ nebude možné," pokrútila som hlavou.
"Ja sa ťa nepýtam, či je to možné," pozrel sa na mňa a ja som okamžite pochopila, že nemám na výber. Miesto odporovania som iba mlčky prikývla a znova si urobila pohodlie v jeho náručí.
Každý deň čo som bola v Birminghamu som čakala, že mi Harry aspoň zavolá, no bolo to márne. Ani raz za tú dobu sa neozval. Tri dni pred Vianocami som ho videla v priamom prenose kde vystupoval aj s chalanmi pre charitu. Zaspievali moju obľúbenú pesničku z ich albumu Little things a ja som neodolala a pohmkávala som si s nimi.
"Preboha čo to počúvaš za sračky?" opýtal sa Jason, keď dorazil zo sprchy.


"One direction," odvetila som a neodtrhla som zrak od televízora. Všetci do jedného vyzerali dokonalo. Aspoň takto som bola v ich blízkosti, keď to reálne nebolo možné.
"Kde si nechala svoj vkus?" pristúpil ku mne a zhabal mi ovládač z ruky.
"Heeej!" okríkla som ho, no on sa iba arogantne zvalil do postele a prepol si na futbal.
"Chcela som to dopozerať!" okríkla som ho.
"Koho to zaujíma?" ironicky sa zasmial a otvoril si pivo, ktoré mal na nočnom stolíku.
"Občas by nezaškodilo kebyže sa ku mne správaš milšie," pozrela som na neho vyčítavo.
"Povedz mi jeden jediný dôvod prečo by som to robil," nadvihol obočím.
"Pretože som tvoja priateľka?" skúsila som, no on ma okamžite odrovnal.
"A na to si odkiaľ prišla?" odvetil mi otázkou pričom sa zamračil.
"Trhni si," zavrčala som a odišla z izby. Čím ďalej tým viac som neznášala byť v jeho blízkosti. Správal sa ku mne ako k úplnej chudere. Nerešpektoval ma, rozhodoval za mňa a najhoršie na tom bolo, že ma čoraz viac ponižoval. Uvedomovala som si, že najlepšie čo by som mohla urobiť by bolo od neho odísť, no nemohla som prísť o jediný zdroj drog. A tak som zakaždým zaťala päste a ďalej znášala jeho správanie.
Boli ste naozaj skvelí.... naťukala som do správy a stlačilo odoslať. Sedela som v kuchyni s pohárom mlieka a pohľadom hypnotizovala mobil. Netrpezlivo som čakala na spätnú odpoveď, ktorá však neprichádzala.
Naozaj som ti tak ublížila, že sa mi už ani neozveš? Poslala som ďalšiu správu, no stále neprišla odpoveď.
Chápem....už pre teba nič neznamenám.... do pol hodiny som poslala ďalšiu, po ktorej som mobil hodila do gauču. Podoprela som si hlavu o ruky a snažila sa neplakať. Cítila som sa tak nepochopená a opustená. Nemala som nikoho okrem Jasona, pre ktorého som znamenala iba akúsi hračku, s ktorou mohol manipulovať.
"A to som si ešte pred troma týždňami myslela, že môžem začať od znova," povzdychla som si pre seba a v tom som započula melódiu, ktorú som mala na zvonenie. Rýchlo som podvihla tvár a utrela si slzy. Vyskočila som zo stoličky a skočila som do gauču.
"Harry!" ozvala som sa nadšene, keď som zodvihla.
"Dúfam, že výbava na lyžovačku už prichystaná," zasmial sa miesto pozdravu a ja som sa usmiala.
"Ešte nie."
"Tak to je chyba. Tento rok ťa na svahu úplne zničím," odvetil pobavene.
"To znamená, že sa už nehneváš?" opýtala som sa neisto.
"Pravdou je, že som sa ani nehneval," odvetil po tichšie a ja som sa nechápavo zamračila.
"Povedzme, že som bol iba kúsok vykoľajený a sklamaný z tvojho správania," dodal po chvíli.
"Prepáč mi to," povzdychla som si.
"Dávno zabudnuté."
"Ďakujem," šepla som a v tom som v pozadí počula hlasný smiech.
"Už budem musieť končiť princezná. S chalanmi ideme kúsok žúrovať. Zajtra ti zavolám."
"Hlavne to neprežeň," zasmiala som sa.
"Neboj, ako vždy."
"Práve toho sa bojím....pozdravuj," rozlúčila som sa a zložila. Stačilo mi počuť jeho hlas a cítila som sa úplne inak. Zrazu sa môj celý pohľad na vec zmenil. Minúta rozhovoru s ním stačila na to, aby som uverila, že stojím za viac ako som si myslela.
"Čo tu robíš?" ozval sa zrazu Jason, čím ma vytrhol z myšlienok.
"Volala som s mamou," zaklamala som a on si ma podozrievavo obzrel.
"Môžem s ňou snáď telefonovať nie?" pozrela som sa nechápavo na neho, keď som si všimla ako sa zatváril.
"Ja som nič nepovedal," okamžite sa začal brániť. Povzdychla som si a pozrela sa na mobil, ktorý som zvierala v rukách.
"Vieš premýšľal som," začal znova Jason a ja som k nemu podvihla tvár.
"A uvedomil som si, že sa k tebe správam naozaj strašne," dodal a sadol si ku mne do gauču.
"No všetko čo robím je preto, že sa bojím, že o teba prídem," chytil ma za ruku, ktorú následne stlačil.
"Jason nehnevaj sa, ale som unavená," chcela som sa postaviť a odísť, no on si ma k sebe naspäť pritiahol. Prstami mi podvihol bradu a palcom ma pohladil jemne na pery.
"Sľúb mi, že ma nikdy neopustíš," šepol, pričom ma prerýval pohľadom. Cítila som sa akoby mi chcel nazrieť až do duše z čoho som nemala dobrý pocit.
"To je predsa jasné, nie?" neisto som sa usmiala.
"Sľúb mi to," naliehal, kým som mu to neprisľúbila. V tom ma spokojne pobozkal a odišiel späť do izby. V tú noc som ostala spať na gauči s mobilom v ruke. Konečne po dlhej dobe som pokojne spala po celú noc a ani raz som sa neprebrala.
Ráno som si našla päť zmeškaných hovorov od Harryho, tri od Louisa a sedem od Nialla. Prvé čo ma v tej chvíli napadlo bolo, že sa stalo niečo zlé a tak som rýchlo vytočila Harryho, no ten to nebral. Skúsila som teda Nialla, no ten mal zasa vypnutý mobil.
"No tak Louis," šomrala som si popod nos, keď to už piaty krát zvonilo.
"Prosím?" ozval sa nakoniec rozospato z druhej strany.
"Povedz mi, že je všetko v poriadku!" vychrlila som zo seba.
"Všetko je v poriadku," zopakoval, pričom si medzitým pár krát zívol.
"Daj mi prosím ťa Harryho."
"Harryho?"
"Je s tebou nie?" opýtala som sa
"Moment?" odvetil a v tom som započula šramot.
"Nie je tu," po chvíli sa znova ozval.
"Ako to, že s tebou nie je," nechápavo som sa zamračila.
"Dovoľ aby som ťa informoval o tom, že spolu nespávame," odvetil a ja som v jeho hlase započula náznak irónie.
"Nemyslela som to tak," povzdychla som si.
"Skús mu zavolať," zmenil náhle tému.
"Už som to skúšala."
"Tak to skús znovu," odvetil a v tom som v pozadí započula Harryho smiech.
"On je s tebou! Ty si mi klamal!" obvinila som ho.
"Nieee," bránil sa.
"Počula som jeho smiech," trvala som na svojom.
"Vravel som ti, že máš byť po tichšie," šepol Louis a mne došlo, že to adresuje jemu.
"Tak už mi ho konečne dáš?" opýtala som sa ho.
"Počkaj chvíľu," povzdychol si a v tom položil.
"To si snáď zo mňa robia srandu," nechápavo som pozrela na mobil, keď mi v tom od neho prišla správa, že za hodinu a pol mám byť na stanici. V tom okamžiku som vyskočila na nohy a utiekla som do izby Jasona, ktorý ešte pokojne spal. Potichu som si pobalila veci, zašla do sprchy a do kabely som si schovala dávku, ktorú som mala určenú na vianočné prázdniny.
Mala som síce ešte necelú hodinu času, no nechcela som riskovať, že sa Jason prebudí a tak som odišla. Zamierila som si to do kaviarne v meste kde som sa aj hneď naraňajkovala a dorazila som na stanicu. Začala som sa obzerať, či náhodou niekoho z nich neuvidím, no nebolo po nich ani stopy. Po pol hodine čakania som to vzdala a sadla si na lavičku pri nástupišti.
"Slečna Reyli?" objavil sa zrazu pri mne akýsi chlap a ja som iba mlčky prikývla.
"Konečne som vás našiel," povzdychol si a ja som nadvihla obočím.
"A vy ste?" opýtala som sa.
"Som Paul. Prišiel som po vás," priateľsky sa usmial.
"Ale..."
"Poslal po vás Harry," dodal okamžite keď si všimol, že chcem protirečiť. V tom okamihu som vyskočila z lavičky a bola som ochotná ísť s ním kamkoľvek. Nasadla som s ním do čierneho Rengoveru a tašku iba hodila na zadné sedadlo.
"Kam to vlastne ideme?" opýtala som sa, keď si to nasmeroval opačnou stranou od Holmes Chapel kde sme bývali.
"To je prekvapenie," usmial sa a pozrel sa na mňa.
"Dúfam, že máte so sebou všetky svoje doklady," prižmúril oči.
"Prečo?" neisto som sa opýtala.
"Len tak," mykol ramenami a zasmial sa.
"Práve sa začínam obávať," povzdychla som si a pozrela sa von oknom.
Po celých dvoch hodinách cesty, kedy som sa snažila čo to vyzistiť od Paula sme dorazila do Londýna. Nechápavo som pozerala z cesty na Paula keď si to nasmeroval na letisko.
"Ja ho zabijem," zašomrala som, keď zastavil na parkovisku pri letisku.
"Vystupovať," usmieval sa na mňa Paul a vzal mi moju batožinu.
"Zabijem ho," zopakovala som a vystúpila. V tom ku mne pristúpil Paul, ktorý si nasadil slnečné okuliare hoci slnko nesvietilo a chytil ma za ruku.
"Kam ideme?" pýtala som sa, no on nič nepovedal. Zastavili sme až pred kontrolou batožín.
"Treba aj kabelku," ukázal na pás a ja som ju silno stlačila.
"To nemôžem," pokrútila som hlavou, pretože som si uvedomovala, že v nej nájdu drogy.
"Inak vás nepustia ďalej," nadvihol obočím Paul.
"Nevykaj mi," zazrela som na neho a on sa okamžite ospravedlnil.
"Nemáme veľa času. Lietadlo nám letí o necelých 15 minút," oznámil mi Paul.
"A- ale ja ani neviem kam letíme," zakoktala som sa.
"Harry vám, prepáč ti už všetko vysvetlí. Iba polož tú kabelku na pás," naliehal na mňa a ja som sa poobzerala okolo seba. Všetky pohľady zamestnancov kontroly sa na mňa upierali a ja som začínala byť naozaj nervózna. Vedela som, že ak mi nájdu drogy, mohla by som za to skončiť aj vo väzení.
"Musím si odskočiť," šepla som a rozutekala som sa preč. Paul na mňa kričal, no ja som zmizla na dámskych toaletách. Zamkla som sa v kabínke a vytiahla vrecúško. Cítila som ako mi srdce bije rýchlejšie a moje dlane sa začali potiť. Bola som úplne v úzkych. Vedela som, že sa tohto obsahu musím zbaviť, no uvedomovala som si aj to, že bez neho budem až do Nového roka bez drog. A práve z toho som dostávala naozaj strach. Naposledy keď som sa ocitla v takej situácii mi to spôsobilo nemalé problémy. Bála som sa, že by som to nevydržala. Bála som sa, že moja závislosť ma zasa raz premôže a prestanem byť sama sebou.
"Reyli?!" započula som Harryho hlas, ktorý vošiel na dievčenské toalety.
"Si tu?!" opýtal sa a začal klopať na všetky kabínky.
"Som," ozvala som sa neisto a v tom zaklopal aj na moje dvere.
"Si v poriadku?" opýtal sa ma a ja som zovrela balíček v pästi. V duchu som zvádzala neskutočný boj.
"Paul mi hovoril, že si doslova utiekla," dodal.
"Môžeš ma nechať na chvíľu samú?" opýtala som sa tichým hlasom.
"O desať minút máme odletieť," odvetil.
"Kam?" opýtala som sa.
"Malo to byť prekvapenie ale dobre, ak inak nedáš," povzdychol si a dodal: "Cairngorm Mountain."
Prekvapenie som podvihla tvár a pozrela sa na dvere, ktoré nás oddeľovali. Cairngorm Mountain bolo lyžiarske stredisko kde sme chodievali každý rok. Len som nechápala prečo tam ideme už teraz.
"Mali sme odcestovať až o dva dni," nechápala som.
"Prečo radšej nevyjdeš z tej kabínky a neporozprávame sa normálne?" opýtal sa a ja som pozrela na balíček. Aj keď som nechcela, musela som to urobiť. Vo chvíli keď som hodila balík do smätného koša myslela som, že sa zbláznim. Všetky moje bunky kričali aby som to nerobila, no nemala som na výber.
Nakoniec som odomkla dvere a otvorila ich. Harry stál v strede chodby a skúmavo na mňa hľadel. Nezaváhala som ani chvíľku a rozbehla sa k nemu. Až keď som ho zbadala oproti sebe uvedomila som si ako veľmi mi chýbal. Skočila som mu bez slov do náručia čo on zjavne nečakal, pretože ostal zaskočene stáť.
"Páni, čím som si to zaslúžil?" zasmial sa a privinul si ma k sebe.
"Stačí, že si tu a pri mne," šepla som mu do ucha a odtiahla sa.
"Kedykoľvek a kdekoľvek," usmial sa a začesal mi prameň vlasov za ucho.
"Mali by sme už ísť," povedala som a obzrela sa ku kabínke, do ktorej ma to každou sekundou čoraz viac vábilo.
"Na čo ešte čakáme," potiahol ma za ruku a vyviedol zo záchodov. Celú cestu ku kontrole som sa obracala smerom k toaletám. Prisahám, že ak by ma Harry nedržal za ruku, rozbehla by som sa k ním a dopriala by som si celú dávku naraz.
"Nevedel som, že nátlak ľudí berieš tak dobre," zasmial sa, keď mi vzal kabelu a položil ju na pás. Nechápavo som sa na neho pozrela.
"Tie všetky otravné fanúšičky po ceste sem?" nadvihol obočím a ja som vykukla do predsiene kde bola tlupa kričiacich mladých dievčat.
"Ou!" prekvapene som nadvihla obočím.
"Tak to som si ani nevšimla," šepla som si pre seba a prehltla na sucho. Moja hypnóza z drog spôsobila, že som na malú chvíľu prestala vnímať všetko naokolo. Nikdy som si poriadne neuvedomovala čo všetko mi tie svinstvá spôsobovali až doteraz. Čim viac som bola v Harryho blízkosti tým viac som sa desila ich vplyvu na mňa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama