Never leave you- 8. kapitola: A teraz každý vie, že si moja...

11. listopadu 2014 v 10:30 | Reyli |  Never leave you

Po príletu do Cairngorm Mountain nás pred letiskom už čakalo auto s ochrankármi. Nechápala som ako stihol Harry všetko zariadiť, no páčilo sa mi to. Už na letisku som cítila atmosféru hôr, ktoré čakali iba na nás. Šťastne som sa usmiala a spontánne chytia Harryho za ruku.
"Dobrodružstvo sa práve začína," spokojne si povzdychol a vybral sa k autu. Sadla som si na zadné sedadlo a oprela hlavu o Harryho plece. Ruky sme mali spojené a ja som si užívala ten božský pokoj, ktorý som v tej chvíli cítila.
"Vedia o tom naše mami?" opýtala som sa keď sme dorazili do izby.
"Moja áno a tvojej to oznámi tá moja," odvetil a otvoril kufor. Sadla som si na posteľ a pozorovala ako sa vybaľuje do skríň.
"Ty sa nevybalíš?" pozrel sa na mňa keď si všimol, že nič nerobím.
"Máš pocit, že by som mala čo vybaľovať?" pozrela som sa na svoju kabelu a on sa v tom pobavene zasmial.
"Prepáč, zabudol som."
"Kúsok si to nedomyslel," preložila som si ruky cez hruď a sadla do tureckého sedu.
"Hneď to napravím," usmial sa, pristúpil ku mne a potiahol ma za ruku. Stačilo kúsok a vytrela by som sa z postele na zem.
"Kam to ideme?!" zrýchlila som v kroku keď sme opúšťali izbu.
"Nakupovať," odvetil a privolal výťah.
"Ale ja nemám so sebou ani peňaženku."
"Tú nepotrebuješ," zasmial sa a nastúpil dnu pričom stiahol aj mňa.
"Nechcem aby si za mňa platil," varovala som ho, no bolo to zbytočné. Harry sa iba pobavene zasmial a tiahol ma na parkovisko kde zamieril k čiernemu Rengovermu. Nastúpila som na miesto spolujazdca a začala si od zimy šúchať ruky.
"Skoro som aj zabudla aká tu bývava zima," snažila som sa ohriať.
"Na," podal mi svoju čiapku, ktorú mal na sebe a ja som sa na neho vďačne pozrela. O pol hodiny sme už parkovali v podzemnej garáži pred obchodným domom. Eskalátormi sme sa vyviezli na prvé poschodie a zamierili sme si to do športového obchodu.


"Toto si nemôžem dovoliť," krútila som hlavou keď mi Harry vybral zimnú bundu, ktorá stála skoro polku výplaty mojej mamy.
"Páči sa ti?" nadvihol obočím pričom odignoroval moju poznámku.
"Je krásna ale..."
"Žiadne ale. Kúpim ti ju," skočil mi do reči a vybral sa k pokladni kde si ju nechal odložiť kým mi povyberal ďalšie veci. Úprimne som z toho nemala dobrý pocit, no protirečiť mu bolo zbytočné. Aj tak si nakoniec urobil po svojom.
"Celú cestu do hotela si nič nepovedala," prisadol si ku mne na posteľ keď sme sa po pár hodinách vrátili na izbu.
"A malo by to význam? Aj tak ma nepočúvaš," zafrflala som.
"Čože?" zmätene sa zasmial a ja som pozrela na tú hromadu tašiek, ktoré boli položené na jeho posteli.
"Ja tie veci nechcem."
"Nepáčia sa ti? Mohla si povedať, mohli sme vybrať niečo iné!"
"Ja nechcem žiadne veci," spresnila som a on sa zamračil.
"Nič tu na seba nemáš," pripomenul mi.
"Ja viem, ale....pozri Harry cením si, že si na mňa toľko minul, naozaj. No ja to nemôžem prijať. Nikdy ti to nebudem môcť splatiť," snažila som sa mu to vysvetliť.
"Ale ja nechcem aby si mi to splatila."
"A práve to je ten problém. Nechcem ich zadarmo," stála som za svojim.
"Ja som ti ich kúpil, pretože som chcel. A úprimne, nahneváš ma ak si ich nevezmeš," uprel na mňa pohľad, ktorý som až pridobre poznala.
"Ty tomu nechápeš," pokrútila som hlavou a vstala som z postele.
"Do čerta Reyli!" zaúpel.
"Ak by som na to nemal, tak by som ti to nekúpil! Tak to jednoducho prijmi a nevzdoruj mi toľko!" zvýšil hlas a prikročil ku mne.
"Myslím si, že Gemma sa týmto veciam určite poteší," usmiala som sa a prešla okolo neho na balkón.
"Toto snáď nemôžeš myslieť vážne!"
"Myslím. Povedala som, že ich nechcem, tak nechcem!" odvrkla som.
" Fajn! Choď si v čom chceš! Ja ťa nútiť nebudem!" trucovito sa hodil späť na posteľ.
"Fajn!" sadla som si nabrúsene do kresla pri balkóne.
Nasledujúce minúty sme hrali našu zvyčajnú hru z detstva kto sa dlhšie vydrží hnevať. No na rozdiel od detstva kedy som vždy vyhrávala to bolo o dosť ťažšie. Za tie roky si Harry asi vybudoval nejakú schopnosť ťahať to aj celé hodiny, pretože nevyzeral akoby ho to nejako trhalo aby sa prvý ozval. Za to ja som sa vrtela v kresle každú sekundu a hryzla som si do jazyka zakaždým keď som už chcela niečo povedať.
"Tak ako sa majú chalani?" ozvala som sa asi po hodine ticha kedy som to už naozaj nevydržala. Harry iba podvihol zrak od mobilu, do ktorého celú dobu ťukal, no nič nepovedal. Zamračila som sa pretože som čakala reakciu v štýle VYHRAL SOM!
"S kým si toľko píšeš?" skočila som k nemu na posteľ a nahla sa k nemu cez jeho kolená aby som mu vytrhla z rúk mobil. Harry však iba niečo zafrflal a otočil sa na bok.
"Ty si riadne decko," povzdychla som si a sadla si na kraj postele.
"A ty ma štveš," ozval sa potichu no zároveň nahnevane.
"To je dobré znamenie nie?" snažila som sa o úsmev.
"Keď myslíš?" odvetil mi ľahostajne pričom sa na mňa ani nepozrel.
"To sa tak ku mne plánuješ správať celý čas?" overovala som si.
"Nie. Iba do chvíle kým neprijmeš tie veci," zamrmlal a ďalej sa venoval mobilu. Pohľadom som prešla na tašky a hodnotila situáciu. Poznala som Harryho a vedela som aký dokáže byť tvrdohlavý a presvedčivý, takže som verila, že s týmto svojím správaním neprestane.
"Fajn. Urobíme kompromis. Nechám si polku veci," snažila som sa vyjednať, no neprešlo to.
"Všetky," trval na svojom.
"Styles!" okríkla som ho priezviskom a on konečne ku mne nadvihol tvár.
"Príjmaš?" opýtal sa pričom sa mu nenápadne nadvihol kútik pery.
"Si strašný," povzdychla som si porazene čím som na jeho tvári vyčarila spokojný úsmev.
"A za to zaplatíš," dodala som a čapla som ho poriadne po zadku, ktorý mal ku mne otočený. Od bolesti skríkol a ja som nezaváhala ani chvíľku a skočila som na neho pričom som ho začala štekliť. Ziapal a smial sa na plné hrdlo až do chvíli kedy sa mu podarilo schytiť moje ruky a prevaliť sa na mňa, tak, že mi moje ruky ostali za chrbtom.
"Teraz už nemáš šancu!" smial sa kým som sa snažila dostať z jeho zovretia.
"Ešte si nevyhral," prižmúrila som oči a on mi pohľadom prešiel na krk.
"Ešte nie, ale o chvíľu...." nedopovedal iba sa usmial.
"To neurobíš," zvážnela som, pretože mi došlo čo má v pláne.
"Stavíš sa?" podvihol obočím a tvárou sa priblížil k mojej najcitlivejšej časti tela. Stačilo, že som zacítila jeho dych na mojom krku už som kričala na plné hrdlo. Už od malička to bola moja najšteklivejšia časť tela a Harry to často využíval.
"Za toto ťa zabijem!" kričala som a začala kopať nohami.
"Ak to ovšem prežiješ," zasmial sa a nadvihol tvár znova ku mne.
"Pretože som upííír!" zrazu zakričal a jemne sa mi zahryzol do krku. Od toho šteklivého pocitu mi až vyhŕkli slzy a začala som sa nehorázne smiať. Harry však neprestal až do chvíle kedy sa mi konečne podarilo uvoľniť ruky a dostať sa z jeho zovretia. Rýchlo som sa posadila a chytila sa miesta, ktoré bolo kúsok mokré od jeho slín.
"Teraz som si ťa už aj označkoval!" smial sa pobavene Harry, ktorý pozeral na miesto kde ma ukusol.
"Čože?" zamračila som sa.
"Choď sa pozrieť do kúpeľne!" ukázal mi na dvere pričom sa stále bavil. Postavila som sa a okamžite si to nasmerovala k zrkadlu kde som skoro zinfarktovala.
"Harold! Ja ťa naozaj dorazím!" kričala som keď som na svojom krku zbadala veľký cucflek. Z izby som iba počula jeho záchvat smiechu. Nečakala som ani minútu a vrátila som sa do izby kde som po ňom hodila vankúš z kresla, ktorému sa však uhol a mne sa podarilo zhodiť malú lampu na stolíku.
"Ups!" zastala som keď som započula ako sa rozbila. Harry sa iba nahol cez posteľ a zodvihol zo zeme kúsok z nej.
"Ako si len mohla? Ta lampa za nič nemohla!" vyčítavo sa na mňa pozrel a ja som rýchlo pribehla zbierať jej kúsky.
"Nemal si sa uhnúť," pozrela som na neho.
"Potom by som to schytal ja."
"Veď o to mi práve išlo," pretočila som očami a on mi v tom z krku odhrnul vlasy.
"Pristane ti," zasmial sa a mieril tým na cucflek.
"Ty si debil," pokrútila som pobavene hlavou.
"No čo. Aspoň bude každý vedieť, že si moja," mykol ramenami a ja som sa iba usmiala.
"V tom prípade by to malo platiť aj naopak," pozrela som sa na neho a on sa iba zamračil. Kým stihol zareagovať, postavila som sa zo zeme a podišla k nemu na posteľ.
"Mne nemôžeš urobiť cucflek," sadol si tesne ku stene posteli.
"Prečo nie?" prikradla som sa blízko k nemu a on si rukami rýchlo chytil krk.
"P- pretože...."
"To nie je dôvod," pokrútila som hlavou a chytila ho za ruky, ktoré som sa snažila odtrhnúť z jeho krku.
"Toto nevyhráš. Si si toho vedomá však?" zasmial sa, keď videl ako bojujem s jeho prevahou. Využila som chvíľu kedy vystrel nohy a sadla som si na neho obkročmo pričom som ho začala znova štekliť pod pazuchami. To očividne zabralo, pretože na malú chvíľku sa jeho krk stal nechráneným územím a ja som to využila a prilepila sa zubami na jeho pokožku. Harry iba zakričal, no prekvapilo ma, že sa prestal brániť. Jeho telo sa uvoľnilo a ja som pokojne dorábala svoju prácu.
"A je to," spokojne som šepla, keď som sa od neho odcucla a pred sebou zbadala skoro rovnako veľké dielo ako mám ja iba na opačnej strane.
"Vyhrala si," povzdychol si porazene Harry a ja som podvihla tvár.
"A už ťa mám označeného aj ja," usmiala som sa, keď v tom mi Harry rukou prešiel do vlasov a pritiahol si moju tvár bližšie k jeho.
"Čo- čo to robíš?" zháčila som sa, keď sa mi nosom obtrel o ten môj a očami hypnotizoval moje pery, ktoré sa od vzrušenia, ktoré som začala cítiť celé chveli.

"Neviem," zamračil sa a povzdychol si. Jeho teplý dych, ktorý som cítila tak blízko mňa spôsobil, že sa celé moje telo zachvelo a ja som pocítila ako sa vo mne rozpálil akýsi chtíč, ktorý ma doslova nútil ukradnúť si jeho bozk. Každú sekundu som sa dostávala bližšie a bližšie k jeho perám až do chvíli kedy...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 11. listopadu 2014 v 19:06 | Reagovat

NIE!!!!! Toto je týranie :-D :-D
To neprežijem!!! :-D Rýchlo píšte pokračovanie :D
Kapitola bola úžasná len by to chcelo hneď aj pokračovanie :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama