Never leave you- 16. kapitola: Bez teba žiaden raj neexistuje

8. prosince 2014 v 18:53 | Reyli |  Never leave you
S nadšením som sa prehrabovala medzi vecami a v zadnom vrecku som vždy kontrolovala letenky, ktoré som si našla ráno. Nemohla som tomu uveriť, že sa môj sen o pár hodín stane skutočnosťou. Mexico, moja vysnená krajina čakala iba na mňa a ja som nevedela či mám od šťastia plakať alebo sa smiať.
"Harry," povzdychla som si s úsmevom na perách a rozbehla som sa k nemu keď sa zjavil v dverách mojej hotelovej izby.
"Ďakujem," šepla som a vbehla som mu do náruče, ktorá mi pripadala ako jediné bezpečné miesto na tomto svete.
"Dúfam, že si už pobalená," odvetil a odtiahol sa odo mňa aby mi videl do tváre pričom mi začesal vlasy za ucho.
"Myslím, že áno," prikývla som a rukou som mu prešla po líci.
"Deje sa niečo?" zamračila som sa vzápätí, keď som si všimla jeho prázdny pohľad.
"Mali sme stretnutie s Managmentom," odvetil stroho.
"A?"
"Ale nič. Nechaj tak."
"Harry," podvihla som mu prstom tvár ktorú sklopil.
"Nie je to nič čo by ťa malo trápiť," pousmial sa, no jeho úsmev nebol úprimný.
"No teba to očividne trápi."
"Nie, iba som zmätený," pokrútil hlavou.
"Z čoho?" nechápala som.


"Tak tu sú naši holúbkovia!" vtrhol nám v tom do izby Louis, ktorý sa na nás podivuhodne zazubil a prerušil náš rozhovor. Harry sa odo mňa okamžite odtiahol a pristúpil k Louisovi, ktorému ukázal, že má ísť s ním.
"Ako sa máš Louis?" opýtala som sa ho zo slušnosti skôr ako opustil moju izbu aj s Harrym.
"Mohlo byť aj lepšie, no keďže ma Harryno neberie s vami do Mexica..." chcel niečo dopovedať, no Harry ho okríkol a znova mu ukázal na dvere.
"V pokoji sa dobaľ. Do hodinky, že si prichystaná," pohľadom na mňa Harry prešiel a ja som iba mlčky prikývla. Bola som si istá, že sa na tom stretnutiu niečo muselo stať. Harry nebol vo svojej koži. Reagoval rozpačito, nepôsobil uvoľnene a hlavne na Louisa použil tón hlasu, ktorý u neho nebol zvykom.
"Idete do Mexica?!" pýtal sa ma otec už asi piaty krát cez Skype keď som mu ukazovala cez kameru letenky.
"Uhm," prikývla som a snažila sa nezačať kričať od radosti.
"Pamätám si ako si o tom rozprávala od deviatich rokov," zasmial sa.
"A teraz sa mi to splní," prikývla som.
"Som rád, že si plníš svoje sny," usmial sa, pričom sa silno rozkašľal.
"Otec, si v poriadku?"
"Ale áno, iba sa to počasie odráža na mojom zdraví."
"Mal by si sa vrátiť do Holmes k mame. Ona by sa o teba postarala."
"Reyli to už sme rozoberali milión krát."
"A stále si myslím, že by to bolo najlepšie rozhodnutie."
"Nechaj moje rozhodnutia na mne."
"Ty si to moje na mňa nenechal," pripomenula som mu, že to bol práve on, ktorý prišiel s nápadom aby som odcestovala s Harrym.
"A neľutujem to, pretože každý deň ťa vidím viac a viac živšiu."
"Bojujem tak ako som ti sľúbila."
"Som na teba neskutočne hrdý."
"No nezabúdaj, že to robím aj pre teba. Preto ma nemôžeš sklamať," pripomenula som mu našu dohodu, že ak to jeden nevzdá, nevzdá to ani ten druhý.
"Nesklamem. Neboj sa," odvetil rozhodne hoci jeho vychudnutá tvár a zapadnuté oči hovorili o niečom inom. Ešte pár minút sme spolu volali kým mi Harry neprišiel oznámiť, že je čas pomaly ísť. Otcovi som sľúbila, že sa ozvem hneď ako priletíme a zložila som.
"Ako sa má?" vyzvedal Harry po ceste na letisko.
"Tvrdí, že dobre no neviem...ja mu neverím."
"Prečo?"
"Pretože ak bol schopný odísť od nás iba kvôli tomu aby sme sa nedozvedeli pravdu o jeho zdraví a zbytočne sa netrápili, tak je aj schopný tváriť sa, že bojuje aj keď to tak nemusí byť."
"Bude v poriadku, uvidíš."
"Musí, pretože mi to sľúbil," prikývla som a chytila som ho spontánne za ruku pričom Harry zareagoval ako som nečakala. Rýchlo si odtiahol ruku z môjho zovretia a nervózne sa poškrabal po vlasoch pričom sa na mňa ani nepozrel. Chcela som sa ho spýtať, či je všetko v poriadku no niečo mi hovorilo, že aj tak by mi nepovedal pravdu.
Zvyšok cesty na letisko rovnako ako v lietadle sa nieslo medzi nami ticho. Harry zjavne nemal so mnou chuť rozprávať a ja som celý čas rozmýšľala čo sa mohlo stať, že je zrazu taký.
"Čo to robíš?" opýtal sa ma keď som po vystúpení z lietadla ostala stáť na mieste.
"Užívam si každú sekundu v tejto božskej krajine," zhlboka som sa nadýchla a otvorila oči, ktoré som mala zavreté.
"Poď ku mne," vystrela som ruku a Harry po chvíľkovom zaváhaní prikročil ku mne.
"Cítiš to? Jemný vánok vo vlasoch, ten pokoj, tú slobodu..." začala som vymenovávať, to aké som mala v tej chvíli pocity.
"Ja necítim nič," skočil mi do toho.
"Pretože nemáš zmyslové cítenie," pozrela som sa na neho.
"Aspoň ma to nezdržuje na ceste do hotela," odvrkol a ja som si v tej chvíli bola už istá, že je mrzutý.
"Tak poďme," povzdychla som si a vykročila som vpred. Po prevzatí batožiny sme nastúpili do taxíka, ktorý nás zaviezol do hotela, ktorý vyzeral ako naozajstný palác. Pri vstupe do haly sa všetko trblietalo a všade naokolo pobehovali poslíkova s batožinou odetý v rovnakej zlatistej farbe.
"Nemal si na to toľko míňať Harry," sadla som si na posteľ, ktorá bola neskutočne mäkká a pohodlná.
"Pôjdem si na chvíľu odpočinúť do svojho apartmánu. Potom prídem po teba a skočíme niekde na večeru," odvetil a bez rozlúčky sa otočil na odchod. Jeho apartmán bol umiestnený rovno vedľa môjho pričom ich predeľovali iba jedny dvere.
"Môžeš ostať tu," odvetila som na čo on zastal.
"Nechcem tu byť sama ani len sekundu," dodala som.
"Reyli ja..."
"Nie Harry. Vidím, že nie si vo svojej koži a ak mi to nechceš povedať je to tvoje rozhodnutie. No dovoľ mi byť s tebou," postavila som sa a podišla k nemu.
"Nič sa nedeje," konečne sa znova pousmial.
"Ak som urobila niečo čo ťa nahnevalo alebo ak som niečo povedala..."
"Reyli nič si neurobila," skočil mi do reči.
"Tak sa niečo stalo na tej schôdzi. Harry som tu pre teba rovnako ako ty pre mňa."
"Ja to viem."
"Tak prečo sa mi teda nezdôveríš?" zúfalo som na neho pozrela.
"Pretože nemám s čím."
"Nie som predsa slepá, vidím, že sa niečo deje," nedala som sa odbiť.
"Toto miesto je pre teba raj. Nezaťažuj sa niečím čo nemá zmysel."
"Bez teba pre mňa žiaden raj neexistuje."
"Ja som tu s tebou," pristúpil ku mne a chytil ma za ruku.
"No trápi ťa niečo," urobila som krok k nemu tiež.
"Jediné čo ma trápi je..." nadýchol sa, no nakoniec sa zasekol.
"Som tu Harry, pre teba. Zdôver sa mi."
"Bojím sa," šepol a ja som sa nechápavo zamračila.
"Čoho sa bojíš?" stíšila som hlas na rovnakú úroveň ako on.
"Bojím sa toho čo cítim," dodal neisto.
"Nemusíš sa báť toho čo cítiš," pousmiala som sa, pretože som netušila čo tým presne myslel. Rukou som mu prešla na miesto kde sa mu nachádzalo srdce a dotkla sa ho, pričom som zacítila ako celé jeho telo pri tom dotyku stuhlo.
"Všetko čo vychádza odtiaľto," ukázala som na srdce a dodala: "je správne a nemusíš mať strach. To čo cítime z nás robí ľudí a nezáleží na tom či je to dobré alebo zlé. Všetky naše pocity, naše túžby nás poháňajú dopredu a..."
Nestihla som dopovedať, pretože v tom Harry urobil niečo čo mi vzalo dych. Jednou sekundou si vzal všetko pričom sa ani nepýtal či môže. Pobozkal ma a mňa tým pripravil o možnosť rozhodnúť sa či chcem do toho padnúť alebo nie. Nechápala som, nerozumela som čo sa to práve stalo. No ten bozk bol pre mňa akoby prelomom. Prelomom kamarátstva do niečoho čo som dovtedy nikdy necítila. Stačilo, že sa jeho pery dotkli mojich a ja som pochopila, že nezáleží na tom na akom mieste sa budem nachádzať, pretože raj nájdem v každej chvíli keď ho budem mať tak blízko seba.
"Reyli," šepol moje meno, keď sa odo mňa odtiahol keď nám došiel dych a ja som sa zhlboka nadýchla.
"Teraz môžeš urobiť čokoľvek, len neodchádzaj prosím," roztrasene som sa mu pozrela do očí a videla v nich presne to čo som cítila. Videla som nehu, ktorú vložil do tohto okamihu, videla som túžbu, ktorá nás oboch pomaly pohlcovala a videla som vášeň, ktorú som pred tým u neho v živote nevidela.
"Toto ti nemôžem urobiť," pokrútil hlavou a chcel sa odo mňa odsunúť, no ja som ho rukami znova pritiahla k sebe.

"Práve toto musíš urobiť," odvetila som šeptom a znova som sa pritiahla k jeho perám pričom som ho rukami viac ovinula a celá sa k nemu pritúlila. Držal ma v náručí a ja som každou chvíľou viac a viac padala do niečoho z čoho nebolo návratu. Vedela som, že po tomto už nebude cesty späť. To čo som pocítila keď ma pobozkal sa mi vrylo až príliš hlboko do srdca a síce som netušila prečo sa Harry tak rozhodol, neľutovala som to.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 8. prosince 2014 v 19:08 | Reagovat

ÁNO ÁNO ÁNO ÁNO... konečne dostali rozum :D :D :D :D :D :D :D
skoro až skáčem po izbe :D :D :D :D :D
och na toto sa oplatilo čakať :)
úplne super :D nemalo to chybu :D :D absolutne perfektné :) :) :)
Teším sa čo bude ďalej :D :D

2 DoMčA DoMčA | 8. prosince 2014 v 19:26 | Reagovat

Jupiiiiii :D neni možneee :D super naozaj sa oplatilo čakať :D daš dnes ešte dalsiu ????

3 DoMčA DoMčA | 11. prosince 2014 v 20:14 | Reagovat

Daj dalsiu :)

4 perfect-directioners perfect-directioners | Web | 14. prosince 2014 v 22:17 | Reagovat

[3]: prave som dorazila domov zo sluzobky, zajtra pridam :)vazne sa ospravedlnujem, ze tak po malo pridavam, ale mame toho vela v robote :/

5 Nika Nika | 16. prosince 2014 v 17:58 | Reagovat

Kapitola? :( :)

6 Nika Nika | 16. prosince 2014 v 17:59 | Reagovat

Ja viem, ze je to uz asi otravne ale my sme len zvedave :)

7 DoMčA DoMčA | 16. prosince 2014 v 18:45 | Reagovat

Nika to vystihla sme zvedave hlavne ja :D

8 Nika Nika | 16. prosince 2014 v 20:19 | Reagovat

Nediskriminuj hej ;) :D :D aj ja :P

9 DoMčA DoMčA | 18. prosince 2014 v 17:18 | Reagovat

Ano obidve sme zvedave :)

10 DoMčA DoMčA | 21. prosince 2014 v 23:56 | Reagovat

Prosim prosim prosim naozaj prosiiiiiiim daj uz dalsiu :(

11 Nika Nika | 22. prosince 2014 v 12:24 | Reagovat

Bude uz dnes? :) :) PROSIIIME :( :(

12 perfect-directioners perfect-directioners | 22. prosince 2014 v 14:00 | Reagovat

[11]: na vianoce, som odcestovana stale 😞

13 DoMčA DoMčA | 28. prosince 2014 v 14:57 | Reagovat

A kedy bude dalsia cca??

14 perfect-directioners perfect-directioners | Web | 31. prosince 2014 v 20:27 | Reagovat

[13]:dnes v noci :)

15 DoMčA DoMčA | 2. ledna 2015 v 11:46 | Reagovat

Prečo si stale nedala :(

16 Nika Nika | 2. ledna 2015 v 23:29 | Reagovat

Kedy bude dalsia? :( prosim daj uz :( :(

17 Nika Nika | 17. ledna 2015 v 19:10 | Reagovat

Prosím kedy bude ďalšia? Prosím daj už kapitolu :( :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama