3. kapitola: Ona je vážne divná!

4. dubna 2015 v 19:50 | Reyli |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.
V minulých častiach: Po tom, ako Harrymu skončilo turné, si myslel, že bude mať pokoj, no namiesto toho sa k nemu nasťahovalo dievča, ktoré nepozná a ktoré má uňho stráviť celý rok na študijnom pobyte. Liv sa dlho nevedela rozhodnúť, či na pobyt pôjde, ale keďže to je naozaj veľká príležitosť, napokon sa rozhodla ísť. V Londýne však zistila, že jej pobyt zjavne bude úplne iný, ako si ho predstavovala.




Po tom, ako som jej poukazoval môj dom, respektíve od dnešného dňa aj jej dom, som sa zamkol v izbe, nasadil slúchadla a užíval si oddych. V hlave mi hýrilo, čo všetko chcem za toto voľno podniknúť a bol som nadšený zo všetkých kravín, ktoré mi napadli a za naozaj krátku chvíľu. Vedel som, že som geniálny, no niekedy ma to vedelo aj samého prekvapiť.
"Mami?" ozval som sa, keď som vytočil číslo ženy, ktorú budem navždy milovať najviac na svete.
"Áno zlatko?" odvetila mi a ja som v jej hlase zacítil dávku lásky ako vždy. Presne toto bolo na tom všetkom najhoršie. Život bez mojej rodiny a hlavne bez mojej mamy a sestry. Niekedy sa bez nich cítim naozaj stratený. Mám pocit, že niekde v priebehu mojej cesty som vybočil z toho správneho smeru a to iba kvôli tomu, že som nemal to, čo ostatní v mojom veku. Nemal som pri sebe svoju mamu, ktorá by ma usmernila, poradila, ukázala, čo je správne a miestami aj vyhrešila za hlúposti, ktoré postváram.
"Už si sa mi neozvala presných 37 hodín a 42 minút," povedal som a síce som nechcel, môj tón hlasu znel dotknuto.
"Aj ty mi chýbaš drobček," povzdychla si a dodala: "Bola som s Gemmou na tom výlete v horách, o ktorom som ti spomínala asi pred mesiacom a nemali sme tam signál."
"Závidím jej," vyhŕklo zo mňa, keď som si na chvíľu predstavil, že by som tam bol miesto mojej sestry.
"Vieš, že sa stále môžeš vrátiť domov. Nech sa rozhodneš akokoľvek, budem ťa podporovať," zopakovala mi to, čo sme už tak mnohokrát preberali. Stačilo iba povedať stop, zaplatiť pokutu Managmentu a všetkým organizátorom a seknúť s týmto všetkým. Vrátil by som sa späť domov a začal by som znova môj obyčajný život malomestského chlapca.
"Toto je môj život a ty to vieš. Len niekedy....," zasekol som sa, pretože vysloviť to, že sa mi stíska po domove a vyznieť ako malý rozmaznaný chlapec som nemal v úmysle. No nikto, kto si to nezažil nechápe, že som vlastne stále dieťa. Koniec koncov mám predsa iba 20 rokov, je normálne, že potrebujem cítiť, že tu niekto pre mňa je. Alebo aspoň to som si stále snažil navrávať.
Po rozhovore s maminou, po ktorom som bol kúsok nesvoj, som si to zamieril do kúpeľne kde som si doprial horúci kúpeľ, dal si moju obľúbenú čiernu košeľu a nasadol do svojho auta. Zamieril som si to rovno zasa za Benom, ktorý sa očividne potešil mojej opätovnej návšteve, pretože ma privítal s dvoma fľašami whiskey. Sadli sme si do V.I.P a po hodine sme už obaja zaspávali na pohovkách, no žiaľ nie od nudy, ale od príliš veľkej spotreby alkoholu za krátku chvíľu.
Nepamätám si, ako som sa dostal domov, no jediné, čo mi utkvelo v pamäti bol prísny výraz Paula, nášho hlavného ochrankára, ktorý spĺňal funkciu otca našej skupiny. Netuším, kto mu volal, no bol som tomu človeku naozaj vďačný.
"Vodu, prosím," rukou som búchal po posteli, pričom som nevládal zodvihnúť hlavu z vankúša. V tom som zacítil ako niečo dopadlo na moju posteľ neďaleko mojej nohy a uvedomil som si, že tu nie som sám. Rozospato som nakoniec zodvihol tvár a zbadal Paula ako sedel oproti mne v kresle a krútil nado mnou hlavou.
"Si môj záchranca," zachrapčal som s prepitým hlasom a pohľadom som sa snažil zhypnotizovať fľašu v nádeji, že sa pohne sama a ja sa nebudem musieť po ňu nahnúť.
"Paul prosím," zavrčal som, keď môj pokus o mágiu úplne zlyhal.
"Poviem ti iba jedno. Ak s tým neprestaneš, máš po chlebe," odvetil a ja som sa s nevôľou posadil, pričom som sa okamžite chytil za hlavu. Skôr ako som mu odpovedal, som sa z chuti napil a na ex do seba šupol vyše polku obsahu.
"Neprestanem s čím?" nakoniec som sa opýtal.
"Nebudem sa prizerať, ako sa sám ničíš."
"Ale prosím ťa, každý v mojom veku pije," mávol som rukou a neprikladal som jeho slovám veľkú váhu.
"No ty to robiť nebudeš, chcem, aby ti to bolo jasné," pozrel na mňa prísne a ja som sa musel ironicky zasmiať.
"Pretože som slávny?"
"Pretože si normálny chlapec, ktorý vie určite svoje problémy riešiť aj inak ako v alkohole," odvetil.
"Ja nemám žiadne problémy. Veď sa len pozri žijem vo vile, mám dom dokonca v Los Angeles, ktorý je mojím druhým domovom, som slávny a celý svet mi leží pri nohách. Mám všetko, po čom všetci ostatní túžia," pobavene som zhrnul môj dokonalý život.
"Peniaze a sláva nie sú všetko."
"Jasné, že sú," zasmial som sa a rozhodol som radšej vstať ako počúvať jeho trápne reči. V strede cesty do kúpeľne ma však ešte zastavil s tým, že v salóne sedia chalani, ktorí mi prišli poriadne vypláchnuť žalúdok, pričom ani netušili, že ten som si ešte pred stretnutím s nimi stihol vypláchnuť sám.
"Dajte tie videohry tichšie preboha!" zavrčal som, keď som konečne nadobudol dostatok síl dostať sa z kúpeľne a zísť dole schodmi za nimi.
"Mal by si s tým už konečne prestať," zazrel na mňa Louis a pôsobil sklamane tak ako za každým, keď ma videl v takom stave.
"Nezačínaj aj ty s tou hlúpou prednáškou," odvrkol som a zamieril som si to do kuchyne po vodu.
"Mal by si ho poslúchnuť," ozval sa Liam, ktorý si to aj s ostatnými zamieril za mnou.
"To sa vás nikdy nezbavím?" ohradil som sa.
"Vieš, že by si bez nás neprežil ani len týždeň," zasmial sa Zayn a vytiahol si z chladničky mlieko.
"No tak, kde ju máš?" opýtal sa ma zrazu Niall, kým ja som si konečne sadol.
"Niall, prečo tak kričíš?!" zrúkol som na neho.
"Ja nekričím, pýtam sa ťa, kde je to dievča."
"Aké dievča?" zamračil som sa.
"Bože Hazza, ty máš riadnu opicu."
"Zayn, som v pohode, okej?"
"Tak kde je to dievča?" nedali s ňou pokoj.
"Ja neviem?" skúsil som to, no zjavne mi to neprešlo.
"Ty nevieš? Akoto, že nevieš?!" začali mi znova všetci vyplachovať žalúdok s tým, aký som strašný a nezodpovedný, no nanešťastie ma práve to dievča zachránilo tým, že sa objavilo vo dverách.
"Vidíte, vravel som vám, že je šikovná," zašomral som na svoju obhajobu po tom, ako sa spoločne zoznámili a oni zistili, že sa tu dokázala zorientovať aj bez mojej pomoci, za čo som si zaslúžil od nich ďalšie vražedné pohľady. Otrávene som pretočil očami a pozoroval som túto o ničom scénku, kedy ich moja nová spolubývajúca pozvala na večeru do môjho domu, bez toho, aby sa ma opýtala. Bolo to divné. Je jasné, že spoločnosť chalanov mi nevadila, no nemal som v pláne, aby sa s ňou skamarátili. Veď to som neplánoval ani ja sám, a to tu s ňou bývam preboha!
"Môžeš sa ísť aspoň pred večerou osprchovať? Smrdíš!" dohováral mi Liam tesne pred jedlom.
"Som doma," mykol som ramenami a dodal: "A k tomu som rád, že som schopný tu s vami čo i len sedieť."
"Pokojne sa môžeš ísť vyspať," odvrkol Louis.
"A nechať vás tu samých s Oliver?" nechápavo som na neho zazrel.
"Je to Olívia a k tomu je veľmi milá."
"Je mi fuk ako sa volá Niall. A k tomu viem, akú máte slabosť na obyčajné a prosté dievčatá. Preto tu ostanem, aby som na to dozrel," pobavene som dodal, pričom som ani len netušil, že nejaký ten čas už stojí za mnou.
"Ty si taký idiot," pokrútil hlavou Zayn.
"Tak...urobte mi kúsok miesta na tom stole ešte pre tú pečenú kačicu a šalát," ozvala sa kúsok po zaváhaní a ja som sa obzrel za seba, kde stála s dvoma veľkými taniermi v rukách. Niall sa okamžite ujal tejto úlohy, kým ja som sa pohodlne posadil.
"Vyzerá to naozaj úžasne!" iskrili mu oči.
"A ty v tej zásterke vyzeráš dokonca aj príťažlivo," zažartoval som, pričom som sa ako jediný zasmial svojmu vtipu. Hlupáci, ani len nemali zmysel pre humor.
Celá večera sa niesla v pokojnej atmosfére, no neušlo mi, že sa ma všetci snažili ignorovať zakaždým, keď som sa ozval. Miesto odpovede alebo reakcie na moje otázky som si iba vyslúžil ich nevraživé pohľady alebo kopance pod stolom.
"Ste nudní," povzdychol som si nakoniec a postavil sa od stola skôr ako som dojedol hlavné jedlo. Zamieril som si to do izby, vyzliekol si veci a hodil sa rovno do postele. Bol som mŕtvy skôr ako som stihol dopočítať do 10.
"Ale to nie," zamrnčal som, keď som sa prebudil okolo polnoci na to, že môj močový mechúr akosi vypovedá, že je na čase vyprázdniť sa. Neochotne a s dostatočne veľkou drámou som sa nakoniec postavil z postele a rozospato som sa vybral na chodbu ku kúpeľni. Oči som mal zalepené a jediné, na čo som sa dokázal sústrediť bol záchod.
"O bože!" zrazu za mnou niekto zhíkol a ja som sa zmätene otočil pričom som si škrabal hlavu.
"Čo je?" nechápavo som na ňu pozrel, keď sa ona ku mne rýchlo otočila chrbtom a pred tvár si vystrela ruku.
"Toto som nemusela vidieť," odvrkla a ja som pohľadom prešiel na môjho najdôvernejšieho priateľa, ktorého som mal odhaleného. "Iba idem na záchod," odvetil som a nechápal som, prečo je tak pohoršená.
"To musíš byť pri tom úplne nahý?" nechápala, pričom sa na mňa vôbec ani nepozrela. Buď je divná alebo naozaj nemá záujem spoznať môjho Harrynka.
"Nooo..." zamyslel som sa, či tú otázku myslí naozaj vážne.
"Ako by som mohol inak urobiť svoju potrebu, ak by som pri tom nebol vyzlečený?" dodal som neisto otázku.
"Vyzliecť sa môžeš až na toalete, ako to robí každý normálny človek."
"To by som si najprv pred tým musel natiahnuť spodky, čo by bola zbytočná práca alebo by som si ich musel nechávať na noc, čo by zasa znamenalo, že by som si ich ani nevyzliekal. A za predpokladu, že by som v noci vstal na to, že potrebujem na toaletu presne tak ako teraz, tak by som si ich musel znova vyzliekať, v čom naozaj nevidím žiaden význam," dedukoval som.
"Okej, toto asi nedám," zmätene pokrútila hlavou a odišla do svojej izby. Nechápavo som pozeral, kým sa za ňou nezatvorili dvere a potom som sa otočil konečne smerom, kde sa nachádzal môj cieľ, no nakoniec som si ešte musel pobavene povzdychnúť: "Ona je vážne divná."


A/N: ďakujeme za komentár :)
V nasledujúcej časti Začiatky sú vždy ťažké sa Liv bude musieť vysporiadavať so životným štýlom svojho spolubývajúceho.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 5. dubna 2015 v 14:56 | Reagovat

Styles je taky pako :-D :-D
Tak toto Liv nezavidim :D :D no a som zvedava ako sa s tym bude vysporiadavat :-D
Tesim sa na pokracovanie :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama