Challenge Accepted - 4. kapitola: Začiatky sú vždy ťažké

7. dubna 2015 v 14:24 | Sophie |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.
V minulých častiach: Olívia sa presťahovala do Londýna k Harrymu, u ktorého má stráviť najbližší rok na študijnom pobyte a zistila, že jej pobyt asi nebude vyzerať ako pobyt ostatných študentov. Harry jej po príchode ukázal dom, povedal jej, kde jej jej izba a potom šiel robiť to, čo mu ide najlepšie. Zapadnúť do prvého baru a opiť sa d bezvedomia. Doma ho však čakali chalani, ktorí už o neho majú starosti.


Bože, to je idiot. Chápem, že tu kedysi býval sám a robil si, čo chcel, no teraz tu má niekoho ďalšieho a mal by sa tak správať a nepromenádovať sa po dome nahý. Preboha, tomu chalanovi chýba kúsok hanby. Och!
Sadla som si na posteľ k notebooku, ktorý som mala zapnutý a otvorila som si album s fotkami malého. Už druhý deň som mu nedala bozk na dobrú noc a chýba mi to. Peťko je úžasné dieťa a netvrdím to preto, lebo je môj synovec. On je rozkošný, hravý, stále sa smeje a je neskutočne inteligentný.
Ráno som zmätene otvorila oči, lebo som spala natiahnutá na posteli, vedľa mňa otvorený notebook, ktorý som zrejme nestihla vypnúť a asi sedem správ od Tomáša, s ktorým som si v noci písala.
V pohode, keď zaspíš, tak to pochopím, aj tak je už neskoro
A včera sme boli na ten film, o nič si neprišla
Bola to desná nuda
Myslím, že už spíš, keďže neodpisuješ :D
Liv, ty si fakt odkväcla? :D
Tak dobrú noc :P
Teda dobré ráno, keď zajtra vstaneš :*
S úsmevom som hľadela na obrazovku a keď som mu odpísala Aj tebe ;) tak som si šla dať sprchu a odšuchtala som sa do kuchyne, aby som spravila kávu. Keďže som plánovala ostať doma, obliekla som sa pohodlne a navliekla som na seba rifľové šortky, ktoré som ručne dokresľovala farbou na textil a moje obľúbené triko, ktoré som vyrábala tiež ja. Výstrih som upravila tak, že vždy odhaľovalo jedno rameno, vpredu som ho mala pofarbené všetkým možným a vyzeralo ako výbuch farieb a vzadu na chrbte som ho úplne rozstrihala a každé tri pásy som zviazala dohromady kúskom látky, ktorý som odstrihla z prednej časti, ktorú som skrátila.
V kuchyni som postavila na kávu a začala som robiť wafle, na ktoré som mala obrovskú chuť. Nevedela som, čo zvykne raňajkovať Harry, no spravila som viac, pre prípad, žeby si dal aj on. Bolo to také čudné bývať s niekým a nevedieť o ňom nič. Doma som vedela, že bratovi mám dať do kávy mlieko a Soničke aj cukor. Ocino pil kávu bez všetkého a mamina si radšej dala nejaký čaj. Ja som to pravidelne striedala, takže keď robil raňajky niekto iný, vždy sa ma najprv spýtal, čo si dám. Taktiež som vedela, že ocino nemá rád sladké na raňajky, takže keď som robila wafle, jemu som vždy spravila hrianky. No teraz, cítim sa zvláštne. Tak trocha neprirodzene.
Akurát, keď som vyberala z chladničky ovocie, džem, nutelu a šľahačku, sa za mnou ozval Harryho hlas a ja som podskočila ľaknutím, keďže som netušila, že už vstal, lebo prišiel úplne potichu.
"Nechystáš sa tu robiť sexuálne orgie, však?" pozrel na šľahačku a nutelu.
"Chystám sa raňajkovať," odvetila som, aj keď som mala pocit, že ma to o chvíľu prejde. "Dáš si?" spýtala som sa ho, keď som si naliala kávu.
"Ponáhľam sa do mesta, najem sa tam, možno inokedy," mykol ramenom a odišiel. Fajn, ostane mi viac, pousmiala som sa a začala som sa cpať jednou waflou po druhej. Boli výborné. Asi preto, lebo som na ne mala hroznú chuť.
Po raňajkách som upratala kuchyňu, spravila som si čaj a šla som do svojej izby. Mala som v pláne vyrobiť pár rámov na fotky a potom to hodiť na web a predať ich. Keď som sa doma balila, premýšľala som, ako budem vyrábať, keď budem ďaleko a so sebou som si mohla vziať len obmedzené množstvo vecí a aj tak mám toho nehorázne veľa. Maminka so Soňou mi však sľúbili, že mi budú posielaš balíčky a že určite aj tu existujú obchody, kde kúpim veci na DIY tvorbu. No najprv dokončím, čo som začala zo svojich zásob a zajtra pôjdem omrknúť Londýn.
Nechcelo sa mi sedieť vo svojej izbe a keďže Harry nebol doma, vzala som si dole rámčeky aj veci na ich dotvorenie a tiež notebook, aby som si zapla hudbu. Pustila som si Shinedown a popritom, ako som vyrábala som si pospevovala.

Po obede, ktorý som našťastie variť nemusela, lebo sa zvýšila kačka, mi začal zvoniť skype. Pozrela som sa, kto volá a keď som zistila, že je to môj braček, usmiala som a dala som rovno videohovor.
"Ahoj emigrant."
"Ahoj protivný veľký brat."
"Vidím, že si vo forme," smial sa. "Ako sa máš?"
"Dobre, čudne, neviem, ako emigrant," mykla som plecom a nanášala som lepidlo na rám.
"Prečo?"
"No je to trocha čudné bývať s niekým cudzím. Je to iné, ako doma."
"Si tam len tretí deň, zvykneš si, uvidíš, že o rok sa ti nebude chcieť domov."
"Bruno, teraz preháňaš," smiala som sa.
"Nepreháňam. Ver mi, som starší. A aký je Londýn?"
"Veľa som z neho ešte nevidela. V prvý deň som si len zistila, kde mám školu a včera som tam bola, lebo sme mali stretnutie všetkých z cudzích krajín. Hovorili nám, aký je systém v škole a funguje to ako na vysokej. Môžem si navoliť predmety, ktoré ma zaujímajú, no mám aj tie, ktoré sú samozrejme povinné."
"Tipnem si, navolila si si jazyky a potom všetko, čo sa týkalo dizajnu."
"Ako vieš?" krútila som hlavou, pričom som sa smiala.
"Sis, poznám ťa."
"Poznáš," prikývla som mu. Vie o mne všetko. "Vieš, čo som sa rozhodla," pozrela som naňho a keď pokrútil hlavou, nadšene som začala rozprávať. "No, zajtra mám v pláne ísť omrknúť obchody a mesto a všetko okolo toho a pohľadať nejaké kreatívne obchody a povedala som si, že si kúpim šijací stroj. Ten z domu mi asi ťažko pošlete a na vyrábanie ho potrebujem."
"Potrebuješ nejaké peniaze? Koľko ti mám poslať?"
"Nepotrebujem, mám to vreckové, čo nám dávajú, keď budem potrebovať, tak si poviem."
"Tak fajn. A zajtra ideš sama?" opýtal sa ma, pričom na mňa uprene hľadel. Tento pohľad poznám, takto sa tváril, keď sa mu niečo nezdalo.
"Uhm, prečo?"
"A čo tvoj domáci?"
"No... on je zaneprázdnený. A ja som dospelá, viem sa orientovať v meste. Vezmem si mapku a pôjdem."
"Livka," začal Bruno a nahodil starostlivý tón. "On je tam na to, aby ti to tam ukázal a uľahčil nie na to, aby si chodila sama. Na to sú hostiteľské rodiny, aby človek, ktorý išiel do zahraničia neostal sám. Vieš, aká bola moja," pripomenul mi. Bruno bol na študijnom pobyte tiež a s jeho rodinou sa navštevujeme doteraz. Oni boli asi už dva alebo trikrát u nás a my chodíme k nim. Boli dokonca aj na Brunovej a Soninej svadbe.
"Olivena, nepretáčaj očami," upozornil ma. On s Baškou ma takto volali, keď sa im niečo nepáčilo. "Ja som vedel, že nie je dobrý nápad, aby si šla k tomu chalanovi."
"Bruno, nedramatizuj."
"Je k tebe dobrý?" spýtal sa ma vážne.
"Je v pohode..." odvetila som. Nemohla som tvrdiť, že nie je, nebol ku mne zlý, len si pravdepodobne ešte nezvykol na to, že má v dome aj ďalšiu osobu.
"Povedz mi o tom viac."
"Nie je o čom, Bruno, naozaj."
"Nepáčiš sa mu?"
"Po prvé, nepotrebujem sa páčiť každému idiotovi v meste, po druhé nešla som sem kvôli nemu, ale kvôli všetkým možnostiam a po tretie, je to tretí deň, ešte sme sa nestihli poriadne ani spoznať, nemôžem ho odsudzovať za to, že jeho život je takýto a už vôbec to nemôžeš robiť ty," pozrela som naňho vážne. Nikdy som ľudí neodsudzovala a Harryho som tiež nemohla súdiť. Veď som o jeho živote nevedela nič. Možno si len ťažko k sebe pripúšťa ľudí, lebo má strach z toho, či ho majú radi preto, kto je alebo preto, že je známy.
"Máš pravdu, ešte ste sa asi nestihli ani poriadne aklimatizovať jeden s druhým, ja len... ľúbim ťa a chránil som ťa odkedy si sa narodila. Už keď si bola v perinke, chodil som sa každú noc pozerať na to, či dýchaš. Bojím sa o teba, keď si ďaleko."
"Aj ja ťa ľúbim," usmiala som sa naňho.
"Budem musieť ísť."
"Jasné, pozdravuj doma a že posielam pusy. Malému najväčšiu. Pá," šepla som a vypla.

"S kým si sa rozprávala? Počul som hlasy," vošiel dnu Harry.
"Volala som s bratom."
"Nevedel som, že máš brata," zamračil sa a chvíľu na mňa len tak pozeral, akoby nevedel, čo ďalej. "Ja mám sestru," povedal a usmial sa na fotku, ktorá bola na poličke pri ostatných.
"Je veľmi pekná," prehovorila som po chvíľke ticha. Keď som sa na nich dvoch na fotke pozerala, vyzerali veľmi podobní a jeho sestra bola naozaj pekná. Tak prirodzene pekná.
"To je," povedal a potom sa znova zahľadel na mňa a na to, čo som robila, keďže som sa práve piplala s rámčekom a vzormi, ktoré som naňho opatrne nanášala štetcom. V jednej chvíli vyzeral, akoby sa chcel niečo spýtať, no potom pokrútil hlavou. "Idem do izby, večer sa chystám von," povedal a odišiel.
Keď asi o hodinu znova zišiel dole, bol v skvelej nálade, usmieval sa a pospevoval si. Ani si nevšimol, že tam ešte sedím, schmatol kľúče a vyšiel z domu. Dokončila som rámčeky, ktoré som odniesla vyschnúť do svojej izby.
Netušila som, čo mám robiť, lebo vonku sa mi samej ísť nechcelo, tak som si šla spraviť pukance, hodila som sa na gauč a zapla som si nejaký film. A potom ďalší a ďalší. Keď som pozerala už asi štvrtý, otvorili sa dvere a ja som začula ako sa niekto smeje. Pár sekúnd na to sa do obývačky vovalil pripitý Harry s nejakou babou, ktorá vyzerala, že si k tričku zabudla obliecť spodnú časť. Výstrih mala taký, až som sa čudovala, na čo si vôbec to tričko brala a jej umelecké cítenie zomrelo, keď na seba nakydala všetko, čo mala na ksichte. Áno, ja sa tiež maľujem, ale žeby som si na tvári vyskúšala celé spektrum farieb, tak to nie.
"Ou, kocúrik, nepovedal si mi, že tu niekto bude," zachichotala sa a pohladila ho po hrudi.
"Zabudol som," poškrabal sa po hlave a potom na ňu pozrel.
"Ja som si myslela, že si užijeme," našpúlila pery.
"Veď si užijeme," buchol ju po zadku. "Poď do izby," ťahal ju za ruku a potom sa na mňa obzrel. "Oliver a ty... pokračuj v činnosti."
Asi desať minút som za nimi vyorane hľadela. Potom som sa otočila späť k telke a zapla som si film. Celý čas som sa snažila zabudnúť na tú scénu predo mnou, no zvuky zo spálne mi to nedovoľovali. Už chápem, čo mysleli Tanka s Julkou tými ženskými v jeho dome, no myslela som si, že to len novinári celé nafukujú. Intenzita zvukov zo spálne sa stupňovala a hoci som stále pridávala hlas, jednoducho to nepomáhalo. Asi o pol druhej som sa vybrala do sprchy a spať, keďže konečne bolo ticho, no len čo som zaľahla, začula som ich znova.
O pol piatej som pozrela na hodinky. To si zo mňa musí robiť srandu! O šiestej som zistila, že nemá zmysel snažiť sa zaspať, tak som sa odšuchtala znova do kúpeľne, pustila som na seba ľadovú vodu, aby ma to prebralo a zišla som do kuchyne, kde som si spravila kávu do litrovej termosky. V obývačke som si pustila ďalší film a keď mi došla káva, spravila som si ďalšiu. Asi okolo deviatej sa zo schodov došuchtala bloncka v Harryho košeli s nafetovaným úsmevom na tvári a hodila sa vedľa mňa na gauč.
"To bola úžasná noc," usmiala sa na mňa. "Ten Harry je ale zviera. Bože, nikdy som lepšiu noc nezažila. Och, ty máš kávu," pozrela na ňu nadšene, zobrala si moju kávu a vypila ju. "A raňajky. Ty si zlatá," venovala mi ďalší úsmev a zjedla moje toasty. Ak niečo neznášam, tak keď mi niekto vypije moju kávu. Moju kávu! A zje mi moje raňajky! A to bez opýtania!
Bože prečo?
"Tu je moja dračica," vyšiel z izby Harry len v teplákoch.
"Vrrr," usmiala sa afektovane a ja som mala pocit, že ak by mala chvostík, začne ním vrtieť. "Tvoja sestra robí skvelú kávu," pochválila ma.
"Nie som jeho sestra."
"Oh..." zamyslela sa. "To vlastne nevadí, aj tak robíš skvelú kávu."
"Supeeer," zasmiala som sa a začal ma chytať hysterický záchvat. Ona mi vypila kávu. Zobrala mi kofeín! Ja potrebujem kávu! Vstala som z gauča a šla som smerom k dverám.
"Kam ideš?" pozrel na mňa Harold, kým ona ho zdrogovane hltala pohľadom. Bože, veď nie je ani taký pekný. Príliš chudé nohy, tenké ruky, hruď obstojná, ale nič prevratné. Tvár obyčajná a alkoholické sklony. Som tu tri dni a dva z nich bol ožratý. Čo na ňom vidí?
"Idem kúpiť kávu."
"Dones aj mne jednu, díkes," usmiala sa na mňa, pričom akože zvodne pokrčila nosom. Ona si uvedomuje, že na mňa to nezaberá? Len som sa otočila na päte, schmatla som kabelku a vypadla som odtiaľ.

A/N: ďakujeme za komentár :)
Nika Liv na to možno zatiaľ nevyzerá, ale je naozaj silná, len sa musí oťukať :) a to, ako bude zvládať, respektíve nezvládať Harryho uvidíme :)
V nasledujúcej kapitole Stačí sa na teba iba pozrieť a je vidieť, že v skutočnosti nie si šťastný sa v deji objaví nová postava a Harry s Liv budú mať menší rozhovor, kde Liv bude až príliš úprimná.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 7. dubna 2015 v 19:05 | Reagovat

No tak to som zvedava o com bude ten ich rozhovor :-D :-D i ked podla nazvu kapitoly uz tusim :-D
Ten Harold je strasny pako...a som zvedava , ci Liv povie nieco tej jeho "slecne" :D :D
Strasne sa tesim na dasliu kapitolu :D :D prosim pridaj ju co najskor :-) :-)

2 ria ria | 8. dubna 2015 v 19:56 | Reagovat

Jeeej super piviedka tesim sa ze je tu pokracovanie :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama