Challenge Accepted - 7. kapitola: Hlavne nemôžeš zaspať, okej?

28. dubna 2015 v 20:41 | Reyli |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.
V minulých častiach: Liv s Harrym žijú v jednom dome, no nie spolu. Kým Harry si žije svoj život, akoby k nemu žiadna študentka na výmennom pobyte neprišla, Liv sa snaží na vlastnú päsť spoznať mesto, ktoré bude nasledujúci rok jej domovom a pri tom spoznala Jasona. Chalana, ktorý pracuje v obchode a s ktorým si celkom rozumie. S Harrym sa zatiaľ veľmi šancu spoznať nemali a pri jedinej chvíli, keď viedli normálny rozhovor, bola Liv až príliš úprimná a povedala mu niečo, vďaka čomu sa jej teraz Harry úspešne vyhýba.



Nasledujúce dni som sa snažil Oliver vyhýbať. Neviem, čo mi prekážalo viac. To, že sa mi opovážila povedať niečo také alebo to, že ako jediný človek v mojom okolí ma prekukla, hoci ma vôbec nepoznala.
"Tak ako to ide s Liv?" opýtal sa ma Zayn na skúške pred večernou šou, v ktorej sme mali vystupovať.
"S kým?" zamračil som sa a snažil sa rozpamätať na dievčatá z posledných nocí.
"S Olíviou, s tvojou spolubývajúcou na najbližší rok," pokrútil iba hlavou.
"S Oliver to ide fajn," odvetil som bez záujmu a prestúpil som na pravú stranu pódia, aby som si poobzeral výhľad, ktorý sa mi naskytne, keď tam budem večer stáť. Miloval som chvíle, kedy som stál na tomto mieste a mohol pozorovať, koľko úsmevu prinášame ľuďom iba tým, že sme.
"Ty si na nás už naozaj zabudol?" vytkla mi mama, keď mi po skúške volala.
"Prečo?" unavene som si pretrel oči, pretože sa na mne pomaly začala objavovať únava z predošlých prežúrovaných nocí.
"Máš voľno, no aj napriek tomu si sa doma ani neobjavil."
"Mami, mám veľa práce," zaklamal som a mieril som si to k východu budovy.
"Prečo mi klameš?" opýtala sa ma dotknuto.
"Neklamem."
"Si môj syn Harold, poznám, kedy klameš a to ťa ani nemusím mať na očiach," upozornila ma a ja som pretočil očami.
"Vieš, že sa teraz musím starať o to dievča v mojom dome kvôli tomu projektu. Nemôžem si dovoliť len tak odísť," snažil som sa vyhovoriť.
"Nemyslím, že s ňou stíhaš tráviť bohvieako veľa času."
"Prečo myslíš?" nechápala som a nasadal som si do auta.
"Pri tých všetkých tvojich výčinoch, o ktorých čítam každý deň v novinách, si nemyslím, že máš čas venovať sa aj jej."
"Vieš, že noviny prekrúcajú."
"No fotky nie... ja to chápem zlato. Tvoj život, sláva a celý ten rozruch. Musí to byť na teba veľa."
"Ja to zvládam, ak ti ide o to," skočil som jej do reči.
"Poznám ťa a viem, že skôr, či neskôr to už viac nedokážeš zvládať."
"V tom sa mýliš."
"Naozaj? Tak úprimne Harry, kedy si mal naposledy zo seba pocit, že naozaj žiješ svoj život?" opýtala sa ma mama.
"Toto je môj život," odvetil som jej stroho.
"Ach zlato, naozaj sa o teba bojím," povzdychla si.
"Nemáš prečo, som v úplnom poriadku," uisťoval som ju a po pár minútach jej zložil. Rukou som si prešiel cez vlasy, ktoré som si zhrnul dozadu a naštartoval auto. Zamieril som si to rovno do reštaurácie, kde som mal rezerváciu na piatu, kedy som sa mal stretnúť s Ashley. Bolo to dievča, s ktorým som sa stretol pred mesiacom v Las Vegas a ktorej som zabookoval včera v noci letenku, aby za mnou mohla dôjsť. Na prvý pohľad ma zaujala, pretože, ako jediná po dlhej dobe, mi zvládala odolávať presne tri dni, kedy som musel vynaložiť kúsok úsilia, aby som ju konečne dostal.
"Aká bola cesta?" vyzvedal som, keď konečne dorazila vo svojich modrastých krátkych kokteilových šatách.
"Nekonečná," povzdychla si, no okamžite s úsmevom dodala, že by však za mnou došla aj na koniec sveta.
"Dnes večer po šou dôjdem po teba," oznámil som jej a odignoroval jej poznámku.
"Až po šou?" zamračila sa.
"No," prikývol som a začal som si pochutnávať na lososovi, ktorého mi práve doniesli.
"Problém?" opýtal som sa, keď som si všimol ako sa zatvárila.
"Myslela som si, že ma vezmeš so sebou," opatrne mi oboznámila jej plán a ja som sa asi zatváril vážnejšie ako som plánoval.
"P- prepáč, asi to bol hlúpy nápad," dodala, keď zbadala môj výraz tváre.
"Prídem po teba o deviatej. Zatiaľ sa odhlás z hotela a pobaľ si veci."
"A kde budem?" nechápavo sa na mňa pozrela.
"Ostaneš u mňa. Chcem ťa mať pri sebe celý týždeň," žmurkol som na ňu a pozorne sledoval, ako sa jej od nadšenia zväčšili zorničky a jej pery sa roztiahli do širokého úsmevu.

O siedmej som už stál na pódiu a s chalanmi spieval náš najnovší hit Story of my life. Fanúšikovia pod pódiom šaleli a všetci sme si to úplne užívali. A síce sme určite nevyzerali tak, ako na našich začiatkoch slávy, stále sme do toho dávali všetko. Veľakrát som si čítal články, kde náš fanúšikovia kritizovali, že vyzeráme unavene, zničene, alebo, že sme si to prestali užívať a to ma mrzelo. Práve preto som sa snažil robiť čo najlepšiu šou a to sa mi párkrát vypomstilo pádmi na pódiu alebo dokonca aj z pódia. A tentoraz to nebolo inak. Odniesol si to môj malíček na ľavej ruke, keď som si nevšimol schodík a padol som rovno na ruku.
"Niekedy sa naozaj čudujem, ako môžeš chodiť sám po ulici a neublížiť si," smial sa Niall, ktorý mal zo mňa vždy najlepšiu, zábavu keď sa mi podaril jeden z mojich pádov.
"Čo tvoj prst?" spýtal sa hneď na to Liam, kým ja som si k nemu prikladal ľad.
"Prežije to," odvetil som a pozrel sa na nástenné hodiny v Zaynovej šatni. Bolo o desať minút deväť a ja som vedel, že je na čase vyraziť. Rýchlo som sa ospravedlnil a cez únikový vchod som sa vytratil z budovy.
"Meškáš," usmiala sa na mňa Ashley, ktorá ma už nedočkavo čakala na recepcii.
"No ty mi to určite odpustíš," sladko som sa na ňu usmial a jemne som ju pobozkal na pery. Ona si iba potichu povzdychla a ja som vedel, aká je zo mňa hotová. Tá by mi odpustila, aj keby som vôbec nedorazil bez ospravedlnenia. A možno to bola jej chyba. Pretože sa pomaly stávala všednou, ako každá žena v mojom živote.
"Takže si dnes upadol na pódiu?" smiala sa mojej historke a ja som iba prikyvoval.
"Môj malíček to schytal asi najviac," ukázal som jej môj prst, ktorý bol kúsok opuchnutý a odpil som si z drinku.
"Myslím, že ti môžem pomôcť zabudnúť na túto nepríjemnú nehodu," zahryzla si do spodnej pery a ja som si všimol ako na mňa začína hádzať zvodné pohľady.
"Ako?" usmial som sa a kúsok som sa nahol cez stôl v bare, v ktorom sme popíjali svoje drinky.
"Takto," šepla, pričom schytila moje sako a pritiahla si ma k sebe, pričom mi venovala dlhý bozk. Jazykom som si prešiel po prednej pere a musel som uznať, že tá presne vie ako zapôsobiť na chlapa. Čašníka som popýtal ďalšie whisky a o hodinu na to sme už vystupovali z taxíka pri mojom dome.
"Takže toto je dom Harolda Stylesa?" opýtala sa ma a skúmavo si prezerala môj domov.
"Sklamaná?" podvihol som obočím.
"Myslím, že je to až príliš gýčové," pokrčila ramenami a ja som si ju v tom pritiahol k sebe.
"A to si ešte nevidela moju izbu," šepol som jej do ucha a vdýchol som jej vôňu.
"Veľmi rada ju spoznám," usmiala sa na mňa a ja som to už dlhšie nevydržal a vrhol sa na ňu. Kým sme otvorili vchodové dvere, stihol som jej vyzliecť tričko, ktoré som iba pohodil niekde na chodbu a pritlačil ju na stenu. Kým moja ruka blúdila k jej rozparku nohavíc, ona mi stihla vyzliecť sako. Po ceste do izby sa nám podarilo zhodiť aj vázu, ktorú som mal položenú v chodbe do predsiene, no mňa to v tej chvíli vôbec netrápilo. Chcel som ju dostať čím skôr. Cítiť vôňu jej pokožky, dotýkať sa najdôvernejších zákutí jej tela, ochutnať ju celú až do najmenšieho detailu.
"Počkaj tu. Idem doniesť niečo pod zub," oznámil som jej ráno, keď sme sa konečne ako tak prebrali a ona ma miesto odpovede iba jemne pobozkala. Vyliezol som z postele, natiahol si spodky, ktoré ležali vedľa postele a vybral som sa smerom do kuchyne, keď som po ceste zbadal kvapky krvi. Nechápavo som sa poobzeral okolo seba a snažil sa rozpamätať na každý moment z minulej noci. A síce som si nepamätal všetko úplne jasno, v jednom som si bol istý. Ani ja a ani Ashley sme sa v noci nezranili.

"Oliver?" ozval som sa nakoniec, keď som započul jej hlas, ktorý sa šíril z kúpeľne. Prešľapoval som črepy, ktoré boli porozhadzované po zemi a zamieril som si to smerom k nej.
"Oliver?" zopakoval som prekvapene, keď som ju pred sebou zbadal so skrvavenou rukou pod prúdom tečúcej vody. Na pár sekúnd som tam ostal iba obarene stáť, pretože pohľad na krv mi už od malička nerobil dobre, no keď upadla na zem, nezaváhal som a okamžite som k nej dobehol. Z telefónu, ktorý držala v ruke som započul akýsi ženský hlas, no nerozumel som mu vôbec nič.
"Si v poriadku?" kľakol som si k nej a chytil ju za poranenú ruku, aby som zhodnotil, aké je hlboké poranenie.
"Nič mi nie je," odvetila a chcela odo mňa odtrhnúť svoju ruku, no ja som bol silnejší.
"Poď, hodím ťa do nemocnice," ponúkol som sa a chcel som ju zdvihnúť zo zeme, no ona odmietla. Nechápavo som na ňu pozrel a potom som si všimol aj jej zranenie na nohe, v ktorom som ešte zbadal malý črep skla a ja som okamžite pochopil.
"To si si naozaj nevšimla tú rozbitú vázu?" opýtal som sa skôr ako som sa zamyslel nad hlúposťou, čo som práve vypustil.
"A ty si naozaj nemohol v noci vydržať, kým nevyzlečieš svoju priateľku zo šiat?" odvetila mi otázkou a ja som sa na ňu zamračil.
"Potrebuješ lekára," neodpovedal som jej, postavil som sa zo zeme a vzal som jej mobil, pričom som vypol jej telefonát. A síce neviem, s kým volala, použil som jej mobil, aby som zavolal môjho známeho, ktorý sa zameriaval na chirurgiu.
"Čo to robíš?" spýtala sa, kým ja som začal trhať svoje tričko, ktoré viselo na radiátore v kúpeľni.
"Práve ťa zachraňujem," odvetil som jej a previazal som jej predlaktie látkou z môjho trička, ktoré som si úplne dotrhal.
"Doktor tu bude o pár minút, no zatiaľ musíme zabrániť, aby si tu vykrvácala," vysvetľoval som jej, čo mi povedal Kevin, doktor, ktorému som volal.
"Chce sa mi spať," povzdychla si a ja som vedel, že ju nemôžem nechať, aby zaspala.
"Do čerta," zahromžil som, pretože som si začal uvedomovať, koľko asi krvi už musela stratiť. Znova som sa zohol k nej a rukou som jej podvihol tvár, ktorá jej každou sekundou unavene padala.
"Teraz ma počúvaj Oliver," snažil som sa s ňou komunikovať, no každou sekundou sa mi zdala čoraz viac ospalejšia.
"Hlavne nemôžeš zaspať, okej?" pozrel som sa na ňu a snažil sa s ňou udržať očný kontakt, pretože som si myslel, že sa tak začne sústrediť, no ani to nepomohlo.
"Preboha, čo sa tu stalo?!" zrazu sa za mnou ozvala vydesená Ashley, ktorá stála vo dverách.
"Vezmi tieto uteráky a vedro s vodou a dones mi ich do predsiene," nakázal som jej miesto odpovede, zodvihol Oliver a vybral som sa s ňou spoločne na gauč, kde som ju usadil. Za chrbát som jej položil veľký vankúš a pozrel sa na ranu na kolene.
"Musíš to vydržať," šepol som si pre seba a pohľadom prešiel na predlaktie, kde sa krvácanie pomaly zastavovalo.
"Tak tu je to," pribehla ku nám aj Ashley so všetkým, čo som jej nakázal a ja som jej opatrne začal prikladať mokré uteráky na poranenia. Oliver miestami zacukala od bolesti, kým sa Ashley s ňou snažila udržať konverzáciu.
"Nevedela som, že v tvojom dome býva aj nejaká žena," pozrela sa na mňa, kým sme čakali v kuchyni, kým Oliver vyšetrí Kevin, ktorý prišiel asi o pätnásť minút.
"Mali sme tie črepy odpratať ešte včera v noci," odvetil som jej.
"Nemohli sme vedieť, čo sa stane."
"No ak by sme to upratali, nič také by sa nestalo," začal som si uvedomovať moju chybu.
"Kto je vlastne to dievča?" opýtala sa ma.
"To je jedno," odvrkol som a v mysli som si prehrával tú chvíľu ako som ju pri umývadle zbadal celú zakrvavenú.
"To nie je jedno."
"Teraz to nemám chuť riešiť," pozrel som sa na ňu a dúfal, že to pochopí.
"No ja áno," vrátila mi pohľad.
"Idem sa radšej pozrieť, či už Kevin skončil," odvrkol som a chcel okolo nej prejsť, no ona ma zastavila.
"Neodpovedal si mi."
Miesto odpovede som sa iba pozrel na jej ruku, s ktorou ma chytila za rameno a odkráčal som bez slova preč. V chodbe som započul iba Kevinov hlas, ktorý Oliver vysvetľoval, že sa má šetriť a nesmelo som sa postavil do dverí, pričom som sa oprel o zárubňu.
"A ty... začni byť konečne zodpovednejší," podvihol Kevin tvár a pozrel sa mojím smerom, kým ja som iba podvihol prekvapene obočím.
"Nie je to jeho vina," ozvala sa Oliver so zoslabnutým hlasom.
"Nemusíš ho obraňovať," odvetil Kevin.
"Počul si ju. Nie je to moja vina," pokrčil som ramenami.
"Tá váza sa len tak nerozbila a ženská topánka sa na schodoch taktiež neobjavila z ničoho nič," adresoval mi, kým si balil svoje lekárske náradie, z ktorého mi naskakovala husia koža.
"Trošku som neudržal svoje hormóny na uzde. To snáď nie je hriech," snažil som sa ospravedlniť, kým Oliver iba nado mnou krútila hlavou.
"Mal by si si uvedomiť, že teraz nebývaš sám," potľapkal ma po ramene pred odchodom a zamieril si to k dverám. Po vyprevadení Kevina som sa vrátil do predsiene, kde sa práve Oliver naťahovala po lieky na stôl.

"Ako sa cítiš?" opýtal som sa a vybral som sa ku gauču, kde ležala.
"Ako totálny idiot," odsekla mi a konečne sa jej podarilo dotiahnuť na lieky.
"Kevin hovorí, že budeš v poriadku," snažil som sa zľahčiť situáciu a postavil som sa oproti nej.
"Po pár dňoch oddychu určite," odsekla mi a odpila si z vody, aby prehltla tabletky.
"Tie črepy ma mrzia," nakoniec som sa ospravedlnil, no ona na to nič nepovedala iba začala niečo ťukať do mobilu.
"Ak by som vedel, čo sa stane, tak by som...." chcel som pokračovať v ospravedlňovaní, pretože ma naozaj mrzelo, čo sa stalo, keď mi v tom skočila do reči.
"A možno to je tvoj problém Harry. Ty nikdy nič nepredvídaš," pozrela sa na mňa.
"To nie je pravda," pokrútil som hlavou.
"Myslím, že to takto ďalej nepôjde," povzdychla si.
"Čo tým myslíš?" nechápavo som sa zamračil.
"Že možno bude lepšie, ak prestúpim k inej domácnosti," šepla neisto a ja som na ňu prekvapene pozrel.
"Myslím, že to bude naozaj najlepšie riešenie," odpovedala za mňa Ashley, ktorá započula náš rozhovor a vstúpila do izby. Otrávene som sa na ňu pozrel a potom som pohľadom prešiel späť k Oliver.
"To nemusíš urobiť," pokrútil som hlavou.
"Ale ja chcem," prehltla na sucho.
"Rada ti pomôžem odsťahovať sa," znova sa do toho zapojila Ashley.
"Ty sa do toho nestaraj," adresoval som jej a ona sa na mňa dotknuto pozrela.
"Harry, ale..." chcela dopovedať, no skočil som jej do reči.
"A buď taká láskavá a počkaj ma v izbe," zazrel som na ňu a po pár minútach zvádzania očného súboja, povolila a vybrala sa smerom k schodom.
"Naozaj je to to, čo chceš?" pozrel som sa späť na Oliver.
"Myslím, že áno," prikývla.
"Asi nie som ten najlepší spolubývajúci, čo?"
"To teda nie si," pokrútila hlavou, pričom sa jemne zasmiala.
"Pozri, ak si to naozaj praješ, ja ti v tom brániť nemôžem," pokrčil som ramenami po pár sekundovom zaváhaní a zvláštne bolo, že ma táto jej správa vôbec nepotešila. Vlastne som si uvedomil, že mi jej prítomnosť vôbec neprekážala. A síce som s ňou trávil iba naozaj minimum času, musel som uznať, že to nie je najhoršia spolubývajúca na svete.


A/N: ďakujeme za komentáre :)
Nika to sme rady, že si si ju zamilovala :) aspoň nie sme jediné závislé :) Liv bude v poriadku, teda fyzicky :D a Harrymu to je ľúto, ale no... je to Harry :D
Ria budeme pridávať celkom často :)
Mrs.Tomlinson hlavne si uži voľno :) a dúfam, že sa ti bude poviedka páčiť :)

V nasledujúcej kapitole Zmena plánov sa Liv začne baliť a Ashley bude každým dňom nepríjemnejšia, až nakoniec dá Liv najavo, že tam nie je vítaná a že Harry ju tam nechce a dokonca ani nepodpisoval zmluvu. Čo povie dekan Liv na to, že chce prestúpiť?

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 29. dubna 2015 v 17:53 | Reagovat

No som rada, ze Liv je okej :-D :-D
A ta Ashley sa mi vobec nepaci :-x ... :D :D
Tesim sa na pokracko :-)

2 Damonica15 Damonica15 | 7. května 2015 v 10:25 | Reagovat

Kedy bude ďalšia poviedka ... ja som už veľmi netrpezlivá :(((

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama