Challenge Accepted - 11. kapitola: Iba potrebujem aj osobný priestor, do ktorého ty nepatríš

28. července 2015 v 15:39 | Reyli |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Po tom, ako chcela Liv odísť z Harryho domu a požiadať dekana o pridelenie do novej rodiny, Harry pochopil, že sa cíti osamelá a rozhodol sa zmeniť svoje správanie voči nej. Kým Harry koncertuje a venuje sa svojim povinnostiam a záľubam, Liv začala chodiť do školy a zistila, že Jason je jej profesorom.



Dni ubiehali a moje "voľno" úplne zaplňovalo vystupovanie v rádiách a menších podujatiach. A síce sme mali oficiálne pár týždňový oddych, stále sme museli plniť svoje povinnosti. Takže voľný čas prichádzal väčšinou iba cez víkendy, kedy sme mali malú chvíľku sami pre seba.
"Ahoj," pozdravil som sa Oliver, keď som konečne v piatok poobede dorazil domov.
"Ahoj."
"Vyzeráš unavene," skonštatoval som, keď som prešiel k nej do obývacieho salónu.
"Ale kde. Len premýšľam," mávla rukou.
"Ťažký týždeň?" vyzvedal som a bolo zvláštne, že v skutočnosti ma to naozaj aj zaujímalo. Odkedy som sa pokúsil zmeniť svoj postoj k nej, zistil som, že jej prítomnosť v mojom dome mi vôbec nevadí. Práve naopak. Páčili sa mi jej názory na život a na ľudí a síce sme so sebou komunikovali naozaj minimálne, mal som z nej dobrý pocit.
"Keby si len tušil," rozosmiala sa a ja som na ňu zmätene pozrel, pričom som sa vyvalil vedľa nej na pohovku.
"Tak rozprávaj," vyzval som ju a ona prekvapene zodvihla obočím.
"Nemyslím, že by ťa to zaujímalo," odrovnala ma okamžite.
"Možno nemám iba nič iné na práci," mykol som ramenami, pretože som nechcel, aby mala zo mňa pocit, že som sa začal naozaj starať.
"Tak fajn," zasmiala sa znova po chvíľkovom zaváhaní a potom mi začala rozprávať o nejakom chlapovi, ktorého spoznala v obchode a z ktorého sa nakoniec vykľul jej učiteľ.
"Mám iba taký pocit alebo ťa naozaj vôbec netrápi, že s ním nemôžeš byť?" uisťoval som sa, keď som z nej vycítil ľahostajný tón pri rozprávaní.
"Neviem. Neberiem to tragicky," na chvíľu sa zamračila a potom dodala: "Vlastne si myslím, že je to tak lepšie."
"Prečo?" vyzvedal som.
"Pretože ak by som si s ním začala, možno by som si časom uvedomila, že som s ním iba kvôli tomu, že nikoho iného tu v skutočnosti ani nemám."
"Chápem," prikývol som.
"Ako vyzeral tvoj týždeň?" zmenila tému a ja som jej na oplátku povedal o vystúpeniach a interview, ktoré som za ten čas absolvoval. Oliver ma pozorne počúvala a ja som akosi pri tom stratil pojem o čase.
"To je už naozaj večer?" zasmial som sa, keď som si uvedomil, že sa vonku zotmelo.
"Presne pol deviatej," prikývla pobavene a oprela si hlavu o ruku.
"Do riti," vyskočil som z pohovky.
"Musím bežať. O deviatej sa mám stretnúť s Liamom," dodal som a okamžite som sa rozbehol ku schodom do izby, aby som sa stihol pripraviť.
"A Oliver?!" zakričal som za ňou v strede schodov, pričom ona podvihla iba ku mne tvár.
"Ďakujem za pokec," dodal som rýchlo a vybral sa do izby, kde som okamžite zo seba zhodil oblečenie a vybral sa do sprchy. Vlasy som si nakoniec iba zopol do copu, vzal na seba čiernu košeľu a nohavice a vybral som sa z domu.
"Meškáš," mračil sa na mňa Liam, keď som konečne dorazil do baru, kde ma čakal.
"Prepáč, zakecal som sa s Oliver," sadol som si k nemu a on na mňa prekvapene pozrel.
"Takže si sa už konečne povzniesol cez to, že býva v tvojom dome?" uisťoval sa.
"V skutočnosti mi tam nikdy ani nevadila. Išlo iba o princíp. Derreck sa ma mal aspoň opýtať, či súhlasím s tým projektom nasťahovať si do domu cudzinca," snažil som sa vysvetliť svoje správanie z prvých dní.
"Vieš, že on sa nikdy nič nepýta. On iba jednoducho koná," povzdychol si.
"A to je ten problém, Liam. Mňa už nebaví robiť všetko, čo chce on. Vôbec nepozerá na naše potreby, všetky naše nápady a požiadavky odmieta. Neviem, do kedy to zvládneme," priznal som sa, kým mi Liam nalial do pohára víno, ktoré sa mu chladilo v chladiacom boxe.
"Zayn ma rovnaký názor. A myslím, že Niall s Louisom taktiež, len sa ešte k tomu nevyjadrili. No stačí sa na nás pozrieť a je vidieť, že už nie sme to, čo pred tým."
"Chýbajú mi tie časy. Pamätáš na začiatky, keď nás ešte nikto do ničoho nenútil a všetko, čo sme robili bolo preto, že sme to tak cítili a chceli? Presne tam by som sa chcel vrátiť."
"Na to sa nezabúda človeče. Boli sme piati blázni," zasmial sa Liam.
"A teraz sme už len bábky v rukách Derrecka."
"Čo na to hovorí tvoja mama?" spýtal sa ma Liam.
"Asi to, čo tvoja. Chce pre mňa len to najlepšie."
"Myslím, že by sme mali naozaj vypnúť," prikývol a ja som ho úplne chápal. Všetci sme už boli zo všetkého unavení a vyčerpaní. Najhoršie na tom bolo, že už ani naši fanúšikovia nám nedokázali dávať toľko energie ako kedysi. Pretože ak je niečo umelo vytvorené, nikdy to neprinesie žiaden poriadny úžitok. A my sme to vedeli. Vedeli sme, že takýmto spôsobom to bude stále horšie a horšie.
"Tak zajtra," rozlúčil som sa s ním pri taxíku a zamieril som si to domov. Stále dookola som premýšľal nad Liamovými slovami, že potrebujeme vypadnúť. Nepotrebovali sme to iba my, ale všetci z nás. Louis bol čoraz častejšie uzavretý do seba a nekomunikoval s nami. Problémy si nechával iba pre seba a od Eleanor sme vedeli, že už ani jej sa poriadne nevie otvoriť. Niall sa zasa vždy iba zatváral doma, kde celý čas strávil hraním počítačových hier a cpaním do seba samých nezdravých vecí. Zayna síce ešte držala nad vodou Perrie, no ani u nich to nebolo ružové. Liam zasa mal čoraz viac problémy so Sophie, pretože mal stále pochybnosti, či je s ním iba kvôli tomu, kým je alebo je s ním v skutočnosti preto, kto je. A ja? Ja som si žil svoj život plný škandálov a predstieraní nezáujmu, pretože som si myslel, že to tak bude ľahšie.
"Deje sa niečo zlato?" prestrašene sa ozvala mama do telefónu, keď som jej o tretej v noci zavolal.
"Nemôžem spať," posťažoval som sa jej, keď som sa už asi desiatykrát pretočil v posteli bez toho, aby som zažmúril čo i len oko.
"Vyľakal si ma. Myslela som si, že sa už niečo stalo," vydýchla si.
"Všetko je v poriadku, neboj."
"Už ťa chcem vidieť Harry."
"Preto ti aj volám. Prídem domov v nedeľu večer," oznámil som jej.
"To naozaj?!"
"Uhm, len mám na teba prosbu."
"Čo potrebuješ?"
"Mohla by si dovtedy vypratať otcovu chalupu? Chcel by som tam prísť na týždeň aj s chalanmi."
"To je skvelý nápad, zlatko. Rada vás znova všetkých uvidím spolu a nie len iba v televízore," nadšene schválila môj nápad a ja som sa usmial.
"Ale čo na to Managment? Nemáte za ten týždeň vystúpenia alebo niečo také?" opýtala sa okamžite na to.
"Neviem. A úprimne sa nestarám ani o celý managment a dupľom nie o Derrecka. Jasne nám povedal, že máme voľno, to znamená žiadna práca, nie?"
"To áno, ale..."
"Žiadne ale. Potrebujeme si oddýchnuť od všetkého a myslím, že to miesto je na to ako stvorené."
"Bude ako povieš. Veľmi sa na vás teším."
"Ďakujem. Ľúbim ťa," rozlúčil som sa a zložil.
Ráno som chalanov pozval na raňajky, aby som im oznámil môj plán. A síce som videl ich nadšené výrazy tváre, okamžite to zamietli. Jedine Liam sa postavil na moju stranu a spoločne so mnou sme ich začali presviedčať.
"Derreck nás zabije," zamrmlal Niall s plnou pusou.
"To by nás najprv musel nájsť," odvetil som mu pokojne.
"Naozaj si myslíš, že mu nedôjde, že budeme na chate tvojho otca?" pýtal sa Louis.
"Aj keby. Nemôže nás prísť tam hľadať. Je to súkromný pozemok, ktorý za ten týždeň bude strážený," odpovedal mu na to Liam a ja som iba súhlasne prikývol.
"Je to úplne bláznivý nápad," pokrútil Zayn hlavou.
"Viac bláznivé je ostať tu a znášať toto všetko," odvrkol mu Louis, ktorý už bol na polovicu presvedčený.
"Louis má pravdu. Je najvyšší čas stráviť kúsok času ako normálni smrteľníci."
"A napečie nám tvoja mamina tie čokoládové mafiny, ktoré tak milujem?" uisťoval sa Niall.
"Napečie čo len budeš chcieť," zasmial som sa.
"Chalani, nie je toto Liv?" prerušil nás zrazu Zayn, ktorý sa pozeral smerom za môj chrbát ku vchodovým dverám. Keď som sa za seba obzrel, zbadal som ju pri pulte s občerstvením aj s nejakým dievčaťom. Hneď ako nás zbadala jej chalani zakývali a ona sa iba nesmelo usmiala a odkývala.
"Idem po ňu," zodvihol sa Louis.
"Na čo?" nechápavo som na neho pozrel.
"Len choď. Aspoň ju pozdravíme," zapojil sa do toho aj Liam a zazrel na mňa. Podvihol som iba obočím, pričom som už nič nepovedal a odpil si z mojej horúcej čokolády. Po pár sekundách sa Louis vrátil aj s Oliver a tým dievčaťom, ktoré nám predstavila ako Yvonne.
"Takže sa tak flákate poza školu?" začal ich spovedať Niall, kým ja som sa pustil do svojich raňajok.
"Dnes je sobota. Nemáme školu," odvetila pobavene Oliver, pričom iba pokrútila hlavou nad Niallovou hlúposťou.
"Iba sme sa vybrali kúsok do mesta," doplnila ju jej kamarátka pričom mi neušiel jej nervózny tón hlasu. Podľa jej výrazu bolo vidieť ako je vykoľajená z toho, že sedí medzi nami.
"Pozrieť pamiatky a tak," dodala ešte Oliver.
"Sme radi, že si si našla tak rýchlo kamarátku," usmial sa na ňu Zayn.
"To áno, pretože tento sem pajác ťa asi nikde ani nevzal," zazrel na mňa Louis a ja som sa na neho zamračil.
"Harry na to iba nemá čas," odvetila mu pokojne.
"Presne tak. Som maximálne vyťažený," prikývol som.
"Stváraním hlúpostí určite," ďalej mi nakladal aj Niall.
"Tak čo plánujete robiť vy?" Oliver zmenila tému, čím ma zachránila pred ich ďalším útokom zameraným na môj osobný život.
"Ideme na chatu k Harrymu," pochválil sa Niall.
"Ty si taký debil. Má to byť tajomstvo!" zazrel som na neho.
"Pokoj, nemyslím, že by to Liv vytárala prvému novinárovi, ktorého stretne," pretočil očami Zayn.
"U mňa je to v absolútnom bezpečí," usmiala sa a všetci sme pohľadom prešli na jej kamarátku.
"Aj u mňa," prikývla, no ja som si nebol ňou istý. Za prvé som ju nepoznal a za druhé som vedel, že stačí iba niečo naznačiť a na verejnosti sa to rozšíri rýchlejšie ako nejaký mor.
"A kedy to vlastne odchádzate?" vyzvedala Oliver.
"V nedeľu dopoludnia," odvetil Liam.
"Mimochodom, nechceš sa k nám pridať?" dodal otázku a mne v tej chvíli až zaskočilo.
"Čo?!" zhíkol som, skôr ako som sa stihol poriadne nadýchnuť.
"Rada by som," pozrela sa na mňa a nakoniec dodala: "No mám školu."
"To sa dá určite nejako vybaviť," mávol rukou Louis.
"Zlatí ste naozaj, no iba teraz začala a nechcem hneď z nej vymeškávať."
"Nemyslím, že za ten týždeň prídeš oveľa," zasmiala sa Yvonne.
"Aj tak. Je to ich týždeň," pozrela sa na ňu a ja som iba súhlasne prikývol. Vedel som, že to chápala. Vedela, že je to náš týždeň a niekto ďalší by tam nebol vítaný. No chalani si nedali pokoj ďalšiu hodinu presvedčovaním ju, že by naozaj mala ísť s nami.
"Harry?!" zvolala za mnou, keď sme obaja došli poobede domov.
"Hm?" obzrel som sa za ňou.
"Viem, že nechceš, aby som išla s vami," vychrlila zo seba, no znova mi to neprišlo ako výčitka.
"No chalani očividne chcú," odvrkol som jej a vybral sa do izby.
"No ja nepôjdem. Nechcem ti tam zavadzať," odvetila, čím ma zastavila v ceste. Na schodoch som sa k nej otočil a pozrel sa na ňu.
"Neber si to osobne Oliver. Si moja spolubývajúca, s tým som sa už zmieril. A chápem, prečo ťa tam chalani chcú... len jednoducho potrebujem aj svoj osobný priestor, do ktorého ty nepatríš."
"Ja to chápem. Nemusíš mi to vysvetľovať," jemne sa na mňa usmiala.
"To som rád," prikývol som a vybral sa do izby, kde som si pobalil veci, znova som zavolal mamine, aby som sa uistil, že je všetko pripravené a potom som si už o siedmej večer zaľahol do postele spať.



A/N: ďakujeme za komentár :)
Nika Yv a Ced sú úplne skvelí a obe autorky ich máme veľmi rady, máš pravdu, Ashley sa už neukáže :) a ďakujem Mallorca bola skvelá :)

V nasledujúcej kapitole Psychopat v dome sa chalani vyberú na chatu k Harrymu a u Harryho sa zatiaľ objaví Derreck, ktorý bude chcieť zistiť, kde sa chalani nachádzajú. Ako sa zachová Liv, keď sa s ním prvýkrát stretne?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ria Ria | 31. července 2015 v 12:30 | Reagovat

Super pokracovanie tesim sa na dalsie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama