Challenge Accepted - 12. kapitola: Psychopat v dome

2. srpna 2015 v 20:28 | Sophie |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Chalani potrebujú trocha oddychu popri tom všetkom, čo sa deje a Harry im navrhol, aby odišli na chatu jeho otca a na chvíľu boli spolu len oni sami bez povinnosti. Ostatní sa však báli, čo im na to povie ich manažér Derreck, no napokon sa rozhodli ísť. Keď sa o tom dohadovali, zbadali Liv aj s jej kamarátkou Yvonne a pozvali ju tiež, čo Harryho prekvapilo a zarazilo, pretože hoci Liv už neignoruje a normálne spolu vychádzajú, stále chce vlastný osobný priestor, do ktorého ju pustiť nechce, keďže ju nepozná.




Hoci sme s Yvonne mali na pláne pamiatky a pozrieť si mesto, nakoniec, kvôli tomu, že sme stretli chalanov, sme sa k tomu nedostali. Ešte aj večer som sa usmievala, keď som si spomenula, akí boli zlatí, keď sa ma snažili presvedčiť, aby som šla s nimi, no naozaj som nemohla hneď z niekoľkých dôvodov. Mala som školu a vedela som, že Harry nechce, aby som šla. Pre niekoho to možno vyznelo kruto, no ja som ho chápala. Všetci piati potrebovali vypadnúť. A potrebovali byť spolu, len oni, ako na začiatku. To som pochopila z tých pár viet, keď hovorili o tom, prečo tam idú. A naozaj som nechápala, ako dokáže existovať taký človek, ako je ten ich manažér.
V nedeľu som prekvapivo vstala neskôr ako Harry. Ten už pobehoval po dome a vyzeral tak, ako som ho ešte nikdy nevidela. Vyzeral šťastný. Na tvári mal úsmev, normálny, nie hraný. A bol to krásny úsmev. Mám pocit, že jeden z mála skutočných, ktoré za posledných x mesiacov rozdal. Jeho taška bola zbalená pri dverách a do druhej postupne dohadzoval nejaké ďalšie veci.
"Keď sa náhodou nevrátiš, môžem si nechať dom?" zasmiala som sa. Najprv na mňa prekvapene pozrel a potom sa rozosmial, keď pochopil, že žartujem.
"Môžeš, ale ja sa vrátim, takže nič z toho," odvetil mi so smiechom. "V kuchyni máš šišky a kakao, ale ak chceš kávu, budeš musieť..."
"Mňam!" potešila som sa a šla som si po šálku naozaj skvelého kakaa.
Harry si potom prisadol ku mne a chvíľu sme sa rozprávali. Naozaj sa tešil na týždeň s chalanmi, kde budú len oni sami bez príkazov a hlavne bez Derrecka, ktorý ich dusí. Nevedela som si predstaviť, aké to musí byť, no keby mne siahli na moju slobodu, tiež by som sa bránila, rovnako ako oni. Hoci každý z nich to robí po svojom, v konečnom dôsledku tým trpia. A práve preto potrebujú byť len oni piati.
"Harry, nemusíš sa báť, že niekomu poviem, kde ste. To by som nespravila. A neboj sa," dodala som, keď som videla, že chce niečo namietať, "Yvonne to tiež nepovie. Má na starosti iné veci ako prezradenie vášho tajomstva. A áno, včera bola trocha mimo z toho, že vás všetkých stretla, ale ste predsa One Direction, takže sa to dá pochopiť."
"Ty si z nás tiež bola vyklepaná?" pousmial sa.
"Popravde... ja som nevedela, ktorý z vás je ktorý. Kamošky mi síce spravili rýchlokurz, no zapamätala som si len teba, keďže som s tebou mala bývať, ale tie ostatné info, to bolo priveľa. To, že Liam nosil na začiatku pásikavé tričká, že Niall nevie plávať a..." nedokončila som, lebo sa začal smiať.
"Louis nosil pásikavé trička a Zayn nevie plávať."
"No vidíš, stále to neviem," mykla som ramenami.
"Takže ty nepoznáš ani našu hudbu?"
"Počula som asi tri piesne."
"Oliver, to..." nedopovedal, lebo sa ozval zvonček. Harry šiel otvoriť a o sekundu boli všetci naskladaní na gaučoch.
"Liv, stále si si to nerozmyslela?" pozrel na mňa Liam.
"Nie. Toto je váš týždeň," pokrútila som hlavou. "Potrebujete byť spolu bez všetkého okolo. Navyše, čo by som tam s vami robila?"
"No Harryho perverzné ja by ti vedelo poradiť," zasmial sa Louis, na čo Harry len pretočil očami.
"Našťastie je Harryho perverzné ja momentálne niekde, odkiaľ ho nikto z nás nechce vyvolať a po ďalšie, to by ste museli byť moje typy a nesmeli mať frajerky."
"Počkať, chceš povedať, že nikto z nás sa ti nepáči?" vygúlil oči Zayn.
"Nemali by ste už ísť?" pozrela som na Harryho.
"Nie, nie, toto dokončíme. Niekto z nás sa ti páčiť musí," trval na svojom Zayn. "Koho z nás by si si vybrala?"
"Všetci ste krásni a úžasní. Ale ak sa bavíme len o vzhľade, tak by som si vybrala Liama."
"Ďakujem," usmial sa na mňa potešene.
"Ideme?" pozrel na nich Harry. "Ak nechceme dôjsť v noci, mali by sme sa vybrať."
"Tak poďme," vstal Niall a po ňom sme sa postavili všetci ostatní. Šla som s nimi k dverám, kde Harry hodil svoju tašku do Niallovho auta, na ktorom šli všetci. Chalani ma rad radom vyobjímali a napokon som sa dostala pred Harryho.
"Zabavte sa," usmiala som sa naňho.
"Dávaj si pozor," povedal a nastúpil dozadu k Zaynovi a Liamovi.

Len čo auto zmizlo v zákrute, uvedomila som si, že som sama. Úplne, úplne sama. Šla som do kuchyne, kde som si navarila, sadla som si k telke a pustila som si seriál. Do polnoci som dopozerala dvanásť častí a šla som spať.
V pondelok nás v škole zavalili všetkým možným a tak sme s Yvonne šli po škole ku mne a robili sme si úlohy spolu. Medzitým sme sa rozprávali a spoznávali sme sa a ja som ju mala stále radšej.
"Chica, nebojíš sa tu sama?" pozrela na mňa asi po dvoch hodinách učenia.
"Ani nie. Je to síce obrovský dom, ale má alarm a plot a všetko možné, takže ani nie."
"Videla si od piatka Jasona?"
"Nie, len sme si písali, ale nevideli sme sa."
"Ako to bude teraz medzi vami?"
"Ja netuším. Vzťah to určite nebude. Nemôžem chodiť so svojim profesorom. Ale musím sa priznať, že ma to k nemu ťahá. No nie som si istá, či to nebolo len preto, lebo tu bol, keď som nemala nikoho."
"Podľa mňa nie, Chica, veď si len spomeň na ten jeho úsmev a to telo, priznajme si, je to kus chlapa. Videla si predsa reakciu spolužiačok."
"Aj niektorých spolužiakov," rozosmiala som sa.
"Dokonca. Máš veľkú konkurenciu."
"Vzhľadom na to, že sme spolu boli asi desať minút, tak je to jedno. Aj tak to bolo naozaj rýchle. Jason je skvelý. Rozhľadený, inteligentný, na Angličana vtipný, talentovaný, vie ma rozosmiať a cítim sa s nim veľmi dobre, no všetko to musí počkať."
"Dokedy? Kým neodídeš?"
"Neviem Yv. No teraz to aj tak nemá zmysel riešiť."

Streda v škole bola vtipná. Po tretej hodine nás evakuovali, lebo niekto vyhodil do vzduchu chemickú triedu a tak na najbližšie dni dali študijné voľno, takže do školy sme mali ísť až ďalší pondelok, kým to dajú do poriadku. S Yv s Cedricom sme si po škole zašli na obed a potom som sa vybrala k Harrymu.
Sedela som v obývačke a piplala som sa so šperkovnicou, ktorú som vyrábala, keď v tom niekto začal zvoniť. Najprv zazvonil raz, potom znova a potom to vyzeralo, akoby zabudol dať dole ruku zo zvončeka. Došla som k dverám, otvorila som ich a zbadala som tam stáť niekoho, koho som v živote nevidela.
"Kde je?" spýtal sa namosúrene a vpochodoval do domu. "Harold! Kde si?"
"Prepáč, ale kto si?" pozrela som naňho.
"Derreck. Manažér One Direction a tým pádom aj tvojho spolubývajúceho," predstavil sa mi a mne to došlo. Upsi. Problém.
"Aha," odvetila som, bez toho, aby som sa predstavila ja. Tento chlap im riadi životy.
"Kde je?"
"Kto?"
"Harry."
"Vyzerám snáď ako jeho pestúnka?" spýtala som sa ho prekvapene.
"Nie, ale si jeho spolubývajúca."
"Stratil sa snáď?"
"Stratili sa všetci piati. Chcel som ich poslať do televíznej relácie, no nie sú tu. Odišli a ja neviem kam. A neberú mi telefón! Všetci si ich vypli!" kričal a vyzeral byť fakt zúrivý.
"Smolka," snažila som sa o tragický tón.
"Kde sú?"
"Povedala som ti, že neviem. Myslíš si, že som ich tajomník, alebo čo?"
"Harry sa má o teba starať! Má to tak v zmluve!"
"V zmluve, ktorú si zaňho podpísal ty? Tú zmluvu myslíš?" spýtala som sa ho a videla som, ako mu poklesla sánka.
"Ako... to je koniec koncov jedno. Má ťa na starosti."
"A stará sa o mňa dobre. Mám čo jesť, kde bývať, mám svoju vlastnú izbu, priestor na učenie a všetko, čo potrebujem."
"Ale teraz tu nie je," namietal.
"A?"
"Mohol by som ho udať," pousmial sa.
"Mohol," prikývla som. "Ale neurobíš to z troch dôvodov. Po prvé, zničil by si sám seba, lebo by to vyvolalo ďalší škandál, po druhé, ja by som v tvoj prospech určite nesvedčila, takže by si prehral a po tretie, Harry by mohol žalovať teba za to, že si zmluvu podpisoval ty a to je zneužitie osobných údajov. Dá sa to potvrdiť jednoduchým kaligrafickým testom. Karma je sviňa, čo?" usmiala som sa a spokojne som si sadla do kresla.
"Vedel som, že pre niečo si bola moja favoritka. Si inteligentná."
"To som," prikývla som.
"A práve preto mi povieš, kde sú."
"Keby si bol inteligentný ty, došlo by ti, že už som ti povedala, že neviem."
"Myslím si, že vieš."
"To je pekné. Dáva ti to niekoľko ďalších možností. Môžeš dúfať, že ti to vyzradím, alebo to môžeš vzdať."
"Prečo by som to robil? Som ich manažér. Musím vedieť, kde sú."
"Vieš o tom, že byť manažérom neznamená len rozkazovať a hrabať peniaze za opičky, ktoré pod tvojim dohľadom vystupujú v cirkuse? Jediné, čo musíš je starať sa o ich potreby. Máš ich na starosti. Možno keby si sa nesprával takto a nenútil ich robiť to, čo chceš ty a občas pozeral aj na to, čo chcú oni, neboli by vaše vzťahy také vyhrotené. Možno, keby si bral ohľad na ich potreby, nemali by v tebe vzor absolútneho ignoranta a nekopírovali by tvoje správanie."
"Ja sa o nich starám!" skríkol, až som takmer nadskočila.
"Možno v tvojom svete. A nerev na mňa!"
"Prepáč, len chcem vedieť, kde sú," znova sa mi snažil zalíškať. "Nepovedali ani náhodou, kde sa chystajú?" pýtal sa a ja som len krútila hlavou. "Možno šli na chatu Harryho otca."
"Kde? Sorry, že sa nechytám, ale nie som fanynka," zahrala som sa na absolútne blbú.
"Na chatu Harryho otca, tam sa dali dokopy nielen ako skupina, ale aj ako kamaráti a rodina a čo ja viem čo..."
"Aha. A ty si myslíš, že pôjdu na prvé miesto, kde by si ich šiel hľadať? Vážne si myslíš, že sú takto blbí?"
"Tak kde sú?" pýtal sa a ja som premýšľala, čo mi o nich dievčatá ešte hovorili.
"Spomínali Francúzsko a nejakú chatku v horách. A potom spomínali opustený ostrov. A plavbu loďou. Taktiež hovorili o Kilimandžáre a Južnej Amerike," začala som menovať. Pri prvom sa pousmial, no potom začal naberať všelijaké farby.
"Parchanti! Veď ja ich nájdem a potom mi zaplatia."
"Tak ich choď hľadať a vypadni!" vstala som z kresla a šla som k dverám, aby som ho vyprevadila.
"Ja zistím, kde sú."
"Pre mňa, za mňa. Hlavne už vypadni!"
"Nemôžeš sa ku mne takto správať!" zrúkol na mňa.
"Môžem. Nie som tvoj zverenec a nemám s tebou nič spoločné, v dome, v ktorom bývam a ktorý je na najbližší rok mojim domovom si sa vyhrážal mojej náhradnej rodine a sfalšoval si Harryho podpis. Môžem sa s tebou rozprávať ako chcem. Ak si si myslel, že som len husička, ktorá sa dá vydesiť, mal si si prečítať môj životopis a zistil by si, že nie som. Je mi jedno, či si manažér, alebo kto si, daj im pokoj, lebo ťa sama zažalujem za porušenie práv. A teraz VYPADNI!" zrúkla som naňho a zatresla som za ním dvere. Och ten človek mi tak dvihol žlč.
Chvíľu som len sedela v kresle a predychávala stretnutie s ním. On sfalšuje niečí podpis, potom sa vyhráža, že mu zaplatia za chvíľu oddychu a myslí si, že vyhral? No určite. Dement. Nerada odsudzujem ľudí, ale toto je stratený prípad. Mám z toho chlapa husinu, je nepríjemný, slizký a zlý.

Asi po pol hodine som sa rozhodla zavolať Harrymu, no samozrejme mal vypnutý mobil. Na chalanov som číslo nemala, ale chcela som ich varovať, tak som sa vybrala do pracovne, ktorú Harry v dome mal, ale nikdy som v nej nebola, okrem toho prvého razu, keď mi dom ukazoval. Bola tam veľká knižnica a stôl. Vyzeralo to, akoby tam ani Harry netrávil veľa času, skôr ho trávil v štúdiu na konci chodby na prízemí, kde som tiež nikdy nebola, no dúfala som, že by tam mohol mať nejaký diár s telefónnymi číslami. Keď som tam nič nenašla, prešla som do obývačky, kde tiež nič nebolo, až napokon som v kuchyni v poličke, kde boli nejaké recepty našla papierik s telefónnym číslom, na ktorom bolo napísané mamka. Zobrala som svoj mobil, vytočila ho a dúfala, že sa dovolám správne.
"Prosím, Anne Cox."
"Dobrý deň, tu Olívia Adamec. Harryho spolubývajúca."
"Ahoj, viem, kto si," pozdravila sa. "Stalo sa niečo? Potrebuješ, aby sa Harry vrátil? Si chorá? Zranená?"
"Nie, to vôbec, volám vám len kvôli tomu, lebo sa neviem dovolať Harrymu. Bol tu Derreck a bol poriadne nahnevaný, že nevie, kde sú. Samozrejme som mu nič nepovedala a myslím, že som ho aj presvedčila, že nešli k vám, ale môžete im povedať, nech si dávajú pozor?"
"Jasné, poviem im," súhlasila. "A ty si v poriadku? Derreck nie je vždy príjemný."
"Ja som v pohode, pohrozila som mu žalobou a pakoval sa," preriekla som sa. "No nič, ja budem končiť, musím dorobiť... mám tu prácu, len im povedzte, že ich hľadá, ďakujem. Dovi."
"Ahoj," odvetila mi so smiechom a ja som vypla skôr ako sa stihla vypytovať.


A/N: ďakujeme veľmi pekne :)
Ria veríme, že sa ti páči aj dnešná kapitolka :)

V nasledujúcej kapitole Volala tvoja spolubývajúca Anne povie chalanom, že ich zháňal Derreck a Harry sa doma naštve pre niečo, čo sa týka Gemmy.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tina Tina | Web | 4. srpna 2015 v 21:05 | Reagovat

Derrek je fakt blb... ako viem že vie naštať, keď mu chalani nedvýhajú telefón, ale tak by sa mohol zamyslieť že potrebujú aj pauzu :D

2 Nika Nika | 5. srpna 2015 v 22:20 | Reagovat

Ja byt na mieste Liv tak mu jednu este aj strelim :-D :-D
Som rada, ze sa vratila tato poviedka :-) velmi mi chybala ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama