Challenge Accepted - 13. kapitola: Volala tvoja spolubývajúca

5. srpna 2015 v 14:39 | Reyli |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Chalani sú zúfalí z Derrecka a jeho nátlaku, takže Harry sa rozhodol, že je načase urobiť si menšiu pauzu a presvedčil chlapcov, aby šli na chatu, kde si oddýchnu. Derreck však svoj zdroj zárobku nechce len tak spustiť z očí a len čo zistil, že chlapci zmizli, vydal sa ich hľadať k Harrymu, kde sa prvýkrát stretol s Olíviou. To stretnutie však nedopadlo podľa jeho predstáv, pretože Liv chlapcov nevyzradila.



Po troch hodinách cestovania, kedy sme sa stihli ešte zastaviť v dvoch McDonaldoch kvôli Niallovej chuti po hamburgeri a hranolčekov, sme konečne dorazili ku mne domov. Moja mamina nás privítala s otvorenou náručou a asi desať minút ma dusila vo svojom objatí.
"Mala by som byť na teba naozaj nahnevaná," karhala ma, kým už ostatní cupitali rovno do obývacieho salónu.
"Nakoniec som prišiel, nie?" usmial som sa, pretože som vedel, že narážala na to, ako dlho som sa tu neukázal.
"Chcem ťa mať častejšie doma. Veď si ešte môj malý drobec," prešla mi rukou po vlasoch a znova ma k sebe pritisla.
Ach, tie mamy, v duchu som si povzdychol a vybral som sa za chalanmi, ktorí si už stihli urobiť pohodlie.
"Gemma je u seba?" pozrel som sa na mamu, keď som nikde nevidel moju sestru.
"Je u priateľa," odvetila mi pokojne a mne v tej chvíli zabehlo.
"Priateľa?!" vyvalil som na ňu oči.
"No, predstav si to. Tvoja sestra si našla chlapca," prikývla a pozorne sledovala môj výraz tváre.
"Dúfam, že je to aspoň nejaký fešák. Pretože Gemma je rozhodne kosť," ozval sa Louis.
"Louis, hovoríš o mojej sestre," zavrčal som zlostne.
"Sestra, nesestra musíš uznať, že vyzerá naozaj viac než dobre," pritakal mu Niall.
"Mama povedz im niečo," otočil som sa späť k nej.
"Čo mám na to povedať zlato? Louis s Niallom iba hovoria to, čo vidia," zasmiala sa.
"Kde mám mobil?" zašomral som, kým som po vreckách hľadal svoj telefón.
"Všetky sme nechali v aute vypnuté pre prípad, že Derreck bude volať," pripomenul mi Zayn, kým ja som si to mieril k pevnej linke v našom dome. Okamžite som naťukal číslo mojej sestry, ktoré som vedel naspamäť a nervózne som stepoval s pravou nohou, kým to nezdvihla.
"Kde si?!" zavrčal som do telefónu.
"Tak už si doma?" znela jej odpoveď.
"Tak kde si? Prídem okamžite po teba," prekročil som na druhú nohu.
"Nemusíš. Prídem sama, ale až zajtra ráno," odvetila pokojne.
"Zajtra ráno?! Kde chceš akože stráviť noc?!"
"U môjho priateľa."
"Tak to neprichádza do úvahy. Okamžite idem po teba."
"Braček pohov. Nebude to prvý ani posledný krát, čo u neho prespím."
"Mama o tom vie?" pozrel som sa na ňu a všimol som si jej pobavený výraz tváre.
"Samozrejme. Vlastne jej vďačím za to, že som sa s mojim Leom zoznámila."
"Že vraj s mojim Leom," povzdychol som si s ironickým podtónom.
"Daj mi ho radšej okamžite k telefónu."
"Nikoho ti k telefónu nedám! A skroť kúsok svoj hormón, už nie som malé dievčatko," oponovala mi.
"Gemma neštvi ma a..." nestihol som dopovedať, pretože som započul už iba pípanie.
"Ona mi zložila?!" nechápavo som pozeral na telefón.
"Mal by si ju nechať na pokoji," podišla ku mne mama a vzala mi z rúk telefón.
"Ako môžeš byť tak pokojná! Tvoja dcéra je bohviekde s cudzím chlapom a kto vie, čo s ním robí!" durdil som sa, kým zo mňa mali chalani dobrý deň.
"Už je dosť stará na to, aby vedela, čo robí."
"Nikdy nebude dosť stará na to, aby vedela, čo robí," protirečil som jej.
"To hovorí niekto, kto sa každý deň namočí do problému," zasmial sa Liam.
"A k tomu, si od nej mladší o dva roky Harry!" pripomenul mi Zayn.
"Na veku vôbec nezáleží. Dôležité je, čo má človek tu," ukázal som na hlavu.
"Práve preto by si sa o svoju sestru nemal báť. Na rozdiel od teba tam niečo aj má," zasmial sa Louis, čím pobavil všetkých naokolo okrem mňa.
"Chlapci majú pravdu. Gemma sa vie o seba postarať," usmiala sa na mňa moja mama, no ja som trval na svojom. A síce sme mali v pláne odísť ešte dnes na chalupu, nakoniec sme ostali. Nemohol som predsa odísť bez toho, aby som nevyčistil žalúdok mojej sestre za nezodpovedné správanie.
"Kedy už konečne dorazí?" každých päť minút som pozeral na nástenné hodinky ráno, keď som sa prebudil medzi prvými. Chalani na do mnou iba krútili hlavou a snažili sa ma upokojiť, no oni to nechápali. Odkedy sa moji rodičia rozviedli, prevzal som rolu chlapa v domácnosti. A síce som s nimi už ani nežil a moja mamina sa znova vydala, moju úlohu som nestratil.
"Tak konečne naša hviezda dorazila aj domov?" ozvala sa odo dverí asi o pol jedenástej ráno, keď už som sa jej chystal zavolať. Okamžite som pribehol ku vchodu, kde som ostal zarazene stáť.
"Chýbal si mi braček," povzdychla si s úsmevom a kým ja som pozorne pohľadom skúmal chlapa, ktorý s ňou prišiel, Gemma ma silno objala.
"Tak toto je tvoj Leo?" opýtal som sa, pričom som z neho nespúšťal zrak. Celý čas som premýšľal nad tým, ako asi môže ten jej priateľ vyzerať, no to, čo som pred sebou videl, ma prekvapilo. Miesto chlapca jej veku, som pred sebou videl dospelého chlapa okolo tridsiatky.
"Rád spoznávam Harryho Stylesa aj osobne," usmial sa a prikročil ku mne, pričom mi podal ruku.
"Takže ujasníme si pravidlá. Dotkneš sa mojej sestry a spočítam ti to," varoval som ho skôr ako sa stihol aj sám predstaviť.
"Harold, prestaň!" okríkla ma Gemma vo chvíli, keď dorazila aj mama.
"Tak ste konečne dorazili," objala Gemmu a potom pristúpila k Leovi a pobozkala ho na líce.
"Ďakujem za pozvanie na obed Anne," usmial sa na ňu a ja som sa zamračil. Niečo mi na tom chlapovi vadilo. A určite to nebolo iba to, že spával s mojou sestrou.
"Poď, predstavím ťa aj ostatným chalanom," potiahla ho za ruku Gemma a viedla ho do salónu, kým ja som sa otočil na mamu.
"To naozaj dovolíš, aby sa tvoja dcéra vláčila s týmto tu?"
"Harry, prestaň. Chápem, že ju chceš iba chrániť, no už je dospelá a nepotrebuje to."
"Tu nejde o to. Dobre, možno z časti ale....na tom chlapovi niečo je," snažil som sa jej vysvetliť moje pocity z neho.
"Si iba zaujatý, pretože chodí s tvojou sestrou."
"Ty tomu nechápeš," pokrútil som hlavou.
"Nechaj aj ju, aby bola šťastná," pozrela sa na mňa a ja som nechápal ako to myslí. Skôr ako som sa na to stihol spýtať, obišla ma a odišla za nimi.
Po obede, kedy mi chalani pomohli Lea vyspovedať som sa zavrel do izby. Chcel som byť kúsok sám vo svojej izby bez toho, aby ma vyrušovalo Louisove chrápanie z tejto noci, kedy tu prespal.
"Smiem?" nakukla ku mne Gemma a ja som iba prikývol.
"Pamätáš si na tie časy, kedy si mi tu nedovolil ani vkročiť?" opýtala sa ma a prisadla si na stoličku oproti posteli, kde som sedel.
"Bola si dotieravá," zasmial som sa nad spomienkou z nášho detstva.
"A ty rozmaznaný," vrátila mi pobavene.
"Naozaj si s ním šťastná?" zmenil som tému a spýtal som sa jej to priamo.
"Harry, myslím, že som sa konečne naozaj zamilovala," prikývla a ja som podvihol obočím.
"A nie je to všetko prirýchle?"
"Poznáme sa už štyri mesiace," zasmiala sa a ja som si začal v mysli prerátavať, kde som v tej dobe bol.
"Poviem ti to úprimne a nie len preto, že si moja sestra ale preto, že sa mi ten chlap vôbec nepáči."
"Vôbec ho nepoznáš," zamračila sa.
"Nie som sám komu sa nepáči."
"Mama ho má rada," pripomenula som.
"Myslel som chalanov."
"Ako to vieš?"
"Videl som im to na tvári. Poznám ich a viem ako reagujú na niekoho, kto im nie je vôbec sympatický. A Leo im rozhodne nie je."
"Vieš čo braček? Miesto vášho odcudzovania ľudí a starania sa do vecí, do ktorých vám nič nie je, by ste sa mali viac starať o seba," začala na mňa útočiť.
"Chcem ťa iba chrániť."
"No ja tvoju a ani ich ochranu nepotrebujem," postavila sa zo stoličky.
"Gemma," chcel som ju zastaviť.
"Si sebecký, vieš to? Konečne som aj ja našla niekoho, kto je so mnou naozaj preto, aká som a nie iba preto, že môj brat nie je nikto iný ako Harry Styles, no ty to nakoniec aj tak musíš všetko pokaziť."
"To s tvojimi priateľmi ma naozaj mrzí," ospravedlnil som sa jej ako už stýkrát pred tým. Odkedy som sa stal slávnym, veľa vecí sa zmenilo. A žiaľ daň za slávu nezastihla iba mňa, ale aj moju rodinu. A hlavne Gemma to ťažko zvládala, keď zistila, že jej všetci priatelia zo školy, sú s ňou kamaráti iba kvôli mne.
"Už ma nebaví viac žiť v tvojom tieni Harry," povzdychla si a ja som ju chápal. Po tom ako som sa prihlásil do X- factoru to mala ťažké, no ja som ani len netušil ako jej môžem v tomto pomôcť. A síce som bol za všetko zodpovedný, nemohol som to nijak odčiniť.

Na chalupu sme sa nakoniec dostali až v utorok večer. Chcel som využiť každú sekundu, aby som ju strávil s Leom a uistil sa, že mojej sestre od neho nič nehrozí. No čím ďalej som s ním strávil čas, tým som mal väčšie pochybnosti. Často sa nervózne ošíval, vyhýbal sa odpovediam na otázky a dosť často s niekým telefonoval. Chalani mali rovnaký názor ako ja, no po sľube, ktorý som dal mame, som nemohol nič urobiť.
"Ty si to síce sľúbil, no my nie," usmial sa Liam večer pri ohni, kedy sme grilovali pred chalupou.
"Nechcem sa jej do toho starať," pozrel som sa na neho.
"Pozri, všetci z toho chlapa máme rovnaký pocit," pritakal Niall.
"Možno sa iba mýlime," pokrčil som ramenami a viac som sa zababušil do deky.
"A čo ak nie?" pozrel sa na mňa Zayn.
"Môžeme toho nechať?!" zvýšil som hlas.
"Harry, vieš, že Gemma je akoby aj naša sestra. Staráme sa, aj keď to nechceme," podporil ich Louis.
"Gemma má pravdu. Mali by sme ju nechať, aby bola šťastná. Nemôžeme jej predsa iba z našich dohad zničiť vzťah," snažil som presvedčiť sám seba, že je to správne rozhodnutie a tým sme to uzavreli. V tú noc sme išli spať až neskoro ráno, kedy začínalo svitať. Ani jeden od únavy nezašiel do svojej izby a všetci sme sa zložili v predsieni. Zayn s Niallom na pohovke, Louis v kresle a ja s Liamom na zemi.
"Dobré ránko, spachtoši!" zobudila nás až moja mama, ktorá sa tam zjavila aj s čerstvým pečivom a horúcim kakaom v termoske. Okamžite sme sa všetci na ňu vrhli a z chuti sa pustili do raňajok. Mamina s nami asi hodinku pobudla a potom musela ísť do práce. My sme jej museli sľúbiť, že to tu naozaj za tieto dni ešte nezničíme a že sa budeme správať viac než slušne.
"A aby som nezabudla," otočila sa ešte pred odchodom.
"Volala tvoja spolubývajúca," pozrela na mňa.
"Moja?" zamrmlal som s plnou pusou.
"Liv?" uisťoval sa Louis.
"Tuším, že sa predstavila ako Olívia," prikývla.
"Ako to, že má tvoje číslo?" zamračil som sa nechápavo.
"Netuším, no myslím, že dôležitejšia otázka by bola, na čo volala," usmiala sa.
"Stalo sa jej niečo?" spýtal sa za mňa Liam a ja som nechápal ako môže niekto hneď myslieť na najhoršie.
"Našťastie nie, no bol ju navštíviť Derreck," oznámila nám.
"Čože?!" zborovo sme na ňu prekvapene pozreli.
"Nebojte sa, nič mu nepovedala. Dokonca mám pocit, že ho zvládla poriadne spacifikovať," zasmiala sa a ja som si nechápavo vymenil pohľady s chalanmi.
"No nič, už musím bežať," rozlúčila sa s nami a odišla.
Zvyšné dni sme strávili bláznením a užívaním si skutočného voľna. Príroda, voľnosť hudba a my. Presne tak ako za starých čias. Bolo to zvláštne, no za tú dobu som aj zabudol ako môže byť zábavné stráviť čas s týmito bláznami. Možno nebola chyba iba v Managmente, možno to bola chyba aj v nás. Až príliš sme začali samí seba brať ako samozrejmosť a tak sa stalo, že sa z nás stali kamaráti, ktorí si vlastne ani jeden druhého poriadne nevážia.
No cez tieto dni to bolo zasa iné, úprimné. Boli sme tam iba my, naše sny a túžby, o ktorých sme sa rozprávali až do rána a zrazu som mal znova pocit, že si ich môžem ešte všetky splniť.
"Som doma!" zakričal som odo dverí, keď som sa vrátil do Londýna a zhodil zo seba tašku, no odpoveď neprichádzala.
"Oliver?!" zakričal som jej meno, no vyzeralo to tak, že dom je prázdny. Prešiel som do kuchyne, kde bol ešte na sporáku hrniec s cestovinami. Ich vôňa ma prilákala až k nemu a lyžičkou som ochutnal.
Cestou hore schodmi do izby som započul hlasnú hudbu, ktorá sa šírila s izby Oliver. Chcel som jej zaklopať na dvere, no v tom sa otvorili dvere na kúpeľni, z ktorej vyšla iba v osuške a so zubnou kefkou v ústach.
"Sakra," zašomrala a okamžite si osušku privinula pevnejšie k sebe.
"P- prepáč, nevedela som, že prídeš dnes," začala sa ospravedlňovať a vytiahla si kefku z úst.
"Neospravedlňuj sa, nič zlé predsa nerobíš," zasmial som sa a poškrabal som sa za vlasy.
"Chodím tu polonahá," ukázala na seba.
"Skoro by som si ani nevšimol," podvihol som obočím a dodal: "Idem sa vybaliť. Budem u seba."
Miesto vybaľovania som sa však zvalil do postele a od únavy som okamžite zaspal. To nočné ponocovanie a dlhá cesta ma poriadne unavili a ja som potreboval načerpať energiu. Keď som konečne vstal, bola už tma a mňa prekvapilo, že som bol zakrytý perinou. Bol som si istý, že som zaspal bez toho, aby som si ju cez seba prehodil.
"Tu to ale rozvoniava," vdychoval som vôňu čerstvo napečeného kuraťa.
"Vyspal si sa?" usmiala sa na mňa, kým zo sporáku vyberala plech.
"Máme aj dezert?" podvihol som sa na špičky, aby som videl s poza jej ramena na plech.
"Iba niečo na chuť," odvetila a ja som si sadol na barovú stoličku.
"A vyspal som sa dobre," odpovedal som jej na predošlú otázku.
"Aký bol týždeň?" vyzvedala.
"Komplikovaný," zívol som ešte rozospato a ona sa na mňa zamračila.
"Nehovor mi, že vás Derreck našiel."
"Počul som, že tu bol," pozrel som sa na ňu.
"Prišiel vás hľadať," prikývla.
"Dúfam, že nebol nepríjemný."
"No najmilší nebol, no po slušnom vysvetlení, že neviem, kde sa nachádzate, odišiel."
"Ďakujem," usmial som sa na ňu.
"To nestojí za reč," mávla rukou a sadla si na stoličku oproti mne, pričom predo mňa položila kura s ryžou.
"A teraz mi povedz, čo všetko ste povyvádzali za tie dni," vyzvala ma a ja som začal rozprávať.




A/N: ďakujeme :)
Tina to je pravda, ale Derreck o nich nepremýšľa ako o ľuďoch, ale ako o jeho majetku, ktorý mu zarába peniaze

V nasledujúcej kapitole Som zvedavá, či s tým dokážeš aj spať Harry vyrozpráva Liv, čo sa dialo na chate, na čom sa budú dobre zabávať, chalani ju prídu pozrieť, keďže na chate s nimi nebola, Liv sa zoznámi s Gemmou, ktorá príde za bratom v zlom stave a Liv s Harrym sa zblížia. Harry pre ňu totiž spraví niečo veľmi milé a Liv naopak spraví niečo, čím poteší Harryho. Na konci kapitoly sa však vyskytnú problémy.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 5. srpna 2015 v 22:31 | Reagovat

No tak som zvedava, co bude s tym Leom... :-)
Tesim sa na pokracovanie a som zvedava ako sa to skomplikuje ;-)

2 Damonica15 Damonica15 | 7. srpna 2015 v 22:27 | Reagovat

Sem s novou kapčou ... neviem sa dočkať :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama