Challenge Accepted - 16. kapitola: Možno to predsa len stihnem

20. srpna 2015 v 20:18 | Sophie |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.
V minulých častiach: Harry mal menší konflikt s Gemmou, kvôli jej priateľovi, z ktorého sa vykľul novinár, ktorý ju len využíval. Gemma preto odišla z domu a prišla po útechu k bratovi, kde spoznala Liv, s ktorou si celkom dobre rozumie. Harry a Liv sa postupne celkom zbližujú. Liv mu pomohla s Gemmou a on ju zobral na prehliadku Londýnom ako poďakovanie za to, že si ho vypočula, keď to potreboval.

Ešte aj v škole som premýšľala nad tým článkom v novinách o Gemme, Harrym a Leovi. Tá bolesť v jej očiach, keď ho čítala, ten Harryho napätý postoj, keď na chvíľu vyzeral, že Lea naozaj zabije. Dúfala som, že si to vyriešia.
Uprostred tretej hodiny mi prišla od Harryho správa ĎAKUJEM. Len som sa pousmiala a ďalej som rátala príklady z algebry. Netušila som, čo urobil, ale verila som, že našiel správne riešenie. Na Gemme mu veľmi záležalo a keby ju nemal vo svojom živote, tak by to preňho bolo ešte horšie na zvládanie ako teraz.
"Myslel som si, že to chápem, ale po tom poslednom príklade mám pocit, že neviem, koľko je dva plus dva," krútil hlavou Cedric, keď sme vychádzali von z triedy. Mali sme pol hodinovú prestávku, tak sme sa všetci vybrali do študovne a posadali sme si na kreslá a na sedacie vaky.
"A čo mám povedať ja?" povzdychol si Giacomo.
"Že potrebuješ doučovanie," pozrela naňho Sandra, jedna z Rumuniek, ktorá sa celým menom volala Ruxandra, no všetci sme ju od prvého dňa volali skrátene, lebo nikto si jej meno nevedel zapamätať.
"Nebolo to až také zlé. Ten posledný bol ťažší, ale dal sa," ozvala sa Yvonne, s ktorou sme sedeli na jednom kresle.
"Mne sa tiež nezdal ťažký," súhlasil Fabio, chalan zo Španielska a Mirela, druhá Rumunka pritakala.
"Videli ste domácich?" zasmiala sa Jovanka, baba zo Srbska. "Niektorí nevedeli ani tie prvé a väčšia polovica ten posledný nemá vôbec."
"Keď už sme pri domácich," šepol Carlos a my všetci sme sa nahli, aby sme ho počuli. "Po škole sa hovorí, že niekto z nás býva u Harryho Stylesa, takže Liv, dávaj si pozor. Niekto by mohol považovať priateľstvo s tebou za vhodnú cestu k nemu," varoval ma. My, ktorí sme sa zúčastnili pobytu sme už vedeli, kto býva u akej celebrity, no spolužiaci to nevedeli, aby sa predišlo falošným kamarátstvam.
"Vďaka za varovanie, ale nemyslím si, že to nejako dlho udržíme. Vedia predsa, na akom programe sme, že to je ten pre príliš nadaných, ktorí si zaslúžia vlastnú celebritu, ako vravela tá bloncka a raz určite zistia, kto z nás býva s kým."
"Ani mi tú malú nespomínaj," zavrčala Mirela. "Najprv na nás zazerala, akoby sme boli z inej planéty a potom prišla ku mne a vraví, že by sme mohli spolu robiť nejaký projekt, prišla by ku mne... Jasné, že chcela vedieť, s kým bývam."
"Ale nie všetci sú ako Jessica," ozval sa Fabio. "Napríklad Caitlin je v pohode."
"To teda je," pritakala som. Caitlin bola veľmi zlatá baba, ktorá s nami chodila do ateliéru.
"Viete, čo mi napadlo?" ozval sa Ced a všetci sme naňho pozreli. "Čo keby sme si spravili náš prvý výlet a cez víkend by sme niekam šli?"
"Braček, toto je veľmi dobrý nápad," usmiala sa naňho Yvonne.
"Kam pôjdeme?" spýtal sa Giacomo a v očiach mal iskričky.
"Hyde Park? Tam môžeme ležať, blbnúť, zahrať si niečo a je to blízko," navrhla som s všetci súhlasili.
Na hodinu sme došli všetci spolu a ďalšie prešli na počudovanie celkom rýchlo. Počas prestávok si k nám chodili prisadnúť aj domáci, s ktorými sme sa postupne zoznamovali. Väčšina bola v pohode, no bolo zopár prípadov, ako Jessica, takí, ktorí zazerali a premýšľali, kto z nás s kým býva a z koho by mohli mať výhody. Na predposlednej hodine som bola pri tabuli a zaznamenávala som odpovede do tabuľky, takže keď zazvonilo, všetci vybehli a ja som sa musela ísť ešte pobaliť. Yv na mňa pozrela, no naznačila som jej nech ide, že dôjdem. Keď som už zbalená vychádala z dverí, zrazila som sa na chodbe s Jasonom.
"Liv," usmial sa na mňa.
"Ahoj Jason. Čo tu robíš?"
"Priniesol som niektoré veci na piatkové hodiny, aby som sa v piatok nevláčil so všetkým."
"Povieš mi, čo budeme robiť?"
"Nie," pokrútil hlavou so smiechom. "Prekvapenie, no bude sa ti páčiť."
"Vkradnem sa ti do triedy a zistím si to."
"To by bolo hrubé porušenie poriadku."
"Len keby mi na to niekto prišiel," zasmiala som sa.
"Samozrejme," pritakal so smiechom. "Ako sa máš?"
"Ale v pohode, vyrábam ako blázon, už som zabrala aj pracovňu. Koncom týždňa chcem domov poslať balík s vecami, čo som spravila, aby ich mamina mohla predať. Škola v pohode, u..." chcela som povedať u Harryho, no boli sme na školskej chodbe, tak som to neriskovala. "Rodina tiež v pohode. Ty?"
"Škola na zbláznenie, ale inak sa dá," odvetil. "Mala by si ísť, o minútu zvoní," upozornil ma. Rozlúčili sme sa a ja som bežala do triedy.

Po škole som šla rovno k Harrymu a už keď som otvárala dvere, počula som smiech z obývačky. Došlo mi, že Harry má návštevu a pomaly som šla do svojej izby, keď som na schodoch skoro dostala infarkt.
"Kamže si sa vybrala?" spýtal sa ma Harry, ktorý stál hneď za mnou.
"Do izby," povedala som mu, no tento môj nápad bol zamietnutý a ja som bola odtiahnutá Harrym do obývačky k chalanom a Gemme.
"Hladná?" spýtal sa ma Zayn, vedľa ktorého som sa posadila a položil predo mňa pizzu.
"Oh mňam," pozrela som na ňu zbožne a vzala som si kúsok. "A čo pozeráme?"
"No vlastne sme sa ešte nedohodli," ozrejmil mi Niall.
"Pekne," zasmiala som sa. "Čo takto nejakú dobrú komédiu?"
"Sme otvorení návrhom," povedala Gemma, ktorá sa opierala o Harryho. Položila som nedojedený kúsok pizze na stôl a vybehla som po svoj notebook, ktorý som pripojila k Harryho telke a otvorila som priečinok s filmami.
"Ideme to pozerať abecedne alebo chronologicky?" spýtala som sa s nevinným úsmevom a sledovala som chalanov, ktorí vytreštili pohľad pri zásobe mojich filmov.
"Navrhujem random." Liam ku mne podišiel a niečo zapol. Sadla som si späť na zem k Zaynovi, natiahla som sa po svoju pizzu a spokojne som sa oprela o nohy Niallovi.
Celý film som sa strašne smiala. Nielen, že bol vtipný sám o sebe, ale pozerať ho s nimi, bol zážitok. Dokonca aj Gemma sa smiala a Harry vyzeral, že sa konečne naozaj uvoľnil. Všetko napätie z rána opadlo. Keď sa nám stretli pohľady, usmiala som sa naňho a potom som sa znova zapozerala do filmu.
Po tom, ako film skončil, som šla dať mobil do nabíjačky, keďže zomrel a keď som sa vrátila, dole prebiehalo hlasovanie o ďalší film. Kým sa v obývačke chalani s Gemmou dohadovali, ktorý a prečo, zašla som do kuchyne a vytlačila som si pár pomarančov, grep a citrón do pohára.
"Vzdávaš sa?" začula som Louisa z obývačky, keď do kuchyne vošla Gemma.
"Nie, len si idem po niečo na posilnenie," smiala sa. "Čo robíš?"
"Džús. Dáš si?" spýtala som sa jej a keď prikývla, vybrala som druhý pohár a vytlačila som ďalšie pomaranče. "O čo im ide?" spýtala som sa.
"No, ja som navrhovala nejaký horor, ale Louis, že nie, že sa bude báť. Zayn chce muzikál, Niall chce ďalšiu komédiu, Liam navrhuje rozprávku, lebo našiel animáky, čo tam máš a Harry hlasuje za Notebook, lebo ho už dlho nevidel," objasnila mi situáciu.
"Tvoj brat chce romantický film?" pozrela som na ňu prekvapene. Vedela som, že nie je taký, za akého sa považuje, že nie je zlý a bezcitný, no na romantický film by som ho nikdy netipovala.
"Nehovor, že to máš odo mňa, ale môj brat je veľký romantik, teda aspoň kedysi bol, no myslím si, že keby sa veľmi snažil, alebo keď raz príde žena, ktorá mu za to bude stáť, tak jej dá všetko. Celý svet."
"O tom nepochybujem," súhlasila som, lebo som vedela, že to je pravda. Ak sa raz nájde niekto, kto bude Harryho ľúbiť aj s jeho chybami a vrtochmi, bude z neho skvelý partner.
"Kde ste?" ozvalo sa z obývačky.
"Už ideme!" zakričala Gemma, ktorá si zobrala svoj pohár a spolu sme šli späť k chalanom.
"Tak, čo pozeráme?" hodila som sa do kresla.
"Prekvapenie," usmial sa Zayn.
"No poteš," povzdychla si Gemma.
O tri a pol hodiny, dve pozreté filmy, päť prázdnych krabíc od pizze a niekoľko muffinov neskôr sme telku vypli. Schúlila som sa na kresle a pozrela som na ostatných.
"Čo teraz?" spýtal sa Liam.
"Navrhujem..." zamyslel sa Louis.
"Harry, čo keby sme grilovali?" pozrela naňho Gemma. "Priznaj sa, ako dlho si nebol na dvore, nepoužíval gril a nesedel na terase? Hm? Na čo ju vôbec máš. Veď je taká krásna. Čo keby sme grilovali."
"Teraz o deviatej?" pozrel na ňu.
"Nie, tento týždeň. Víkend? Piatok?" skúšala Gemma.
"Piatok hosťujeme v jednej relácii, to nestihneme, ale sobota by mohla byť," premýšľal Harry. "Čo vy nato?"
"Som dohodnutý s El. Ideme kupovať jej mame darček."
"Kúpte jej ho ráno a stihnete to," usmiala sa Gemma a nadšene zatlieskala, ako to výborne vymyslela, pričom úkosom oka pozrela na brata.
"Keď dáme, že u nás o tretej, tak to naozaj stihnete," pousmial sa. "Liam, ty so Soph?"
"My môžeme."
"Perrie má vtedy tiež voľno," povedal Zayn.
"Tak sme dohodnutí," nadšene sa usmievala Gemma.
Chalani sa vybrali domov, Harry s Gemmou ich šli odprevadiť pred dom, ja som sa s nimi rozlúčila ešte v obývačke a kým došli Gemma s Harrym, vyhodila som krabice od pizze a odniesla som do kuchyne taniere. Kým som šla spať, ešte som sa chvíľu učila, no do hodiny som zaľahla.

V stredu som zo školy prišla až večer, lebo som šla k Yvonne, aby sme sa spolu učili na test a zoznámila som sa s jej náhradnou rodinou. Emily bola skvelá. Milá, sympatická a starostlivá. Len čo sme prišli k nim, predstavila sa mi, položila pred nás obed a potom sa s nami chvíľu rozprávala o tom, ako bolo v škole.
"Ja som na druhej hodine zaspal," povedal jej Ced, na čo sme sa my s Yvonne začali rehotať. Profesor ho chcel vyvolať k tabuli, no Cedric nereagoval a Giacomo, s ktorým sedia za nami s Yvonne, doňho musel štuchať, aby ho zobudil.
"Ja sa čudujem, že mi ešte nechodia domov predvolania do školy," zasmiala sa Emily.
"Ale," mávol rukou Ced. "S mojou inteligenciou si nemôžu dovoliť byť ku mne zlí."
"Braček, keby si nebol génius, tak ťa dávno vyhodia z každej školy," povzdychla si Yvonne. Cedric bol totiž úžasne inteligentný. Cez prestávky sme sa my dvaja občas hrali na hlavolamy a nikto iný sa k nám nezapájal, lebo len čo sme chytili formu, nikto nechápal, o čom hovoríme, no na druhej strane bol totálny salámista. Do školy chodil, kedy chcel, spal na hodinách a párkrát na algebre povedal profesorke, ktorá ho vyvolala k tabuli, že on sa nemieni postaviť, keď má riešiť príklad typu: pozriem a vidím.
Po obede a skvelom dezerte sme šli k Yvonne do izby. Asi po dvoch hodinách učenia mi zazvonil mobil.
"Oliver?"
"Harry?" spýtala som sa prekvapene.
"Kde si? Je pol šiestej a škola ti už skončila."
"U Yvonne. Učíme sa na zajtra na test."
"Mala si mi zavolať, že neprídeš rovno domov."
"Prepáč, zabudla som," ospravedlnila som sa a na chvíľu som sa cítila ako dieťa, čo vyviedlo niečo zlé.
"Kedy skončíte?"
"Okolo ôsmej."
"Pošli mi adresu a skočím po teba."
"Je to jedna zastávka metrom, nemusíš chodiť," namietla som.
"Pošli mi adresu," trval na svojom, nepočkal na odpoveď a zložil. Poprosila som teda Yvonne, nech mi nadiktuje presnú adresu a poslala som ju Harrymu. Keď som o ôsmej vychádzala z ich domu, Harryho auto parkovalo pred ním. Nasadla som k nemu a zamávala som Yvonne, ktorá stála vo dverách.
"Ďakujem, že si po mňa prišiel," usmiala som sa naňho, keď som si zapla pás.
"Nemáš začo. Mám ťa predsa na starosti a keby sa ti niečo stalo, mal by som problém," mykol ramenom a nahodil ľahostajnú masku.
"Gemma?"
"Robí večeru," odvetil a pustil hudbu. Prekvapivo, ich hudbu. Asi o desať minút sme parkovali v garáži.
"Ahoj," usmiala sa Gemma, keď sme vošli do kuchyne. "Idete akurát včas. Práve som dovarila," oznámila nám a vybrala taniere.
"Vonia to viac než dobre," pochválila som ju. Voňalo to naozaj tak úžasne, až sa mi začali zbiehať slinky.
"Ďakujem," usmiala sa na mňa vďačne. "Vidíš, Hazza, niekto si myslí, že variť viem."
"To bude tým, že Oliver ešte neochutnala tvoje jedlo," podrypol do nej, na čo sa ona zamračila.
"Som rada, že si už doma, lebo takto nabručaný je, odkedy si neprišla načas. Skoro si začal trhať vlasy, keď si nechodila," povedala mi a položila predo mňa tanier s večerou.
"Netrhal som si vlasy," bránil sa Harry. Gemma za jeho chrbtom len pretočila očami a začala ústami napodobňovať blablabla, tak som sa radšej pozrela do taniera, aby som sa nerozosmiala.
Pred spaním som si ešte opakovala a na druhý deň, keď sme písali test, som vedela úplne všetko, na čo sa pýtali.

Po škole som šla rovno k Harrymu, kde nikto nebol. Konečne som mala trocha voľna, keďže som sa nemusela učiť, ani robiť úlohy, dokonca v dome nikto nebol. Šla som sa hore prezliecť do trojštvrťových legín a do voľného trička, ktoré som si vyrobila tesne predtým, ako som šla do Londýna a zbehla som do obývačky, kde som mala notebook. Zapla som si hudbu a pustila som sa do zdobenia kvetináča. Popritom som si spievala každú pesničku, ktorá šla. Mala som spravený rockový mix od osemdesiatych rokov, až po súčasnosť. Práve som si spievala refrén a štetcom aplikovala na kvetináč abstraktný vzor, keď vošli Harry s Gemmou, ktorých som si nevšimla, kým sa nepostavili predo mňa, keďže mi práve šiel naplno Shinedown Enemies.
"Čo si vravel?" pozrela som na Harryho, len čo som hudbu stíšila.
"Že by som ťa nikdy netipoval na tento druh hudby," zasmial sa.
"Počkaj, ďalšia je Metallica," zasmiala som sa a pokračovala som v práci. Harry s Gemmou si na chvíľu prisadli, no on potom musel odísť, lebo aj s chalanmi mali stretnutie s Derreckom, kvôli piatkovému vysielaniu a ja som ostala s Gemmou, ktorá chcela vidieť všetko, čo som vyrobila a tak som ju vzala do svojej izby.
"Páni, to je úžasné. Všetko. Tie šperkovnice a vázy a všetky tie veci a to oblečenie. To mi musíš rozhodne niekedy požičať. Ja sa neviem vynadívať," chválila ma. "Môžem si niečo vyskúšať?" spýtala sa po chvíli nesmelo.
"Môžeš si vyskúšať čokoľvek," pritakala som a tak Gemma začala skúšať. A potom nútila niektoré veci obliecť aj mňa a napokon ma dotiahla k sebe do izby, kde mi nanútila obliecť si niečo jej. Medzitým sme sa rozprávali. O Harrym, o jej rodine, jej akože priateľoch, ktorí priateľmi neboli, o mne, o tom, prečo som prišla a večer som mala pocit, že som našla ďalšiu spriaznenú dušu.
Keď som v piatok po škole prišla k Harrymu, myslela som si, že som sama, no na schodoch som sa stretla s Gemmou.
"Ahoj," usmiala sa na mňa.
"Ahoj. Myslela som si, že si šla s Harrym," pozrela som na ňu.
"Nie, ešte stále sa necítim na verejnosť."
"Gemma, ty sa nemáš prečo skrývať. To on je ten, ktorý sa má prečo hanbiť," pripomenula som jej.
"Ja viem, ale aj tak je to ťažké."
"Chápem, ale je to ako napríklad strach z výšok, alebo z eskalátorov. Ja som mala vždy strach z eskalátorov, ktoré idú dole. No vedela som, že ho musím prekonať. Prvýkrát, keď som pred nimi stála, som ušla, druhýkrát som ušla tiež. Tretíkrát som sa skoro pozvracala, keď som na ne nastúpila a klepala som sa ako fanynky tvojho brata, keď idú na autogramiádu, no každým ďalším nastúpením bol strach menší a menší. Čím skôr vyjdeš von, tým skôr ten strach prekonáš. Nemôžeš ostávať večne dnu."
"Máš pravdu," pritakala. "A aj tak som sľúbila Harrymu, že pôjdeme nakúpiť na zajtrajšiu grilovačku, lebo on asi nestihne. Tak ideme," pozrela na mňa odhodlane.
"Kam?"
"No na nákup," zasmiala sa, schytila ma za ruku a ťahala späť k dverám. Stihla som len vytiahnuť z kabelky knihy a hodiť ich na botník v predsieni.
"Vidíš a si vonku," povedala som jej pred obchodom.
"Len dúfam, že ho nestretneme."
"Londýn je veľký. A po ďalšie, ak ho stretneme, stále doňho môžeme hodiť plechovku so žrádlom pre psy a tváriť sa, že sa po ňom hodila sama," mykla som plecom a ona sa rozosmiala.
"Si šialená."
"Len to nevrav tvojmu bratovi, myslí si, že som slušné nadpriemerne inteligentné bezproblémové dievča a ja nechcem, aby ma vyhodil z domu."
"Neboj, on na to raz príde sám," prehlásila a začala do košíka dávať všetko možné.
"Gemma?" pozrela som na ňu o pol hodiny neskôr pri pokladni.
"Hm?"
"Tak mi teraz napadlo, koľko príde na tu party ľudí? Dvesto?"
"Ale nie," smiala sa, hoci podľa nákupu vo vozíku to tak vyzeralo. "Budeme tam len my. Liam so Soph, Louis s El, Zayn a Perrie, Lou, Tom, Lux, Josh, možno Andie, Harry, ja a ty. Uvidíš, bude to šupa. Spoznáš dievčatá, sú úplne skvelé. A zabavíme sa..."
"Gemma," skočila som jej do reči. "Ja tam nebudem."
"Prečo?"
"So spolužiakmi máme spoločný program. Už v pondelok sme sa dohodli. Je to naše prvé spoločné stretko. Nechcem ho odvolať."
"Oh," posmutnela. "To je škoda, že to vyšlo na rovnaký deň."
"Nevadí," pousmiala som sa na ňu.
Keď sme dorazili, nákup sme vyberali na trikrát, kým sme ho vyniesli celý a potom sme sa uvelebili pred telkou a pozreli si reláciu, kde mali byť chalani. Harrymu monokel kvalitne zakryli a moderátor sa pýtal len na to, na čo sa pýtať mal. Na konci odspievali pesničku a ja som si potom šla dať sprchu a ľahnúť si, keďže so spolužiakmi sa máme stretnúť už o deviatej ráno. Akurát som si na ráno pripravovala oblečenie, keď mi niekto zaklopal na dvere.
"Nespíš ešte?" vošiel Harry.
"Ešte nie," pokrútila som hlavou. "Si tu nejako skoro."
"Nechcelo sa mi nikam chodiť," mykol plecom, akoby to nebola žiadna veľká veda.
"Vyzeral si tam dobre," spravila som k nemu pár krokov a odhrnula som mu vlasy z čela, aby som sa pozrela na ten monokel, ktorý mal. "Vôbec ti ho nebolo vidieť," zasmiala som sa.
"Lou ho pol hodiny prekrývala."
"Je šikovná."
"To je," pritakal a pozorne sa na mňa zahľadel. "Gemma mi vravela, že zajtra nebudeš na grilovačke," povedal šeptom a ja som mala pocit, akoby chcel, aby som tam bola.
"Mám sa stretnúť so spolužiakmi a neviem, ako dlho budeme spolu, no vyzerá to na celodennú akciu," odvetila som.
"Ak by si sa tam nudila, vieš, že máš aj ďalšiu možnosť, my začíname až o tretej," zdvihol jeden kútik v úsmeve.
"Ďakujem, je super vedieť, že mám kam ujsť, ak by to bola nuda," opätovala som mu úsmev. "A možno to predsa len stihnem."
Zdalo sa mi, že som začula niečo, ako dúfam, no nebola som si istá, lebo Harry si len odkašľal. "Ehm, dobrú noc, Oliver."
"Dobrú noc, Harry," zaželala som mu a ľahla som si do postele.



A/N: ďakujeme :) ste úplne skvelé :)
Damonica dúfam, že ťa dnešná kapča potešila :)
Nika oh tak tú pesničku by som si veľmi rada vypočula aj ja :D

V nasledujúcej kapitole Ak prekonáš svoj strach, ja prekonám ten môj bude Harry počas celej grilovačky nepokojný a niekto mu tam bude veľmi chýbať a na druhý deň po opekačke urobí niečo, čo zmení jemu a Liv život, hoci ani jeden z nich o tom ešte nebude mať ani potuchy.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Damonica15 Damonica15 | 21. srpna 2015 v 10:54 | Reagovat

Juuj veľmi .. je krásna a teším sa na ďalšiu :)

2 Nika Nika | 21. srpna 2015 v 12:11 | Reagovat

:D :D paaani :D ten koniec bol uplne zlaty :D
No a Cedric :-D z neho nemozem :D to s tou profesorkou: pozriem a vidim bolo dobre :D :D
A som zvedava, ci to Liv nakoniec stihne alebo nie :)
A este som zvedava aky strach budu prekonavat a co im zmeni zivot tak, ze o tom ani nebudu vediet :D :D
No proste... tesim sa na pokracovanie :-D :-D

3 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 21. srpna 2015 v 16:10 | Reagovat

Súhlasím s Nikou.. Cedric nemá chybu.. chcela by som brať školu tak ako on (keby som ešte chodila do školy :D)
A ten koniec :3 je zlaté, že Hazz chce Liv na tej grilovačke.. mohla by to aspoň na chvíľu stihnúť :D Som zvedavá čo sa stane v ďalšej časti :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama