Challenge Accepted - 17. kapitola: Ak prekonáš svoj strach, ja prekonám ten môj

22. srpna 2015 v 22:23 | Reyli |  Challenge Accepted


On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.
V minulých častiach: Gemma po rozchode s priateľom prišla k Harrymu, kde sa zblížila s Olíviou, s ktorou si porozumeli. S Harrym sa však Gemma trocha pohádala, no Harry to vyriešil po svojom a uzmierili sa. Harry sa postupne zbližuje aj s Olíviou, ktorú zdržal aj na filmový večer, ktorý mali spoločný s chalanmi a Gemmou. Vtedy sa dohodli aj na opekačke, na ktorú však Olívia asi nestihne prísť, keďže sa dohodla so spolužiakmi, čo Harryho trocha zamrzelo, lebo by ju tam rád mal.



Hostia začali prichádzať niečo pred treťou. Grill bol rozložený, mäso stálo v marináde a občerstvenie na stoloch bolo pripravené. Kým Gemma otvárala dvere, ja som s Niallom, ktorý u nás bol už od rána, nosil z pivnice sudy piva.
"Idem sa ešte prezliecť. Vy môžete začať," pozrel som na Gemmu a ona iba prikývla. Vybehol som na poschodie a zamieril som si to rovno do svojej izby. Zo skrine som vytiahol staré tepláky a tričko. Vlasy som si zapol do gumičky a z vrecka od riflí som vytiahol mobil. Prešiel som k posteli, kde som si sadol a otvoril som priečinok s názvom napísať novú správu.
Tak ako si na tom? Stíhaš? Naťukal som rýchlo a zhlboka som sa nadýchol. Palec som držal nad miestom ODOSLAŤ, no zaváhal som. Vôbec som tomu nechápal. Toto sa mi nestávalo. Vždy som konal radikálne a inštinktívne, no teraz? Teraz som nevedel odoslať ani jednu hlúpu správu bez toho, aby som nepociťoval neistotu.
"Do paroma i s tým," zašomral som a nakoniec som správu vymazal, prezliekol som sa a zišiel dolu, pričom som si mobil pre istotu nechal v izbe. Už z kuchyne som počul hlasný smiech. Z chladničky som si ešte vytiahol pivo a došiel som za nimi. Liam s Andym práve ukladali mäso na grill a Lou s Gemmou rozlievali nápoje.
"Hally, Hally!" započul som za sebou malú Lux, ktorá svojimi malými nôžkami cupitala rovno ku mne a ja som si okamžite kľakol a otvoril náruč.
"Kto mi príde dať pusu? Najkrajšie dievčatko na svete," pritúlil som si ju k sebe a zodvihol ju na ruky, kým ona mi venovala bozk na líce. Tú malú som neskutočne zbožňoval už od prvého okamihu, ako som ju prvýkrát uvidel. Presne si pamätám ako nám Tom zavolal, keď Lou rodila. S chalanmi sme boli v štúdiu, no v okamihu ako sme sa dozvedeli, že malá Lux sa pýta na svet, rozutekali sme sa do nemocnice, kde sme ešte strávili pár hodín čakaním. Nikdy nezabudnem na ten okamih, kedy mi ju Lou prvýkrát podala na ruky. Bola taká malinká a krehká, že som ju okamžite vrátil, pretože som sa bál, že jej ublížim.
"Poj sa hjať so mnou," pozrela na mňa so svojím psím pohľadom, ktorému som nikdy nevedel odolať. Iba som sa zasmial, zodvihol som ju nad seba a posadil ju na plecia, pričom som začal behať po záhrade. Lux sa začala nahlas smiať a Lou už iba krútila pobavene hlavou.
"Lux ti práve kvôli tomu nikdy nedá pokoj, vieš o tom?" pozrela sa na mňa, keď som ju položil na zem, aby sa mohla napapať čerstvo ugrilovaného kuraťa.
"Nechcem, aby mi dala pokoj," mykol som ramenami a sadol som si k nej na detskú stoličku, ktorá sa pod mojou váhou zlomila a ja som upadol na zadok.
"Môj brat asi nikdy nepochopí, že už nie je dieťa," smiala sa Gemma nad mojou hlúposťou.
"S tým nič neurobíme. Ani jeden z nich sa nikdy nezmení," mávla rukou El a mierila tým na nás.
"Nás iba musíte milovať, byť na nás dobré, líškať nás..." začal vymenovávať Louis.
"A dať nám najesť," skočil mu do reči Niall.
"To je naozaj dôležité," prikývol Zayn, ktorý zozadu objímal Perrie.
Celé poobedie som väčšinu času strávil s Lux, s ktorou sme povyvádzali bláznovstvá a nakoniec unavene zaspala. Na rukách som ju preniesol do mojej izby, kde sa kúsok pomrvila, no spala ďalej. Pred odchodom z izby som sa pozrel na mobil a niečo v mojom vnútri dúfalo, že si nájdem zmeškaný hovor od istej osoby. No nič som nenašiel.
"Čo je s tebou Hazza?" hodil sa vedľa mňa na záhradnú hojdačku Andy, keď si všimol, že sa príliš nebavím.
"Iba premýšľam," pokrčil som ramenami a odpil som si z piva, ktoré som držal v rukách.
"Vieš, že veľa premýšľania škodí?"
"Neboj, zas to nepreháňam príliš," zasmial som sa.
"Radšej poď k nám a bav sa," vyzval ma, no ja som na to nemal ani najmenšiu chuť.
"Myslím, že sa poberiem spať," povzdychol som si a postavil sa.
"Blázniš? Veď je iba niečo po ôsmej," pozrel na mňa prekvapene.
"Najvyšší čas," prikývol som a vybral som sa do izby, kde sa pokojne rozvaľovala Lux. Ja som si opatrne ľahol vedľa nej, zakryl som ju znova perinou, ktorú si medzitým stihla zo seba odkopnúť a do pol hodiny som bol tuhý.

Ráno som sa prebral na to ako po mne Lux skáče. Rozospato som sa pretočil na druhý bok a pootvoril jedno oko. Lux sa na mňa nezbedne usmievala, pričom so mnou triasla, aby som sa prebral.
"Hjadná som," opakovala stále dookola a ja som si až vtedy uvedomil, že som sa večer ani nestihol prezliecť z vecí, ktoré páchli od grilu. Znechutene som pokrčil nosom, posadil som sa a vyzliekol si tričko.
"Bež dole a zapni si rozprávku. O chvíľu prídem za tebou," povedal som jej a ona zliezla z postele.
"Ujobíš mi plaženicu?" spýtala sa ma a ja som iba prikývol. Lux sa rozbehla preč a ja som si to rovno zamieril do sprchy. Keď som dorazil do kuchyne, zbadal som Lux ako si už pokojne pochutnáva na raňajkách.
"Kto ti urobil praženicu?" podišiel som k nej.
"Tá teta, čo tu býva," usmiala sa na mňa.
"Dobré ránko," zasmiala sa Oliver, ktorá práve vychádzala z dverí od záhrady, kde sa včera konala párty.
"Ahoj," usmial som sa na ňu a zodvihol som Lux zo stoličky, pričom som si na ňu sadol ja a ju som si položil na kolená. Vzal som jej lyžičku a odjedol z jej praženice.
"Hally, tá je moja!" pripomenula mi Lux.
"Iba kúsok," zamrmlal som s plnou pusou a po ďalších dvoch hltoch som jej vrátil lyžičku.
"Ak chceš urobím ti tiež," ponúkla sa Oliver.
"To je dobré, nebudem raňajkovať," odvetil som jej a poobzeral som sa okolo seba, kde to vyzeralo ako po výbuchu.
"A kde je tvoje heslo, že raňajky sú základ?" podvihla obočím.
"Nie som hladný," pokrčil som ramenami.
"Kde je mamka?" opýtala sa Lux vo chvíli, keď dojedla.
"O chvíľku po teba príde," žmurkla na ňu Oliver a ja som sa zamračil. Vlastne som ani netušil, ako včera všetci dopadli a hlavne, kde skončili.
"A ty to vieš ako?" podvihol som obočím.
"Pred odchodom mi to povedala," odvetila a ja som sa zamračil.
"Ty si sa s ňou stretla?" uisťoval som sa.
"A nie len s ňou. Nakoniec som stihla aj tú párty, no za to ty si zalomil," pobavene sa zasmiala.
"Kedy si dorazila?"
"Tesne po ôsmej," odvetila a ja som si uvedomil, že sme sa museli minúť. Ak by som ostal ešte o pár minút dlhšie, stihol by som ju. No ja hlupák som sa vybral spať.
"Som spinavá," ukázala mi Lux rúčky, kým ja som premýšľal, aký som idiot, že som nepočkal.
"Je na čase sa ísť umyť," usmial som sa, zodvihol ju na ruky a vybral sa s ňou do kúpeľne. Keď sme sa vrátili späť, v obývacom salóne už čakala na Lux jej mama, ktorá ju nakoniec vzala domov.
"Tá malá je rozkošná," povzdychla si zasnene Oliver.
"Je to moja princezná," prikývol som.
"Pripomína mi môjho Peťka."
"Ty máš syna?" nadvihol som prekvapene obočím.
"Blázniš?" zasmiala sa a dodala: "Je to synček môjho brata. Má tiež iba dva rôčky."
"Ty máš brata?" znova som sa na ňu pozrel prekvapene, pričom som zabudol, že už ma o tom raz stihla oboznámiť.
"Vieš čo, nechaj tak," mávla rukou.
"Mám nápad," ozval som sa po menšom zaváhaní, keď som si uvedomil, že stále o nej nič neviem.
"Aký?" pozrela na mňa.
"Z čoho máš najväčší strach?" opýtal som sa a ona na mňa zmätene pozrela.
"Prečo?"
"Len mi odpovedz."
"Uff, je toho veľa..."
"Tak napríklad?" nabádal som ju.
"Neviem, trebárs z výšok alebo z voľného pádu. Nikdy by som trebárs neskočila Banji jumping. To by som radšej zomrela. Bojím sa taktiež pavúkov, hadov, potkanov a nehorázne sa bojím tmy. Práve kvôli tomu nemám rada spať sama v izbe."
"Stačilo povedať. Moja posteľ je dosť veľká na to, aby sme sa v nej vyspali obaja," skočil som jej do reči.
"Veľmi vtipné," pretočila očami a ja som sa zasmial.
"Choď sa prezliecť. Niekam ťa vezmem," ukázal som jej na schody.
"Kam?" zamračila sa.
"Najlepšie bude, ak si dáš rifle a teplý sveter," žmurkol som na ňu miesto odpovede.
"Ale..."
"No šup rýchlo, že to stihneme ešte dnes," znova som ju nenechal dopovedať a ona si iba porazene povzdychla. Kým sa prezliekala, ja som si obvolal pár známych a potom som si to s ňou rovno zamieril na miesto neďaleko mesta.

"Čo robíme na tomto opustenom mieste?" nechápavo sa okolo seba porozhliadla, keď pred sebou zbadala iba lúku.
"Uvidíš," usmial som sa a potiahol ju za ruku.
"To nemyslíš vážne," celá zbledla, keď pred sebou zbadala Marka, môjho známeho, ktorý držal krídlo na paraglajding.
"Ďakujem, že sme mohli dôjsť," podal som mu ruku a predstavil mu Oliver, ktorá vyzerala naozaj rozklepane. Zvyčajne bola zhovorčivá, no tentoraz, akoby sa zasekla.
"Idem to pripraviť," usmial sa Mark a vybral sa na mierny kopec, odkiaľ sme mali štartovať.
"Tak toto je tvoj plán? Zabiť nás?" pozrela na mňa prestrašene a ja som sa zasmial.
"Nie, iba som si uvedomil, že o tebe nič neviem, tak isto ako ty nevieš nič o mne."
"Mne to práve v tejto chvíli takto vyhovuje," prehltla na sucho.
"No mne nie. A práve preto ťa vyzývam."
"Vyzývaš?!" nadvihla obočím.
"Prekonať svoj strach. Ak prekonáš svoj strach z výšok, ja prekonám ten môj."
"Ušlo mi to alebo si mi naozaj nespomenul, z čoho máš obavy ty?" prižmúrila oči.
"Najviac sa bojím otvoriť človeku, pretože pri tom, kto som, je dosť pravdepodobné, že ostanem ublížený," priznal som sa.
"To je všetko?"
"Ak prijmeš výzvu, ja sa povznesiem nad moju obavu a otvorím sa ti. Tak ma budeš môcť spoznať o niečo bližšie," navrhol som.
"Nie som si istá, či mi to stojí za samovraždu."
"Prijímaš?" odignoroval som jej poznámku a ona sa zhlboka nadýchla.
"Tvoj plán znie síce dobre a páči sa mi aj to s tou výzvou, no myslím, že to nezvládnem Harry," povzdychla si.
"Čo tak to vyskúšať a možno prekvapíš samú seba," usmial som sa a podal jej ruku.
"Ja- ja ti neviem," pozrela sa za seba, kde Mark práve kontroloval istenie.
"Budem tam s tebou," podvihol som obočím.
"Neber to osobne, ale pri tvojej šikovnosti sa bojím o svoj život ešte raz toľko."
"Budem sa robiť, že som to nepočul," zasmial som sa a stále mal k nej vystretú ruku.
"Stačí mi iba dôverovať," šepol som a pozorne som sa na ňu zahľadel. Videl som, že začína váhať, no ona ma ešte nepoznala. Nikdy by som necúvol skôr, ako by s tým naozaj nesúhlasila.
"Ja ťa zabijem Harold!" vrčala roztrasene, keď už nás delili iba pár sekúnd od štartu.
"Možno to ani nestihneš," zasmial som sa a pevnejšie sa chytil krídla. Cítil som ako sa Oliver podo mnou celá chveje.
"Koľko krát si na tom vlastne lietal?" nadvihla ku mne tvár.
"Toto je druhýkrát," priznal som sa a skôr ako stihla vydať zhrozený výkrik, rozbehol som sa naprieč priepasti, ktorá bola pod nami.



A/N: ďakujeme za komentáre :)
Damonica ďakujeme :) sme radi, že sa páčilo :)
Nika Cedric je úplne úžasný, jeho postavu strašne zbožňujem :) a Liv to napokon nestihla, aspoň podľa Harryho :D no uvidíme, ako to bolo z jej pohľadu :) a to, čo im zmenilo život je ten skok :)
Mrs. Tomlinson Harry si na Liv pomaličky zvyká a celkom sa mu páči jej prítomnosť, lebo nikoho ako ona ešte nestretol

V nasledujúcej časti Buď tu so mnou uvidíme, čo donútilo Liv zmeniť názor a skočiť s Harrym do priepaste. Po ich skoku budú mať úprimný rozhovor, kde Liv opäť prekvapí Harryho tým, čo povie a pri ktorom vymyslia hru, ktorá pre nich bude znamenať veľmi veľa a všetko zmení. Ten ich skok viedol k niečomu, čo bude pre nich typické. Pár dní po ňom Harry a Liv strávia spolu ďalší deň.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 22. srpna 2015 v 23:40 | Reagovat

Tak toto som vôbec nečakala :D
Som zvedavá na pokračovanie :)

2 Damonica15 Damonica15 | 23. srpna 2015 v 22:36 | Reagovat

Ja tak isto a to som rozmýšlala čo by to mohlo byť ... no už sa teším na ďalšiu kapču :)

3 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 28. srpna 2015 v 13:03 | Reagovat

heh Harry je blázon... mňa by na niečo takéto neukecal... aj keď Liv sa moc ani nepýtal  😂😂😂

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama