Challenge Accepted - 18. kapitola: Buď tu so mnou

29. srpna 2015 v 16:04 | Sophie |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.
V minulých častiach: Liv napokon grilovačku stihla, no Harry už vtedy spal, lebo mal pocit, že na tej grilovačke mu niekto chýba. Na druhý deň sa Harry s Liv stretli v kuchyni a Harry sa rozhodol, že je na čase opäť sa trocha zblížiť a tak ju vyzval, aby prekonala svoj strach a skočila s ním do priepasti.




So spolužiakmi sme sa v parku riadne vybláznili a dosť sme sa zblížili pri všetkých hrách, ktoré sme hrali a pri leňošení na deke. Bol síce už takmer koniec septembra, ale na Londýn bolo teplo, tak prečo nie. Okolo piatej sme sa rozhodli zájsť ešte na večeru a potom sme sa pobrali každý po svojom. Keď som dorazila k Harrymu, už z haly som počula smiech a hlasy mnohých ľudí.
"Ahojte," vyšla som cez kuchyňu na záhradu, kde ostatní sedeli na ratanovom nábytku, prípadne na hojdačkách.
"Došla si," potešila sa Gemma, ktorá ma prišla hneď objať. "Lou už poznáš, videli ste sa minulý týždeň, toto je jej manžel, teda partner Tom, toto sú dievčatá, Eleanor Calder, Louisova priateľka, Sophie Smith, Liamova priateľka a Perrie Edwards, Zaynova snúbenica. A toto je Andy, Liamov najlepší kamarát, ktorý patrí do rodiny tiež," za radom mi ich predstavila. Pri zoznamovaní ma všetci vyobjímali.
"Kde si bola tak dlho?" zazrel na mňa Louis.
"So spolužiakmi. Mali sme party utužujúcu vzťahy."
"Bavila si sa?" spýtala sa Sophie.
"Veľmi. Každý z nás je z inej krajiny, sme úplne rozdielni, rozdielne názory, pomery, predstavy, no aj tak si nejako rozumieme."
"To je super. Hlavne, že ty si spokojná," usmiala sa Eleanor.
"A tu máš niečo pod zub." Liam predo mňa položil tanier a sadol si k Sophie, ktorú okamžite objal okolo ramien.
"Ďakujem," usmiala som sa naňho a pustila som sa do jedla.
"Odkiaľ máš tričko?" spýtala sa ma Perrie.
"Sama ho vyrobila," pochválila ma Gemma a najbližšiu pol hodinu som hovorila o tom, čo vyrábam a ako vyrábam a že rada prerábam oblečenie. Dievčatá boli rovnako nadšené ako Gemma a boli ku mne veľmi milé. Hneď som si ich obľúbila.
"Kde je Harry?" spýtala som sa, keď som si uvedomila, že ho nikde nevidím.
"Zalomil to," povedal Andie a všetci naňho prekvapene pozreli. "Akosi sa nebavil. Vyzeral zvláštne, akoby mu niečo chýbalo a potom sa vybral spať."
"Podľa mňa ho len zničila Lux," zasmiala sa El. "Vystrájal tu s ňou ako malý chlapec."
"Je to dosť možné," pritakala Gemma so smiechom.
"Ešte niekto pivo?" spýtal sa Niall, kým si čapoval. Samozrejme sme všetci prikývli. Okolo desiatej sme si už hovorili príbehy z detstva a všetky vtipné príhody a ja som sa pristihla pri tom, ako sa bavím. Boli to síce neznámi ľudia, no nebála som sa pri nich byť sama sebou. Žartovať, hovoriť svoje názory, ironizovať, dokonca si z nich uťahovať. Možno to bolo preto, že som vedela, že aj oni sú sami sebou, lebo len spolu si môžu dovoliť nepredstierať. A možno to bolo preto, lebo hoci som ich poznala len veľmi krátko, obľúbila som si ich a dostali sa mi pod kožu. Niall a jeho šialený smiech, Louisove žartíky, Zaynova starostlivosť o všetkých naokolo, Liamov názor na svet a na ľudí, Gemma a jej bláznivá povaha, Lou, ktorá bola rovnako kreatívna, ostatné dievčatá, ktoré som len dnes spoznala, no okamžite ma prijali takú, aká som bola, Andy s Tomom, ktorí boli nesmierne vtipní a Harry, ktorý bol síce komplikovanejší ako najťažšia diferenciálna rovnica s desiatimi neznámymi, no hlboko vo vnútri to bol jeden z najlepších ľudí, akých som kedy spoznala.
"Myslím, že by sme mali ísť," postavil sa asi o pol jednej Louis, ktorý toho mal v sebe viac než dosť. Keď bol opitý, bol vtipnejší, než zvyčajne.
"To je dobrý nápad, zlato," usmiala sa naňho El.
"Alebo by sme mohli prespať na gauči." Zmätene si sadol a poobzeral sa okolo seba.
"Nie, bro, už ideme," pozrel naňho Niall a tak sa postupne dvihli všetci. S Gemmou sme ich boli vyprevadiť a potom sme sa vybrali spať aj my.

Ráno som vstala v zvyčajnom čase. Po rýchlej sprche som zišla dole a prešla som až na terasu, odkiaľ som vzala riad, ktorý tam ostal a nahodila som ho do umývačky, ktorú som zapla. Práve som premýšľala, čo si spravím na raňajky, keď som za sebou začula tenký hlások a keď som sa obzrela, zbadala som tam Lux.
"Spjavíš mi plaženicu?" hodila na mňa psí pohľad.
"Pravdaže," prikývla som. "Poď si tu hopať, kým budem variť, môžeš na mňa pozerať," podala som jej ruku, ktorej sa chytila a vysadila som ju na linku.
"Ty si kto?" pozrela na mňa, kým som vyťahovala panvicu.
"Ja som Liv a ty si určite Lux, však," usmiala som sa na ňu a ona s vycerenými zúbkami prikývla.
"Ty tejaz bývaš s Hallym?"
"Uhm. Teraz bývam s Harrym, ale inak som zo Slovenska. To je veľmi ďaleko odtiaľto," vravela som, kým som rozbíjala vajíčka, pričom ma Lux pozorne počúvala a sledovala každý môj pohyb. "Ale keďže tu chodím do školy, nemôžem bývať doma, tak si ma Harry vzal k sebe domov a bývam uňho."
"Hally je veľmi dobji," skonštatovala a ja som musela len súhlasiť. "Má Lux lád a ždy sa s Lux hjá."
"To je skvelé," usmiala som sa na ňu a pohladila som ju po vláskoch.
"Aj ty sa budeš s Lux hjať?"
"Kedy len budeš chcieť," prisľúbila som jej a vzala som ju na ruky, aby som ju posadila na stoličku. "No teraz sa musíš napapať."
"Lux má plaženicu," zatlieskala, keď som ju pred ňu položila a dala som jej do ruky lyžičku.

Ani nie pol hodinu po tom, ako som Lux robila raňajky, som sedela s Harrym v aute a mierili sme si to niekam za mesto. Samozrejme mal pustené ich pesničky, ktoré sa mi dostávali pod kožu, no nepriznala by som to ani za svet. Počas celej cesty som naňho sem tam pozrela a tuho som premýšľala, kam ma to vlastne berie. V hlave som si pretáčala náš rozhovor v kuchyni. Pýtal sa ma na môj strach a ja som mu samozrejme vyklopila všetko, čoho sa bojím. Na Bungee Jumping ma určite neberie. Vravela som, že by som radšej zomrela. Bože, čo ak ideme do terária a ja sa budem musieť dotknúť pavúka? Nie, bože, pavúky nie. Z tých mám panickú hrôzu. Možno budem musieť držať hada. To by nemalo byť také zlé. Baška má fotku s pytónom. Chytím ho, potom sa povraciam a bude to v poriadku.
"Čo robíme na tomto opustenom mieste?" spýtala som sa ho, keď sme sa ocitli na obrovskej lúke, kde nebolo nič. Ani hady, ani pavúky, ani potkany. V pohode, to nemôže byť také hrozné, hovorila som si pre seba, kým ma nepotiahol za ruku a ja som pred sebou nezbadala tú hrôzu, čo ma dnes určite zabije. "To nemyslíš vážne," krútila som hlavou. Nevnímala som dokonca ani toho chlapíka, s ktorým ma zoznamoval.
Zúfalo som naňho hľadela a snažila som sa zistiť, o čo mu ide, lebo toto je očividne pokus o vraždu. Ja zomriem. Z výšok som rozklepaná. Lietadlá zvládam len do chvíle, kým si nepredstavím, že pod nami nie je nič, preto vždy pozerám filmy, aby som nezomrela od strachu.
Keď z Harryho vypadlo, že chce, aby sme sa lepšie spoznali, len som naňho ostala civieť v nemom úžase. To sa ma nemôže radšej niečo opýtať? Musíme sa pri snahe spoznať sa zavesiť na niečo, čo nás nemusí udržať a my sa zrútime na zem?
"Práve preto ťa vyzývam," povedal pevne rozhodnutý.
"Vyzývaš?!" prekvapene som naňho pozrela. Nie, to nech nerobí, to budem musieť prijať, nie som predsa slaboch. Harold! Čo mi to robíš? Môžem odpadnúť?
"Prekonať svoj strach. Ak prekonáš svoj strach z výšok, ja prekonám ten môj."
"Ušlo mi to alebo si mi naozaj nespomenul, z čoho máš obavy ty?" zamračila som sa.
"Najviac sa bojím otvoriť človeku, pretože pri tom, kto som je dosť pravdepodobné, že ostanem ublížený," povedal, pričom sklopil zrak a ja som ho dokonale chápala. Nikdy nemôže vedieť, či ho má niekto rád preto, lebo je Harry Styles alebo preto, lebo je Harry Styles, svetoznáma hviezda.
Hľadela som naňho a premýšľala. Harry sa ma snažil presvedčiť a jedna časť mňa chcela prijať výzvu a prekonať svoj strach, no ten strach bol silnejší.
"Nemyslím, že to nezvládnem Harry," pozrela som naňho a cítila som, ako sa mi začínajú chvieť kolená.
"Čo tak to vyskúšať a možno prekvapíš samú seba," na tvári sa mu zjavil úsmev a načiahol predo mňa ruku. Hľadela som naňho, na Marka, na tú vec, opäť naňho. "Budem tam s tebou," uisťoval ma úplne vážne. "Stačí mi iba dôverovať," zahľadel sa na mňa a v tej chvíli sa vo mne niečo zlomilo. V tej chvíli som si niečo veľmi dôležité uvedomila. Možno sa bojím výšok, teda určite sa bojím výšok, chytá má závrat, už len keď pomyslím na to, čo sa chystám urobiť, ale jedno viem určite. Verím Harrymu. Verím, že by nedovolil, aby sa mi niečo stalo. Verím, že to myslí dobre. Verím tomu, že ma chce spoznať a keď je ochotný prekonať svoj strach on, som aj ja. Vo chvíli, keď vyslovil tú poslednú vetu, som vedela, že mu verím, ak by nie, tak by som sa oňho nestarala, nezaujímal by ma, no ja som sa oňho starala. A tak vo chvíli, keď vyslovil tú vetu, som bez váhania vložila svoju dlaň do tej jeho, lebo som vedela, že nech sa stane čokoľvek, bude tam so mnou.
Harry sa len pousmial, pevne mi stlačil ruku, aby ma uistil, že to myslí vážne a spolu sme kráčali k Markovi a tej veci, do ktorej nás pripevnil. Keď už nebolo cesty späť, odhodlala som sa spýtať.
"Koľko krát si na tom vlastne lietal?"
"Toto je druhýkrát," povedal so smiechom, no jeho smiech zanikol v mojom výkriku, keď sa rozbehol a my sme sa odlepili od zeme.
"Oliver, nie je to krásne?" počula som jeho hlas.
"Neviem, mám zatvorené oči," zamumlala som.
"Tak ich otvor," šepol. Viečka som držala silno stisnuté pri sebe, lebo som sa bála, že len čo uvidím zem pod sebou, tak odpadnem, no potom som si povedala, že keď som sa už na to nechala nahovoriť, tak si to aj pozriem. Narátala som do troch a otvorila som oči.
"Páni," užasla som.
"Ja viem," začula som jeho nadmieru spokojný hlas.
"To vyzerá úplne nádherne. To... vau. To je krásne," rozplývala som sa. Výhľad bol úžasný. Dokonca mi nevadilo, že nestojím nohami pevne na zemi. A po chvíli som si uvedomila, že si to užívam. Jasné, triasol sa mi žalúdok, triasla som sa celá, ale ten výhľad a to, že sme leteli... v tej chvíli som sa cítila taká slobodná, ako nikdy.

Neviem ako dlho sme lietali, keď sme zamierili späť na zem, bála som sa, že pristátie sa pokazí, no Harry to zvládol bravúrne a ja som zrazu stála oboma nohami späť na zemi. Aj keď som mala pocit, že sú rôsolovité a z gumy.
"Oliver? V pohode?" spýtal sa ma Harry, ktorý nás odopol. V momente som sa otočila a objala som ho. Potrebovala som nejaký pevný bod, lebo po pristáti sa mi strašne začala točiť hlava. Chvíľu prekvapene stál a potom okolo mňa tiež obmotal ruky. "Chveješ sa."
Ešte chvíľu som sa ho držala ako kliešť, nič som nevravela a mala som pevne zatvorené oči, no potom som sa odtiahla a pozrela som naňho.
"Som v pohode. Len po tom pristáti som mala čudné tlaky v hlave."
"To sa niekedy stáva," povedal a celú si ma premeral. "Už ti je lepšie?"
"Je mi veľmi dobre. Bol to... bolo to skvelé," usmiala som sa naňho. "Až na tie závraty na konci, ale... ďakujem, bolo to úžasné," znova som ho objala.
"Som rád, že sa ti to páčilo," usmial sa spokojne a pozrel na Marka. "Ďakujeme pekne."
"V pohode, aj na budúce," zasmial sa.
"Tak zas to nemusíme preháňať," ohradila som sa, na čo sa Harry rozosmial. Mark zložil veci do auta a odišiel a ja som si sadla do trávy a pozerala som na výhľad predo mnou. Harry chvíľu stál vedľa mňa a potom sa posadil. Niekoľkokrát som mala pocit, že chce niečo povedať, no napokon z neho nevyšlo nič, tak som začala ja.
"Teraz je rad na mne," pozrela som naňho so smiechom.
"Eh..." zamyslel sa.
"Nemyslím to, že sa mi otvoríš," zahľadela som sa naňho. "Prekonať tvoj strach nie je také isté, ako prekonať môj, hoci to tiež nebolo najľahšie. No prekonať tvoj strach chce viac ako len zavrieť oči a skočiť do priepasti."
"Ako si to spravila? V jednej chvíli si tam stála celá rozklepaná a v druhej si mi bez zaváhania podala ruku," zamyslene na mňa pozrel.
"Lebo ti verím," opätovala som mu pohľad. "Nebolo to ľahké, ale vedela som, že ak mám s niekým skočiť do priepasti, tak s tebou."
Harry na mňa hľadel a vstrebával, čo som mu povedala. Chvíľu dokonca vyzeral, že má problém s tým, aby to pochopil, aby to prijal, aby tomu uveril.
"Keď si mi povedal, že ti mám dôverovať, vedela som, že ti verím a v tej chvíli som už nemala žiadne výhovorky, prečo to nespraviť. Ale vrátim sa k tomu, čo som mala na mysli tým, že je rad na mne."
"Áno?"
"Na výzvu. Ty vyzveš mňa, ja teba. Budeme hrať takú hru."
"Fajn, ale musí mať pravidlá," zamyslel sa.
"Aké?" pozrela som naňho s miernymi obavami v očiach.
"Žiadne právo veta."
"Fajn. A žiadne podvádzanie."
"Platí. Alebo skôr Challenge Accepted," Harry mi podal ruku a ja som v tej chvíli vedela, že toto bude ešte veľká sranda.
"Challenge Accepted," podala som ruku a na chvíľu som mala pocit, že práve sme sa obaja upísali niečomu, čo nám zmení životy.
"A čo teraz?" spýtal sa ma asi po pol hodine, keď sa na kopci ochladilo a začal fúkať vietor.
"Teraz chcem ísť domov."
"Povedala si to!"
"Čo?"
"Povedala si, že chceš ísť domov," usmial sa šťastne.
"Zapíš si to do denníčka," poradila som mu a sadla som si do auta.

Škola zbehla celkom rýchlo, mali sme len pondelok a utorok, lebo potom v stredu sme mali nejaké prázdniny a posledné dva dni budú určite ľahké. Nesťažovala som sa. Mala som vymyslenú výzvu pre Harryho a chcela som ho vyzvať čo najskôr. Keď som vravela Yvonne, čo robíme, len sa smiala a keď sme v nedeľu doma hovorili Gemme, že sme lietali, kvalitne sa bavila na tom, čo by vyzvala robiť Harryho ona. Polovica vecí bola protizákonná a polovica bola neuskutočniteľná, no smiala som sa na tom riadne.
V utorok po škole sme s Yvonne zašli do mesta na obed a znova sme spravili nálet do sekáča, kde sme nakúpili, no skoro im tam nič neostalo. Keď som došla domov s obrovskými taškami, Harry vygúlil oči a Gemma potešene pribehla a začala všetko vyberať.
"Myslím, že idem von," vstal napokon Harry z gauča, keď si uvedomil, že my dve sme práve vo svete oblečenia.
"Nebuď dlho," pozrela som naňho. "Mám pre teba pripravenú na zajtra výzvu."
"Idem len za Niallom. Na večeru som doma a pravdepodobne aj s ním," zasmial sa.
"A my máme dom pre seba," potešila sa Gemma. Aj s taškami sme sa presunuli do pracovne, ktorá už bola oficiálne moja, keďže som tam mala šijací stroj, aj všetky ostatné veci a začali sme triediť oblečenie podľa toho, čo z neho plánujem robiť.
"A toto?" spýtala sa a pozrela sa na dlhé tmavomodré neforemné šaty.
"Vyber ešte tú striebornú šatku z mojej kabelky a daj ich sem na stôl. To som brala pre teba, chcem ti spraviť šaty."
"Vážne?" pozrela na mňa s vďakou v očiach, na čo som prikývla. Dúfala som, že ju to poteší, lebo hoci sa už veľa smiala a chodila dokonca aj von, stále mala občas stavy, keď len sedela, hľadela pred seba a v očiach sa jej zberali slzy.
"Úplne vážne. Mám pár dní voľna, takže cez víkend ich môžeš rovno zobrať niekam von a zabaviť sa."
"Iba ak pôjdeš so mnou a vezmeš si tie brutálne krásne sexy šaty, čo máš v skrini. Tie čierne s čipkou na celom chrbte."
"Ja nie som veľmi na tieto..."
"Nie neberiem ako odpoveď. Zavolám aj babám, aby došli s chalanmi a bude to super večer," usmiala sa na mňa.
"Keď ja neviem..."
"Liv, no tak, budeš môcť tancovať," lákala ma. Vedela, že milujem tanec lebo som jej hovorila, že tancujem od piatich rokov. "Prosím, prosím, prosím."
"Jedna sobota," privolila som nakoniec a vzala som jej miery, aby som vedela, ako mám strihať látku, lebo šaty, ktoré jej spravím som už mala dávno pred očami.
Kým som sa však pustila do úplnej úpravy, prišiel Harry s Niallom, tak sme aj s Gemmou šli do obývačky a zjedli sme čínu, po ktorú sa cestou stavili.
"Čo bude moja úloha?" vyzvedal Harry celý večer.
"Poviem ti to ráno, hlavne nezabudni vstať o pol ôsmej, aby sme to stihli."
"O pol ôsmej?" opatrne prehltol. Rozosmiala som sa nad jeho výrazom a šla som do svojej izby. "O ôsmej ťa čakám v kuchyni, Harold," zakričala som mu ešte od dverí, ľahla som si do postele a pustila som si hudbu. Ľahšie sa mi tak zaspávalo.

"Dobré ráno," začula som za sebou presne o ôsmej.
"Dobré," usmiala som sa na Harryho.
"Tak čo je mojou úlohou?" spýtal sa, keď zjedol bagetu.
"Vyzývam ťa na člnkovanie na jazere v Hyde Parku."
"To zvládnem," mávol rukou.
"To mi je jasné. Toto nie je výzva typu sprav niečo, čo nezvládneš, ale výzva typu sprav niečo, čo nerobí slávny Harry. Chápeš? Budeš len normálny chalan v člne na jazere. Žiadne fanynky, žiadne vystúpenia, ani bary, ani alkohol, len pokoj na jazere."
"Aha," zamyslel sa a potom sa usmial. "Dobre. Páči sa mi to. Deň bez všetkého. Naozaj sa mi to pozdáva. Poďme."
"Počkaj, najprv si spravíme desiatu a dáme ju do piknikového koša, tak mi nejaký dones."
"Načo si budeme robiť desiatu, keď si ju môžeme kúpiť hotovú?"
"Lebo som to povedala. Je to súčasť tvojej výzvy. Vezmeme si so sebou desiatu. Koniec diskusie," pozrela som naňho.
"Kto by povedal, že sa z teba vykľuje tyran?" zahundral a šiel do špajze.
"Počula som ťa," pripomenula som mu so smiechom.
Len čo sme dorobili desiatu, šli sme sa prezliecť. Navliekla som na seba šortky, tielko a svetrík a šla som do obývačky. Keď zišiel Harry zo schodov, takmer ma to hodilo v záchvate smiechu na gauč. Mal šiltovku, cez ňu obrovskú mikinu a slnečné okuliare.
"To má byť čo?"
"Moje maskovanie," povedal, akoby to bola samozrejmosť.
"Pre mňa za mňa si to teraz nechaj, ale pôjde to dole," varovala som ho, vzala som kabelku, do ktorej som hodila peňaženku a foťák a nasledovala som Harryho, ktorý niesol košík s jedlom, do garáže.
Do Hyde parku sme dorazili celkom rýchlo. Vystúpili sme z auta a pomaly sme kráčali až k jazeru. Nikto si nás samozrejme nevšímal, lebo rodiny sa venovali svojim deťom a cieľová skupina, čiže Harryho fanynky neboli v dohľade, no ten paranoik vedľa mňa o tom nechcel ani počuť.
Prišli sme k mólu, prenajali sme si člnok, dali sme doňho košík s jedlom a potom som opatrne nastúpila. Po mne nasadol Harry, ktorý vzal veslá a začal člnkovať od brehu.
Asi po pol hodine, keď už Harry nevesloval, len sme sa tak vznášali na vode niekde uprostred jazera mimo ostatných člnov, som naňho znova pozrela.
"Harry, prosím ťa, daj si dole tú mikinu, musí ti v nej byť teplo."
"Nie, spoznajú ma. Som predsa Harry Styles," povedal šeptom.
"Áno a jediný, kto ťa v tejto chvíli môže počuť sú ryby, ktoré plávajú pod nami," pretočila som očami.
"Ja to myslím vážne, musím sa maskovať."
"Ja to myslím vážne tiež. Daj si to dole. Dnešok má byť normálny deň, bez slávneho Harryho," pripomenula som mu.
"Snažím sa o to."
"Nie, práve o to ide. Nesnažíš. Stále ním si. Maskuješ sa. Pointou nemalo byť člnkovanie. Pointou malo byť, že sa prestaneš na jeden deň obzerať. Neviem, aké to je žiť celý čas pod drobnohľadom, ale chcem ti ukázať, aspoň na jeden deň, aké to je nežiť pod ním. Chcem ti ukázať, aké je skvelé len tak existovať, nerobiť nič, nebáť sa. Chcem, aby si si uvedomil, aké to je, lebo si na to už zabudol. Harry, nerobíš nič zlé. Nikto ťa nepozoruje, nikto sa nezaujíma o to, či tu si alebo nie, lebo každý tu je s niekým ďalším. Myslíš, že ten pár tam v tom člne sa zaujíma o to, či tu sedí Harry Styles? Nie, ide im o nich. Alebo tamtá rodina? Ani ich to netrápi. Tak nech to prestane trápiť aj teba."
"Čo ak sú tu novinári?" pozrel na mňa.
"A čo ak nie sú?" opýtala som sa ho. "Stratíš ďalší deň maskovaním sa, pre istotu, že by ťa mohol niekto vidieť? Stráviš ďalší deň pod maskou? Stráviš ďalší deň predstieraním? Len preto, lebo niečo možno je? Naozaj chceš takto žiť? Podľa mňa nie. Niekde v hĺbke seba to vieš aj ty sám. Nechaj slávneho Harryho ísť. Aspoň na dnešok. Prestaň sa maskovať a predstierať a strachovať sa a obzerať a buď tu so mnou," zaprosila som a dúfala som, že pochopil, čo som mu tým chcela povedať.




A/N: ďakujeme krásne za komentáre, potešili ste nás :)
Nika, Damonica som rada, že sme vás prekvapili :) to rozhodnutie skočiť je pre nich oboch veľmi dôležité a v ďalších kapitolách a sériách uvidíme, ako im zmenilo životy :)
Mrs.Tomlinson máš pravdu, Harry je blázon :D a nikdy sa nič nepýta, vždy spraví, čo považuje za dobré on, čo prinesie veľmi veľa komplikácii :D

V nasledujúcej kapitole Ja jej nekážem, aby sa starala si Harry užije deň na jazere a splní výzvu byť tma spolu s Liv sám za seba. Večer, keď dôjdu domov, sa ho Gemma začne vypytovať na Liv a Harry napokon odíde na stretnutie s Benom, z ktorého sa vráti v stave, v akom domov zvykol chodiť kedysi.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 29. srpna 2015 v 19:37 | Reagovat

Páni...tak to má nenapadlo :D Challenge accepted :D :D
No a som zvedavá na pokračovanie :)
Inak naozaj perfektná kapitola :D páči sa mi tá myšlienka prekonávania sa :D ja som dnes bola na 40 metrovom kolotoči a keď som prv videla ako sa tam otáča malá som dosť ale nakoniec to bolo úžasné :D :D
...tak sa teším na pokracko :)

2 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 31. srpna 2015 v 19:34 | Reagovat

oni sú blázni... som zvedavá kam to až zájde :D ale ako na tom člne.. Normálne som si vedela Harryho živo predstaviť ako šiel zamaskovaný :D teším sa na pokračko :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama