Challenge Accepted - 19. kapitola: Ja jej nekážem, aby sa starala

3. září 2015 v 11:39 | Reyli |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.
V minulých častiach: Harry vyzval Liv, aby sa postavila svojmu strachu a skočila s ním do priepaste. Tá si najprv myslela, že žartuje a a ni za nič skočiť nechcela, no uvedomila si, že Harrymu dôveruje a že s ním veľmi rada skočí. Keď pristáli, priznala sa mu, že zmenila názor kvôli tomu, lebo mu verí a potom sa dohodli, že budú hrať hru, v ktorej sa budú vyzývať. Liv potom vyzvala Harryho, aby s ňou strávil deň v parku ako Harry. Bez maskovania, bez fanúšikov, bez rozruchu naokolo. Aby tam bol len on a aby tam bol s ňou.



Sedel som v člne a neustále som sa obzeral dookola. Oliver ma síce donútila vyzliecť mikinu, pričom sa ma snažila presvedčiť, aby som strávil deň ako normálny chlapec, no ja som mal stále zlý pocit.
"Aj šiltovku," pozrela na mňa prísne a ja som si iba povzdychol a porazene som ju poslúchol. Rukou som prešiel po rozstrapatených vlasoch a poobzeral som sa znova po okolí.
"A ešte okuliare," nadvihla obočím.
"Svieti slnko," odvetil som a ukázal na oblohu.
"Je pod mrakom," zamračila sa.
"O chvíľu začne svietiť."
"Na dnes hlásili zamračeno."
"Ver mi," nadvihol som obočím.
"No tak Harold! Naozaj je také ťažké priznať, že práve v tejto chvíli nikoho nezaujímaš?"
"Si si tým istá?" ubezpečoval som sa a naozaj dúfal, že je to pravda.
"Som," prikývla, vystrela ruku a čakala, kedy jej podám moje okuliare. Ešte raz som sa poobzeral po okolí a napokon som urobil znova, čo po mne žiadala.
"Tak, teraz je to už lepšie," usmiala sa na mňa.
"Je to divné," odvrkol som.
"Čo je divné?" nadvihla obočím.
"Toto," porozhliadol som sa okolo seba a až vtedy som si začal reálne uvedomovať, že Oliver mala pravdu. Nikto tu nebol, aby ma pozoroval, alebo aby po mne niečo žiadal. Bol som tam iba ja a ona. Ďaleko od všetkého a všetkých. Ďaleko od reálneho sveta, v ktorom som sa čoraz častejšie cítil stratený.
"Nerozumiem," zasmiala sa a ja som sa zhlboka nadýchol.
"Cítiš to?" opýtal som sa a zavrel oči, pričom som sa postavil a podišiel ku kraji člnu.
"Harry neblázni, spadneš," počul som jej hlas za mnou, no ja som sa sústredil na niečo iné. Stromy a ich pravidelný šum, vtáky a ich hlasný štebot, vôňa vody z jazera. Všade navôkol som zrazu cítil skutočný život, ktorý mi akosi poslednú dobu unikal.
"Je to tu prekrásne," usmial som sa a otočil ku nej.
"Konečne to začínaš chápať," prikývla a spokojne sa usmiala.
"Ako to, že som to nikdy predtým nevidel? Bol som tu už toľko krát," nechápavo som pokrútil tvárou a narážal som na to, ako na mňa zrazu vplývalo prostredie.
"Pretože si tu nikdy nebol sám sebou ako teraz," pozrela sa na mňa a ja som v jej pohľade videl, že som práve splnil jej výzvu.
"Alebo to možno bude tým, že som tu doteraz nebol s tou správnou osobou," odvetil som plný pokoja a nadšenia z tohto dňa.
Z parku sme sa vracali až ku večeru, keď slnko pomaly zachádzalo. Oliver chcela ešte ostať na západ slnka, no ja som mal ešte večer ďalší program, ktorý som potreboval stihnúť. Práve som odomykal auto, keď som zrazu z profilu zaregistroval blesky, ktoré sa šírili od lavičiek.
"Čo to?" zamračila sa Oliver, ktorá ich taktiež postrehla a obaja sme sa v tom otočili smerom odkiaľ prichádzali. Pri lavičkách stál akýsi chlap, ktorý nás o dušu fotografoval.
"Kto to je?" pozrela sa na mňa zmätene Oliver.
"Nasadaj," ukázal som jej tvárou a okamžite som nastúpil do auta. Kým Oliver prešla autom a nasadla, ja som stihol naštartovať a hneď som vyrazil vpred. Skôr ako som si zapol pás, som schmatol moje okuliare, ktoré Oliver držala v rukách a nasadil si ich.
"Kto to bol?" opýtala sa ma po chvíľke ticha a jej hlas znel neisto.
"Neviem," odvetil som.
"Bol to novinár?" pýtala sa ďalej.
"Neviem," odvrkol som znova a nervózne som si prečesal vlasy dozadu.
"Harry..." pozrela na mňa, kým ja som preradil na inú rýchlosť.
"Mrzí ma to," dodala opatrne.
"Vravel som ti to."
"Ja- ja som nevedela, že to je až tak..." chcela niečo povedať, no ja som jej skočil do reči.
"Vravel som ti to!" zopakoval som hlasnejšie a dodal: "No ty si ma vôbec nepočúvala!"
"Je mi to tak ľúto," povzdychla si a ja som na ňu pozrel.
"Vravel som ti, že tie slnečné okuliare budem potrebovať. Mal som pravdu, to slnko nakoniec aj tak vyšlo," pokrútil som hlavou, pričom mi zacukali kútiky úst, keď som zbadal jej zmätený výraz.
"Na toho chlapa z parku zabudni," dodal som a mávol uvoľnene rukou, keď som pochopil, že stále nerozumie, že ju za to nemienim viniť.
"Ale..."
"No nabudúce mi prosím ťa ver, keď poviem, že to slnko zasvieti," zazrel som pobavene na ňu.
"Myslela som si, že si nahnevaný," zamračila sa.
"Ale prosím ťa. Toto sa mi stáva nonstop, človek, ktorý ma za potrebu fotiť ma, len aby mal čo poslať do novín a zaplniť svoj prázdny bezvýznamný život," zasmial som sa.
"To je strašné," povzdychla si a ja som videl, aká je z toho sklamaná.
"Mala si však pravdu."
"V čom?"
"Nemôžem sa stále schovávať pod maskou. Dnešok mi otvoril oči a rozhodol som sa, že chcem žiť, ale tak skutočne. Tak ako dnes, kedy som si vychutnával každú sekundu. Bolo to niečo... niečo, čo som nezažil už... už naozaj dlho," dodal som po zaváhaní a v mysli som sa snažil vrátiť do dňa, kedy som mal naposledy taký pocit.
"Som rada, že sa ti to páčilo," usmiala sa na mňa a ja som na ňu iba s úsmevom žmurkol.

Domov sme dorazili práve vo chvíli, kedy Gemma dovarila cestoviny. Oliver si to okamžite zamierila do kuchyne za ňou, kým ja som skočil do sprchy a prezliekol som sa do košele, rifieľ a na vrch prehodil ešte sako. Vlasy som si začesal na bok a okamžite som sa rozbehol dole schodmi.
"Nebudeš večerať?" pozrela sa na mňa Gemma, ktorá sa práve s popcornom premiestňovala do obývacieho salónu.
"Idem za Benom. Už nestíham," odvetil som jej a v zrkadle na chodbe som sa ešte upravoval.
"Harry," pozrela sa na mňa prísne a ja som podvihol obočím.
"Vieš, že keď si s ním, vždy dopadneš katastrofálne."
"Tvoj braček sa vie o seba postarať," odvetil som jej.
"No s ním si nezodpovedný," pripomenula mi.
"Ben je dobrý chlap."
"Netvrdím opak, no má problém s alkoholom."
"Je to môj kamarát."
"Otvor konečne oči. Ťahá ťa iba dole."
"Je jediný, s ktorým sa cítim naozaj normálne."
"On nie je ten dôvod, ale množstvo alkoholu, ktorý s ním vypiješ," nedala sa.
"Tak či tak, cítim sa s ním normálne," zopakoval som jej.
"A čo Liv?" opýtala sa ma zrazu.
"Čo tým myslíš?" nechápal som jej otázke.
"S ňou sa necítiš ako obyčajný chalan?"
"Hovorila ti niečo?" uisťoval som sa.
"Záleží na tom?" podvihla obočím a jej pohľad, ktorý na mňa práve hodila, som poznal už dokonale.
"Tak moment," zamračil som sa, keď mi došlo, kam tým smeruje.
"Ja a Oliver nikdy spolu nič nebudeme mať. To dievča nie je pre mňa," zvraštil som obočím.
"Prečo? Je vtipná, úprimná, zábavná, krásna a hlavne sa jej páčiš taký, aký si."
"Ona ti povedala, že sa jej páčim?"
"Zaujíma ťa to?"
"Tak mi to povedz."
"Odpovedz mi," trvala na svojom.
"Preboha Gemma, nebuď ako malá a odpovedz mi. Povedala ti niekedy, že sa jej páčim?"
"Teba to naozaj zaujíma," skonštatovala a na tvári sa jej zjavil úsmev.
"Na toto nemám čas," mávol som rukou a otočil som sa na odchod.
"A tebe? Páči sa ti?" zastavila ma otázkou a ja som zaváhal, či má význam odpovedať na takú absurdnú otázku. Preboha, veď sme sa bavili o Oliver!
"Nehovorím, že nie je pekná, no nie je to môj typ," otočil som sa nakoniec späť k nej.
"Samozrejme, pretože sa nespráva ako jedna z tvojich štetiek a v hlave aj niečo má," odrovnala ma a ja som sa na chvíľu zamyslel nad hlúposťou, čo práve povedala. Ja takýto úbohý vkus rozhodne nemám, ako ho opísala!
"Vlastne ani nechápem, prečo vedieme túto bezvýznamnú konverzáciu," nakoniec som pokrútil hlavou a zmizol skôr, ako ešte stihla niečo povedať.
V tú noc som sa domov ani nedostal. Skončil som na hotely v náručí s akousi dievčinou z Argentíny, ktorá tu bola na študentskom pobyte a ktorú som stretol v bare, keď som sa lúčil s Benom. V jednej chvíli sa mi zdravila a v druhej chvíli som ju už opieral vo výťahu o dvere a neskôr sme pokračovali cez chodbu do našej izby, ktorú som ešte stihol zarezervovať telefonátom po ceste na hotel.
"Kde si preboha bol?!" vybehli na mňa dve ženské hlasy, keď som sa okolo tretej poobede konečne s veľkou opicou dostavil domov.
"Pšššt," ukázal som im prstom na ústa a bez vysvetlenia som si to zamieril ku schodom do izby.
"Ty si taký debil! Aspoň mi nabudúce zodvihni, báli sme sa o teba!" skríkla po mne Gemma a hodila po mne papuču.
"Au!" otočil som sa smerom k nej. Moja sestra s Oliver na mňa iba nechápavo hľadeli a ja som sa snažil udržať v sebe pizzu, ktorú som ešte niekedy v priebehu noci jedol. Môj žalúdok bol celý na vlnách a hlava mi každou sekundou viac a viac explodovala.
"Veď pokoj, som tu," prehltol som na sucho.
"Celú noc ani jedna nezažmúrila oko. Oliver dokonca ani nešla do školy, pretože mala o teba obavy!" kričala na mňa moja sestra.
"Ja jej nekážem, aby sa starala," odvrkol som a vybral som sa do izby, pretože byť ďalej v blízkosti jednej hysterickej ženy a druhej, ktorej pohľad bol plný sklamania, mi vôbec nerobilo dobre.


A/N: ďakujeme za komentáre ste úžasné :)
Nika tá hra bude pre nich veľmi veľa znamenať, je to niečo, čo je ich a čo ich oboch zmení a posunie niekam, kde ani sami nečakali, že sa môžu ocitnúť, lebo je to presne tak, ako hovoríš, o prekonávaní sa :) a fúúha, 40metrový kolotoč... to je riadne vysoko... ja by som tiež asi chvíľu váhala, či ísť, či nie, no musela to byť šupa :)
Mrs.Tomlinson strašní blázni :D my sa na nich zabávame celý čas, lebo fakticky... tí dvaja to je miestami komédia, miestami tragédia :D a chápeš... jeho vlastnými slovami je to: Som predsa Harry Styles... :D to maskovanie však bolo dosť vtipné :D tiež som sa na tom bavila :D

V nasledujúcej kapitole Vyzývam ťa, aby si bol sám sebou pôjde Liv za Harrym, no ten bude nepríjemný, tak mu povie niečo pekne od srdca a v jej škole sa prevalí, že býva s Harrym, z čoho bude mať pár nepríjemností s niektorými ľuďmi. Jason pozve Liv na obed, kde ich trocha ovládnu emócie a len čo sa Liv vráti domov, Gemma začne vyzvedať, čo sa stalo a odohrá sa medzi nimi dvoma krásny okamih. Cez víkend potom pôjdu do klubu zabaviť sa a Gemma donúti Liv obliecť si šaty, ktoré Liv vyrobila a sú trocha odvážne. Tesne pred odchodom Liv zastaví Harryho, ktorý sa jej pár dní vyhýbal a znova ho vyzve, čím sa vrátia do starých koľají.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 3. září 2015 v 19:17 | Reagovat

:D :D paaani... ten Harry je ale pako :(
...na chvilu som sa zlakla, ze sa na nu naozaj hneva :)
Tak som zvedava, co jej Harry povie a ako to dopadne :P
Tesim sa na pokracovanie :D
...a bola to teda riadna supa ten kolotoc... Booster- ak by si mala zaujem ;) :D :D

2 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 3. září 2015 v 19:23 | Reagovat

No jasné... Harry a alkohol.. a to s ním už vyzeralo tak sľubne.. ale on asi nedostane rozum len tak zo dňa na deň... No som zvedavá čo mu také povie Liv.. a to v škole.. to jej nezávidím :D

3 Damonica15 Damonica15 | 3. září 2015 v 22:19 | Reagovat

No velmi zaujímavá kapitola .. trošku som sa aj ja bála že sa to vráti do starých kolají ale nakoniec dobre ze nie .. chcem sa spýtat nevedela by si najst podobné šaty a hodit sem fotku?  neviem si ich predstaviť :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama