Challenge Accepted - 20. kapitola: Vyzývam ťa, aby si bol sám sebou

13. září 2015 v 0:49 | Sophie |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.
V minulých častiach: Harry a Liv spolu skočili do priepaste, pri čom sa postupne začali zbližovať a tým skokom začali hrať hru, v ktorej jeden druhého vyzývajú. Liv potom vyzvala Harryho, aby bol sám sebou a nemaskoval sa za niekoho, kým nie je. Večer po spoločne strávenom dni však Harry šiel za Benom, s ktorým sa znova opil a keď prišiel domov, bol drzý k Gemme aj k Liv.



Po tom, čo Harry povedal, Gemma na chvíľu zmĺkla. Otvorenými ústami na mňa pozrela a Harryho, ktorý sa so strašnou opicou tackal po schodoch, si prestala všímať.
"To je taký debil, ten môj brat!" zavrčala, keď Harry zmizol hore schodmi. "Nemyslel to tak, určite to tak nemyslel, len..."
"Ja viem, Gemma, neospravedlňuj sa zaňho," pousmiala som sa na ňu. Nie, žeby to nebolo ako facka, keď Harry povedal, že nekáže, aby som sa starala. Gemma nechcela ísť spať, kým Harry nepríde a ja som ju nechcela nechať čakať samu. Navyše som stále cítila výčitky za to, že nás v parku videli novinári. A tak sme čakali. Myslela som si, že Harry príde ako zvyčajne z týchto svojich opileckých večerov niekedy po pol noci, no vôbec sa neukázal.
"Ale keď to, čo povedal bolo hnusné."
"To bolo, ale nemysli si, že som si za ten čas, čo som tu, nezvykla na túto jeho časť. Prvý týždeň, keď som prišla, došiel opitý trikrát a tiež nebol najmilší. A má pravdu, nekáže mi, aby som sa starala, no to neznamená, že sa nebudem," povedala som. "Ale teraz idem do školy."
"Zlato," Gemma na mňa pozrela, pričom jej zacukali kútiky. "Je tri poobede."
"Tak pôjdem aspoň za Yvonne, kvôli úlohám."
"Ja idem za Lou, vidíme sa večer," usmiala sa na mňa, objala ma a vyšla z domu. Vybehla som na poschodie, hodila som na seba rifľové šortky, ktoré som vyrobila zo starých riflí tak, že som jednu polovicu nafarbila na svetlú tyrkysovú, druhú na svetlú fialovú a zospodu som na ne našila čipku, vzala som si kotníkové čižmičky, keďže už začínalo byť celkom chladno, jednoduché biele tričko som si vpredu zastrčila do šortiek a vzadu som ho nechala voľne a dala som si sveter.
Už som bola pri dverách a chcela som vyjsť z domu, no nedalo mi to a musela som sa vrátiť. Šla som do kuchyne, vzala som tabletku od bolesti, do džbánu som napúšťala studenú vodu, kabelku som si hodila na gauč a vyšla som hore. Dvere na Harryho izbe boli pootvorené, tak som len zaklopala a vošla.
"Gemma vypadni, nemám čas a ani chuť na kázanie!" zavrčal Harry, ktorý ležal natiahnutý cez stred postele v tom istom, v čom prišiel.
"Gemma odišla za Lou."
"Oliver?" otvoril oči a pozrel sa na mňa. "Čo tu robíš?"
"Priniesla som ti tabletku a vodu, predpokladám, že máš riadnu opicu," povedala som a položila som to na nočný stolík vedľa neho.
"Chystáš sa niekam?" pozrel na mňa.
"Za Yvonne po úlohy," odvetila som mu.
"Ja som ti nekázal, aby si nešla do školy. Ani ti nekážem, aby si sa o mňa starala!" vybehol na mňa. Pozrela som naňho a pousmiala som sa.
"To je pravda, nekázal si mi, aby som sa starala, ale takisto mi nemôžeš prikázať, aby som sa nestarala. Je to moje dobrovoľné rozhodnutie, Harry. Starám sa, lebo chcem, lebo mi na tebe záleží. Teraz si vezmi tabletku a daj si sprchu, lebo páchneš ako liehovar," povedala som ráznym hlasom a kráčala som k dverám.
"Nepotrebujem kázanie od nikoho, ani od teba, ani od Gemmy..."
"Vieš Harry," otočila som sa, keď som stála vo dverách. "Rob si, čo chceš, ďalej od seba odtláčaj ľudí, ktorým na tebe záleží, odsúvaj od seba ľudí, ktorí sa o teba starajú, pre mňa za mňa, je to tvoje rozhodnutie, odsúvaj chalanov, svoju sestru, krič na nich, lebo sa o teba starajú, hádaj sa s nimi, lebo im záleží na tom, čo je s tebou, kam vlastne tvoj život smeruje a čo sa s tebou deje, pokojne ich odtláčaj, pokojne sa tvár, že nikoho nepotrebuješ, no potom sa nečuduj, že ostaneš sám s pohárikom v ruke obklopený falošnými priateľmi, ktorým ani za mak nebude záležať na tom, kto si a aký si, ale budú s tebou len preto, lebo si Harry Styles."

O pol hodiny neskôr som zvonila u Yvonne. Otvorila mi Emily, ktorá sa na mňa široko usmiala a poslala ma rovno hore.
"Ahoj," vošla som k Yvonne do izby a hodila som sa k nej na posteľ.
"Chica, ty si kde dnes bola?"
"Doma. Harry sa opil, neprišiel celú noc domov a Gemma sa oňho veľmi bála, tak sme ostali v noci hore a keď neprišiel v zvyčajnom čase, v ktorom chodí z týchto opileckých akcii, tak som sa začala báť aj ja."
"Aha. Zaujímavé," zasmiala sa. "A vlastne je možno aj dobre, že si ostala doma."
"Prečo?" pozrela som sa na ňu a jej pohľad mi hovoril o tom, že to, čo mi povie sa mi páčiť nebude.
"Tu ju máme, superstar," vošiel k nám aj Ced a zazubil sa na mňa.
"Dobre, čo sa deje?"
"Ty si to ešte nevidela? Ty si jej to neukázala? Ani si jej nič nevravela?" pozrel na sestru.
"O čom vy dvaja hovoríte?"
"Včera si bola s Harrym v parku, však?" pozrela na mňa Yv.
"Áno, ako o tom viete... ten fotograf, však?" zaúpela som. A keď prikývli, len som si povzdychla. "Ako veľmi to je zlé?"
"Nie až tak," skúsila to Yv nepresvedčivo.
"Dnes si bola hlavnou témou. Všetci rozoberali, aké to musí byť skvelé bývať s ním, polovica dievčat z prvého ročníka za nami chodila, či im nezoženieš autogram, občas sme na chodbe počuli, že ťa budú musieť sledovať, aby zistili, kde Harry býva. Taktiež polovica ženskej populácie nášho ročníka sa zrazu prehnane zaujímala, kde si a Jessica sa celý čas tvárila záhadne a čosi si potichu šepkala s tými jej dvornými dámami a stavím sa, že niečo vymýšľala."
"Nieee," zafňukala som naoko a skryla som si hlavu pod vankúš.
"Nebude to až také zlé." Yv ma pohladila po ramene.
"Ale bude, zbohom anonymita," znova som sa posadila.
"Pozri, my ťa máme radi za to, aká si. A tých ostatných si nebudeš všímať," usmial sa na mňa Ced a objal ma okolo ramien.
"Ďakujem, ste najlepší."

Domov som došla až večer a bola som taká unavená, že som šla rovno spať. S Harrym som sa nevidela, pravdepodobne dospával opicu a Gemma doma aj tak ešte nebola.
Keď mi ráno zazvonil budík, mala som chuť po ňom tresnúť a spať ďalej, ale nemohla som si to dovoliť a meškať už druhý deň, tak som sa donútila vstať. Došla som do kuchyne, v ktorej bol Harry. Len čo ma uvidel, pozdravil mi, povedal, že sa musí ponáhľať a zdrhol. Aha.
"Ahojte," usmiala som sa na spolužiakov, ktorí mňa, Yv a Cedrica čakali pred školou.
"Chiao," usmial sa na nás Giacomo.
"Už ťa varovali?" pozrela na mňa Mirela a kývla hlavou k Yv a Cedovi.
"Už áno."
"A si pripravená?" spýtala sa Jovanka.
"Nemôže to byť až také zlé," pokrútila som hlavou.
"Ak by bolo, tak sme tu ako ochranka," žmurkol na mňa Fabio. "Počuj a vraveli ti aj, že ideme do klubu tancovať?"
"Vraveli, ale som dohodnutá s Gemmou, chalanmi a babami. Donútila ma sľúbiť, že idem s nimi."
"Nevadí, tak sa vidíme tam," usmial sa Carlos. "Teším sa na tango s tebou na normálnom parkete, aj keď to v parku bolo tiež super."
"To bolo úžasné," pritakala som. Keď sme boli so spolužiakmi v parku, tak sme sa rozprávali o našich záľubách a keď som povedala tanec, Carlos ma vytiahol na nohy a začali sme tancovať v parku naboso.
"Ideme?" spýtala sa Sandra. Prikývli sme a vošli sme do školy. Len čo som sa objavila dnu, všetci zmĺkli a pozreli na mňa. Po chvíli sa každý začal venovať svojej činnosti, ale keď som šla do triedy, pribehlo za mnou len pred prvou hodinou asi sedem dievčat, aby som pozdravila Harryho.
Spolužiaci z triedy boli v pohode. Aspoň chalani, niektoré dievčatá sa však usmievali a mávali mi a ja som si povzdychla. Nie, žeby mi nemávali inokedy, alebo mi nezdravili, no na tomto bolo niečo... falošné.
Po prvej hodine za mnou prišli ďalšie prváčky, aby sa ma spýtali, aký je Harry naozaj a z toho zhluku ma zachránili Carlos s Giacomom, ktorí sa postavili vedľa mňa a odviedli ma na ďalšiu hodinu.
"O pár dní to prejde," pozrel na mňa Fabio.
"Cítim sa ako idiot. Všetci na mňa civia, každý za mnou chodí a Harrymu mám odkázať najmenej dvadsať vecí, ktoré si nepamätám. Dokonca za mnou niekto prišiel s tým, že ahoj Liv, zoženieš mi lístky do VIP zóny? Je to šialené."
"To je, za nami chodili včera, kde si. Pred poslednou hodinou som myslela, že niekoho zabijem," zavrčala Yv.
"Mohlo to byť horšie."
"Neviem, či môže byť ešte niečo horšie," pozrela som na Mirelu, keď zazvonilo na hodinu a cez prestávku, pred Jasonovou hodinou, som zistila, ako som sa mýlila.
"Olívia, ahoj," zastala predo mnou Jessica a jej dvorné dámy. Yv a Ced už boli v ateliéry, ja som chvíľu volala cez skype s Baškou, ktorá na nete už videla fotky.
"Áno?"
"Počuj, ten projekt, ktorý máme robiť, s kým na ňom pracuješ?" žiarivo sa na mňa usmiala.
"S Yv," odvetila som jej a kráčala som pomaly na hodinu, ktorú som mala spoločnú s ňou.
"Tak mi napadlo, že Yvette..."
"Yvonne."
"Áno, presne, Yvonne by mohla robiť s niektorou z dievčat a ty by si mohla pracovať na projekte so mnou. Čo povieš? Lepšie by sme sa spoznali, zoznámila by som ťa s Londýnom, ako jeho pravá obyvateľka, Yv by spoznala dievčatá, získali by sme všetci nových priateľov. Pracovali by sme na ňom u nás alebo u vás. Vieš, win-win," presviedčala ma.
"Prepáč, ale s Yv sme sa už dohodli na koncepte a nerada by som ho menila. Navyše, predpokladám, že ti nejde o nové kamarátky, ale o Harryho, takže nie, ja sa nenechám využívať a ty by si sa mala naučiť, ako byť nenápadnejšia," usmiala som sa na ňu ja.
"Olívia!" oslovila ma. Teraz bez úsmevu, s nahnevaným výrazom. "Dávam ti poslednú šancu prijať to."
"Už som povedala, nie ďakujem."
"Budeš to ľutovať."
"Nebudem," pokrútila som hlavou a vošla som do triedy.
"Kde si sa zdržala?" spýtal sa ma Ced.
"Jessica sa chce kamarátiť," odvetila som a potom som desať minút počúvala, ako na ňu Ced s Yv nadávajú.
Hodina šla celkom v pohode. Najprv nám Jason ukazoval nejaký program na notebookoch, ktorý používajú oni na svojich hodinách na výške a potom sme pracovali, na čom sme chceli, takže sme s Yv a Cedom začali pracovať spoločne. Chceli sme spraviť sériu lámp, každú z iného materiálu. Najprv sme si rozkreslili, čo sme chceli z čoho urobiť a hovorila som im aj o lampách, ktoré som už vytvorila doma sama. Po prvej hodine som vstala a šla som otvoriť okno, lebo tam začínalo byť dusno. Keď som sa vracala k stolu, niekto do mňa narazil a na mojom bielom tričku skončila celá paleta farieb.
"Prepáč, nevidela som ťa," falošne sa na mňa usmiala Jessica.
"Hej, to bolo náročky, Jason," pozrela naňho Yv.
"Jason, ja som šla umyť paletu a pozerala som na Crystal, ja som si ju naozaj nevšimla," hájila sa Jessica. Jason nám všetkým povedal, aby sme mu hovorili menom, že aj tak je starší len o pár rokov.
Jason pozrel na mňa a pohľadom ma vyzval, aby som sa vyjadrila. Len som pokrútila hlavou a pozrela na svoje tričko. V podstate takto farebné vyzeralo dobre.
"Potrebujem sa prezliecť," povzdychla som si.
"Dám ti svoju košeľu," pozrel na mňa Jason a vyzliekol si modrú károvanú košeľu, pod ktorou mal ešte tričko a ktorú mi podal. Šla som si na záchod prezliecť tričko a keď som vošla do triedy, len som sa naňho vďačne usmiala.
"Jessica, ďakujem za to tričko," zahlásila som cestou na miesto pred celou skupinou.
"Čo?" zmätene na mňa pozrela.
"Páči sa mi takto farebné, tak ho idem dotvoriť," usmiala som sa na ňu a na tvárach spolužiakov sa zjavil posmešný úsmev. Myslím, že nie je až taká obľúbená, len sa jej dievčatá boja postaviť a chalanom vždy vyhovuje, ak im niekto vlezie do postele bez zbytočných rečí. No to neznamená, že ju majú radi.
"Oh, eh... nemáš začo," usmiala sa, no bolo na nej vidieť, že penila, lebo nevyhrala.
"Chica, si úžasná. Ver mi, že z teba sa stane legenda," usmiala sa na mňa Yv.
"Sklapni," zasmiala som sa a hodila som sa na stoličku vedľa nej.
"Toto keď poviem chalanom," smial sa Ced. "Och a Mirela bude ľutovať, že to nevidela."
"Ste zlí."
"Nie sme," pokrútili svorne hlavou a mne prišla správa.
Obed? Pozrela som na Jasona a prikývla som.

"Tak, vysvetlíš mi, o čo šlo v tej triede?" spýtal sa ma Jason, keď som po škole nasadla k nemu do auta.
"Jessica zistila, že bývam s Harrym a chce sa skamarátiť, ale ja sa nenechám využívať, takže myslím, že jej teraz ležím v žalúdku," povedala som v skratke a potom som mu povedala, čo sa stalo za tie dva dni, odkedy som bola s Harrym v parku a čo vraveli spolužiaci aj o tom, že dnes ma zastavilo milión ľudí, ktorých nepoznám.
"Ouch, aha, potom plne chápem, prečo na teba zazerala celý ten čas."
"Poviem ti," smiala som sa. "Mimochodom, ďakujem za košeľu. Sľubujem, že ju vrátim."
"Nemáš za čo, povedal by som, že ti dokonca sedí lepšie ako mne. Pokojne si ju nechaj."
"Jason, nehovor mi to, lebo ťa vezmem za slovo," pozrela som naňho vážne, keď sme vchádzali do čínskej reštaurácie.
"Dobre," zasmial sa a objednal nám, keďže prišla čašníčka.
"A teraz mi povedz, ako sa máš ty, ja som ti o mne hovorila... pol hodinu alebo aj viac."
"Ja sa mám dobre. Dekan je spokojný, lebo piatky sa venujem vám. Vo voľnom čase som v obchode a pracujem na jednom projekte v otcovej firme."
"Na akom?"
"Robím návrh bytového komplexu," pousmial sa.
"Jason!" zvýskla som. "To je skvelé!" naklonila som sa k nemu, aby som ho objala a keď som sa od neho odtiahla, tváre sme mali veľmi blízko seba. "Jason... nemôžeme," šepla som.
"Ja viem, ale to neznamená, že ťa nemôžem chcieť o to viac," usmial sa na mňa a keď pritisol pery na moje, nebránila som sa. Po chvíli sme sa však od seba odtiahli, lebo sme obaja vedeli, že to nie je správne.
"Nechcem, aby si prišiel o stáž," zamumlala som.
"Ja nechcem, aby si prišla o študijný pobyt," pohladil ma po vlasoch. "Takže stále len kamaráti."
"Stále," prikývla som s úsmevom a zvyšok obeda sme prežili bez bozkov. Po obede sme sa zašli ešte prejsť a napokon som šla na metro.
"Liv?" začula som z obývačky Gemmin hlas, keď som prišla domov. "Kde si bola? A prečo máš na sebe pánsku košeľu?" zasmiala sa, keď ma zbadala.
"To je nadlho," pokrútila som so smiechom hlavou a šla som do svojej izby. Gemma ma samozrejme nasledovala a nechala Harryho sedieť v obývačke.
"Ja mám času dosť. Hovor."
"Môjmu tričku sa stala nehoda, tak mi Jason požičal svoju košeľu."
"Aká nehoda? Aký Jason?" vyzvedala, pričom si na posteli sadla do tureckého sedu a čakala. Tak som jej vysvetlila, kto je Jason, aj že som s ním bola potom na obed, aj to, že Jessica ma oliala, aby ma vytočila.
"Vitaj v mojom svete," povzdychla si. "Tiež sa so mnou chceli kamarátiť len preto, že som Harryho sestra."
"Gemma, nie všetci sú takí. Už som ti vravela, raz príde niekto, kto ťa bude mať rád preto, aká si ty, nie preto, kto je tvoj brat. Len sa nesmieš vzdávať a uzatvárať. Kašli na blbcov, ktorí sa potrebujú zviditeľniť. Nepotrebuješ ich, aby si zažiarila. Takí sa nájdu vždy. Ty ich len musíš odignorovať sa a starať sa o tých, ktorí ti za to stoja," usmiala som sa na ňu a prezliekla som sa z riflí do legín, pričom som si Jasonovu košeľu nechala.
"Si úžasná, chcem ťa za sestru," hodila po mne smutné očká.
"Nehovor to často, lebo ťa zoberiem vážne," smiala som sa.
"Ale ja to myslím vážne.
"Tak fajn, Gemma Styles, od dnešného dňa som tvoja sestra. Nech sa stane čokoľvek, nech budem kdekoľvek, vždy tu budem pre teba," vystrela som malíček.
"Dobre, Olívia Adamec, od dnešného dňa som tvoja sestra. Nech sa stane čokoľvek, nech budem kdekoľvek, vždy tu budem pre teba," zopakovala moje slová a skrížila svoj malíček s mojim. "A teraz sme sestry," zatlieskala.
"Skvele," usmiala som sa na ňu. "A ja ti musím ísť dorobiť tie šaty na zajtra. Už mi nechýba veľa."
"To je skvelé a ty si vezmeš tie, o ktorých som hovorila, však?" len som prikývla a šla som s ňou dole.
Harry mi pozdravil, no hneď ako som prišla do obývačky, šiel po niečo do kuchyne. Takže ešte stále hráme hru, kde sa jeden druhému vyhýbame. Veď dobre. S povzdychnutím som šla do pracovne, kde som mala ateliér a premýšľala som, či sa na mňa hnevá za to, čo som mu povedala, alebo čo mu vlastne sadlo na nos. Šaty pre Gemmu som dokončila okolo polnoci a potom som popamäti šla spať.

V sobotu som vstala okolo obeda. Gemma už robila zapekané cestoviny na obed, tak som si len dala kávu a Harry bol podľa toho, čo vravela, niekde von. Celý čas, kým sa cestoviny piekli, aj kým sme jedli, hovorila o tom, aké super to bude, keď pôjdeme von, že s ostatnými sa stretneme priamo tam a baby sa už tešia a že sa nevie dočkať, kedy si oblečie tie skvelé šaty, ktoré som jej spravila.
"Gemma, práve si za minútu použila viac slov, ako je podľa mňa fyzicky možné," rehotala som sa.
"Ja sa len teším. Naozaj sa teším z toho, že idem medzi ľudí a nebojím sa stretnúť Lea, aj keď trocha možno áno, no už ma to aspoň nedrží len v dome a teším sa, že ideš s nami a..."
"Chápem, tešíš sa," prikývla som a obe sme sa začali smiať.
Kým sme sa najedli, umyli riad a zjedli dezert, prešlo dosť času na to, aby sme sa šli chystať. Do sprchy som šla prvá a potom som zaliezla do svojej izby. Vlasy som si vyfúkala a spravila som si nedbalý drdol, z ktorého mi trčali vlasy a ktorý mi odhaľoval krk, spravila som si dymové tiene. Do školy sa veľmi nemaľujem. Len špirála, linka a lesk, ale aj doma, keď sme už niekam šli, tak som sa na make upe vyšantila. Bolo to ako s tvorením a vyrábaním. Milovala som pocit, že mi niečo vzniká pod rukami.
Keď som sa domaľovala, prešla som ku skrini, z ktorej som si vybrala šaty. Najprv som zvažovala, že vezmem nejaké obyčajné, no potom som si uvedomila, že nemôžem. Sľúbila som predsa Gemme, že vezmem tie čierne, tak som ich zobrala. Jedna časť môjho ja milovala tie šaty, no tá druhá, väčšia a trocha bojazlivejšia a hanblivejšia si myslela, že sú príliš odvážne. Boli len do polky stehien, sukňu mali na zadku obtiahnutú a potom sa trocha rozširovala, celé boli potiahnuté čipkou, mali čipkované asi dvojcentimetrové ramienka, výstrih do V, ktorý bol trocha hlbší ako som zvyčajne nosila a látku na chrbte som celú vystrihla a nahradila čipkou, ktorá odhaľovala chrbát, pričom som nad bokmi nechala pár centimetrov, kde nebola ani čipka, ani látka, len odhalený nahý chrbát.
Už oblečená som sa naposledy pozrela do zrkadla, obula som si topánky na platforme a šla som do obývačky. Už zo schodov som počula Harryho a Gemmu.
"To bude večer, už sa naňho teším. Bude to ako za starých čias," nadchýnal sa Harry.
"Braček, prosím ťa, nerob mi hanbu a neopi sa."
"Trocha alkoholu ešte nikomu neuškodilo," bránil sa Harry.
"Ty však nikdy nevieš, koľko je trocha alkoholu," namietla Gemma a mne vtedy niečo napadlo. Posledné dni to bolo medzi mnou a Harrym také napäté a ja som nechcela, aby to tak pokračovalo, navyše toto bola skvelé situácia.
"Harry, vyzývam ťa," ozvala som sa zo schodov a Gemma s Harrym na mňa pozreli. Gemma sa nadšene usmiala, keď ma zbadala a Harry vyzeral, že na chvíľu stratil reč.
"Eh... áno?"
"Vyzývam ťa na večer bez alkoholu," usmiala som sa a zišla som z posledného schodu.
"To nemôžeš myslieť vážne," pokrútil hlavou.
"Ale môžem," pritakala som.
"Počkám v aute." Gemma sa s úsmevom vyparila.
"A myslím to vážne. Zabaviť sa dá aj bez toho, aby si pil. Chcem, aby si sa zabavil, ale bez alkoholu. Budeš sa usmievať, baviť, tancovať, ale nebudeš piť."
"Ale..."
"Je to výzva, nesmieš ju odmietnuť," šepla som a Harry ku mne spravil krok, čím sa dostal tesne predo mňa.
"Ak ju poruším?"
"Nič sa nestane," mykla som ramenami. "Len sklameš sám seba."
"Prečo myslíš?" odhodlane na mňa pozrel a ja som vedela, že sme to opäť my.
"Lebo sám vieš, že ju chceš splniť. Nechceš byť ten chalan, ktorý k zábave potrebuje alkohol. Nechceš byť ten chalan, ktorý sa potrebuje opiť, aby sa zvládol usmievať. Chceš byť niekto, kto sa vie baviť aj bez oparu mysle. Kto sa baví naozaj, nie na základe promile. Niekde vo svojom vnútri to vieš. Je to ako s maskovaním. Alkohol tiež maskuje. Skryješ zaňho emócie a on vyplaví tie falošne vyvolané. Obaja však vieme, že je to len nakrátko. Smútok totiž vie plávať. A nehovor mi, prosím ťa, že bez alkoholu sa baviť nevieš, lebo to nie je pravda. Harry," šepla som a pohladila som ho po tvári. "Nevyzývam ťa, aby si nepil alkohol, vyzývam ťa, aby si sa smial, tešil sa, tancoval bez oparu mysle, aby si to bol ty, kto si ten večer užije. Vyzývam ťa, aby si bol sám sebou," hľadela som mu do očí, pričom som vnímala, ako ma tie jeho hypnotizujú tiež a potom som sa otočila a odkráčala som za Gemmou k autu. Za sebou som začula tiché "Bože môj."

"Kde ste nechali Liv?" spýtal sa Louis, keď sme došli.
"Ha ha ha, Tomlinson, nie si vtipný," povedala som mu.
"Tie šaty," pozrela na mňa a na Gemmu El. "Aj ja chcem také. Sú božské."
"Ideme?" spýtal sa Zayn, ktorý za pás objímal Perrie.
"Môžeme," prikývla Soph a usmiala sa na Liama.
Prvú polhodinu som počúvala chvály na to, ako skvele vyzerám, že som úplne iná, vyzerám sexy a strašne mi to pristane a ja som sa len usmievala. Bolo milé počúvať, že niekto si o mne myslí, že som príťažlivá a iste za to mohli aj tie šaty.
"Ideme na parket?" spýtala sa Gemma napokon. Vyzerala šťastne a uvoľnene. Každý jej chválil šaty, ona chválila mňa, že som ich spravila, všetci sme sa zabávali, Harry zatiaľ nepil a baby sa už nevedeli dočkať, kedy začneme tancovať.
"Poďme," prikývla som, lebo už ma to naozaj ťahalo tancovať. Zayn ostal sedieť, Louis El sľúbil, že dôjde neskôr, Liam len mykol ramenami a ostal pri chalanoch a tak sme šli samé. Len čo som stála na parkete, nechala som rytmus ovládnuť moje telo. A bolo to úžasné. S dievčatami sme sa vybláznili a asi po troch piesňach sme si šli sadnúť.
Len čo som sa hodila na gauč medzi Nialla a Gemmu a napila som sa, došiel k nášmu stolu vysmiaty Carlos.
"Chica, vravel som ti, že po teba prídem v sobotu," usmial sa na mňa. Chica sa ujalo a volali ma tak skoro všetci. "Dlhuješ mi tango."
"Tak poďme na to," usmiala som sa naňho, vložila som ruku do jeho a šla som s ním na parket. Len čo sme sa postavili, začala hrať úžasná pieseň. Carlos si ma pritiahol k sebe, postavili sme sa do tanečnej pozície a okolo nás sa vytvoril kruh.
"Pripravená?" zašepkal mi do ucha a dlaňou prechádzal po chrbte až k bokom.
"Na tanec vždy," zasmiala som sa a Carlos si obmotal moje lýtko okolo jeho pása, pričom ma ohol v páse a spravil so mnou záklon.
"Tak poďme na to," usmial sa, zahľadel sa mi do očí a spravil so mnou točku. Keďže bol Carlos tiež tanečník, vedela som, že ten tanec bude úžasný.



A/N: ďakujeme krásne za komentáre :) veľmi ste nás potešili :* a zároveň sa vám chcem ospraveldniť, že som nepridala časť až doteraz, ale v stredu som sa sťahovala do Anglicka a akosi sa toho nakopilo všetko aj doma aj tu, takže som sa ku kapitole dostala až dnes :)
Nika no to máš pravdu, Harry je tak trocha pako :D a väčšinou sa mu podarí veci pokaziť, ale robí to preto, aby ho už nikto nezranil...
oh bože booster :D na to by som jedného dňa možno aj šla :D tak na 85percent :D
Mrs.Tomlinson kým Harry dostane rozum tak to ešte pretečie veľa vody :D a Liv to v škole vôbec teraz nebude mať ľahké po tom, čo prepuklo, s kým žije a niekedy jej to neuľahčí ani sám Harry :D
Damonica zatiaľ sa to do starých koľají nevracia ale ich vzťah je jednoducho komplikovaný :D a dlho aj bude :)
úplne presné šaty som nenašla sú len v mojej hlave ale mohli by vazerať nejako takto

V nasledujúcej kapitole Chcem, aby si mi splnila všetky moje sny všetci po prvýkrát uvidia Liv tancovať a očaí ich to, Harryho dokonca natoľko, že bude chcieť tancovať tiež. Na druhý deň mu napadne super nápad na výzvu, ktorá nakoniec dopadne tak troška vzájomne a obaja sa budú nielen vyzývať, ale aj si plniť sny.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 13. září 2015 v 19:49 | Reagovat

Tak to bolo teda uzasne :D :D a tie saty... uplna nadhera :-D
Ta Jessica je ale taka... no vsak vieme aka :D :D
A Jason... no wau :D myslim, ze by to bolo vtipne keby ich vtedy videl Harry :) no a ta reakcia Harryho ked Liv zisla zo schodov :D :D zlateee :-D
D
Som zvedava ako dopadne vecer :D :D
Tesim sa na pokracko :)
A inak neviem ci som ti to uz pisala ale drzim palce v Anglicku :) :)

2 Damonica15 Damonica15 | 13. září 2015 v 23:24 | Reagovat

wauuu teraz keď si tie šaty opísala si viem predstaviť aké sú nádherné .. kapitola je neskutočná úplne ma očarila až mi prebehol mraz po chrbte :) .. oplatí sa čakať na ďalšiu .. neskutočné :)

3 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 14. září 2015 v 16:13 | Reagovat

časť úplne úžasná :D Tá Harryho reakcia, keď videl Liv s tých šatách ma rozosmiala.. hlavne keď ju videl od zadu.. a v tom klube si myslím že aj trochu žiarlil, keď tancovala s tým spolužiakom :D Som zvedavá či vydrží bez toho alkoholu aj celú noc... inak tie šaty sú geniálne.. teším sa na ďalšiu časť.. dúfam že bude skoro, aj keď viem že teraz toho asi máš viac keď si sa sťahovala... už sa teším, keď tam pôjdeme aj my s stretneme sa.. zatiaľ to tam poriadne okukaj :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama