Challenge Accepted - 22. kapitola: Áno, zabudla by som na svet

11. října 2015 v 23:58 | Sophie |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.
V minulých častiach: Harry a Liv pokračujú vo svojich výzvach a Liv ho vyzvala an večer bez alkoholu, takže všetkým bolo divné, prečo Harry vlastne nepije, keď boli spolu všetci v bare. Taktiež tam boli aj spolužiaci Liv a s jedným si zatancovala tango, čo prekvapilo ostatných, keďže nikto z nich nevedel, že Liv tancuje. Najviac to prekvapilo Harryho, ktorému sa nepáčilo, ako sa na ňu jej spolužiak lepil. Na druhý deň prišiel Harry s novou výzvou. Plniť si sny.


Toto video si pustite ku kapitolke :)


Ráno som vstala a na krabici od mlieka som našla nalepený papierik s Harryho písmom: Snívam o tom, aby som nebol iba samozrejmosťou. Túžim sa cítiť špeciálne.
Do misky som si nasypala čokoládové guľôčky, naliala som na ne mlieko a počas celých raňajok som si ho čítala. Premýšľala som, čo by som mohla spraviť, aby sa tak cítil a prečo sa tak cítiť chce a potom mi to došlo. Všetci ho poznajú, to že spieva, to že vystupuje, že koncertuje, všetci ho berú ako samozrejmosť. Všetci si myslia, že ho poznajú, no v skutočnosti to nie je pravda. Nevidia, aký je výnimočný, nevidia, že je naozaj špeciálny a on to nevidí tiež, lebo popri tom, ako žije on, aj ako žijú chalani, sa ten pocit niekde cestou stratil.
S úsmevom som vstala od stola, nechala som na ňom dokonca nedojedené cereálie a šla som na net, aby som si zariadila niekoľko vecí. Cestou do školy som si zisťovala ďalšie veci, vďaka ktorým by som mohla Harrymu splniť jeho sen.
V škole som to spomenula aj Yvonne, ktorá o našich výzvach vedela a ktorá mi prisľúbila pomoc s mojim plánom. Len som sa na ňu vďačne usmiala, odignorovala som Jessicu a jej dvorné dámy a po škole som rovno utekala na metro, aby som stihla stretnutia, ktoré som mala.
Keď som prišla domov, bol večer. Gemma s Harrym sedeli pred telkou a boli u nás aj Niall s Louisom. Chalani nadšene zaujato pozerali futbal, ktorý v telke šiel a ja som pozrela na Gemmu, ktorá len pretočila očami a šla so mnou do kuchyne.
"Tak čo? Podarilo sa ti všetko, čo si chcela?"
"Úplne," usmiala som sa na ňu. Cestou do školy som jej totiž volala, aby som niečo zistila. Nevedela, prečo to robím, ani ona, ani Yv, ani nikto, koho som do toho plánu zapojila. Vedeli, že s Harrym hráme hru a vedeli, že mám niečo v pláne, no nevedeli prečo a aj tak mi pomohli a ja som bola nesmierne šťastná, lebo som vedela, že sa to podarí.
Chalani odišli okolo desiatej a Harry s Gemmou si šli ľahnúť. Ja som ostala v obývačke a potom som vyšla na terasu, aby som pripravila ďalekohľad. Nastavovala som ho asi hodinu, kým som našla, čo som chcela nájsť a potom som šla prebudiť Harryho. Vošla som k nemu do izby, kde spal zakutraný do periny a jemne som ním zatriasla.
"Harry, vstávaj, Harry."
"Oliver?" zamumlal, otvoril jedno oko a posadil sa. "Čo je? Koľko je hodín?"
"Niečo pred polnocou."
"A čo sa deje?" zachrapčal.
"Poď so mnou," natiahla som ruku a čakala. Harry pozrel na hodinku, potom späť na mňa a podal mi ruku.
"Kam ideme?" pýtal sa, keď sme kráčali po schodoch.
"Iba na terasu."
"Prečo?"
"Uvidíš," usmiala som sa naňho a otvorila som dvere, ktoré na terasu viedli. "Počkaj," pozrela som naňho a podala som mu certifikát v zviazanom obale.
"Čo to je?"
"Napísal si, že sa chceš cítiť špeciálne, takže toto je prvá časť toho, aby si sa tak cítil."
"Prvá? Je ich viac?" pýtal sa, kým rozväzoval mašľu. Prikývla som a sledovala výraz jeho tváre, keď sa dočítal, čo tam má. "Ty si po mne nechala pomenovať hviezdu?"
"Uhm," prikývla som. "Viem, že všetci ťa majú za hviezdu a nie je to možno nič špeciálne, no chcem, aby si vedel, že aj keď pre iných si samozrejmosť, pre mňa nie. Pre mňa si presne ako táto konkrétna hviezda. Je na oblohe medzi miliónmi ďalších, no napriek tomu ju je vidieť len veľmi zriedka. Len raz za desať rokov. Je ako ty, ona sa ukáže len niekedy a ty, tvoje pravé ja sa ukazuje tiež len niekedy, len niekomu. Si výnimočný, Harry Styles. Nič na tebe nie je samozrejmosťou. Pre ostatných si niekto z koncertov, niekto z novín, niekto z tituliek, pre mňa si však výnimočný chalan, ktorý absolútne nevie tancovať tango, aj keď má nádej sa ho naučiť, ktorý so mnou hrá túto praštenú hru, ktorý je odvážny, vie prekonať sám seba. Pre ostatných si hviezda, ktorá je nedosiahnuteľná, pre mňa si hviezda, ktorej som sa dotkla, hviezda, ktorá sa dotkla mňa, ktorá ma mení, vyzýva, posúva moje hranice. Pre mňa si výnimočný," usmiala som sa naňho. Harry na mňa chvíľu bez slova hľadel a potom ma silno objal. Obtočila som ruky okolo jeho krku a pritúlila som sa k nemu.
"Ďakujem," šepol.
"Nemáš za čo," znova som sa naňho usmiala. "Nechceš vidieť svoju hviezdu?"
"Pravdaže," prikývol a pozreli sme sa k ďalekohľadu, ktorý mal dva priezory a tak sme na ňu mohli pozerať obaja.

Na druhý deň ráno som do piknikového košíka balila desiatu. Bol utorok a ja som sa nechystala do školy. Chystala som sa fláknuť kvôli Harrymu, čo by som naozaj pre nikoho iného nespravila.
"Dobré ráno," vošiel do kuchyne Harry len v teplákoch, s rozcuchanými vlasmi a prekvapene pozrel vedľa mňa. Sedela som na linke, tlačila som do seba sendvič a vedľa mňa bol už naplnený piknikový košík.
"To musí byť riadne dlhý deň v škole, keď si desiatu berieš do tohto," zasmial sa a otvoril chladničku.
"Ja nejdem do školy," odvetila som mu.
"Máte voľno?"
"Nie," pokrútila som hlavou. Zatvoril chladničku a prekvapene na mňa pozrel.
"Nemáte voľno a ty nejdeš do školy?" zhrnul a potom sa usmial. "Ty flákaš? Ty si sa ako pokazila?"
"Neflákam," hájila som sa. "Dobre, možno trocha."
"A prečo je tu ten piknikový kôš?"
"Ideme na piknik," usmiala som sa naňho.
"My dvaja? Teraz? Dnes?"
"Uhm, desiata je už hotová, takže sa len choď obliecť, čakám ťa presne tu," zasmiala som sa. Na tej linke sa mi sedelo naozaj dobre.
"Môžeme," začula som Harryho, ktorého hlava sa zjavila vo dverách kuchyne. Zoskočila som z linky, vzala som košík a šla som za ním.
"Tak kam ideme?" spýtal sa, keď sme sedeli v aute.
"Na tú lúku, kde si ma chcel zabiť."
"Nebolo to také zlé," zasmial sa. "Napokon si si to užila."
"To je pravda, ale to neznamená, že som pri tom skoro nezomrela od strachu," pripomenula som mu.
"Bola si odvážna," usmial sa na mňa a zvyšok cesty si spieval.
Keď sme dorazili na miesto, bolo desať minút pred deviatou. Odopla som si pás a vyšla som von z auta. Harry ma nasledoval, z kufra vybral deku a zo zadných sedadiel sme vzali piknikový kôš. Keď zatváral auto, poprosila som ho, aby na chvíľu nechal hrať rádio.
"Prečo?" spýtal sa ma.
"Uvidíš o tri minúty," usmiala som sa naňho a pomohla som mu rozprestrieť deku.
Presne o deviatej nad nami preletelo lietadlo a na oblohe sa zjavil nápis You are special. Harry na mňa prekvapene pozrel a chcel niečo povedať, no dala som si prst na ústa, aby som mu naznačila nech je ticho a hlavou som kývla k autu, kde sa z rádia ozval moderátor.
"Včera nám do redakcie volala nejaká mladá slečna, aby nás poprosila o láskavosť a my sme sa jej rozhodli vyhovieť. Takže dnes práve teraz chceme niekomu, o kom vieme, že nás počúva, povedať jej odkaz, ktorý znie: Možno si o sebe nemyslíš, že si špeciálny, no ja viem, že si a viem to preto, lebo naozaj by som s nikým iným do tej priepasti neskočila. Ak mám s niekým skočiť, tak s tebou a to ťa robí výnimočným."
"Zatancuj si so mnou," vstala som z deky a podala som mu ruku.
"A k odkazu pripájame pieseň Chasing Cars od SnowPatrol," povedal moderátor a ozvali sa prvé tóny. Harry vstal, podal mi ruku a pritiahol si ma k sebe do náručia.
"Ty si šialená," pozrel na mňa Harry neveriaco.
"Chcel si sa cítiť špeciálne a ja chcem, aby si sa tak cítil. Beriem túto úlohu naozaj vážne," usmiala som sa naňho.

We'll do it all Urobíme všetko
Everything Každú vec
On our own Po našom

"Prečo to robíš?" spýtal sa.
"Z mnohých dôvodov. Po prvé, prijala som výzvu, po druhé, záleží mi na tebe a chcem, aby si sa videl tak, ako ťa vidím ja."
"A to je?"
"Už som ti to mnohokrát povedala," pousmiala som sa.

We don't need Nepotrebujeme
Anything Nič
Or anyone Ani nikoho

"Povedz to znova," šepol a v hlase mu znelo niečo ako prosba. Tancovali sme na lúke na pieseň z rádia a usmievali sme sa na seba.
"Nepotrebuješ nikoho, aby ti povedal, kto si. Ani tvojich fanúšikov, ani novinárov, manažment, dokonca ani mňa. Ty sám to vieš najlepšie. Si jednorožec. Si výnimočný. Si špeciálny. Splnil si sen sebe, splnili ste si sen s chalanmi, videl si mnoho miest, zažil mnoho krásnych vecí, robíš niečo, čo ťa napĺňa. Miluješ to, čo robíš a tým, čo robíš plníš sny ostatným. Spomeň si, aké to bolo, keď si prvýkrát stál na pódiu, spomeň si, aké to bolo, keď ste prvýkrát spievali, keď si prvýkrát videl, ako niekto vie naspamäť všetky vaše texty. Keď vám tlieskali, povzbudzovali vás. Spomeň si na všetky tie okamihy, keď si sa cítil výnimočný a precíť ich znova. Spomeň si na Gemmu, si prvý, za kým príde, keď jej je zle, keď je smutná, keď potrebuje oporu. Spomeň si na svoju mamu, ktorá ti volá každý deň. Spomeň si na chalanov, ktorí by bez teba neboli One Direction. Bez teba by neboli piati blázni, len štyria. Pre nikoho z nich nie si samozrejmosťou. Potrebujú ťa, lebo predstavuješ časť nich."
"Teraz sa cítim výnimočný," šepol a usmial sa na mňa.
"To som rada," usmiala som sa naňho tiež a oprela som si hlavu o jeho rameno, pričom mi Harry začal spievať text piesne.

If I lay here Keby som si tu ľahol
If I just lay here Keby som si tu len tak ľahol
Would you lie with me Ľahla by si si vedľa mňa
and just forget the world? A jednoducho zabudla na svet?

"Áno," šepla som mu. "Zabudla by som na svet."

Na lúke sme strávili celý zvyšok dňa. Harryho som učila tango a občas ma pritom chytali strašné záchvaty smiechu. Nebol drevo, ale keď mu to nešlo hneď, začal sa zlostiť a potom robil chyby. Potom sme len tak ležali na deke a pozerali na oblohu, jedli sme a nerobili sme vôbec nič.
Domov sme došli večer a ja som Harrymu povedala, nech s nerobí plány ani na ďalší deň. Mala som na pláne posledné prekvapenie.
Ráno som prišla do kuchyne posledná. Harry s Gemmou už raňajkovali a ja som sa posadila pred hotové wafle. Kým Harry umýval riad, pozrela som na Gemmu, ktorá mi dala do ruky papierik s adresou, žmurkla na mňa a odišla.
"Tak, čo máme v pláne dnes?" pozrel na mňa Harry.
"Uvidíš," zazubila som sa naňho, obliekla som si hrubý sveter a šla som k autu. Keď sme si sadli, dala som mu adresu, na ktorú mal ísť.
"To je mimo Londýna."
"Ja viem," prikývla som. "Poznáš to?"
"Nie, len viem, že to nie je nikde blízko."
"Fajn," pousmiala som sa.
"Čo povieš na hudbu?"
"Čo mi chceš pustiť?"
"Čo ja viem?" pousmial sa a ja som začula prvé tóny More than this.
"Túto mám rada," povedala som len tak mimochodom, na čo sa pousmial. Viezli sme sa asi ďalšiu hodinu, počas ktorej mi Yvonne napísala asi desať správ, že Jessica je celá bez seba, že nie som už druhý deň v škole a všade ma nenápadne ohovára. Rozhodla som sa, že si tým nenechám znechutiť deň, mobil som hodila do kabelky a pozerala som na cestu.
"Ranč?" spýtal sa a Harry, keď sme zastavili.
"Myslela som, že by sme si mohli zajazdiť."
"Kto ti povedal, že mám rád jazdenie?"
"Trocha som to vytiahla z tvojej sestry?"
"Že ma to neprekvapuje," zasmial sa a zaparkoval. "Vieš jazdiť na koni?"
"Najlepšia kamoška má ranč. Viem."
"Vážne?" spýtal sa prekvapene, kým sme šli za majiteľom, ktorý nás už čakal.
"Úplne vážne. Jej ocko miluje kone a dostihy a všetko okolo toho. Bývajú síce v meste, ale cez víkendy chodia na ranč a ja občas chodím s nimi."
Majiteľ bol veľmi milý, pomohol nám s výberom koní a potom sme si šli zajazdiť. Bolo to pekné sedieť po dlhom čase na koni.

Keď sme prišli z ranča, šla som rovno do sprchy a potom do mesta. Mala som sa ešte stretnúť s Louisom, ktorého číslo mi dala Gemma.
"Liv, ahoj," objal ma a pobozkal ma na líce.
"Ahoj, Loui," usmiala som sa naňho.
"Ideme?"
"Môžeme," prikývla som.
"Si si istá? Vieš, že ti to ostane na celý život," pripomenul mi.
"Viem, som si istá," odhodlane som prikývla. Netuším, kde sa to vo mne vzalo, no zavolala som Louisovi, aby ma objednal na tetovanie. Čo najskôr. A pri jeho známostiach to bolo teraz. Vošli sme do štúdia, kde som si sadla na gauč a čakala, kým Louis s tatérom o niečom hovoril. Medzitým som premýšľala. Nikdy som nebola na tetovania, ale toto jedno som chcela.
"Tak, čo to bude?" spýtal sa ma tatér. "A kde?"
"Toto," podala som mu návrh, ktorý som si nakreslila sama. Bola to hviezda, v ktorej bol dátum prvej výzvy, deň, keď som prekonala svoj strach, deň, keď mi Harry pomohol prekonať môj strach.
"Výborne, tak začnime," povedal mi, keď si ho prezrel. Sadla som si na stoličku a nastavila som ľavé zápästie.
O necelú hodinu som mala tetovanie hotové a prekvapilo ma niekoľko vecí. Páčilo sa mi. Páčila sa mi tá mierna bolesť, keď ma tetoval, páčila sa mi tá ihla, ten zvuk, páčilo sa mi tetovanie na mojej koži. Páčila sa mi predstava toho, že tam bude navždy.
"Vyzerá dobre," usmial sa na mňa Louis, ktorý ma viezol domov.
"Vyzerá úžasne," pousmiala som sa.
"A jeje, toto poznám."
"Čo poznáš?"
"Tento pohľad. Takýto mal po prvom tetovaní Zayn, Liam, Harry, dokonca aj ja. Tento pohľad znamená: Milujem svoje tetovanie a viem, že si dám ďalšie."
"Nie, mne jedno stačí," pokrútila som hlavou.
"To hovoríš teraz," smial sa a zastavil pred domom. "Pozdrav Harryho."
"Nejdeš dnu?"
"Nie, mám rande s mojim dievčaťom."
"Tak ju pozdrav," usmiala som sa naňho, vystúpila som a šla som dnu, kde nikto nebol. Vybehla som po schodoch do svojej izby, vytiahla som papierik, na ktorý som napísala Snívam o tom, že pre mňa niekto urobí niečo, čo pre nikoho iného ešte nespravil, podstrčila som ho Harrymu cez dvere a spokojne som zišla do obývačky, kde som si zapla telku.





A/N: ďakujeme krásne za komentáre a hrozne sa ospravedlňujem, že časť je až teraz, ale popri všetkých povinnostiach a popri všetkom ostatnom, k čomu sa pridalo aj wifi, ktoré odmietalo spolupracovať sme časť nemohli zverejniť skôr :)
Nika http://little-bit-of-britain.blog.cz/ to je ten náš blog :)
nepovedala by som, že sa nám niekto prebral :) aspoň zatiaľ nie :D ale tak vieš, chce Liv chrániť, keďže býva pod jeho strechou :D
nové prostredie je už v pohode :) len naozaj niektoré veci sú... no :D dajme tomu, že iné, ako by byť mohli :D
Damonica som rada, že ťa kapča pobavila :) myslím, že na tých ďalších sa budeš baviť tiež :)

V nasledujúcej kapitole Ty by si mala ísť so mnou Harry zistí niečo, čo sa mu veľmi páčiť nebude a prepadne Liv v škole na hodine, kde spraví trocha rozruchu.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 12. října 2015 v 15:09 | Reagovat

Wau, tak tie prekvapenia boli uzasne :-D :-D hlavne ten napis na nebi :) :)
Uzasna kapitola :D a to tetovanie :D :D bolo by zlate keby aj Harryho napadlo to iste :)
No a som zvedava co sa Harry teke dozvie... :D
Proste ako vzdy sa neviem dockat pokracovania :D :D :D
A urcite sa pozriem na ten blog :)

2 Damonica15 Damonica15 | 13. října 2015 v 10:16 | Reagovat

Waa .. tak sa oplatilo čakať na kapču .. bola senzačná ako vždy .. a už sa neviem dočkať na ďalšiu .. a dúfam že nebudeme čakať tak dlho ako teraz ale aj keby na dobré veci sa oplatí čakať ;-)

3 natali natali | E-mail | 27. října 2015 v 20:41 | Reagovat

Prosim pridej dalsi cast si v tom opravdu ale opravdu dobra!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama