Challenge Accepted - 23. kapitola: Ty by si mala ísť so mnou

11. listopadu 2015 v 20:07 | Reyli |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.
V minulých častiach: Po tom, ako Harry prišiel s výzvou plniť si sny, nechal Liv odkaz s jeho prvým snom. Aby sa necítil ako samozrejmosť. Liv zmobilizovala všetky sily a všetko, čo mala, aby mu dokázala, že samozrejmosťou nie je. Ani pre ostatných a už vôbec nie pre ňu.




Posledné dni boli pre mňa výnimočné. To, čo pre mňa urobila Oliver, pre mňa ešte nikdy nikto neurobil. Nechápal som tomu, ako môže existovať tak báječný človek, ako ona. Čím dlhšie som s ňou trávil čas, tým viac som cítil, že som taktiež iba človek.
"Nad čím premýšľaš?" drgol do mňa Liam, keď som u neho pozeral futbal.
"Či ma Liverpool ešte šancu získať trofej," zaklamal som a pozrel som sa na hodinky, ktoré mu tykali na stene.
"Ak aspoň kúsok zamakajú, tak určite," odvetil a otvoril si ďalšie pivo.
"Naozaj si nedáš?" ponúkol ma znovu už asi po piaty krát.
"Som tu autom," pripomenul som mu.
"Prespíš tu alebo si zavoláš taxík."
"Asi by som mal už ísť," postavil som sa a Liam sa na mňa iba zamračil.
"Kam sa tak ponáhľaš? Je iba prvý polčas."
"Chcem stihnúť ešte Oliver."
"Ahaaa, takto to je," nadvihol obočím, pričom sa na mňa iba zazubil.
"Čo je?" zamračil som sa, keď som zbadal jeho prihlúply výraz tváre, ktorý na mňa práve strúhal.
"To mi povedz ty."
"Som unavený Liam," povzdychol som si, keď som nepochopil, kam tým mieri.
"Zajtra sa vidíme?"
"Dám ti ešte vedieť," pokrčil som ramenami, vzal som si bundu a sám sa vyprevadil.
Doma bolo ticho a pozhasínané. Vošiel som do izby Gemmy, ktorá bola prázdna a potom som nakukol do izby Oliver, ktorá už pokojne spala. Zhasol som jej malú lampu, ktorú mala zasvietenú na nočnom stolíku, asi kvôli jej strachu z tmy a odišiel som do svojej izby.
"Si v poriadku?" naťukal som správu a odoslal Gemme.
"Som," prišla mi do minúty od nej spätná správa.
"Kde si?"
"Zajtra ti poviem. Choď spať a neboj sa o mňa. Ľúbim."
Po tejto správe som už pokojnejšie zo seba zhodil bundu a tričko. Práve vo chvíli, keď som si dával dole aj nohavice som pri dverách zbadal malý poskladaný papierik. Podišiel som k nemu a roztvoril ho.
Snívam o tom, že pre mňa niekto urobí niečo, čo pre nikoho iného ešte nespravil, prečítal som si a automaticky sa na mojej tvári objavil úsmev. Pokojne som si ho založil do nohavíc, vyzliekol si ich a hodil sa do postele.
"Tak, kde si bola včera v noci?" spovedal som moju sestru pri raňajkách, ktoré sme spoločne absolvovali až okolo jedenástej.
"V kine so Cedricom," odvetila a uhla pohľadom.
"S kým?!"
"Je to spolužiak Liv, milý chlapec," nesmelo sa usmiala a ja som nechápal, kedy mi ušlo to, že sa moja sestra stretáva so spolužiakmi Oliver.
"Kde ste sa spoznali?"
"V podniku v sobotu. Bol tam aj so svojou sestrou."
"Nevšimol som si, že by si sa tam s niekým zoznámila," podozrievavo som sa na ňu pozrel.
"Samozrejme, že nie. Bol si zaneprázdnený učením sa tanga," pobavene sa zasmiala.
"Myslel som si, že tancuješ s Niallom."
"Prvé sekundy to tak aj bolo, kým neprišiel on."
"Prišiel za tebou sám?"
"Harry, nebuď podozrievavý. Je to kamarát Liv."
"Ja len, že by si nezabudla, čo sa ti stalo naposledy."
"Ďakujem, že mi to pripomínaš," povzdychla si a rýchlo dodala: "A k tomu bolo to iba kino."
"Chcem sa s ním stretnúť," vyhlásil som okamžite, pričom som si neuvedomoval, že to znova robím. Znova sa snažím miešať mojej sestre do jej vzťahov.
"Len mi sľúb, že tento krát sa do toho nebudeš starať," uprela na mňa svoj pohľad.
"Uhm," na sucho som iba prehltol a zatváril sa ako anjelik.
"Harry, sľúb mi to," zopakovala a ešte viac sa do mňa vpila pohľadom.
"Veď dobre, pokoj," mávol som rukou a radšej vstal od stola.
Nech si Gemma hovorí, čo chce, ja si aj tak nakoniec vždy urobím po svojom. Ani chvíľku som nezaváhal, prezliekol som sa z teplákov a už som nasadal do auta do školy Oliver. Zaparkoval som na posledné voľné miesto, čo som našiel a vybral som sa hlavným vchodom bez toho, aby som sa nejako zamaskoval. Našťastie všetci mali vyučovaciu hodinu, tak chodba bola prázdna. Rovno som si to zamieril na poschodie k riaditeľke, u ktorej som sa už predtým zastavil, keď som vzal Oliver zo školy, aby som jej ukázal Londýn.
"Pán Styles, je mi to ľúto, ale informácie o študentoch neposkytujeme," odpísala ma hneď, ako som ju požiadal aby mi dala základné informácie o Cedricovi.
"Stačia mi iba základné. Jeho celé meno, koľko má rokov, odkiaľ pochádza, jeho záznamy z registra trestov, tým sa tiež musel pred nástupom na túto školu poukázať a..." nestihol som dopovedať, pretože mi skočila do reči.
"O čo tu vlastne ide?" prižmúrila na mňa oči.
"Počul som, že vie perfektne hrať na gitare. A keďže sa snažím pomôcť mladým umelcom tak..."
"Nemyslím, že hľadáte správnu osobu. Cedric Berthier vie akurát zaspávať na hodinách alebo sa flákať kade ľahšie," skočila mi znova do reči a ja som zvážnel. Tak tento chalan sa zaujíma o moju sestru?!
"Kam idete?" opýtala sa ma riaditeľka, keď som v okamihu vstal zo stoličky a zamieril si to k východu.
"Spomenul som si, že mám ešte niečo na práci," vyhovoril som sa, poďakoval jej za jej čas a odišiel. Zastavil som sa až pred triedou Oliver, do ktorej som následne vstúpil a všetci na mňa prekvapene pozreli. Zrazu som iba započul silné povzdychnutie dievčat, hlasitý šepot, ktorý sa šíril po celej miestnosti a jedno hlasné:
"Čo tu dopekla robíš?!"
"Oliver," usmial som sa a zamával jej, keď som sa pozrel smerom, kde zaznela otázka. Odignoroval som postaršieho profesora, ktorý na mňa taktiež hľadel ako na zjavenie a vybral som sa k lavici, kde sedela aj s jej kamarátkou Yvonne.
"Čo tu robíš?" nechápavo na mňa pozrela, keď som poprosil jej kamarátku, či by nebola tak dobrá a neposadila sa inam.
"Prišiel som si pripomenúť, aká nuda môže byť v škole," usmial som sa na ňu a oprel som sa o stoličku, pričom som si ruky zložil za hlavu a začal sa hojdať.
"P- prepáčte ale toto je súkromná hodina," ozval sa konečne aj hlas profesora a ja som si uvedomoval, že týmto som urobil dosť veľký zmätok.
"Len pokračujte. Zaplatím vám za ňu," odvetil som ľahostajne a pohľadom som prešiel ku chalanovi, ktorý sedel vedľa Oliver.
"O čo ti ide Harry?" nechápavo na mňa pozerala Oliver.
"Hmm?" podvihol som obočím a pohľadom som prešiel k nej.
"Pýtam sa ťa, o čo ti ide?" zopakovala otázku.
"Čo to je?" odvetil som otázkou, pretože ma v tej chvíli zaujalo niečo iné, čo jej trčalo z pod svetra z ľavého predlaktia. Skôr ako stihla odpovedať, chytil som ju za ruku a vyzdvihol jej rukáv.
"21. Septembra 2013?" prečítal som jej tetovanie, ktoré ešte bolo úplne čerstvé.
"Áno," prikývla.
"Čo sa vtedy stalo?" zamračil som sa.
"Ty to naozaj nevieš?" nadvihla obočím a ja som iba pokrútil hlavou.
"To naozaj?" uisťovala sa, pričom po mne skúmavo prechádzala pohľadom.
"Spoznala si ma?" skúsil som.
"K tebe som prišla v polke augusta."
"Nastúpila si na školu?" skúsil som ďalej.
"Škola mi začala v prvom septembrovom týždni," nechápavo na mňa pozrela a ja som v jej očiach zbadal akési sklamanie.
"Tak už viem. Zoznámila si sa s chalanmi!" vyhlásil som pyšne, že som uhádol.
"Nemyslíš vážne toto, však? S chalanmi sa už poznám skoro od začiatku môjho pobytu," povzdychla si a ja som sa iba zasmial.
"Nevyrušujem vás len tak náhodou?" skočil nám do toho profesor.
"Trošku áno," odvetil som mu nahlas a všetky dievčatá sa zrazu rozosmiali.
"Mal by si ísť," šepla mi Oliver a otočila sa smerom, kde stál profesor. Kúsok sa mi zdalo, že je na mňa nahnevaná, no túto myšlienku som okamžite zahnal.
"Máš pravdu, je tu nuda," povzdychol som si.
"No ty by si mala ísť so mnou," potiahol som ju za ruku a zbytočne mi nenápadne búchala po ruke, aby som ju pustil, ja som ju vyviedol z triedy, pričom sme nikomu nič nepovedali.
"Zbláznil si sa?! Teraz budem mať neospravedlnenú hodinu!" vyletela na mňa.
"To sa dá zariadiť," flegmaticky som pokrčil ramenami.
"Harry pochop. Nemôžeš len tak prísť do mojej školy, do mojej triedy, hrať sa na jedného zo študentov a nakoniec ma z nej bez slova vyviesť," povzdychla si zúfalo.
"Prečo?" nechápal som.
"Pretože je to proti pravidlám školy."
"Nepoznám ich, takže je mi to jedno."
"No ja ich poznám."
"Niekedy nevedieť je viac," usmial som sa.
"Čo som komu urobila," pretočila očami a ja som sa spokojne pousmial. Mal som na nej rád, keď sa durdila, pretože vtedy mi prišla naozaj ako malé dievčatko, ktoré trucuje.
"Povieš mi aspoň, čo teraz?" pozrela sa nakoniec na mňa.
"Nič. Pôjdeme domov."
"Prišiel si po mňa iba kvôli tomu, aby si ma vzal domov?" zamračila sa na mňa.
"A? Aspoň nemusíš ísť metrom."
"Ešte mám ďalšie tri hodiny," namietala.
"Omyl. Mala by si ich, keby si tu ostala. No ty ideš so mnou."
"Na čo je toto dobré?" ironicky sa zasmiala a tvárila sa, že tomu chcela porozumieť, no zjavne sa jej to nedarilo.
"Na nič. Iba sa nebudem doma nudiť sám."
"A čo Gemma?"
"Čo s ňou?"
"Vieš čo, nechaj tak. Radšej ma už vezmi domov," porazene si nakoniec povzdychla a ja som sa iba víťazoslávne usmial. Domov sme dorazili okolo tretej poobede a ja som si to zamieril rovno do izby, kde som potreboval premýšľať nad tým ako splniť Oliver jej sen. Po telefonáte som objednal 3 pizze, jednu pre mňa, pre Gemmu a Oliver.
"Harold! Ja sa tu nudím!" počul som krik z obývacieho pokoja, keď som išiel po schodoch do izby aj s pizzami. V tom som sa zastavil, otočil na päte a zamieril si to ku gauču, kde sedela a znudene prepínala programy.
"Tu máš pizzu, jedz," podal som jej krabicu.
"Poďme aspoň niečo robiť, nech ten dnešný nútený odchod zo školy mal aspoň význam."
"Príď do mojej izby," žmurkol som na ňu a zamieril som si to späť k sebe. Ani nie o desať minút mi už niekto klopal na dvere.
"Je otvorené!" zakričal som, kým som hral najnovšiu hru futbalu na playstation, ktorú som si nechal ako spomienku na posledné Vianoce s otcom, ktorý sa krátko po tom rozviedol s maminou.
"Sadni si ku mne," vyzval som Oliver, ktorá ostala stáť pri dverách.
"Čo to robíš?" zasmiala sa a prisadla si ku mne na zem, kde boli otvorená krabica pizze.
"Hrám šampionát. Ešte nikdy som sa tak ďaleko nedostal. Potrebujem sa už iba ubrániť útokom a pohár mám v kapse," odvetil som jej a v tom som vytiahol kábel od televízora.
"Prečo si to urobil?! Ostávali ti posledné sekundy?!" nechápavo na mňa pozerala, keď som si to v podstate sám pokašlal.
"Pretože som to ešte nikdy pre nikoho neurobil," odvetil som s úsmevom a ona sa vtedy rozosmiala.
"Preboha," pokrútila pobavene tvárou a ja som v tom z pod postele vytiahol jablkový džús, ktorý som otvoril.
"A nikdy som sa s nikým nepodelil o moje tajné zásoby," usmial som sa a podal jej fľašu. Kým si ona odpila, z vrecka som vytiahol Twix, pričom jej dal jednu z tyčiniek.
"A nehovor mi, že nikdy si sa nepodelil o tyčinku," zasmiala sa.
"Podelil, s tým, že vždy som niekomu dal celú, pretože pre istotu ich vždy nosím zo dve," vytiahol som z vrecka aj druhý balík.
"No nikdy som sa ešte s nikým nepodelil o druhú polku tyčinky z jedného balíčka," dodal som a ona na mňa zvláštne hľadela.
"A úprimne. Nikdy som nebol vo svojej izbe so žiadnym dievčaťom dlhšie ako 10 minút bez toho, aby som mal s ňou sex," priznal som sa nakoniec a všimol som si ako sa pri tom Oliver jemne začervenala a sklopila zrak.
"To mi stačí. Úloha splnená," zasmiala sa a pobavene pokrútila hlavou.
"A ten dátum na tvojej ruke. Viem, že je to deň, kedy si so mnou skočila do tej priepasti a dala si mi prvýkrát pocítiť, že som naozaj špeciálny," dostal som zo seba a ona iba ku mne nadvihla tvár.
"Ty si ma iba skúšal?" nadvihla obočím a ja som miesto odpovede iba pokrčil ramenami.



A/N: ďakujeme krásne za komentáre :)
Nika Liv sa snažila spraviť niečo, čím mu naozaj dokáže, že je výnimočný a keďže tetovanie je na celý život, chcela si pamätať ten deň, ktorý pre nich oboch veľa znamená a taktiež mu chcela dokázať, že je pre ňu veľmi dôležitý
Damonica znova sa ospravedlňujem ale občas (dosť často) máme dni kedy fakt stíhame len ísť do práce a domov, ale naozaj zapracujem na pridávaní :)
Natali ďakujem krásne :) hlavne za to nakopnutie k pridaniu kapitoly :)

V nasledujúcej kapitole Problémy a zistenia bude mať Liv menší konflikt s rodičmi a nebude len jeden a v škole to taktiež nebude mať ľahké. Pred Harrym a Gemmou sa to bude snažiť tajiť, ale keďže Gemma sa pozná s jej spolužiakmi, s ktorými začala tiež chodiť vonku, tak sa o jej problémoch dozvie.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 11. listopadu 2015 v 22:04 | Reagovat

Uz som sa bala, ze kapitoly nebudu :)
Pani... tak Harry ma teraz uplne prekvapil... cakala som, ze Liv zoberie zo skoly na nejaky vylet alebo tak a nie ze zostane na hodine :D
No a s tym tetovanim som sa aj ja zlakla, ze zabudol :D
A ten dzus a twix proste nemal chybu :D :D :D
Tak som zvedava na dalsiu kapitolu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama