Challenge Accepted - 24. kapitola: Problémy a zistenia

19. listopadu 2015 v 13:09 | Sophie |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.
V minulých častiach: Harry zistil, že Gemma mala tande a keďže je voči nej veľmi ochranársky, chcel vedieť všetko o chalanovi, s ktorým bola, tak sa vybral do školy, kde chodí Liv. A keďže mu jeho pátranie nevyšlo, vrútil sa do triedy k Liv a vzal ju zo školy. Liv sa nanňho chvíľu mračila, no Harry jej napokon svojim vlastným spôsobom splnil sen, ktorý mala a urobil pre ňu niečo, čo ešte pre nikoho neurobil.




Chvíľu som na Harryho len tak hľadela a usmievala som sa. Vyzeral trocha bezradne, trocha nervózne a dokonca trocha roztomilo.
"Podaj mi dualshock a zapni ten futbal," povedala som mu s úsmevom.
"Ty vieš, ako sa to volá?" prekvapene na mňa pozrel a šiel k telke, ktorú mal v izbe, aby zapol späť hru.
"Už som o tom počula," mávla som rukou.
"Si si istá, že chceš hrať proti mne? Že sa nechceš len pozerať?"
"Chcem hrať," usmiala som sa naňho a odhryzla som si z twixu.
"Ale priprav sa na to, že ťa porazím. Úlohu som už splnil."
"Ako povieš Harold, ako povieš."
"Fajn, no tak... môžeme začať," oznámil mi a obaja sme sa začali sústrediť na hru.
"Ako je to možné?" pozeral na mňa prekvapene a trocha rozhorčene Harry, keď som nad ním vyhrala.
"Mám staršieho brata, jednou z mojich povinnosti ako mladšej milujúcej sestry, bolo hrať s ním hry," odvetila som mu pobavene. "Hrám to asi od piatich."
"To si mi mohla povedať skôr," nadurdil sa.
"Prečo? Taktiku by si mal rovnakú a prehral by si tak, či tak," rozosmiala som sa pobavene. "Život občas nie je fér."
"Oliver, nikdy by som o tebe nepovedal, že si zákeráčka," povedal vážne, no cukali mu kútiky.
"Je veľa vecí, ktoré by si o mne nepovedal," mykla som ramenom.
"To je pravda..." prikývol po miernom zamyslení. "Odveta?"
"Opäť chceš prehrať?" zasmiala som sa.
"Tentokrát to vyhrám," odvetil presvedčivo. Mykla som ramenami a hrali sme ďalej. Niekde v polke hry došla aj Gemma.
"Liv? To čo robíš?" prekvapene na mňa pozrela.
"Nakopávam tvojmu bratovi prdel," zasmiala som sa.
"Teraz ju nakopávam ja tebe," víťazoslávne sa usmial Harry, ktorý vyhral. "Kde si bola?"
"Vonku," odvetila mu Gemma.
"Sama?" pokračoval vo výsluchu.
"Nie," pokrútila hlavou a sekundu na to jej už z očí sršali blesky. "A keď sme pri tom, Harold Edward Styles!" zavrčala a prisahala by som, že Harry zbledol. "Nevravela som ti, že sa do toho nemáš pliesť? Že to máš nechať na mne?"
"Počkaj, preto bol v škole? Kvôli Cedricovi?" pozrela som na Gemmu.
"Ty vieš o Cedricovi?" pozrel on na mňa.
"Pravdaže o ňom vie," zazrela naňho Gemma.
"Prečo si mi to nepovedala?"
"Lebo je to moja vec," vrčala naňho ďalej Gemma.
"Asi sa vzdialim z frontu," vstala som zo zeme, zamávala som im a zmizla som v kúpeľni, aby som si dopriala skvelú sprchu.

Vo svojej izbe som si zapla notas a hneď som sa prihlásila na skype, aby som zistila, kto je a kto nie je online a s kým môžem volať. Chvíľu som volala s Tomášom, ktorý mi s ťažkým srdcom oznámil, že sa mu páči nejaká druháčka. Povedala som mu, že na základe tej jednej pusy, ktorú sme si dali, keď som odchádzala, nemá dôvod nezačať si vzťah, keď má niekoho rád a potom sme hovorili o všetkom možnom. Len čo som dovolala s Tomášom, volala mi Baška. Nadšene som jej dvihla a hovorila som jej o tom, čo sa stalo za posledné štyri dni. Volali sme spolu aspoň dvakrát do týždňa a nevedeli sme skončiť.
"Olivena! Ty si si dala kerku?" vygúlila oči a skoro jej zabehli krekry, ktoré jedla.
"Tak troška."
"Mama ťa zabije. Nie, otec ťa zabije. Bruno sa bude rehotať, ten dostane záchvat, ale tvoji rodičia ťa zabijú."
"Kým to moji rodičia zistia," mávla som rukou.
"Kým to zistia? Olivena, máš to na predlaktí," rehotala sa.
"Bašena, nedržkuj a sklapni."
"Čo sa to s tebou porobilo v tom Londýne? Vieš, že si moja sestra, spriaznená duša, v dobrom i v zlom, kým nás smrť nerozdelí, ale teraz sa mi páčiš ešte viac, si taká... slobodnejšia? Menej premýšľaš. Olivena, milujem ťa," smiala sa.
"Bašena, aj ja ťa milujem," smiala som sa tiež. "A príde ti balíček, poslala som ti niekoľko vecí. Máš ich odštítkované."
"Ako?" vyzvedala.
"Pre moju životnú lásku a na predaj," zasmiala som sa.
"Ešte, že tak."
"Chýbaš mi," povzdychla som si po chvíľke ticha.
"Aj ty mne, Liv. Je to iné môcť s tebou len volať. Nemôcť vedľa teba sedieť na hodinách, prechádzať sa po meste, nechodiť v piatky na vínko, nemať nekonečné filmové večery."
"Baš, dala by som všetko, aby si bola tu."
"Tiež by som dala všetko, aby som bola tam," zasmiala som sa. "Ale to nevadí. Už len deväť mesiacov a vidíme sa," usmiala sa.
"To mi je útecha," povzdychla som si.
"Veď tam máš Yvonne a Gemmu a ostatné dievčatá."
"Ale som tu bez teba."
"To vydržíme," zasmiala sa. "A keď prídeš, tak ťa opijem. Kúpime si dve Nickolausky a dáme sa dole."
"Si normálna? Dám tri poldeci a som hotová, vieš, že neviem piť."
"V tom je pointa lásko," zasmiala sa. "A asi musíme končiť, práve sa prihlásil tvoj brat."
"Asi jo. Voláme cez víkend. Alebo cez prestávku. Vďaka ti bože za mobilný skype," rozosmiala som sa. "Ľúbim. Pá."
"Aj ja ľúbim," zamávala mi a zložila. Hneď na to mi volal Bruno.
"Moja najobľúbenejšia emigrantka."
"Ešte ťa to baví?"
"Stále," zasmial sa. "Ako sa máš?"
"Dobre. Ty? Vy? Kde máš ženu, syna, rodičov?"
"Žena kŕmi syna, o chvíľu prídu, otec je v práci a maminka už dupe po schodoch, aby videla svoje dievčatko," vysvetľoval s úsmevom a potom sa na mňa zahľadel. "Čo to máš na ruke?"
"Ehm..."
"Olívia, ty si si dala kerku?" spýtal sa s úsmevom. Aj on mal kerku a mamku vtedy skoro urvalo, keď to zistila. No a namiesto toho, aby kázala jemu, som si trojhodinovú kázeň na tému prečo sa nenechať tetovať, vypočula ja.
"Dala."
"Držím palce," rehotal sa.
"Livka!" začula som maminu, skôr ako som ju uvidela. Po pár minútach sa pridala aj Soňa s Peťkom, ktorý mi poposielal asi milión pusiniek a medzitým ako sme si posielali pusy som im hovorila o všetkom možnom, o škole, mojich skvelých spolužiakoch, detaily o kravkách som vynechala a napokon som videla ako mamina zbledla.
"Olívia, čo máš na ruke?"
"Nejakú špinu? Asi to bude od farby," pokúsila som sa klamať. Vedela som, že vyskočí z kože a nechápem, ako to, že si to všimla, keď som jej tú ruku neotŕčala pred tvár.
"Ty si si dala tetovanie? Myslela som, že tam ideš študovať, Olívia, vieš, aký na to máme s ockom názor..."
"Mami, aj Bruno má tetovanie."
"Bruno je chlapec, je od teba o dvanásť rokov starší a dal si ho ako dospelý."
"Aj ja som už dospelá."
"Dospelá nedospelá, si moje dieťa. Je mi jedno, že devätnásť máš už o dva mesiace, ako si to mohla urobiť, to sme ťa s otcom tak zle vychovali?"
"Mami, nechaj ju," zastal sa ma Bruno.
"To ti tvoji domáci dovolili?" pokračovala vo svojom. "Vlastne ten tvoj domáci je mladý chlapec, to on ťa nahovára na také veci?"
"Mami, musím končiť, zajtra mám školu," šepla som smutne, pozdravila som im, zamávala som Peťkovi a zaklapla som notas.

V škole to bolo peklo. Nebyť mojej partie, asi sa zbláznim. Začalo to opäť tým, že za mnou pribehli nejaké mladšie žiačky s obálkami, aby som tie listy dala Harrymu. Že by mu ich poslali poštou, ale boja sa, že si ich nikdy neprečíta. A to bolo vlastne to najlepšie, čo sa dnes stalo. Len čo sme s Yv, Mirelou a Sandrou vošli do školy, všetci sa na mňa otočili a začula som reči typu: "To po ňu včera prišiel..." "Vraj vletel do triedy, schmatol ju za ruku a odviedol ju preč..." "Bol ju vypýtať od riaditeľky a predsa len, on je Harry Styles, tak si to môže dovoliť..." "Naživo vraj vyzerá ešte krajšie ako na fotkách, to mi hovorilo jedno z dievčat, ktoré tam sedeli..." A potom to prišlo. Pred druhou hodinou som šla po chodbe s Carlosom a Fabiom.
"Hej! Harryho dievča!" začula som za sebou Jessicu, ktorá na mňa zavolala na celú chodbu. Okamžite sa na nás otočili všetky hlavy.
"Jessica," pozrela som na ňu.
"Máš ísť k riaditeľke?" usmiala sa na mňa.
"Prečo?"
"No, povedzme to tak, že máš menší problém, vieš, dokonca aj Stylesovo dievča musí dodržiavať školský poriadok," zasmiala sa.
"Ideme s tebou, Chica?" pozrel na mňa Fabio.
"Choďte do triedy, to zvládnem," usmiala som sa na nich. "Aj tak ja mám ateliér a vy máte niečo iné."
Chalani len prikývli a ja som šla k riaditeľke do kancelárie. Sekretárka sa na mňa len usmiala a ohlásila ma.
"Dobrý deň, slečna Adamec," pozdravila ma.
"Dobrý deň."
"Včera za mnou bol váš domáci, Harry Styles a počula som, že vás potom vzal zo školy," hovorila mi a ja som prikývla.
"Mám problém?"
"Nie, prečo, ste súčasťou špeciálneho študijného programu. Keď sme tento program s dekanom vymýšľali, vedeli sme, že sa takéto situácie môžu vyskytnúť, takže sme s nimi rátali. Ako iste viete, vaši spolužiaci sú tiež ubytovaní u herečiek, hercov, spevákov. Je normálne, že vymeškáte viac hodín, ste predsa šikovní a dobehnete to," usmiala sa na mňa. "Ale aj pán Styles by mal pochopiť, že vojsť na hodinu a správať sa ako študent a nahnevať profesora je trocha priveľa. Skúste si s ním pohovoriť, aby sa nabudúce pokúsil nerobiť rozruch u študentiek."
"Jasné," prikývla som. "Takže včera sem Harry prišiel, aby ma vypýtal zo školy?"
"Nie som si istá, keďže sa ma na to neopýtal, skôr sa pýtal na pána Berthiera," odvetila mi a ja som sa rozosmiala. Harry prišiel vyzvedať o Cedricovi, aby si ho preklepol.
"Aha. Myslíte, že už môžem ísť na hodinu?"
"Pravdaže, pekný deň vám prajem," usmiala sa na mňa a poslala ma do triedy. S úsmevom som šla po chodbe a keď som sa zvalila medzi Cedric a Yv, len som sa naňho zazubila.
"Carlos nám písal správu, čo ti vravela?" spýtala sa Yv pološeptom, mali sme hodinu s Jasonom a mohli sme normálne rozprávať, ale dvorné dámy Jessicy naťahovali uši.
"Aby Harry nabudúce, keď po mňa príde nenarobil toľko rozruchu a že prišiel, aby sa na teba povypytoval," pozrela som na Ceda.
"Na mňa?"
"Očaril si jeho sestru. Je na ňu príliš ochranársky," odvetila som mu a už len pri spomienke na Gemmu sa usmial.
"Je milá. Taká... svojská. A zábavná."
"A jej brat ti chce rozbiť hubu," zasmiala sa Yv.
"Nebol by prvý," mykol ramenami Ced a potom pozrel na mňa. "Prihovoríš sa?"
"Nie. Poviem mu čistú pravdu. Že si super," usmiala som sa naňho.
"Si najsamlepšia, Chica," žmurkol na mňa a ďalej sme pracovali na lampách.
"Tak, aký veľký problém máš?" spýtala sa ma s úsmevom Jessica, keď sme šli zo školy.
"Nanešťastie pre teba žiaden," obzrela som sa na ňu.
"Zatiaľ," usmiala sa na mňa falošne.
"Neznášam ju," zavrčala Mirela.
"Myslím, že sa ešte len viac nahnevala," pozrela na mňa Jovanka.
"Je mi to jedno, nech si robí, čo chce," mykla som ramenami, no to som ešte netušila, čo všetko robiť bude.
"S kým sa ráno vidíme?" pýtala sa Yv ostatných, čím zmenila tému. Mali sme ísť na raňajky. Volala som aj Gemmu, lebo som vedela, že Ced tam bude.
"Ja som tam," zasmial sa Carlos a Fabio mu prikyvoval.
"My máme súkromné rande v knižnici," povedal Giacomo a ukázal na seba a Jovanku.
"Ja mám rande s rodinou. Ideme na vidiek," ozvala sa Sandra.
"So mnou môžete rátať," povedala nám Mirela. "O ôsmej pred kaviarňou. Teším sa na vás," zamávala nám a odišla.

"Nebude tvojim spolužiakom vadiť, že prídem?" pýtala sa ma Gemma, keď sme šli z domu na metro.
"Nie, nebude, radi ťa znova uvidia. Hlavne jeden," usmiala som sa na ňu sprisahanecky.
"Aj ja ich rada uvidím," pritakala a snažila sa tváriť v pohode.
"Ako bolo v kine? Ešte si mi to nestihla povedať."
"Ale fajn, boli sme na tú novú komédiu a potom sme zašli na pizzu. A potom ma Ced odprevadil až sem a vrátil sa na metro."
"To je pekné."
"Hovoril ti niečo?"
"Vieš, že chalani veľa toho nenahovoria, ale povedal, že si taká svojská a zábavná a vždy, keď ťa spomeniem, tak mu žiaria oči," hovorila som jej a ona sa pousmiala. Akurát na ďalšej zastávke nastúpili Ced s Yvonne. Yv si sadla ku mne, Ced sa posadil vedľa Gemmy a celú cestu sme hovorili o tom, kto čo robil, pričom s Yv sme sa na seba usmievali, keď sme videli chémiu medzi jej bratom a mojou novou sestrou.
"Konečne ste tu," zasmiala sa Mirela, keď sme došli.
"Ideme?" spýtal sa Carlos, všetci sme prikývli a vošli sme do kaviarne, kde sme si objednali kávu a raňajky. Posadali sme si k stolu a celkom sme sa bavili, keď sme začuli nepríjemný hlas.
"Pozrime, koho to tu máme."
"Mňa asi porazí, tá kravka je všade," zavrčala Mirela.
"Čo sa deje?" spýtala sa Gemma, ktorej som o tomto nevravela. Nechcela som ju zaťažovať zbytočnosťami a nechcela som, aby sa to Harry dozvedel.
"Myslela som, že ťa uvidím až v škole, no očividne mám na teba šťastie, však Harryho dievča?" premerala si ma Jessica, ktorá došla k nášmu stolu.
"Odpáľ, nikto tu na teba nie je zvedavý," zazrela na ňu Yv.
"Samozrejme, ja tu nie som celebrita," falošne sa usmiala.
"A to ťa neskutočne žerie, však?" vrátil jej Fabio.
"Vidíme sa v škole," povýšene dvihla nos a odkráčala od stola, pričom odignorovala jeho narážku. Všetci pozreli na mňa. Len som pretočila očami a odpila som si z kávy.
"To bol kto?" spýtala sa Gemma.
"Taká jedna hlupaňa, ktorá sa v škole stále naváža do Liv," odvetila jej Mirela.
"Je to vážne?" spýtala sa ma Gemma starostlivo.
"Nie, je to v pohode, len ona nevie, čo so sebou," pokrútila som hlavou. "No tak, nenecháme si ňou predsa skaziť sobotu. Najeme sa a ideme do parku a potom do kina, to bol plán, však?"
"Ja súhlasím, až na maličkosť," pozrel na mňa Carlos. Keď som dvihla obočie, pokračoval. "Chcem tancovať, Chica."
"A čo ja s tým?"
"No si jediná, ktorá to vie tak dobre, ako ja," zasmial sa.
"Čo keby sme šli na obed do toho tanečného klubu, ktorý tu otvorili nedávno," navrhol Fabio. "Bol som tu minule s Victoriou a jej rodinou."
"Ja súhlasím," odobril to Ced a pozrel na Gemmu, ktorá prikývla tiež.
"Whatever, ja sa pridám ku všetkému," súhlasila Mirela.
"Chica, ideme, že?" štuchla do mňa Yvonne.
"Whatever," zasmiala som sa tiež.
Z raňajok sme sa vybrali vonku a ja som sa usmievala pri pomyslení, ako Gemma zapadla medzi mojich spolužiakov. Carlos s Fabiom ju zabávali príhodami, Ced sa pri nej držal blízko a s Mirelou si sadla už v sobotu v podniku, čo som si všimla. Yv bola jasná tiež hneď a ostatní, dokonca aj tí, čo tu neboli, im sa tiež páčila.
"Tak ideme konečne tancovať?" škemral Carlos už o jedenástej pred obedom. Prechádzali sme sa po parku, no on už chcel tancovať.
"Poďme už, lebo z neho osprostiem," pokrútila hlavou Mirela. Fabio nás zaviedol do tej reštaurácie, ktorú spomínal a naozaj tam hrali skvelú hudbu. Nebola to diskotéka, no tancovať sa tam dalo a tak sme sobotu strávili všetci na parkete.

V nedeľu som volala našim domov, kým som hovorila len so Soňou Brunom a malým ktorý mi hovoril o legu, ktoré postavil, tak to bolo v pohode, no potom ich vystriedali ocko s maminou a ja som sa po hodine a pol musela vyhovoriť na úlohy. Skôr ma nepustili k slovu a jeden cez druhého hovorili o tom, aké bolo to tetovanie nezodpovedné a čo ešte vyvediem a keby to nebolo tak, že tam musím ostať, tak by ma dávno brali domov.
Z rozhovoru s nimi som bola smutná, ale moje dievčatá, s ktorými som volala ma rozveselili. Tanka nám povedala, že s Kacom hovorili, že by spolu počas výšky mohli začať bývať, Julka štebotala o nejakom prvákovi z výšky, ktorý sa jej páči a Baška sa len rehotala a potom mi nakázala, aby som im ukázala kerku.
A škola bola strašná. Jessica bola deň odo dňa horšia a horšia. V pondelok na mňa vykrikovala po chodbách, na obede na mňa pravidelne niečo vyliala, ohovárala ma pred všetkými, jedného profesora sa snažila presvedčiť, aby nám dal spoločný projekt a keď to odmietol, potkla ma na telesnej, pričom som spadla na to koleno, ktoré som mala pred pár týždňami zranené. Mala som dosť jej vykrikovania Hej, Harryho dievča, nemysli si, že ti tvoje privilégia vydržia navždy... Mala som dosť jej posmeškov, dosť jej dvorných dám, ktoré sa mi dokonca hrabali v mobile, keď som si ho počas telesnej nechala na lavičke a toľkokrát naťukali zlé heslo, že mi ho na pol hodinu zablokovali. Mala som dosť jej sabotovania mojich testov, ktoré skončili záhadne oliate kávou a mojich prezentácii, ktoré záhadne nešli spustiť. A mala som dosť jej zášti, ktorú ku mne chovala len preto, lebo som sa s ňou odmietala baviť, keď som vedela, že sa len chce dostať k Harrymu. Na konci týždňa, v piatok som šla domov zo školy krívajúc a so slzami v očiach.
"Liv?" pozrela na mňa Gemma, ktorá sedela v obývačke a prepínala programy na telke. "Čo sa ti stalo?"
"Ale nič," mávla som rukou a šla som pomaly do svojej izby.
"Ide o to dievča? O Jessicu?" došla za mnou.
"Ako vieš?"
"Zabudla si, že sa poznám s celou tvojou skupinkou?" sadla si ku mne. Ležala som na boku na posteli a fakt som mala chuť sa rozplakať. Bolo toho na mňa priveľa. Za týždeň som si pri nej v škole zažila všetko od ohovárania, sabotovania, dokonca až po fyzicky útok. "Čo urobila tentokrát?" spýtala sa ma Gemma. Povzdychla som si a povedala som jej všetko, čo Jessica robila.
"Mala by si to povedať Harrymu," poradila mi.
"Načo, má dosť svojich starostí s vystúpeniami, veď sme sa celý týždeň skoro nevideli ani s ním, ani s chalanmi, nebudem ho zaťažovať nejakou hlupaňou," odvetila som. Pri Jessice aj moje presvedčenie o tom, že nesúdim ľudí, jednoducho šlo bokom.
"Podľa mňa by to mal vedieť," povzdychla si.
"Idem do sprchy," posadila som sa, vzala som si legíny a tričko a šla som do kúpeľne. Už keď som sa sprchovala, som videla, že mi to koleno mierne napuchlo a keď som si obliekla legíny, radšej som sa na to koleno prestala dívať. Pomaly som šla dole do kuchyne, aby som si zohriala niečo na obed. Gemmu som nikde nevidela, za to som sa stretla s Harrym, ktorý sa na mňa usmial a hneď potom sa zamračil.
"Oliver, my dvaja máme vážny rozhovor," oznámil mi a položil predo mňa tanier s obedom.



A/N: ďakujeme krásne :)
Nika samozrejme, že kapitoly budú aj naďalej :) Harry je v podstate nevyspytateľný a mnohokrát urobí to, čo od neho ľudia neočakávajú, no napriek tomu sa fakticky snažil, keď jej dal svoju polovicu twix :)

V nasledujúcej kapitole Dal som ti sľub a preto ťa vyzývam, aby si sa svojim problémom postavila sama sa Harry od Gemmy dozvie, že Liv má v škole problémy a bude s ňou mať vážny rozhovor. Keďže sú však obaja tvrdohlaví a ani jeden z nich nemieni ustúpiť, bude musieť Liv sľúbiť, že to nechá tak. To by však nebol Harry, aby niečo nevymyslel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 19. listopadu 2015 v 20:58 | Reagovat

To som rada, lebo som sa trochu zľakla keď tak dlho nepribudali kapitoly :)
Tá Jessica je dobrá krava... :/
A som zvedavá, čo Harry vymyslí :D :D

2 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 20. listopadu 2015 v 10:07 | Reagovat

Hah až včera som zistila že som jednu časť preskočila... Na wattpade mi ju nezobrazilo :( ale už som to dobehla a je to skvelé... mam taký pocit že Hazz s Liv začínajú cítiť k sebe niečo viac aj keď si to nepripustia... Tie ich výzvy robia divy :) a Hazz bol zlatý ako vtrhol do tej triedy a tváril sa ako študent.. haha to by som chcela zažiť :D A Jessiku by som uškrtila... ale verím že Harry s tým niečo spraví :)

3 Ria Ria | 29. listopadu 2015 v 10:10 | Reagovat

Ahoj ako vzdy super cast mam rada Harryho aj Liv su super :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama