Challenge Accepted - 25. kapitola: Dal som ti sľub a preto ťa vyzývam, aby si sa svojim problémom postavila sama

3. prosince 2015 v 0:10 | Sophie |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli jeden druhého.
V minulých častiach: Harry a Liv si vymysleli takú hru, pri ktorej sa vyzývajú a plnia si sny, aby sa lepšie spoznali a pritom odhaľujú o tom druhom veci, ktoré nevedeli, no zároveň ani nečakali a to ich zbližuje a stávajú sa z nich veľmi dobrí priatelia. Harry Liv vyzval, aby mu splnila sen, kde sa nechcel cítiť ako samozrejmosť a prekvapenia, ktoré preňho Liv prichystala ho prekvapili a veľmi potešili. Na oplátku potom on pre Liv spravil niečo, čo pre nikoho iného a pojal to svojským spôsobom. Keďže má však aj svoje povinnosti, musel ísť na zopár koncertov a kým bol preč, situácia Liv sa výrazne zhoršila aj v škole, aj s rodičmi. V škole ju otravuje Jessica a rodičia sa na ňu hnevajú za jej výčiny, ako to nazvali a vinia z toho Harryho.



Ďalšie dni sme sa pomaly vrátili do práce. Vystúpenia, ktoré nám Derreck vybavil, sme museli absolvovať každý deň, za ktorými sme mali pár interview pre noviny alebo v rádiu. Pár nocí som sa dokonca ani doma neukázal, pretože som prespal v hoteloch v blízkosti miest, kde sme mali na druhý deň vystúpiť.
"Konečne si prišiel," usmiala sa na mňa Gemma, keď som na konci týždňa dorazil domov a hodil cestovnú tašku iba ku vchodovým dverám.
"Ako sa má moja najmilovanejšia sestrička?" podišiel som k nej a objal som ju okolo pliec, pričom som si to s ňou zamieril do kuchyne.
"Umieram od hladu," chytil som sa za brucho, z ktorého mi už vychádzali hlasné divné zvuky.
"V chladničke máš ešte losossa zo včera," odvetila mi a sadla si na stoličku, kým ja som si to zohrieval.
"Tak ako ste sa tu bezo mňa mali?" zopakoval som otázku, keď mi na ňu neodpovedala.
"Ja dobre... Liv kúsok horšie," dodala po chvíli neisto a ja som sa k nej otočil.
"Stalo sa niečo?" nadvihol som obočím.
"Nepraje si, aby si to vedel."
"No ty mi to povieš," pristúpil som k nej.
"Harry, keď ja neviem, či by som mala," povzdychla si.
"Mala by si. Oliver žije pod mojou strechou a som za ňu zodpovedný. Ak má nejaký problém, mám právo to vedieť."
"Páči sa mi, ako sa o ňu staráš," zrazu sa na mňa usmiala a ja som sa iba pobavene zasmial.
"Tak o čo ide?" opýtal som sa a Gemma mi začala rozprávať o nejakej Jessice, ktorá jej znepríjemňuje v škole život. Čím ďalej, tým viac do mňa vstupoval hnev, pretože toto sa mi stávalo stále. Prečo sa dopekla tí ľudia radšej nestarajú skôr o seba ako o iných?!
"Oliver, my dvaja máme vážny rozhovor," ozval som sa k nej, keď o pár minút na to vošla do kuchyne. Neuniklo mi ako kúsok kríva na nohu, ktorú mala pred tým zranenú.
"Tak už si sa vrátil," nesmelo sa na mňa usmiala a vyskočila na stoličku, kde predtým sedela Gemma.
"Ten losos je naozaj dobrý, daj si," ukázal som jej na tanier, ktorý som pred ňu položil a sadol som si oproti nej.
"Viem, varila som ho ja," odvetila mi a pomaly začala do neho ďobať.
"Tak nechceš mi niečo povedať?" opýtal som sa po chvíľke ticha, keď sa Oliver k slovu vôbec nemala.
"Bez teba bol tento dom prázdny?" skúsila.
"Oliver..."
"A niečo je s umývačkou, hapruje a niekedy z nej vyteká voda," skočila mi do reči.
"Chcem sa baviť o tebe," zahľadel som sa na ňu a nemohlo mi uniknúť, že je iná. Aj keby mi Gemma nepovedala, čo sa deje, zistil by som to sám, pretože na prvý pohľad bolo vidieť, že Oliver nie je vo svojej koži. Niečo v jej pohľade bolo iné, chýbala mi tam jej iskra.
"V skutočnosti ani nie som príliš hladná. Pôjdem sa učiť do izby," zoskočila zo stoličky a bez slova sa otočila na odchod.
"Čo sa ti stalo s nohou?" opýtal som sa jej, hoci som odpoveď vedel.
"Zakopla som pri volejbale."
"Prečo mi klameš?"
"Prečo by som ti mala klamať?" odpovedala mi otázkou a otočila sa späť ku mne.
"Ja neviem, možno ma nechceš zaťažovať svojimi problémami?" pokrčil som ramenami.
"Ako si povedal, sú to moje problémy."
"Takže priznávaš, že nejaké máš," dedukoval som, pričom som nadvihol obočím.
"Nechaj to tak," mávla rukou.
"Ja to tak nenechám."
"Vidíš... možno to je ďalší dôvod, prečo ti to nechcem povedať. Nechcem, aby si sa do toho miešal, nie je to tvoja vec."
"Poviem ti to, čo som povedal Gemme. Kým bývaš pod mojou strechou, som za teba zodpovedný. Takže ak máš problém..."
"Gemma ti niečo hovorila?" skočila mi do reči.
"Ani nemusela. Sám vidím, že sa niečo deje."
"Nie je to nič vážne."
"Tá Jessica na teba útočí a dokonca ťa fyzicky napadla Oliver," pripomenul som jej.
"Takže predsa ti tvoja sestra o tom povedala," ironicky sa zasmiala a uhla pohľadom.
"A záleží na tom? Skôr, či neskôr by som sa o tom aj tak dozvedel."
"Záleží, pretože mi sľúbila, že ti o tom nepovie."
"Možno máš pravdu, nemala mi to vôbec hovoriť... nemala mi o tom povedať ona, ale ty. Hneď ako sa to začalo, si mala prísť za mnou a povedať mi, čo sa deje."
"A na čo by to bolo dobré?!" zvýšila na mňa hlas.
"Zabránil by som tomu."
"Jedine by si to iba zhoršil."
"Mala si mi to povedať," zopakoval som ráznejšie, aby pochopila, že nabudúce sa mi má s niečím takým zdôveriť.
"Harry, nechaj to tak," úpenlivo na mňa pozrela, no ja som na to už neodpovedal.
"Sľúb mi, že sa do toho nebudeš miešať. Ja si to vyriešim sama," pristúpila ku mne bližšie a čakala na moju odpoveď.
"Tak, že to budeš ďalej znášať?!" odvrkol som.
"Nebude ju to baviť donekonečna, nie?" mykla plecom.
"Ak ti urobí ešte raz niečo, príď okamžite za mnou, dobre?"
"Dobre, no ty mi musíš sľúbiť, že teraz to ešte necháš tak," zopakovala a ja som jej to nakoniec prisľúbil. Oliver mala pravdu. Možno ak by som sa do toho zamiešal, bolo by to ešte horšie. Koniec koncov, ja som ten dôvod, prečo sa tá hlupaňa ku nej tak správa. Takže som sa rozhodol, že splním to, čo som jej sľúbil, no to neznamená, že jej nepomôžem ukončiť to.

"Vstávame slečny!" kričal som v sobotu o pol tretej v noci, keď som prechádzal chodbou. Na sebe som mal tepláky a dlhý sveter, pretože v dome akosi mrzlo. Neviem, či sme mali znova pokazené kúrenie ako minulý rok alebo to bolo kvôli tomu, že som bol ešte rozospatý.
"Deje sa niečo?" Gemma vyšla zo svojej izby ako prvá v dlhom svetri a strapatými vlasmi.
"Takže je to pokazeným kúrením," zamyslel som sa nahlas, keď mi došlo, že nie som jediný kto tu mrzne.
"Prečo tu vykrikuješ jak zmyslov zbavený?!" hneď na to sa otvorili dvere aj na izbe Oliver, ktorá si pri tej otázke stihla zívnuť viac krát ako ja za celú dobu. Pár sekúnd som to fascinovane pozoroval, až kým do mňa Gemma odzadu nedrgla, že čakajú na odpoveď.
"Glasgow sa deje," odvetil som pokojne a obe si vymenili nechápavé pohľady.
"A šup rýchlo, máme iba trištvrte hodiny!" poponáhľal som ich, no oni aj napriek tomu ostali stáť ako prikované vo svojich dverách.
"Chceš tým naznačiť, že ideme do Glasgowa?" neisto sa spýtala Gemma.
"Veď hovorím, že máme iba trištvrte hodiny!" pretočil som očami.
"A čo tam?" nechápala Oliver.
"Urobíme si menší víkendový výletík," mykol som ramenami a zamieril som si to späť do svojej izby, kde som sa iba prezliekol do nohavíc a bieleho trička, na ktoré som si natiahol sako, umyl som si zuby a tvár.
"Ideš do sprchy?" opýtal som sa s úsmevom Oliver, keď sme sa práve míňali v kúpeľni.
"Potrebujem ju na prebratie," zívla a ja som sa zasmial.
"Čo je?" zháčila sa a pozrela na mňa.
"Nič, iba si roztomilá, keď si rozospatá."
"Ty si už hotový?" prezrela si ma a ja som iba pyšne prikývol, aký som rýchly.
"Ak ťa poprosím o silnú kávu..." hodila po mne psie oči, pričom nestihla ani dopovedať, pretože som jej skočil do reči.
"Tvoje prianie je mi rozkazom," žmurkol som na ňu pobavene.
"Ale keď hovorím silnú, myslím tým naozaj silnú."
"Nemaj strach," odvetil som a prešiel okolo nej.
"A Oliver?! Uži si poriadne sprchu!" zasmial som sa a ona na mňa čudne pozrela. Vo chvíli ako za sebou zabuchla dvere, som spustil hlasný smiech.
"Čo je?" spýtala sa ma Gemma, ktorá vyšla práve z izby aj s malým kufríkom, ktorý ťahala za sebou.
"Pšššt!" ukázal som jej na ústa a v tom som započul ako Oliver zapla vodovodný kohútik v sprche.
"AAAaaaaaa!!!!" hneď na to sa ozval hlasný krik, ktorý sa šíril z kúpeľne a mňa popadol ešte väčší záchvat smiechu.
"Oliver?!" nechápavo sa na mňa pozrela Gemma.
"Máme pokazené kúrenie, tým pádom nemáme teplú vodu," snažil som sa jej to vysvetliť pomedzi smiech, ktorý som nemohol udržať, keď v tom sa dvere otvorili a v nich sa zjavila Oliver celá premočená a iba v osuške.
"Ty idiot! Ty si o tom vedel!" skríkla po mne, pričom sa jej drgotali zuby a ja som si musel utrieť až slzy, ktoré mi pri smiechu vypadli.
"Myslím, že teraz si už dostatočne prebratá."
"Ja ťa zabijem Harold!" zrúkla po mne a hodila po mne papuču, ktorú držala v ruke. Ja som sa jej však našťastie stihol uhnúť a rozutekal som sa dole schodmi do kuchyne.

Cesta do Glasgowu trvala večne. Gemma s Oliver a Louisom hrali polku cesty Scrable, ja som s Niallom pospával na našich provizórnych posteliach, ktoré sme mali v našom autobuse a Liam so Zaynom si opakovali náš repertoár, ktorý dnes máme odspievať.
"Ja som vám už akýsi hladný," zakňučal Niall, ktorý ležal podo mnou na posteli.
"To nie je nič nové," zasmial sa Louis, ktorý sa už dobrú chvíľu napchával chipsami.
"Hoď mi jeden balíček," prevrátil som sa na brucho a pozrel smerom k stolu kde sedeli.
"Čo keby si si poňho prišiel sám," odvrkla zaňho Oliver a ja som vedel, že to iba hrá. Ona sa jednoducho nevedela dlho hnevať a dupľom nie na mňa.
"Auč, tá sprcha ťa urobila akousi chladnou," chytil som sa za srdce a zoskočil som z postele. Miesto odpovede som si vyslúžil iba jej pohľad, ktorým mi naznačila, že mi to vráti.
Do Glasgowa sme sa dostali tesne po pol jedenástej. Mali sme hodinu a pol, aby sme pripravili a zladili našu aparatúru. Dievčatá sa zatiaľ išli najesť do neďalekej reštaurácie. Na skúšku sa nám ani nezvýšil čas a ja som sa preklínal, prečo som v autobuse neskúšal so Zaynom a Liamom.
Koncert sme mali odohrať na námestí Glasgowa, kde sa už začínali okolo jedenástej premávať zvedavci, ktorí ani len netušili, že o hodinku vystúpime. Sem tam sme mávali koncerty, ktoré sme nazývali Prepady, kvôli tomu, že nikto nikdy nevedel o jeho uskutočnení.
"Glasgow počuješ nás!" zakričal presne o dvanástej Niall do mikrofónu a spoločne sme sa objavili na pódiu. Šokovaní fanúšikovia, ktorí začali kričať ako o život a skákať tak nadšene, až som sa mal na malú chvíľu chuť hodiť sa medzi nich ma úplne napumpovali energiou. Po odohratí dvoch piesni sa námestie už úplne zaplnilo, pretože sme išli naživo pre miestnu stanicu, cez ktorú sa o našom koncerte dozvedeli skoro všetci miestni.
"Niektorí obedujú, niektorí si plnia sny! Poďme spoločne zamieriť ku hviezdam!" skríkol Liam medzi prestávkou piesni a spoločne sme začali spievať Little things, z ktorého dievčatá šaleli. Neskôr nasledovali piesne ako Story of my life, Best song ever a po What makes your beautiful som sa ujal slova ja.
"A teraz vás chcem poriadne počuť!" zaznel som nahlas do mikrofónu, čím mi oni odpovedali hlasným výkrikom. Ešte chvíľu som ich tak rajcoval k tomu, aby ešte silnejšie zapojili svoje hlasivky, keď v tom mi pohľad padol na Oliver, ktorá stála s mojou sestrou v pravom krídle s ostatnými členmi štábu.
"Skôr ako zahráme ďalšiu pieseň, chcel by som povedať ešte pár slov," začal som po menšom zaváhaní, pretože to, čo mi práve napadlo, bol kúsok risk. Chalani na mňa zmätene pozreli, pretože to nebolo v našom scenári, no ja som sa rozhodol pokračovať.
"V posledných dňoch som zistil niektoré podstatné veci, ktoré ma pobúrili a zároveň sklamali. Zistil som, že niektorí ľudia sú tak skazení a podlí, že si svoju závisť vybíjajú na nevinnom človeku. Zistil som aj to, že nie vždy môžeme pomôcť človeku, na ktorom nám z nejakého dôvodu záleží. A síce sa sľuby držia a ja chcem svoj sľub voči konkrétnej osobe dodržať, nemôžem dovoliť, aby bola vystavená znova niečomu podobnému ako bola v posledných dňoch," hovoril som opatrne a otočil som sa smerom na pravé krídlo, kde som videl ako Oliver mení farby.
"A preto ťa vyzývam Oliver Adamec," dodal som pričom som sa nadýchol a dopovedal: "Vyzývam ťa k tomu, aby si sa postavila voči svojim problémom sama a ukončila ich raz a navždy."




A/N: ďakujeme krásne za komentáre :) ospravedlňujem sa, že kapitolka nepribudla dlhší čas, ale popri všetkých povinnostiach, ktoré tu máme som nestíhala. Musela som totiž nakúpiť vianočné darčeky, ktoré chcem poslať domov a keďže spoločnosť, cez ktorú prepravujeme nám poslala mail, že ak chceme, aby došli do Vianoc, musíme ich poslať ešte teraz a keďže wifi zdieľame s desiatimi ďalšími ľuďmi a často vypadáva, tak sa zverejnenie tak trocha posunulo

Nika kapitoly budú :) toho sa nemusíš báť :) No. Jess je poriadna hlupaňa, ale nie všetci môžu byť milí a dobrí :D no a Harry aj keď to nepriznáva, tak na Liv mu záleží a nechce, aby jej niekto ubližoval len preto, lebo sa poznajú
Mrs.Tomlinson možno wattpad opäť zblbol :( občas mu preskakuje viac ako fb... máš pravdu, poamly sa z nich stávajú najlepší kamaráti :D ja neviem, či by som chcela, aby mi vtrhol do triedy :D to by som asi odpadla :D alebo sa len priblbo usmievala :D a on naozaj chcel niečo urobiť, lebo ho to trápi, ale sľúbil Liv, že sa do toho miešať nebude, tak urobil jediné, čo mohol, vyzval ju, aby tomu čelila :)
Ria ďakujem :) aj ja ich mám oboch veľmi rada :)

V nasledujúcej kapitole Bojím sa bude Liv musieť čeliť svojmu strachu postaviť sa pred ľudí a rozprávať, lebo hoci je jedna z najlepších študentiek a prezentácie zvláda, vždy má z vystupovania strach. Po koncerte príde Derreck a medzi ním a Liv sa opäť strhne výmena názorov, keďže Liv sa jeho metódy a spôsoby vôbec nepáčia.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 3. prosince 2015 v 15:44 | Reagovat

:-D :-D tak to s tou sprchou nemalo chybu :D :D
Som zvedava, co mu na toto vyjadrenie sa povie Liv :-)
...ja som sa len zlakla, lebo uz dlho ziadna nepribudla :-) ale to, ze nemas cas uplne chapem aj ja ho mam pomenej ako by som chcela...
Kapitola bola uzasna :-)
Tesim sa na pokracovanie :-D :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama