Challenge Accepted - 26. kapitola: Bojím sa

21. prosince 2015 v 22:39 | Sophie |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Harry musel na pár dní odcestovať, pretože s chalanmi mali ešte niekoľko koncertov a keď sa vrátil domov, zistil, že medzitým, čo bol on preč, sa Liv musela popasovať s problémami, ktoré ju dostihli. Najväčším z nich bola jej spolužiačka, ktorá na ňu žiarli a dokonca ju v škole napadla. Harry chcel Liv pomôcť, no musel jej sľúbiť, že sa do toho nebude starať, nič to však nemenilo na jeho odhodlaní udržať ju v bezpečí a pomôcť jej vyriešiť jej situáciu.




Stála som medzi Gemmou a Lou pod pódiom v Glasgowe a užívala som si nečakaný koncert One Direction, na ktorý nás Harry zobral. Nikdy predtým som ich naživo na pódiu nevidela a hoci toto bol len malý náhodný koncert uprostred námestia, na ktoré prichádzalo čoraz viac a viac ľudí, bolo to úžasné. Na chalanoch bolo vidieť, že si to užívajú, bláznili sa, spievali, skákali a fanúšikovia šaleli. Nevedela som si ani len predstaviť, aké to musí byť na koncertoch, ktoré majú počas turné.
"Skôr ako zahráme ďalšiu pieseň, chcel by som povedať ešte pár slov," ozval sa do mikrofónu Harry. Chalani vždy pred piesňou niečo povedali a ja som si myslela, že len chce uviesť ďalšiu, no to, čo povedal ma odrovnalo. Miešali sa vo mne pocity, bola som mu vďačná za to, že chce dodržať sľub, dojatá z toho, že na mňa myslí a vydesená z jeho poslednej vety.
"A preto ťa vyzývam Oliver Adamec," zapozeral sa na mňa a pokračoval: "Vyzývam ťa k tomu, aby si sa postavila voči svojim problémom sama a ukončila ich raz a navždy."
Ostala som naňho prekvapene hľadieť a cítila som na sebe mnoho pohľadov, keďže fanúšikovia sa okamžite pozreli smerom, ktorým pozeral on. Harry stál na pódiu a čakal, chalani sa na mňa povzbudzujúco usmievali a ja som bola ako prikovaná.
"Choď, šepla mi Gemma."
Zhlboka som sa nadýchla a spravila som krok pred seba a potom ďalší a chvíľu na to som už stúpala po schodíkoch na pódium. Harry sa na mňa usmial a spravil ku mne pár krokov.
"Prečo?" vydesene som naňho pozrela.
"Sľúbil som ti, že sa do toho nebudem miešať, ale nesľúbil som ti, že nespravím všetko preto, aby sa to zlepšilo," usmial sa na mňa. Chalani, ktorí boli jediní, kto nás mohol počuť sa usmievali tiež.
"Harry," povzdychla som si a nevedela som, čo mu mám povedať. Desil ma ten dav, to, že som mala niečo povedať... neznášala som vystupovanie pred ľuďmi. Bola som hanblivá, bojazlivá a vydesená.
"Oliver, postav sa tomu, viem, že to zvládneš. Postav sa jej a pošli ju do frasa."
"Bojím sa," priznala som. "Všetci tí ľudia..." začínala som panikáriť a Harry sa naklonil k môjmu uchu, aby mi ďalšiu vetu mohol zašepkať.
"Bol som s tebou, keď si skočila do priepasti, toto zvládneš, som tu s tebou," zahľadel sa na mňa a podával mi mikrofón. Prikývla som, vzala som si ho od neho a pozrela som na ten dav predo mnou, ktorý čakal, čo poviem.
"Ahojte," pozrela som na nich a na chvíľu som sa zasekla. Potom som pozrela na Harryho, ktorý stál vedľa mňa a prikývol. "Ehm, volám sa Liv a v Anglicku som na študijnom pobyte, vďaka čomu som sa spoznala s Harrym, u ktorého bývam a s ostatnými chalanmi. A práve kvôli tomu, že bývam s Harrym mám v škole problém s niekoľkými ľuďmi, ktorí sa nevedia vmestiť do kože," hovorila som a na chvíľu som sa zamyslela predtým, ako som pokračovala. "Zažili ste už niekedy situáciu, že vás niekto využil alebo chcel využiť? Či už kvôli lepšej známke, kvôli peniazom, kvôli vášmu peknému bratovi..." pozrela som na dav, ktorý svorne prikyvoval. "Presne to sa stalo mne teraz. V škole je jedno extrémne otravné dievča, ktoré keď zistilo, že bývam s Harrym, tak sa najprv snažila skamarátiť so mnou, aby sa k nemu dostala a keď zistila, že sa nenechám využiť, začala ma urážať, atakovať, sabotovať moje práce a testy a napokon ma fyzicky napadla.
Nehovorím to preto, aby som sa sťažovala, ale preto, lebo Harry má pravdu, musím sa tomu postaviť čelom. Už nemienim čakať, kedy ju prejde chuť robiť mi zle. Jessica Brighton, chcem ti povedať tri veci. Prvá, Harry nie je cena, ktorú môžeš získať tým, že niekomu vyvedieš pár nepríjemností. Je to niekto, koho si vážim a cezo mňa sa k nemu určite nedostaneš. Druhá, môžeš mi robiť zle, koľko chceš, nevyhráš, lebo ja sa zlomiť nenechám. A tretia, ty, tvoje dvorné dámy, tvoja povýšenosť, tvoja sebeckosť, tvoje neprimerané sebavedomie, afektované správanie, aj tvoje zle odfarbené vlasy a hrozný make up, choďte do riti. Naser si Jessica a daj nám pokoj!"
Len čo som zo seba dostala všetko, čo som chcela povedať, som vedľa seba začula Harryho smiech a hneď na to potlesk. Pozrela som sa na ľudí v dave, zamávala som im a zbehla som k Gemme.
"To bol trapas," povzdychla som si.
"Tlieskali ti," usmiala sa na mňa Lou. "Myslím, že viacero z nich sa niekedy cítilo podobne ako ty, takže vedia, o čom si hovorila. Navyše sú to Directionerky, chalani sú pre nich posvätní."
"Dúfam, že to nikto okrem nich nevidel."
"Zlato, vieš, na akom sme koncerte?" spýtala sa ma so smiechom Gemma. "Videlo to minimálne pol sveta. Aspoň sa to dostane k tej, ku ktorej sa to má dostať."
"Nehovorím, že nechcem, aby sa to dostalo k nej. Práve naopak, bola by som veľmi rada, keby to videla. Cítim sa teraz lepšie. No nechcem, aby to videli doma," vysvetlila som a ďalej som si užívala koncert.

Chalani skončili hodinu po mojom mini prejave. Rozlúčili sa s fanúšikmi a po jednom poskákali zo schodov k nám dole. Harry sa na mňa s úsmevom pozrel.
"Som na teba hrdý," objal ma.
"Ja ťa mám stále chuť zabiť. Koleduješ si od rána," zasmiala som sa.
"Kam sa ideme najesť teraz?" zívol Zayn. Keďže sme z Londýna vyrážali o štvrtej, veľa toho nenaspali.
"Teraz máte autogramiádu," oznámil im Paul.
"Kedy? Mali sme mať voľno dozajtra, keď je koncert v Liverpoole," pozrel naňho Liam.
"Derreck práve volal, že vám o desať minút začína autogramiáda do pol štvrtej. Potom môžete na obed a máte voľno. Vidíte, hore akurát pripravujú stoly a Derreck je o dvadsať minút tu."
"To je hajzel," neodpustil si Louis.
"Choďte sa najesť bez nás," pozrel na nás Niall a chalani prikývli.
"Nebudeme dlho," pozrela som na nich s úsmevom a ťahala som Gemmu preč.
"Mohli sme na nich počkať," pozrela na mňa.
"Nemohli," pokrútila som hlavou a pousmiala som sa.
"Liv, čo máš za lubom? Tento tvoj pohľad poznám a neveští nič dobré. Presne takto sa tváriš, keď máš niečo nekalé za lubom, presne tento pohľad si mala, keď si Jessice odkázala naser si. Čo to je?"
"Zahráme sa na donášku do domu," usmiala som sa.
"Počkaj," zastala, keď jej to došlo. "Derreck nemá rád, keď mu niečo nejde podľa plánu a zo všetkého najviac neznáša, keď chalani počas autogramiády jedia. Na začiatku ich kariéry na Nialla za to tak nakričal, až som si myslela, že sa Niall rozplače. Bol k nemu vážne hnusný."
"Derreck si môže nasrať tiež," mykla som ramenom a vliezla som do prvej pizzérie, ktorú sme zbadali.
Objednali sme dvanásť veľkých pízz a so škatuľami sme kráčali späť k pódiu, kde bežala autogramiáda. Chalani už sedeli pri veľkom stole. Lou s Paulom, Joshom a Sandym stáli na kraji pódia a pozorovali ich, nejaké dievčatá zo štábu im stále nosili kartičky, hoci fanynky si nosili vlastné plagáty a zápisníky.
"Takže tieto beriem štábu," Gemma vzala šesť krabíc a šla s nimi k chalanom z kapely, ochranke a zvukárom, ktorí balili mikrofóny. Ja som so svojimi kráčala k chalanom.
"Obed," pousmial sa Zayn, no hneď na to sa zháčil. "Liv, my nesmieme."
"Čo by ste nemohli, je to len pizza," žmurkla som na nich. "Kto chce akú?"
"Kuraciu máme?" spýtal sa Harry a zbožne pozrel na krabice, z ktorých sa šírila lahodná vôňa. Prikývla som. Kým si chalani brali z pizze, pokračovali v autogramiáde a podpisovali sa fanynkám, ktoré na nich zbožne hľadeli.
"Jedlo na autogramiáde? Kto..." začula som za sebou hlas najnepríjemnejšieho človeka, akého som kedy stretla. Ochrankári zadržali ostatné fanynky dole, lebo ich púšťali po skupinkách, aby hore nebol nával a všetci sa pozreli niekam za mňa. "Mohol som si myslieť. Olívia."
"Derreck," otočila som sa naňho. Chalani si vymenili znechutený pohľad a ja som plne chápala prečo.
"Mám pocit, že som jedlo počas autogramiády zakázal."
"Mám taký pocit, že mne si o tom nič nevravel," usmiala som sa naňho umelo.
"Mám taký pocit, že som povedal, že chalani majú obed o pol štvrtej," sykol.
"Mám taký pocit, že čas obeda je teraz."
"Mám taký pocit, že ich manažérom som stále ja."
"Mám taký pocit, že pri našom poslednom stretnutí som ti roly manažéra povedala jasne a to, čo robíš ty, medzi ne nezapadá," pokračovala som pokojne. Neviem, kde sa to vo mne bralo, nikdy som nebola zákerná, ani hnusná, no pri tomto človeku sa vo mne búrila žlč a ozývalo sa moje horšie ja.
"Olívia, dal som jasné príkazy."
"Nie som tvoj zamestnanec, nemusím ich plniť," smiala som sa mu do ksichtu, lebo ma to začínalo nehorázne baviť a ostatní nás len mlčky pozorovali.
"Zabilo by ťa, keby si ma rešpektovala?"
"Zabilo by ťa, keby si rešpektoval ich?" vrátila som mu otázku.
"Olívia, zabúdaš na to, že vďaka mne si tu," pripomenul mi, na čo som sa tak rozosmiala, až som sa musela chytiť stola.
"Nie Derreck, som tu preto, lebo som inteligentná, lebo na sebe pracujem, lebo som ambiciózna, lebo patrím medzi najlepších z najlepších. No keď chceš vytiahnuť túto tému, prosím. Nie, nezabudla som na to, že u Harryho som vďaka tebe," usmiala som sa naňho. "Veľmi dobre si pamätám, kto podpisoval tú zmluvu a veľmi dobre si pamätám, ako si mal nahnané v gatiach, keď som ti pripomenula, že ťa to môže dostať do väzenia, takže na tvojom mieste sa teraz otočím a pakujem sa kade ľahšie."
"Neskončil som s tebou," zavrčal, chvíľu sa na mňa mračil a potom sa otočil na päte.
"Liv?" pozreli na mňa chalani, no ja som len s úsmevom odkráčala k Gemme a Lou a nechala som ich ďalej pracovať, keďže na pódium prišla ďalšia skupinka fanyniek.

Počas autogramiády sme s Gemmou sedeli na kraji pódia a nohy sme mali spustené dole, pričom sme sa rozprávali. Smiala sa z toho, ako som odvrávala Derreckovi a ja som jej povedala o našom prvom rozhovore, pričom som dúfala, že chalani to nebudú rozoberať.
Keď autogramiáda skončila, šli sme sa trocha prejsť po meste, chalani hovorili o tom, aké boli koncerty počas týždňa, keď neboli doma a o vtipných zážitkoch z autogramiády. Jedno dievča prinieslo Harrymu banány, lebo ich má rád, nejaké ďalšie sa rozplakalo, keď jej povedali, že sa môže sfotiť so všetkými piatimi a potom bolo pár vtipných príhod, na ktorých som sa nesmierne rehotala.
Keď sme došli pred reštauráciu, v ktorej sme mali večerať, zazvonil mi mobil. Naznačila som im, že dôjdem a dvihla som.
"Yv?"
"Chica, to čo si vyparátila?"
"Prečo?"
"To video, kde hovoríš Naser si Jessica má už takmer milión vzhliadnutí, už som ho videla aj ja a celá naša partia. Dokonca ho niekto zavesil na školskú skupinu na facebook."
"To nemyslíš vážne."
"Ale myslím. Vravela som ti, že budeš legenda," smiala sa do telefónu.
"Sklapni."
"Teraz si v Glasgowe?"
"Uhm."
"Tak máš pozdraviť Gemmu od môjho brata."
"Pozdravím," zasmiala som sa do telefónu a vošla som dnu.
"Kto volal?" vyzvedal Niall.
"Yv, vravela mi, že už videla to video, keď som bola na pódiu," zazrela som na Harryho. "Vravela, že ho videla celá škola."
"Podľa mňa ho videl celý svet, na twitteri sa začalo trendovať #ScrewYouJessica," povedal mi Louis a ukázal mi jeho mobil.
"Výborne," povzdychla som si a pozrela som na Gemmu, pre ktorú som mala odkaz. "Gemma mám ťa pozdraviť od Cedrica."
"Toho Cedrica?" pozrel na ňu Harry.
"Braček, prestaň, Ced je fajn, prečo radšej nerozoberáme, ako Liv odstavila Derrecka."
"Prečo nerozoberáme autogramiádu? Alebo zajtrajší program?" navrhla som ja.
"Prečo si niečo neobjednáme?" navrhol Niall.



A/N: ďakujeme krásne :*
Nika Harry je zákerák, keď chce byť a baví ho provokovať Liv a robiť jej na zlosť. To isté samozrejme platí u nej, ona mu to veľmi rada vracia :D no aj napriek tomu sa majú radi. Som rada, že sa kapitola páčila :) Hej... ono čas je väčšinou to, čo nám najviac chýba :D ja by som dala čokoľvek za pokojné Vianoce a aspoň dva dni voľna, no človek si nevyberie :D

V nasledujúcej kapitole Vyzývam ťa, neopúšťaj ma chalani pochvália Liv za to, že ich bránila pred Derreckom a že sa mu postavila, no jednému z nich sa to bude páčiť pomenej a dá to jasne najavo. Harry totiž urobí niečo, čo spustí lavínu udalostí, ktoré budú viesť k rozhodnutiam, ktoré sa nebudú dať vziať späť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 22. prosince 2015 v 18:54 | Reagovat

Paaani :-D tak to bola dobra stierka toto :D :D
Som zvedava co na to Jessica :D ...to bolo od Harryho zlate ale ja by som ho zabila :P
No a Derreck :-x tomu by som este vrazila :D :D
Kapitola bola uple uzasna :D :D
Tesim sa na pokracovanie :) :)

2 Damonica15 Damonica15 | 23. prosince 2015 v 21:18 | Reagovat

Waaau supeer konečne nová kapitola ... a taká super :) neviem sa dočkať ďalšej..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama