Challenge Accepted - 27. kapitola: Vyzývam ťa, neopúšťaj ma

25. prosince 2015 v 3:18 | Reyli |  Challenge Accepted

V minulých častiach: On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Len čo sa Harry vrátil domov z vystúpení, zistil, že Liv má v škole problémy so spolužiačkou, ktorá jej nedá pokoj práve kvôli nemu. A hoci veľmi chcel pomôcť, musel Liv sľúbiť, že sa do toho nebude montovať. V noci potom dievčatá zobudil kvôli ďalšej ceste, pretože chcel, aby šli s ním a na jednom vystúpení Liv vyzval, aby sa Jessice postavila. Tá sa nepostavila len jej, ale aj Derreckovi, ktorý sa chlapcom pletie do života až príliš a ničí ich.



Sedeli sme v reštaurácií a čakali na jedlo. Všetci rozoberali, čo sa dnes všetko stalo a ja som bol naozaj pyšný na to, že to Oliver takto uzavrela. To dievča malo v sebe viac ako si myslelo, len potrebovalo niekoho, kto by to z nej dostával. A myslím, že ja som bol na to dobrým adeptom.
"Úprimne som takto rozzúreného Derrecka nikdy nevidel," bavili sa na tom incidente chalani, no mne to príliš vtipné neprišlo. Poznal som toho chlapa a vedel som, že ak sa mu niekto postaví, nenechá to len tak.
"Niekto mu musí ukázať, kde sú jeho hranice," mykla ramenami Oliver.
"Už si neprajem, aby si niečo také urobila znova," ozval som sa nakoniec, keď som sa celý čas k tomu nevyjadroval a všetci sa na mňa pozreli.
"Harry, niekto sa mu už musel postaviť," zazrela na mňa Gemma.
"Ako som už povedal. Toto už nikdy nerob," môj pohľad padol na Oliver, ktorá iba sklopila pohľad.
"Ja som jej vďačný za to, že sa postavila na našu stranu," postavil sa na ich stranu Niall.
"Ospravedlňte ma," odsunul som stoličku a postavil sa od stola. Zamieril som si to rovno na vzduch, kde som si zavolal taxík.
"Harry, môžem s tebou hovoriť?" ozvala sa zrazu za mnou Oliver, ktorá prišla za mnou.
"Vráť sa dnu. Mrzne tu," odvetil som a založil si mobil do bundy.
"Prečo sa takto správaš?" zamračila sa a pristúpila ku mne.
"To, že som sa ešte nepostavil Derreckovi má svoj dôvod. Ten chlap nie je férový človek," otočil som sa ku nej.
"Ja to viem."
"A aj napriek tomu si urobila to, čo si urobila. Rozmýšľaš vôbec?!" nechápavo som zvraštil obočím.
"Urobila som to kvôli vám. Kvôli tebe."
"Tak to už nikdy nerob."
"Ak by som mala možnosť, urobím to znovu."
"Ja si to neprajem."
"Je mi to jedno," mykla ramenami a ja som sa na ňu zamračil.
"Ja ti za to nestojím, Oliver. Nerob si kvôli mne zbytočne nepriateľov a problémy."
"Prečo je pre teba také ťažké pochopiť, že si možno lepší ako si sám myslíš?!"
"Pretože je to tak! A to je ten problém, ktorý ty nevidíš alebo nechceš vidieť! Ja som lepší iba vo chvíľach, keď som s tebou," povzdychol som si zúfalo, pretože som to sám nevedel vysvetliť.
"Tak mi dovoľ ostať s tebou a chrániť ťa, tak ako ty chrániš mňa," úpenlivo na mňa pozrela.
"Ja ťa chránim a starám sa o teba, pretože je to moja povinnosť," pripomenul som jej, že som koniec koncov iba jej náhradná rodina na najbližší rok.
"Ty voči mne nemáš žiadne záväzky," dodal som po chvíli, pretože som jej chcel dať jasne najavo, že nemá právo niečo také znova pre mňa urobiť.
"Je v tom viac a ty to vieš," prikročila znova ku mne.
"Ty a ja... my... my sa dopĺňame, posúvame sa vpred, staráme sa navzájom o seba..." nestihla dopovedať, pretože som jej skočil do reči.
"Všetko to robím, pretože to mám v zmluve."
"Toto ti neuverím," pokrútila hlavou.
"Ver si čomu chceš. Pravda je, že ak by nebolo tej hlúpej zmluvy, nikdy by som sa o teba nezaujímal."
"Prečo sa mi snažíš nahovoriť také hlúposti?" šepla, pričom som si všimol, že sa jej zaleskli oči. A síce ma to mrzelo, musel som to urobiť, pretože ako sama pred chvíľou povedala, urobila by to znovu. A ja som vedel, že ak sa naskytne ešte nejaká šanca, Oliver sa Derreckovi postaví a ja som nemohol dovoliť, aby si kvôli mne urobila takého nepriateľa.
"Je mi ľúto, ak si uverila tomu, že by sa z nás mohli stať skutoční priatelia," odvetil som, pričom som sa snažil o dosť presvedčivý tón. Práve v tej chvíli pri nás zastavil taxík a ja som sa otočil na odchod.
"Vyzývam ťa," ozvala sa zrazu neisto Oliver vo chvíli, keď som otváral dvere. Ani som sa k nej neotočil, iba som sklonil hlavu, pretože pohľad na jej sklamaný výraz, ktorý zasa kvôli mne mala, ma akýmsi spôsobom ubíjal.
"Neodháňaj ma od seba, Harry. Vyzývam ťa, aby si ma neopúšťal," dodala neisto a ja som zaťal päste. Prisahám, že som sa v tej chvíli nenávidel viac ako samotného Derrecka.
"Mrzí ma to Oliver," povzdychol som si a nastúpil som do taxíka, pričom som sa už neobracal späť. Zamieril som si to do prvého baru, pretože som potreboval zahnať tie výčitky svedomia, ktoré ma pohltili. Zachoval som sa ako sviniar, vedel som to. Ublížil som jej a za to som si zaslúžil len to najhoršie.
"Poprosím tie najlepšie whiskey, čo máte," sadol som si k baru a zhodil zo seba sako.
"Normálne alebo double?" opýtal sa ma barman.
"Fľašu," odvetil som a on iba prekvapene nadvihol obočím, no priniesol mi presne to, čo som od neho žiadal.
"Dúfam, že to neplánuješ vypiť úplne sám," ozval sa pri mne ženský hlas a ja som prešiel pohľadom po blondínke, ktorá po mne koketne hádzala svoj zvodný úsmev. A je to tu znova, pomyslel som si a ponúkol jej miesto vedľa mňa.
"Nikdy by som neverila, že práve v takom pajzli stretnem samotného Harryho Stylesa!" nadšene zatlieskala a ja som iba otrávene pretočil očami a pozrel sa smerom na barmana, ktorý nás pozorne sledoval.
"Tak to mi je výhra," šepol som.
"Môžem sa s tebou vyfotiť?" spýtala sa celá v rozpakoch.
"Pravdaže," hodil som silený úsmev a ona sa na mňa zrazu prisala ako pijavica a vybrala svoj mobil. Urobila takú selfie pózu a stlačila spúšť.
"Bože, to je neskutočné! Ja- ja ani neviem, čo povedať, čo sa ťa spýtať ako sa zachovať..."
"Bohato stačí, ak budeš popíjať a pri tom mlčať," skočil som jej do reči v jej prejave a ona sa na mňa na sekundu zamračila a potom sa nervózne zasmiala.
"Ty si ale vtipálek," pohrozila mi prstom.
"To je moje druhé meno," nadvihol som znudene obočím a dopil som prvý pohár. Vzal som do ruky fľašu a nalial si ďalší.
"Tak, čo tu robíš?" snažila sa naviazať konverzáciu, no jej trasľavý hlas a koktavosť naznačoval iba jedno. Moja prítomnosť ju tak rozrušila, že je úplne v prdeli.
"Sedím a popíjam, to môžeš vidieť."
"Ale prečo úplne sám?"
"V skutočnosti nie som sám. Som tu s niekým, s kým práve v tejto chvíli túžim byť," pozrel som sa na ňu.
"To naozaj?!" skoro vyskočila zo stoličky.
"Uhm, s fľašou whiskey," vzal som si môjho parťáka na dnešnú noc do rúk a odpil si rovno z neho.
"Aha," sklamane si povzdychla, keď si uvedomila, že som tým nemyslel ju.
Takýto nikde smerujúci rozhovor sme viedli ďalšiu pol hodinu, kým ma od toho nezachránil môj mobil, ktorý mi zvonil ako blázon stále dookola. Po šiesty krát som sa to rozhodol zodvihnúť.
"Kde si?!" hromžila mi do ucha Gemma.
"V bare," odvetil som stroho.
"Okamžite sa vráť do hotela!"
"Prečo?"
"S Oliver je zle. Nechala som ju..."
"Čo sa stalo Oliver?!" nenechal som ju ani dopovedať a zoskočil z barovej stoličky.
"Nechala som ju na pätnásť minút samú, kým som si zašla do sprchy a ona..."
"Čo ona?!"
"Ona sa tak trochu viac opila ako sa mala," dodala a ja som prekvapene podvihol obočím.
"Oliver nepije," pokrútil som hlavou.
"Veď asi to je ten dôvod, prečo sa opila za pätnásť minút."
"Hneď tam budem," povzdychol som si, zaplatil som účet a odišiel z baru. Nasadol som na taxík, ktorý bol cez ulicu, pričom ma nezaujímalo, že s najväčšou pravdepodobnosťou čakal na niekoho iného.
"Tak kde je?" spýtal som sa chalanov, ktorí boli všetci nasačkovaní v pyžamách v jej izbe na posteli. Ani nemuseli odpovedať, pretože som v tom započul z kúpeľne zvuky, pri ktorých mi prišlo zle.
"Ona... ona vážne práve..." zakoktal som sa a skrčil znechutene nosom.
"Už siedmy krát," prikývol Niall, ktorý sa napchával akousi buchtou.
"Ako môžeš pri tom preboha jesť?!" zvraštil som obočím.
"Dáš si?" ponúkol mi ju a mňa v tej chvíli natiahlo.
"Idem za ňou."
"Je s ňou Gemma," odvetil Louis.
"Choďte si už ľahnúť. Ja sa o ňu postarám," nakázal som im.
"Kde si vlastne bol? Smrdíš ako popolník," premeral si ma Zayn.
"Vidíme sa zajtra," neodpovedal som im a ukázal im na dvere. Vo chvíli, keď chalani opustili izbu, som zaklopal na kúpeľňu a Gemma mi otvorila. Oliver sedela na zemi nad záchodovou misou, pričom vlasy mala zopnuté do hora a vyzerala naozaj strašne. Chvíľku som na ňu iba neveriacky pozeral, pretože to dievča sa vôbec nepodobalo na našu Oliver, no nakoniec som k nej urobil nesmelý krok.
"Stále opakuje tvoje meno," šepla mi Gemma a ja som na ňu pozrel.
"Nechaj ma s ňou samú," šepol som jej späť, aby si ma Oliver nevšimla. Vlastne, aj keby som hovoril nahlas, tá by ma neregistrovala. Mala dosť práce s tým, aby jej hlava neupadla do záchodu.
"Čo sa stalo, keď za tebou odišla von z reštaurácie?" spýtala sa ma.
"Choď sa vyspať Gemma, už je neskoro a zajtra nás čaká dlhý deň," nakázal som jej.
"Chcem to vedieť," prísne na mňa pozrela.
"To je naša vec."
"Harry... nesprávaj sa ako idiot, nie k nej."
"Dobrú noc," odvetil som a Gemma porazene odišla. Otočil som sa k Oliver, ktorá zrazu začala volať meno mojej sestry a ja som si k nej čupol.
"Čo si to porobila?" povzdychol som si a ona v tom sťažka nadvihla tvár a pozrela mojim smerom.
"Vrátil si sa," šepla a ja som sa pousmial.
"Vždy sa vrátim," prikývol som a snažil sa dýchať, čo najmenej to šlo.
"Prečo si mi potom povedal tie veci?"
"Opila si sa kvôli mne?" odpovedal som jej inou otázkou.
"Odpovedz mi."
"Chcem ťa iba chrániť Oliver," odvetil som neisto a rukou jej začesal prameň vlasov, ktorý jej spadol z drdolu, ktorý mala z vlasov na hlave.
"Chrániť niekoho, na kom ti v skutočnosti vôbec nezáleží," zamyslela sa a v tom ju znova natiahlo.
"Mala by si si ísť ľahnúť a vyspať sa z toho."
"Nemôžem," pokrútila hlavou.
"Pomôžem ti."
"Keď si ľahnem, zomriem," povedala, pričom sa snažila poriadne zhlboka dýchať.
"Nezomrieš," zasmial som sa.
"Nie Harry, ja ti prisahám, že zomriem. Točí sa mi všetko," rukou sa oprela o hlavu.
"Si iba opitá," pobavene som na ňu hľadel.
"Aj ty sa tak cítiš, keď si opitý?"
"Áno," prikývol som a vcelku si užíval pohľad na ňu. Pri jej presvedčení, že určite zomrie iba z opitosti, bola neskutočne rozkošná a ja som sa neubránil smiechu.
"Prečo potom piješ? Veď je to strašné," šepla.
"Porozprávam ti to, ale až v posteli," nahol som sa ku nej a ruky jej obmotal okolo pása, pričom som ju chcel postaviť, keď v tom zo seba dostala ďalšiu várku.
"Hmm, aspoň viem, čo si dnes večerala," podvihol som obočím a spláchol.
Len sťažka som sa s ňou dotackal k umývadlu, kde som ju donútil umyť si zuby, no keď som videl, že sa ani poriadne nevie trafiť kefkou do úst, podujal som sa toho ja. A kým som ju jednou rukou pridržal, druhou rukou som jej aspoň provizórne umyl zuby.
"Chcem spať," plačúco zašomrala a sadla si na posteľ.
"Už ideš, neboj sa," usmial som sa a pomohol jej dať dole aspoň mikinu. Pomaly som ju dal ľahnúť, pričom vankúš som jej dal vysoko pod hlavu a vyzul jej topánky.
"Mne je zle," trucovala v posteli a chcela vstať, no ja som si k nej okamžite ľahol a vzal si ju do náručia.
"Už si v bezpečí," šepol som jej do vlasov.
"Ja naozaj zomriem," začala mi fňukať do trička.
"Som tu s tebou."
"Mama s otcom ma zabijú," rozplakala sa.
"Pšššt zlato. Oni o tom nevedia, som tu iba ja," tíšil som ju a ona sa pomaly upokojovala. Starať sa o opitého je naozaj ťažké. Tie ich výkyvy nálad a emócie, ktoré sa derú na povrch sú niekedy naozaj až prehnané.
"Prečo si vlastne tu so mnou?" šepla pred tým, ako úplne zaspala.
"Iba sa snažím splniť tvoju výzvu. Neopúšťam ťa," pobozkal som ju do vlasov a síce neviem, či to ešte stihla započuť alebo nie, no hneď na to som započul jej pokojné a tiché pochrapkávanie si.




A/N: ďakujeme krásne za komentáre :) a prajeme Šťastné a Veselé Vianoce :) chcela som kapitolu zverejniť už cez deň, ale Vianoce v sharehouse sú... no :D nie úplne Vianoce, keďže sa o kuchyňu aj všetko delíte so susedmi, ale tak podarilo sa mi to až teraz, keď sme so spolubývajúcimi dovianocovali :D no a snáď ste mali pokojné, krásne, veselé a šťastné Vianoce a bohatého Ježiška :)
Nika Harry sa snaží robiť všetko pre Liv a pre to, aby bola šťastná a spokojná :) a to, že Jessica na ňu útočí kvôli nemu ho trápilo :D no a Jessica, tá ešte nemala posledné slovo :D jej si ešte celkom užijeme :)
Damonica som rada, že sa kapča páčila :)

V nasledujúcej kapitole Harry Styles, vyzývam ťa, aby si hral podľa vlastných pravidiel sa na Liv dovalí ďalšia katastrofa v podobe sklamaných rodičov a dozvieme sa niečo viac z jej života, niečo, čo ju veľmi ovlpyvnilo a kvôli čomu je presne taká, aká je. Po tom, ako ráno vstane si bude chcieť prečistiť hlavu a aj napriek všetkému bude na Harryho nahnevaná, čo mu dá patrične najavo a nakoniec ho vyzve k niečomu, čo navždy zmení ich vzťah.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 25. prosince 2015 v 21:50 | Reagovat

Uf, no, som rada, ze Harryho vylet do baru dopadol takto :D :D
Dufam, ze Liv nebude mat velmi silnu opicu, i ked podla toho v akom stave je tak neviem no :D :D
A to ako sa o nu Harry staral... :-) cute :)
Tesim sa na pokracovanie :) :D
Stastne a vesele Vianoce :) :)

2 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 30. prosince 2015 v 14:32 | Reagovat

Haha Hazz sa šiel ožrať a nakoniec skončila horšie Liv.. toto ma pobavilo... ale bolo od Harryho zlaté ako sa potom o ňu postaral :D teším sa ako sa to vyvinie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama