Challenge Accepted - 29. kapitola: Nechcem prísť o ten pocit takisto ako ani o teba

18. ledna 2016 v 18:22 | Reyli |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Po tom, ako sa Liv postavila Derreckovi, Harry odišiel preč, pričom jej stihol povedať, že nemá žiadne právo zastávať sa ho, lebo nie sú priatelia. Liv to zranilo a pripomenulo jej to bolestivú minulosť, keď musela bojovať s pocitom menejcennosti. Harrymu potom zavolala Gemma, že sa Liv opila, pretože okrem Harryho sa pohádala aj s rodičmi, ktorý ju znova zrovnávali so Stelou. Harry sa vrátil a postaral sa o ňu, to však nezmenilo to, aká naňho bola nahnevaná a tak ho vyzvala, aby sa rozhodol, buď ju pustí bližšie k sebe alebo o ňu príde úplne.




Stál som na chodbe a sledoval ju ako odo mňa odchádza do izby. Nechala ma tam s voľbou medzi rozhodnutiami. Celé moje vnútro kričalo, že chce pokračovať v prekvapovaní sa, plnení snov a výzvach, vďaka ktorým som sa cítil viac živý ako za celý svoj život. No uvedomoval som si aj to, že pri tejto voľbe si Oliver budem musieť vpustiť stále viac a viac do života, čím ona získa nárok starať sa. Bude mať na to právo, pretože bude mojou kamarátkou, človekom, ktorý so mnou nielen žije, ale ktorý ma aj pozná a hlavne má berie takého, aký som.
"Potrebujem s tebou hovoriť," vtrhol som k Derreckovi skoro ráno do kancelárie.
"O chvíľu mám schôdzu s producentom vášho nového klipu. Takže rýchlo povedz, čo chceš a odíď," ukázal mi na dvere.
"Chcem, aby si sa stránil Oliver," odpovedal som priamo a on sa nechápavo zamračil.
"Koho?"
"Liv," prvýkrát v živote som použil meno, ktorým ju nazývali ostatní a úprimne mi to prišlo naozaj zvláštne.
"Ak ide o to dievča, pre jej vlastné dobro jej dohovor, aby sa mi už v živote ani len nepokúsila podkopať autoritu. Pretože v inom prípade budem musieť zahájiť opatrenia, ktoré..."
"To nebude treba. Rozprával som sa s ňou a sľúbila mi, že to už nikdy neurobí," zaklamal som mu a potom som sa ešte uistil, že na teraz je to zažehnané.
"Kamže kam?" veselým tónom som sa spýtal Oliver, keď som sa s ňou stretol na záhrade, keď som dorazil domov.
"Do školy," odvetila na sucho a prešla okolo mňa, akoby som bol akýsi duch.
"Odveziem ťa."
"Nie, ďakujem," pokrútila hlavou.
"To nebola otázka," odvetil som a zaštrngotal som kľúčmi.
"O 15 minút sa mám stretnúť s Yvonne. Pôjdem s ňou."
"Skvelé. Tak to máme ešte čas skočiť aj na perníkové latté predtým, ako ju vyzdvihneme," usmial som sa a išiel som po auto, pričom som už Oliver a jej výhovorky, prečo neisť so mnou viac nepočúval.
"To je pre mňa?" prekvapene na mňa Yvonne pozrela v spätnom zrkadle v aute, keď som jej podával na zadné sedadlo latté.
"Ochutnaj, čistá dokonalosť," prikývol som a zaradil sa do svojho pruhu.
"Tak ďakujem," usmiala sa.
"Máte nejaké spoločné plány po škole?" vyzvedal som.
"Liv ide ku mne. Robíme spolu projekt a ..." Yvonne nestihla dopovedať, pretože som jej skočil do reči.
"Budete to musieť preložiť. Dnes po škole Oliver potrebujem ja."
"Ja pôjdem k Yv," ozvala sa konečne aj Oliver.
"No to teda nepôjdeš," pokrútil som hlavou.
"Prečo? Pretože si to povedal ty?"
"Napríklad," pokrčil som ramenami a sústredil som sa na cestu.
"Ak je to niečo dôležité, môžeme to pokojne nechať na zajtra," odvetila Yvonne a ja som sa pousmial.
"Nie to nemôžeme. Iba kvôli tomu, aby sa tuto mladý pán nenudil sám doma, predsa neodložím svoje povinnosti," zháčila sa Oliver.
"Ďakujem Yvonne. Takže zajtra po škole je celá tvoja," odignoroval som Oliver a zastavil im pred školou, kde som ich vyložil. Celý čas Oliver šomrala, že aj tak dnes pôjde k Yvonne, no mala smolu. Aj ona už konečne musí pochopiť, že mne žiadna žena nepovie NIE.
"Takže, aké sú vaše požiadavky pán Styles?" opýtal sa ma poradca, keď som došiel do autoservisu.
"Chcem hlavne bezpečné, pohodlné a štýlové auto," odvetil som prosto a obzeral som sa okolo seba.
"Cenový limit?"
"Na tom nezáleží," mykol som ramenami a prešiel som k hnedému modelu Astonu Martin Vanquish, ktorý mi okamžite padol do oka.
"Je to je jednoznačne najlepší model od Aston Martin," prikývol hlavou poradca, kým ja som si ho premeriaval.
"Beriem ho," vyhlásil som skoro okamžite, pretože z nejakého dôvodu som si ho presne vedel predstaviť k Oliver. Po tom ako som všetko podpísal a vyplatil ho, zašiel som si ešte na obed a potom späť do školy. Zaparkoval som neďaleko hlavného vchodu a čakal, kedy vyjde von. O pár minút som ju zbadal ako vychádza z budovy s nejakými jej spolužiakmi a na niečom sa bavili. Hlasno som zatrúbil a všetci sa pozreli smerom, kde bolo zaparkované auto. Oliver však urobila niečo, čo som nepredpokladal a keď sa otočila na päte a zamierila si to druhým smerom, musel som vystúpiť.
"Oliver počkaj!" zakričal som za ňou, pričom som si uvedomoval, že nás všetci pozorujú.
"Povedala som ti, že pôjdem k Yvonne," zamračila sa na mňa.
"Rozhodol som sa," odvetil som jednoducho, pretože som vedel, čo stojí za tým, že je ku mne taká. Keďže som jej včera v noci nedal presnú odpoveď, nechala ma ísť.
"Ako?" zahľadela sa na mňa spôsobom, aký používala vždy, keď mi chcela vyčítať myšlienky.
"Čo keby si išla so mnou a zistila to sama?" nadvihol som obočím a ona chvíľku zaváhala. Možno to bolo tým, že sa nechcela sklamať alebo sa bála odpovede, no jej neistota sa mi páčila. Nebola ako každá. Práve naopak, bola iná. Dokázala ma odmietnuť, dokázala mi vypláchnuť poriadne žalúdok, nepritakala mi na všetko, čo som povedal a to najdôležitejšie, vedela sa mi aj postaviť, pričom nebola hotová z toho, kto som.
"Dúfam, že nebudem ľutovať," pretočila na koniec očami, prešla okolo mňa a zamierila si to k môjmu autu. Bez slova som sa otočil za ňou a nastúpil som. Celú cestu sa ani jeden k sebe neozval, až kým sme neprišli na miesto.
"Čo tu zasa robíme?" pozrela sa na mňa, keď sme zastali na lúke, kde som ju prvýkrát vyzval a ona ma prvýkrát presvedčila, že nie som iba samozrejmosťou.
"Uvidíš," pousmial som sa, vzal som zo zadného sedadla sako a vyšiel som von.
"Nechceš zasa letieť, však?" prehltla na sucho a bolo na nej vidieť, že pri takomto veternom počasí ako bolo, by som ju asi ani nedonútil.
"Obleč si to. Je tu zima," podal som jej moje sako, keď som si všimol ako sa trasie.
"A čo ty?" nadvihla obočím, keďže som bol iba v dlhom tričku.
"Mne je fajn," mykol som a prešiel som ku kufru auta, kde som vytiahol papiere.
"Čo to je?" nazrela, no nemohla nič vidieť, pretože som ich mal skrčené.
"Poď," vykročil som vpred ku kopcu, odkiaľ sme sa spustili a neskôr sedeli na tráve a rozprávali sa.
"Je tu strašná zima," drgotala zubami a ruky si prekrížila cez prsia.
"Bude to iba chvíľka," usmial som sa a snažil sa vyrovnať papiere, ktoré sa mi samé krčili späť kvôli vetru, čo fúkal.
"Tak, čo tu robíme, Harry?" opýtala sa priamo.
"Prišli sme tu, aby som ti ukázal, ako som sa rozhodol," povzdychol som si.
"Tak ako?"
"Takto," pousmial som sa a v tom roztrhal papiere, ktoré som držal v rukách a rozhodil ich dole priepasťou, kde sme sa spoločne spustili.
"Teraz si poprosím aj preklad tvojho rozhodnutia, pretože nerozumiem," pokrútila hlavou.
"V tú noc som ti povedal, že v podstate mi na tebe nezáleží. Že všetko, čo som dovtedy urobil, bolo iba kvôli tomu, že som..." nestihol som dopovedať, pretože mi skočila do reči.
"Presne si pamätám, čo si povedal. Nemusíš mi to opakovať."
"Povedal som ti, že všetko, čo robím je kvôli tej hlúpej zmluve," aj napriek tomu som pokračoval a ja som videl na jej výraze tváre, ako jej to začalo dochádzať.
"Tie papiere... tie papiere boli tá zmluva," dodal som.
"Ale..." chcela niečo povedať, no ja som ju nenechal.
"Nepotrebujem žiadne papiere k tomu, aby som sa o teba zaujímal a staral sa o teba. Pretože pravdou je, že som Derreckovi neskutočne vďačný, že to podpísal miesto mňa. Ja by som to nikdy neurobil. Nikdy by som nesúhlasil s týmto projektom a nikdy by som si do domu nenasťahoval cudzieho človeka na celý rok."
"Harry mňa naozaj mrzí, že som v tvojom dome aj proti tomu, že..."
"Nechaj ma dohovoriť....Ak by to neurobil Derreck, nikdy by som ťa nespoznal. Nikdy by som možno neprekonal svoj strach a ani sa necítil špeciálny a možno by som už nemal šancu uveriť, že ešte stále niekde hlboko vo mne, som to skutočne ja. A práve teraz tu stojím s tebou a mám pocit, že ten Harold Edward Styles, ktorým som ešte pred štyrmi rokmi bývaval je tu a o ten pocit už nechcem prísť. Nechcem prísť o neho rovnako ako ani o teba. Preto sa ťa pýtam, Oliver Adamec chceš byť mojou kamarátkou?" spýtal som sa neisto, pričom som zacítil miernu nervozitu, ktorá mi prešla až do žalúdka, kde som cítil akési nezvyčajné chvenie, ktoré ma každou sekundou pohlcovalo. A až vo chvíli, kedy ma Oliver miesto odpovede nečakane objala, som pochopil, že toto moje rozhodnutie nikdy nebudem ľutovať.
"Si si vedomý toho, že si práve stratil jediný dôkaz toho, ako by si mohol skompromitovať Derrecka?" pozrela sa na mňa, kým mi stála v objatí. Rukou som jej prešiel cez bedrové kosti a ramenami ju objal okolo pása, pričom som sa na ňu zadíval. Bolo to zvláštne, pretože mi týmto gestom dala jasne najavo, že mi dáva ešte šancu, no moja nervozita a rozpaky neustupovali. Práve naopak, čím dlhšie som ju mal tak blízko seba, tým viac som to cítil.
"Derreck môže ísť do čerta a tá zmluva takisto," pousmial som sa a pohľadom jej prešiel na pery, ktoré sa spokojne usmievali. Inštinktívne som si zahryzol do spodnej pery, pretože na malú stotinu mi hlavou preletela trafená myšlienka, ako asi bozkáva.
"Už by sme mali ísť," rýchlo som urobil krok dozadu, pričom som nechápal, ako bolo možné, že mi taká hlúposť, čo i len napadla.
"Je tu zima," šepla a prikývla na súhlas. Doma som okamžite uvaril horúcu čokoládu a obaja sme sa hodili na gauč.
"Na zdravie," zasmiala sa, keď som za sebou štyrikrát kýchol a ja som iba potiahol nosom.
"Premrzol som," zababušil som sa do deky a zapol televízor.
"Ani by som sa nečudovala, keby si tam ochorel," pozrela na mňa a podala mi aj svoju deku. Rukou mi prešla na čelo a potom sa zamračila.
"Celý horíš," šepla a potom niekde vybehla hore schodmi. Urobil som si pohodlie na gauči, ľahol som si na vankúše a schúlil sa do klbka. Celé moje telo bolo zrazu ako v mrazničke a ja som sa nevedel zohriať. Moja hlava mi išla explodovať a jediné, čo som chcel, bolo spať.
"Daj si. To ti pomôže," započul som hlas Oliver, keď už som zaspával. Rozospato som zodvihol hlavou a vzal tabletku, ktorú mi podala aj s vodou. Nakoniec som si späť ľahol, otočil som sa na bok a zaspal.
"Pán Styles?" ozval sa niekto do telefónu, keď mi zazvonil, pričom ma zobudil.
"Áno?" odvetil som pričom môj hlas bol celý chrapľavý.
"Vaše nové auto máte už hodinu a pol odstavené pri vašom dome. Poslíček zvonil, no nikto neotváral."
"Uhm, ďakujem," zamrmlal som, zložil a spal ďalej. O hodinu na to som sa vzbudil celý prepotený a síce mi už nebolo zima, stále som cítil nehoráznu bolesť hlavy. Unavene som si pretrel oči a pozrel sa na hodinky. Bolo pol desiatej ráno a mne došlo, že som prespal celú noc.
"Gemma?! Oliver?!" kričal som na nich, no ani jedna nebola doma. Vzal som si bundu a vyšiel som pred dom, kde stálo auto, ktoré som včera zakúpil s obálkou na okne, kde boli kľúče. Vzal som ju do domu a vyšiel som do izby, kde som napísal na lístoček:
Chcem, aby si sa cítila v bezpečí a pohodlne.

Nakoniec som ho založil späť do obálky a zamieril si to k autu, kde som obálku položil späť. Mal som ešte dve hodinky predtým ako som musel odísť na letisko, pretože sme sa mali s chalanmi zúčastniť odovzdávaní cien v Toronte, a síce som bol akýsi chorľavý, nemohol som povedať nie.




A/N: ďakujeme krásne za komentáre :)
Mrs.Tomlinson to ráno jej stačilo bohate, ale tak žiť s One Direction bez toho, aby niekedy pila sa jej nepodarí, keďže chalani majú radi akcie :D a ich priateľky vlastne tiež :D
Nika v podstate sa udobrili až teraz :) Liv potrebovala vedieť, či to Harry myslí vážne alebo nie, lebo v živote už bola dosť zranená a odstrkovaná, aby si to zažila s niekým ďalším a ako mu sama povedala, nepotrebuje v živote niekoho, kto ju sklame, potrebuje niekoho, kto ju bude posúvať vpred, kto bude pri nej a kto jej dovolí robiť to isté preňho :)
no a ten Harryho výraz mám v hlave a kvalitne sa na ňom bavím :D opustený trucovitý a nechápavý :D

V nasledujúcej kapitole Dávaj na seba pozor spraví Liv v škole niečo, čo ešte nikdy neurobila a keď príde domov a zistí, čo pre ňu Harry pripravil, jej reakcia bude preňho opäť neočakávaná.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 18. ledna 2016 v 20:03 | Reagovat

Naco ten Harry nemysli... :D :D :D
Som zvedava co Liv povie na nove auticko :P
A hlavne co sa vlastne v tej skole stane :)
Len dufam, ze sa Harry v Toronte nezlozi :D :D i ked to by mohlo byt zaujimave :D
Tak som zvedava ako to bude dalej... ale som rada, ze sa Harry rozhodol takto ;) i ked o com by bola potom asi poviedka no :D :) i ked... no to uz nechajme tak :D :D
Proste som zvedava na pokracko :P :D :D

2 Nika Nika | 15. února 2016 v 17:51 | Reagovat

Kedy bude dalsia kapitola????

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama