Challenge Accepted - 30. kapitola: Dávaj si pozor

19. února 2016 v 0:50 | Sophie |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Po tom ako sa Liv zastala chalanov pred Derreckom, sa pohádala s Harrym, ktorý nechce, aby ho obraňovala. to by totiž znamenalo, že si ju pustí bližšie k telu. Keď mu však Liv dala na výber a vyzvala ho, aby si vybral, uvedomil si, že o ňu nechce prísť.




"Nepotrebujem žiadne papiere k tomu, aby som sa o teba zaujímal a staral sa o teba. Pretože pravdou je, že som Derreckovi neskutočne vďačný, že to podpísal miesto mňa. Ak by to neurobil Derreck, nikdy by som ťa nespoznal. Nikdy by som možno neprekonal svoj strach a ani sa necítil špeciálny a možno by som už nemal šancu uveriť, že ešte stále niekde hlboko vo mne, som to skutočne ja. O ten pocit už nechcem prísť. Nechcem prísť o neho rovnako ako ani o teba."
"Liv... Liv!" strkal do mňa niekto a ja som sa konečne prebrala zo zamyslenia. Nedokázala som sa totiž vôbec sústrediť na školu, ani na spolužiakov, dokonca ani na profesorku a látku, ktorú prednášala. Jediné, na čo som myslela, bol včerajšok a ten pocit bezpečia, ktorý som mala, keď som stála v Harryho objatí. Nikdy, naozaj nikdy v živote som sa necítila viac v bezpečí, ako včera, keď sme sa objímali. A mala som pocit, že medzi nami padli všetky zábrany, všetky hranice. Keď Harry roztrhal tú zmluvu, bola som šťastná. A keď okolo mňa ovinul svoje ramená, vedela som, že je všetko v poriadku. V tej chvíli som vedela, že som presne tam, kde chcem byť, presne tam, kde mám byť.
"Hm?"
"Čo sa s tebou deje? Nikdy si nebývala takto mimo," smiala sa mi Yv.
"Čo sa deje?"
"Dokopy nič, len sa ťa už desať minút pýtam, kde ste včera s Harrym šli a ty mi akosi neodpovedáš. Dokonca si nerobíš poznámky. Si kompletne mimo."
"Šli sme sa prejsť."
"Aha... a ďalej? Ste v pohode?" spýtala sa. Hovorila som jej totiž, že sme sa trocha pohádali.
"Sme," pousmiala som sa.
"To som rada," zazubila sa na mňa späť a potom sa zamračila. "Aj keď to stále nevysvetľuje, prečo si nerobíš poznámky. Chica, normálne ťa nespoznávam, najprv pošleš Jessicu do riti pred celým svetom, potom sa rozflákaš a nakoniec si ani nepíšeš poznámky a ignoruješ profesorov. Vedela som, že v tebe niečo je, už keď so ťa zbadala prvýkrát," bavila sa na mne.
"Prestaň mi to prosím pripomínať," povzdychla som si. Keď som totiž včera došla do školy, všade boli plagáty Jessica, screw you! a niektorí mi dokonca začali tlieskať.
"No náhodou, bola to šupa. A to si nevidela ten úplne prvý deň. Mirela bola v raji," spomínala s úsmevom a zamávala Mirele, ktorá došla už počas hodiny a tak vyfasovala miesto v prvom rade.
"Čo robí tvoj brat?" spýtala som sa jej, aby som zmenila tému.
"Pravdepodobne si píše s Gemmou. Vidíš ten priblblí úsmev, ktorý nahodil? Včera večer som ho takto našla v izbe. Neviem, či sa mám báť alebo mám byť spokojná. Ešte nikdy som ho totiž takto nevidela."
"Myslím, že sa mu veľmi páči," pousmiala som sa.
"Myslím, že veľmi páči nevystihuje ani zďaleka podstatu."
"Aj Gemma je tvojim bratom očarená. Stále sa usmieva a vyzerá spokojne. Rada ju takú vidím po tom všetkom, čím si musela prejsť."
"Byť sestrou Harryho Stylesa asi nie je najľahšie," skonštatovala Yv.
"To ti neviem povedať úplne presne, ale ako jeho spolubývajúca o tom viem svoje," povzdychla som si a pošúchala som si koleno. To, ako ma zákerne Jessica potkla, bolo fakt priveľa aj na mňa.
"Neboj, Mirela so Sandrou jej to včera na telesnej vrátili," pousmiala sa.
"Ako?" pozrela som na ňu.
"Mirela jej nechtiac hodila loptu do hlavy, odbíjali sme si v kruhu, Jessica stála vedľa a Mirela to úplne náhodou odbila priamo tam, kde stála ona a Sandra jej nalepila na tričko nápis I am Jessica, screw me," pošepla mi a ja som sa rozrehotala na plné kolo.
"Slečna Adamec!" napomenula ma profesorka, keďže sme ešte stále mali hodinu.
"Pardón," ospravedlnila som sa.
"Slečna Adamec si asi myslí, že keď býva u Harryho Stylesa, môže všetko," zavrčala Jessica, s ktorou som mala viac hodín, ako by sa mi páčilo.
"Niekto si koleduje o ďalší trend na twitteri," zahlásil niekto zo zadných radov a pol auly vybuchlo smiechom.
"Tak ale toto, utíšte sa! Okamžite sa utíšte!" kričala na nás profesorka, no napokon nás pustila preč, lebo aj tak do konca hodiny zostávalo asi desať minút.
"Vidíš, vravela som ti, že budeš legenda, Chica."
"Ja s tým iba súhlasím," dobehla k nám Mirela s Jovankou a Sandrou. "Už dlho som sa nebavila tak dobre, ako teraz, keď si môžem uťahovať z tejto husičky."
"Ced, kam ideš? Hodinu máme týmto smerom," zavolal naňho Giacomo.
"Eh... no..." zdvihol mobil. "Keby sa náhodou Gemma pýtala, povedz jej, že sme skončili skôr," usmial sa na mňa a zdrhol. Hneď na to mi zvonil telefón.

"Liv?"
"Gemma?" zasmiala som sa do telefónu a oddelila som sa trocha od skupinky.
"Ahoj, naozaj vám odpadol celý deň, alebo..."
"Alebo chce Cedric stráviť zvyšok dňa s tebou? To druhé."
"To je také milé," povzdychla si a na hlase jej bolo počuť, že sa teší.
"Máte rande?"
"Nie je to rande..."
"Dvaja ľudia, ktorí sa navzájom jeden druhému páčia, rozumejú si a je im spolu dobre idú von a nie je to rande? Myslíš si, že som kompletne blbá?"
"Nie, ja len... Cedric je skvelý, ale chcem ho spoznať trocha viac, kým sa do toho bezhlavo pustím, nechcem dopadnúť ako naposledy."
"To sa nestane. Cedricovi ide o teba, nie o Harryho."
"Ja viem, tentokrát mám konečne pocit, že niekomu ide o mňa," povedala šťastne.
"Držím vám palce," pousmiala som sa.
"Okej, bežím, lebo ešte musím platiť a nechcem meškať."
"Nie si doma?"
"Nie, odišla som hneď po tebe."
"A Harry?" spýtala som sa, lebo včera nevyzeral dobre.
"Keď som odchádzala, ešte stále spal."
"Jasné, idem mu skúsiť zavolať. Pá a uži si nerande."
"Pá," odvetila so smiechom a ja som hneď vytáčala Harryho číslo.
"Harry?"
"Oliver?" začula som jeho chrapľavý hlas a musela som sa usmiať.
"Ako sa máš?"
"Lepšie," odvetil a pritom zakašľal. "Nemáš byť v škole?"
"Som v škole, ale mám prestávku."
"Aha. Jasné."
"Čo robíš ty? Dúfam, že ležíš pod dekou a odpočívaš."
"Balím."
"Balíš?" spýtala som sa prekvapene.
"Ideme s chalanmi do Toronta na odovzdávanie nejakých cien a potom tam máme pár koncertov, autogramiádu a nejaké ďalšie povinnosti."
"Kedy sa vrátite?"
"O týždeň," odvetil a znova zakašľal.
"Ale... ale ty si chorý, máš ležať a odpočívať a..."
"Musím tam ísť."
"Harry..." povzdychla som si. Nechcela som, aby tam šiel. Bol predsa chorý, mal teplotu a včera sa celý triasol aj pod dvoma dekami. Sedela som pri ňom asi hodinu, kým som šla spať.
"Oliver, budem v poriadku," zasmial sa. "Nie je to prvýkrát, čo je niekto z nás chorý, no musíme vystupovať."
"Dávaj si pozor," šepla som.
"Budem."
"A zober si tabletky a v kuchyni v hornej poličke, tam kde máme čaje je ručne robená dóza, sú v nej sušené bylinky, ktoré som si priniesla z domu, sprav si z nich čaj každý večer, to by ti malo zabrať hneď."
"Dobre," šepol a hlas mal mäkký a prívetivý.
"Kedy idete?" spýtala som sa ho. Akosi som nechcela ukončiť hovor a bola som rada, lebo Harry vyzeral, že ani on nie.
"O pol jednej po mňa má prísť Niall."
"Pozdrav ho. Všetkých ich pozdrav."
"Pozdravím," zasmial sa. "Nezvonilo?"
"Zvonilo," mykla som plecom.
"Mala by si ísť na hodinu."
"Ja viem," šepla som, no napriek tomu som nešla do triedy. Chvíľu bolo ticho. Nebolo to však nepríjemné ticho, keď ani jeden z nás nevie, čo ďalej. Bolo to ticho, keď sme vedeli, že ten druhý je napriek všetkému blízko. Potom Harry sa ozval.
"Oliver?"
"Áno?"
"Aj ty si dávaj pozor."
"Budem," zasmiala som sa.
"Ale ja to myslím vážne. Keď prídeš domov, niečo ťa tu čaká."
"Čo?"
"Obálka."
"S ďalším snom?" potešila som sa. Milovala som túto našu hru. Bola... výnimočná.
"Uhm," začula som jeho pobavený smiech a potom bolo znova chvíľu ticho.
"Harry?"
"Áno?"
"Budeš mi chýbať," šepla som napokon.
"Aj ty mi budeš chýbať," odvetil. "Sľúb mi, že si dáš pozor," povedal náhle.
"Sľubujem."
"A že keď ti niekto bude robiť v škole zle, okamžite mi to povieš, aj keby si mi volala o polnoci."
"Sľubujem. A Harry?" ozvala som sa po chvíli ja. "Ďakujem."
"Za čo?"
"Za teba."

"Chica?" pozrela na mňa Yv, keď vychádzala z triedy. "Ty si flákla hodinu, aby si mohla telefonovať?"
Len som mykla plecom a šla som na ďalšiu hodinu. Ja som naozaj flákla hodinu, aby som mohla telefonovať s Harrym. Toto keby vedeli rodičia, tak ma vydedia. Aj keď po tom tetovaní a videu sa čudujem, že to ešte nespravili.
Ďalších päť hodín som si znudene zapisovala poznámky a mechanicky som sa presúvala z triedy do triedy.
Po škole sme šli k Yv, aby sme pracovali na tom projekte, na ktorom sme mali pracovať už včera. Ced ešte nebol doma a Emily nám povedala, že jej písal správu, že na obed nepríde. S Yv sme sa na seba len pousmiali a šli sme k nej do izby.
"Si nejaká čudná."
"Čudná? Ako čudná?"
"No odkedy si volala s Gemmou a Harrym si nejaká čudná. Taká... ja ti neviem. Neusmievaš sa, si smutná," zahľadela sa na mňa.
"To sa ti len zdá," mávla som rukou. Len na mňa došiel nejaký útlm.
"Keď myslíš," nechala to tak a ďalej hľadala na notase nejaké užitočné veci. Asi hodinu sme pracovali na projekte, no napokon sa nám to vymklo spod kontroly, lebo Yv narazila na nejaký link s ručne vyrábanými vecami a až do večera sme sa potom venovali tomu a začali sme rozoberať, ako spravíme tie lampy a svetlá a zrazu z toho bol brainstorming.
"Ahojte," vošiel do izby Ced a hneď za ním Gemma.
"Čaute," usmiala som sa. "Čo ty tu?"
"Ced vravel, že budeš tu, tak som si povedala, že ťa vyzdvihnem a pôjdeme domov spolu," usmiala sa. "Vy ste čo také vysmiate? Emily vravela, že robíte projekt do školy."
S Yv sme na seba pozreli a chytil nás záchvat smiechu. "Robili sme," vysúkala zo seba.
"Asi pol hodiny," doplnila som ju.
"A potom sme začali robiť iný. Najprv sme riešili tie lampy, ktoré robíme na Jasonovej hodine a potom sme už nekládli medze fantázii a premýšľali sme nad všetkým možným, čo by sme z čoho vytvorili a hlavne ako," pousmiala sa a začala im hovoriť, čo všetko sme vymysleli.
"To vyzerá skvele," nadchla sa Gemma.
"Vy ste boli kde?"
"Na obed, na London Eye, v parku, v múzeu, v obchode..." menoval Ced. S Yv sme sa na seba len usmiali, keď sme si všimli, ako sa na seba s Gemmou usmievajú.
"Tak mi napadlo, čo keby ste v sobotu došli k nám," navrhla Gemma. "Spravili by sme si filmový večer. A mohli by dôjsť aj ostatní. Čo vy na to?"
"Ja som za," prikývla Yv.
"Napíšem chalanom," navrhla Gemma.
"Oni prídu určite."
"Ja tiež prídem," pritakala som, na čo sa ostatní rozosmiali.
"Sme dohodnutí. Ideme?" pozrela na mňa Gemma.

Keď sme parkovali pred domom, všimli sme si, že tam stojí ešte jedno auto. Bol to úplne nový Aston Martin Vanquish. Musela som uznať, že Harry má skvelý vkus na autá. Jeho Range Rover, mercedes, ktorým jazdila Gemma vyberal tiež on a teraz toto ďalšie.
"Vau!" zhíkli sme s Gemmou naraz a podišli sme k nemu, aby sme si ho prezreli zblízka. Chvíľu som okolo neho chodila s úsmevom na tvári a potom som sa zastavila v pohybe, lebo na okienku za stieračom som zbadala obálku a spomenula som si na rozhovor s Harrym, že doma ma čaká obálka s ďalším snom. Gemma zastala tiež a pozrela, ako ju opatrne beriem do ruky. Keď som ju otvorila, zbledla som. Boli v nej kľúče od toho božského úžasného auta a lístok s Harryho písmom.
Chcem, aby si sa cítila v bezpečí a pohodlne.
"To nemôže myslieť vážne," krútila som hlavou. "On sa musel zblázniť. On sa načisto pomiatol. To bude tou teplotou," hundrala som.
"Liv?" pozrela na mňa Gemma, ktorá sa tvárila pobavene.
"To nie," krútila som hlavou a šla som rovno dnu.
"Pekné, však?"
"Uhm," prikývla som a z chladničky som vybrala večeru, aby som ju dala zohriať.
"Tebe sa nepáči?"
"Je nádherné," povzdychla som si.
"To teda je. Harry mal vždy skvelý vkus na auta," poznamenala a posadila sa na stoličku. Chvíľu na mňa len ticho hľadela a potom sa ozvala. "Čo ťa tak rozrušilo?"
"Eh..."
"Čo bolo v tej obálke?"
"Ja..."
"Liv, ja viem, že to auto kúpil Harry pre teba," pozrela na mňa.
"On sa zbláznil. To nemôžem, nemôžem to splniť, keby tam bolo čokoľvek iné, ale... ja nemôžem. To nejde," krútila som hlavou.
"Prečo?"
"To je priveľa. Nemôžem ním jazdiť. Je nádherné, úžasné a zamilovala som sa doňho, keď som ho videla na príjazdovej ceste, ale ja na ňom nemôžem jazdiť."
"To si vydiskutuj s mojim bratom."

V sobotu sme s Gemmou vstávali skoro, lebo mali prísť moji spolužiaci a tak sme robili chlebíky a očká a piekli sme. Keď o šiestej večer prišli, mali sme už všetko hotové a pripravené na stoloch. Posadali sme si na gauče, vybrali sme film a pustili sme ho. Gemma so Cedricom sedeli vedľa seba, Gemma mala hlavu na jeho ramene a Ced ju držal za ruku. S Carlosom, ktorý sedel vedľa mňa sme sa na seba usmiali a ďalej sme sledovali film.
Po druhom sme sa rozhodli niečo si zahrať, tak sme sa rozdelili do troch tímov a hrali sme Activity show, pri ktorej sme sa neskutočne nasmiali. Spolužiaci odchádzali okolo pol druhej a poslední samozrejme šli Ced s Yv.
"Tak?" spýtala som sa Gemmy, ktorý ich bola odprevadiť k dverám a do kuchyne vošla s nafetovaným úsmevom.
"Bol to krásny večer, však?"
"To bol," zasmiala som sa.
"Och," hodila sa na stoličku, podoprela si hlavu rukou a šťastne sa usmievala.
"Chodíme spolu," povedala zrazu.
"Čo?" otočila som sa na ňu a bola som šťastná, že som práve zatvorila umývačku a nč som nerozbila. "Ako dlho?"
"Pár hodín," zasmiala sa.
"Gratulujem. Vyzeráš šťastne," objala som ju a nemohla som si pomôcť, musela som sa usmievať, keď som videla ako žiari.
"Som šťastná," pritakala. "Len sa bojím Harryho reakcie."
"Harry to zvládne. Ced je skvelý chalan a Harry sa s tým určite zmieri."
"Pomôžeš mi s ním? Povieš mu, že Ced je fajn? Teba bude počúvať," poprosila ma.
"Prečo myslíš?" zastala som pred svojou izbou.
"Neviem, čím to je, ale môj brat na teba vždy dá, máš naňho dobrý vplyv."
"Urobím, čo bude v mojich silách," prisľúbila som jej. "Dobrú noc Gemma."

Na druhý deň ráno som si prispala, keďže bola nedeľa a keď som zišla dole, už u nás boli Ced a Yv.
"Čaute," pousmiala som sa.
"Bré ránko, Chica."
"Ideme na raňajky do mesta. S ostatnými sa máme stretnúť v Starbuckse," oznámila mi Yv. Prikývla som, vzala som si sveter a vyrazili sme.
"Ty blaho, to je fáro," pousmial sa Ced, keď zbadal nový Aston Martin. "Patrí tvojmu bratovi?"
"Patrí Liv."
"Nepatrí mi," pokrútila som hlavou a sadla som si dozadu vedľa Yv, kým Ced s Gemmou si sadli dopredu.
Skoro celú nedeľu sme strávili s našimi. Carlos, len čo zistil, že Gemma a Ced spolu chodia už oficiálne, odbehol do obchodu, kúpil prskavky a zapálil ich, že namiesto ohňostroja. A potom sme šli na bowling, ktorý bol skvelý.
Celý deň by bol super, keby ho nepokazil večer. Keď sme prišli domov, zašla som do sprchy a potom som zaliezla k sebe do izby. Najprv som volala s Baškou, potom s Brunom a nakoniec s rodičmi. Nehovorila som s nimi od vtedy, čo mi poslali správu.
"Livka?"
"Mami? Oci?"
"Ahoj srdiečko, ako sa máš?"
"Dobre, vy?"
"Tiež sa máme dobre, len nám chýbaš," povzdychla si mamina.
"A bojíme sa o teba," doplnil ju ocino.
"Prečo?" nechápala som.
"No... najprv tetovanie, potom to video. Čo sa s tebou deje, Livka?"
"Nič mami, som v poriadku."
"Keby si bola, tak sa takto nesprávaš," namietala.
"Ale..."
"Žiadne ale mladá dáma, správaš sa, akoby si bola nevychovaná. Takto sa dievča nespráva, vulgárne nadávky, tetovanie, tvoja sestra by to nikdy neurobila," hovoril otec. A bolo to tu zas. Stela by to nikdy nespravila.
"Čo by Stela urobila nevieme, keďže..."
"Ja viem, ako som ju vychoval a viem aj ako som vychoval teba! Toto, čo sa s tebou porobilo, nechápem. Je za tým ten chalan, u ktorého bývaš?"
"Čo?"
"Núti ťa správať sa takto?" spýtala sa mamka.
"Nie, nikto ma k ničomu nenúti. Mám vlastný rozum."
"O tom pochybujem," zavrčal otec.
"To nie je pravda. Harry je skvelý a k ničomu ma nenúti."
"Olívia, nechala si si urobiť tetovanie."
"A?"
"Aké a? Tetovania sú zlé."
"Nie sú."
"Neodvrávaj mi!"
"Musím ísť, mám sa ešte učiť do školy."
"Olívia, neskončil som," varoval ma ocino.
"Nechaj ju, keď sa musí učiť," zastavila ho mamka.
"Ešte sa porozprávame."
"Majte sa."

Celý pondelok som mala zlú náladu. Rozhovor s rodičmi bol utrpenie. Opäť a znova mi dávali najavo, že robím chybu za chybou a ja som z toho bola unavená. Spolužiaci sa pýtali, čo mi je, no nechcelo sa mi to rozoberať. V utorok sa ma snažili nejako rozveseliť, no akosi som stále mala na mysli rodičov. Celý deň som bola zamyslená a trocha mysľou inde. Takže keď som prišla domov, nevšimla som si, že Gemma nie je v obývačke sama.
"Hej, ani ma nepozdravíš?"
"Harry?" pozrela som neveriaco pred seba a okamžite som ho objala. "Ahoj," šepla som.
"Ahoj," šepol mi do vlasov.
"Si doma," zamumlala som.
"Uhm. A my dvaja máme vážny rozhovor," na chvíľu sa odo mňa odtiahol, no len tak, aby sa na mňa mohol zamračene pozrieť. Inak ma stále objímal.
"Zase?" povzdychla som si.
"Zase," rozosmial sa. "Prečo jazdíš do školy metrom."
"Lebo..." hovorila som a to ma už ťahal pred dom.
"No prečo?"
"Nemôžem..."
"Liv, po prvé máme pravidlá a po druhé, naozaj nechcem, aby si chodila metrom. Buď dobré dievča."
"Ale to auto..."
"Nepáči sa ti?" ani ma nenechal dohovoriť.
"Je božské."
"Tak sa ideme previezť," podal mi do ruky kľúče a sadol na miesto spolujazdca.
"Harry, to auto je priveľa."
"Oliver, vyzývam ťa, aby si prestala trucovať, splnila mi sen a previezla sa na svojom novom aute," pozrel na mňa a nahodil pri tom pohľad opusteného šteniatka. Sadla som si za volant, opatrne som ho pohladila a usmiala som sa. Bože, to auto je úžasné už len na pohľad. Chvíľu som sa rozplývala, potom som si zapla pás a naštartovala.
"Ol..." nestihol dopovedať Harry, lebo som dupla na plyn.
"Ty si blázon," smial sa Harry, keď sme o pád hodín vystupovali doma. Občas som totiž šla trocha rýchlejšie. Teda, občas som šla veľmi rýchlo.
"Prepáč," zasmiala som sa nevinne. "A ďakujem."
"Nemáš za čo," zahľadel sa na mňa.
"Eh, ideme? Gemma nás iste čaká s večerou."
"Jasné, poďme," prikývol a obaja sme vystúpili z auta.

Na druhý deň ráno som zišla do kuchyne, kde už boli Harry a Gemma. Gemma sa unavene opierala o ruku a Harry sa prechádzal po kuchyni.
"Ako dlho ste spolu?"
"Štyri dni."
"A ja ho ešte nepoznám?"
"Harry..."
"Nie, Gemma, som tvoj brat."
"Ced je skvelý."
"Si neobjektívna."
"Aj Liv si to myslí."
"Vážne?" pozrel na mňa.
"Harry, daj mu šancu," pozrela som naňho.
"Chcem sa s ním stretnúť."
"Fajn! V piatok?" vybuchla Gemma.
"Skvelé," pritakal Harry s úsmevom. "Liv, ako ideš do školy?"
"Autom," pousmiala som sa a on mi úsmev opätoval.
"Dobre."
Vzala som si termosku s kávou a vyšla som z kuchyne. Keď som zbadala Harryho mobil na stole, napadlo mi niečo. Po tom všetkom s rodičmi, ktorí mi zas volali, len aby mi pripomenuli, aká som nevychovaná dcéra, som túžila len po jednom.
Túžim na všetko zabudnúť aspoň na pár chvíľ. PS alkohol už nepijem :P

Nechala som odkaz Harrymu pod mobilom a spokojne som šla do školy.






A/N: ďakujeme veľmi pekne :) časť nepribudla, lebo som bola na dovolenke na Slovensku a za dva týždne som sa k notebooku dostala fakticky iba dvakrát, keďže po pol roku v zahraničí som pobehala celú rodinu a návštevy mi zaberali väčšinu času :D no a potom ešte nákupy :)

Nika Harry Liv nepovažuje za ženu, preňho je to kamarátka, no občas si uvedomí, že Liv je žena a veľmi pekná žena :) a Liv to auto miluje, ale je to priveľa, Harry si môže dovoliť kúpiť, čo chce a kedy chce, ale pre ňu to je ešte stále nové, navyše ona ho má rada, lebo je to Harry, nie preto, že je to Harry z 1D spevák a slávna osobnosť... no a keby sa rozhodol inak, stále by sa našlo niečo, s čím by sa dalo pracovať, no ja som tiež rada, že sa rozhodol takto :)
v podstate v škole sa nestalo nič veľké, ale Liv ako jedna z najlepších študentov vôbec ešte nikdy nevymeškala hodinu, až teraz a to preto, aby mohla telefonovať s Harrym :)


V nasledujúcej kapitole Vytvor si aspoň na malú chvíľku svoj vlastný vysnený život sa Harry bude snažiť pomôcť niekomu, koho spozná v Toronte a zo všetkých síl sa bude snažiť splniť Liv jej sen, pričom urobí niečo trochu bláznivé, no veľmi krásne.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 19. února 2016 v 14:30 | Reagovat

Pani, pani, pani... tak to bolo strasne zlate :D :D :D
Oni su taki.... :D :)
A Gemma so Cedom... dufam, ze im to vyjde :) a ze Harry neurobi velmi velku scenu :D
A ta vymeskana hodina kvoli telefovatu :D :D :D :D
Tak som zvedava, ze co sa stalo v Toronte :D
Tesim sa co bude dalej :) :D
P.S. Dufam, ze si si dovolenku uzila :)

2 Nika Nika | 13. března 2016 v 15:00 | Reagovat

Kedy bude dalsia kapitola??? :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama