Challenge Accepted - 32. kapitola: Chcem lásku, ktorá ma pohlcuje

13. dubna 2016 v 12:43 | Sophie |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Po tom ako sa Harry s Liv zblížili, odišiel Harry na pár dní do Toronta, kde aj s chlapcami koncertovali a spoznal tam dievča, ktoré chcelo pomôcť svojej chorej sestričke. Tá situácia, v ktorej sa malé dievčatko nachádza ho veľmi zasiahla. Medzitým Liv doma prežila tiež pár krušných chvíľ, keďže sa stále háda s rodičmi kvôli Harrymu a v škole to vďaka Jess tiež nemá ružové. Preto Harrymu napísala svoj najnovší sen. Chcela na chvíľu zabudnúť na všetko. A Harry jej to viac než rád splnil. Obaja sa na chvíľu stali manželmi Ownerovcami.



"Len čo sme tie iniciálky vyryli do stromu, začalo pršať. Bol horúci letný deň a vonku bolo dusno, takže sa rozlialo z ničoho nič, no nám to nevadilo. Stáli sme v daždi, hľadeli sme na seba a obaja sme vedeli, že ten moment je výnimočný," hovorila som. Dážď mi vždy pripadal romantický, krásny, očistný. A vždy po ňom vychádzala dúha.
"Chytil som ťa za ruku, preplietol som si s tebou prsty a pobozkal som ťa. Vždy som túžil po bozku v daždi a v tej chvíli som sa bál, že sa odtiahneš."
"No ja som to nespravila. Tiež som vždy túžila po bozku v daždi. A v tej chvíli to bolo romantické a správne."
"Už vtedy som vedel, že ťa budem po svojom boku chcieť dokonca života," usmial sa na mňa, kým sme hľadeli na iniciály, ku ktorým sme vytvárali príbeh.
"Samozrejme, že si to vedel, bola som predsa to najlepšie, čo ťa v živote stretlo," zasmiala som sa a sadla som si na lavičku.
"Stále si to najlepšie, čo ma v živote stretlo." Harry si sadol vedľa mňa.
"A ty si to najlepšie v mojom," povedala som. "Podporuješ ma v moje práci."
"V tvojej práci?" pozrel na mňa.
"Uhm. Som umelkyňa, tvorím, vyrábam a tebe nikdy nevadilo, keď som po dome behala s kliešťami alebo vŕtačkou."
"S kliešťami a vŕtačkou vyzeráš sexy," zasmial sa a ja som bola rada, že je noc, lebo nevidel, že som sa začervenala. "Milujem náš dom, ktorý je vyzdobený tvojimi výtvormi. A milujem, že ma podporuješ vo všetkom, čo robím. Si mi oporou, mojim pevným pilierom, najlepšou priateľkou, pri tebe jedinej mám pocit, že ma chápeš a presne vieš, kto som."
"Milujem ako ma vždy ochranársky objímaš. Vtedy viem že som v bezpečí," šepla som a Harry okolo mňa obmotal ruku.
"Pamätám si náš prvý spoločný víkend," povedal po chvíli.
"Vážne?"
"Uhm, boli sme na horách na lyžovačke."
"Ešte týždeň po tom, ako sme sa vrátili ma bolel zadok z toho, ako som padala na snowboarde."
"A napriek tomu si sa naňho postavila znova a znova."
"Lebo som vedela, že si tam so mnou." Hlavu som si oprela o Harryho rameno. "Ja si pamätám náš prvý Silvester. Vedel si, ako túžim po Silvestri v New Yorku a zobral si ma tam."
"Urobil by som pre teba všetko na svete."
"Ja viem, preto si mi na narodeniny kúpil ten obrnený tank."
"Obrnený tank?" pozrel sa na mňa.
"Uhm," prikývla som so smiechom a hľadela som mu do očí. "Najbezpečnejšie auto svojej triedy..."
"To preto, lebo som o teba nechcel nikdy prísť."
"Preto sme sa brali tak skoro, však?" zasmiala som sa.
"Uhm, aby si mi neušla."
"Nikdy by som ti neušla," odvetila som a znova som si oprela hlavu o jeho rameno.
"Naozaj?"
"Naozaj. Chrániš ma, staráš sa o mňa, vždy som pre teba na prvom mieste..."
"Dávaš mi všetko, čo máš a nežiadaš za to nič, si pri mne bez otázok, bez podmienok..."
"Tvoje objatie je to najbezpečnejšie miesto na svete..."
"Tvoja náruč je jediné miesto, kde by som chcel byť navždy..."
"Učíš ma pozerať sa na svet z úplne iného uhla pohľadu..."
"Vďaka tebe sa cítim výnimočný..."
"Vždy si tu pre mňa..."
"Nebojíš sa mi povedať pravdu do očí..."
"Neviem, či mám všetko, ale keď mám teba, nepotrebujem nič..."
"Keď si pri mne, verím v nekonečno..."
"Keď som s tebou, tak sa nebojím..."
"Láska k tebe ma..."
"...pohlcuje," povedali sme obaja naraz.
"Vidím, že niektoré sny máme rovnaké," pošepol Harry.
"To áno," pritakala som.

"Čo je tvoj najväčší sen v živote?" spýtal sa ma po chvíľke ticha.
"Byť šťastná," odvetila som bez rozmyslu. "Ja viem, že niektorí ľudia by povedali, že to nie je definovateľné a..."
"Chápem to. Aj ja chcem byť šťastný."
"Samozrejme mám ďalšie sny a ciele, ale tento je najdôležitejší. Je súčasťou všetkých ostatných snov."
"Aké sú to?"
"Paríž. Bola som tam a chcem sa tam vrátiť."
"Paríž mám rád," usmial sa a pritisol si ma bližšie k sebe, lebo cítil ako som sa otriasla. Čím viac hodín bolo, tým bolo chladnejšie. "Ďalej?" spýtal sa. Trocha som čakala, že začne hovoriť aj on, ale nechcela som ho nútiť, tak som pokračovala.
"Ako som spomínala, Silvester v New Yorku, raz sa tam pôjdem pozrieť. A prelet vo vrtuľníku nad New Yorkom."
"Vôbec nie si náročná," zasmial sa.
"Prestaň," buchla som ho po stehne. "Cestovateľské sny nie sú len o tom, že si človek zatočí glóbus."
"To je pravda," súhlasil a začal ma hladiť po ramene. "Ja som vlastne nikdy nevedel, čo chcem navštíviť. Začal som cestovať skôr, ako som si stihol ujasniť, ktorá krajina je môj sen, no páčili sa mi všetky. Najviac Japonsko a Afrika," začal rozprávať, z čoho som ostala prekvapená. Na chvíľu som sa od neho odtiahla a pozrela som naňho. "Čo je?" spýtal sa so smiechom.
"Ty rozprávaš. Zveruješ sa niekomu."
"Ja viem, povedal som ti, povieš mi svoj sen a ja ti poviem svoj," zasmial sa a keď som sa znova oprela o jeho rameno, pocítila som, ako ma pobozkal do vlasov.
"Ja odpadnem," povzdychla som si.
"Oliver, to hádam nie, teraz to začína byť zaujímavé," povzdychol si.
"Chcela by som tvoriť. Milujem to. Chcela by som to robiť do konca života. Rada by som mala nejakú predajňu, kde by som predávala svoje výrobky."
"Túžim byť neznámy. Prejsť sa po ulici bez toho, aby sa na mňa zavesili nejakí ľudia, bez toho, aby kričali moje meno, bez toho, aby sa moja fotka objavila v novinách a to môžem len doma v Holmes Chapel."
"Chýba ti to tam?"
"Dosť," priznal. "Tebe chýba domov?" spýtal sa a ja som na chvíľu strnula. Samozrejme, že mi chýbal domov, no momentálne som netušila, čo mám povedať.
"Chýba."
"Oliver? Deje sa niečo?"
"Prečo?"
"Keď som ti položil otázku, tak si celá stuhla," vysvetlil mi a ja som nechápala, ako ma môže tak dobre poznať. Všíma si, čo robím, ako sa správam a reaguje na to.
"Dnes nie, dobre? Dnes som Elizabeth Owner."
"Ako povieš, najdrahšia moja manželka," zasmial sa. "Mimochodom, pri tomto strome sme spolu prvýkrát tancovali, smiem prosiť?"
"Pravdaže, najdrahší môj manžel," zasmiala som sa a vkĺzla som mu do náručia.
"Keď som bol malý chlapec, sníval som o tom, že raz budem žiť v perníkovej chalúpke. Preto som začal pracovať v pekárni," povedal, keď sme tancovali.
"Moje malé," zasmiala som sa.
"O čom si snívala ty?"
"Ja som chcela byť Maruška z rozprávky Soľ nad Zlato."
"O čom to je?"
"Kráľ má tri dcéry a pýta sa ich, ako ho milujú, najstaršia povie, ako zlato, stredná ako šperky a najmladšia, Maruška, ako soľ. Nápadníci dcér prinesú zlato, šperky a soľ a kráľ sa najmladšej vysmeje a vyženie ju z hradu, že sa má vrátiť, keď soľ bude cennejšia ako zlato. Jej princ je syn Soľného kráľa a ten to považuje za hroznú urážku, kráľovstvo prekľaje a jeho vlastný syn sa zmení na soľnú sochu. V kráľovstve sa všetka soľ zmení na zlato a šperky a Maruška sa zatiaľ vyberie zachrániť svojho princa, ktorého po všetkých útrapách zachráni a samozrejme všetko dobre dopadne. Pointa je, že som chcela byť ňou, lebo ona nečakala, kým jej princ donesie papuču, ktorú stratila, alebo kým ju bozkom prebudí zo storočného spánku, či preruší kliatbu zlej kráľovnej, ktorá jej dala otrávené jablko. Ona zachránila jeho. Niekto ju potreboval. Pre niekoho bola nenahraditeľná. Preto som chcela byť ňou."
"Stala si sa ňou," pošepol mi. "Zachránila si mňa."
"Už ti niekto povedal, že si ten najzlatší chalan na svete?"
"Áno, ale ty si prvá, ktorá to vraví, lebo to myslí vážne. Prvá, ktorá to hovorí mne, nie slávnej hviezde."
"Tak to som rada," usmiala som sa naňho a rukou, ktorú som mala na jeho ramene, keďže sme ešte stále tancovali, som ho pohladila po líci.
"Nie je ti chladno? Chveješ sa."
"Trocha je," prikývla som.
"Ideme už?"
"Ešte nie," pokrútila som hlavou a Harry sa usmial a na chvíľu odbehol k autu, z ktorého vytiahol deku. Sadli sme si na lavičku, zababušili sme sa do nej a pokračovali sme v rozhovore.
"Aký je podľa teba ideálny chlap?"
"Taký, ktorý sa stará. A ktorý to nevzdáva. Vieš, lebo v živote príde veľa chvíľ, keď sú veci zlé, keď sa ľudia hádajú, kričia po sebe, v živote nastane mnoho situácii, na ktoré človek nie je pripravený a práve preto chcem pri sebe muža, ktorý to so mnou nevzdá, aj keď budem neznesiteľná. Chcem niekoho, kto o mňa bude bojovať. Komu budem stáť za to, aby sa ospravedlnil, komu budem stáť za to, aby ma nenechal ísť. Videla som jeden taký obrázok, boli tam dvaja starí manželia, ktorí spolu prežili asi šesťdesiat rokov a pýtali sa ich, ako to zvládli a tam bol text: Žili sme v dobe, v ktorej keď sa niečo pokazilo, tak sme to opravili a nie zahodili a vymenili za nové. Chcem niekoho, kto bude ochotní so mnou opravovať veci. A potom chcem samozrejme raňajky do postele každú sobotu..." začala som sa smiať a Harry sa smial tiež. "Aká je tvoja ideálna žena?"
"Samostatná," povedal po chvíli ticha. "Chcem, aby to bol niekto, kto mi bude schopní odporovať. Niekto, pri kom sa nebudem nikdy nudiť, taktiež chcem teplú večeru vždy, keď prídem z turné, čo je menej často ako tvoje raňajky každú sobotu," zasmial sa. "Chcem niekoho, kto ma bude mať rád pre mňa samého, nie pre to všetko okolo mňa. Chcem lásku, ktorá ma pohltí tak, že mi nedá dýchať. Chcem ženu, ktorá je odvážna, nebojácna a ktorá bude za mňa bojovať, ktorá to so mnou nevzdá, lebo ako si poznamenala, som natvrdlý idiot. Chcem niekoho, kto sa nenechá odradiť po prvom nie a niekoho, pri kom budem mať pocit, že každý moment s ňou je výnimočný. Pri kom sa budem cítiť súčasťou niečoho, súčasťou nás, pri kom budem môcť byť sám sebou a kto ma za to neodsúdi."

S Harrym sme sa tam na tej lavičke rozprávali asi do druhej a mne potom už začali klipkať oči. Pomaly sme teda vstali a šli sme k autu, kde Harry zakúril, lebo mi bolo chladno. Cestou som zaspala a prebrala som sa na to, ako ma Harry nesie po schodoch.
"Kde sme?" zamumlala som, keďže všade okolo bola tma a privinula som sa bližšie k nemu. Nemala som rada tmu.
"Doma," šepol a odniesol ma ku mne do izby.
"Zasvietiš mi lampičku?" poprosila som ho, keď ma položil do postele a zobul mi topánky.
"Stále sa bojíš tmy?"
"Uhm," prikývla som a zatvorila som oči.
"Oliver?"
"Harry?" znova som ich otvorila.
"Ak chceš, môžem dnes ostať s tebou," povedal. Len som sa naňho usmiala a pocítila som ako sa vedľa mňa posteľ prehla. Keď Harry ležal vedľa mňa, pritúlila som sa k nemu.
"Ďakujem za dnešok."
"Ja ďakujem tebe."
"Dobrú noc Harry."
"Dobrú noc."


A/N: ďakujem krásne za komentáre :) mrzí ma, že kapitoly pribúdajú tak pomaly, no naozaj čas letí tak strašne rýchlo, že niekedy si neuvedomujem, že neprešlo len niekoľko dní, ale aj týždňov. Rozhodla som sa však na sebe pracovať a nenechať sa prevalcovať časom, tak uvidíme, čo z toho bude, keďže mám tri blogy, ktorým sa plánujem znova venovať.

Nika jo, Kodaň bola úžasná, síce sme tam boli v zime, ale boli sme na boat tripe a videli sme všetko, čo sme chceli a bolo to úplne super :)
Harrymu napadlo na chvíľu zmeniť identitu, aby Liv nemyslela na to, čo ju trápi a podarilo sa mu to :) no a nikto nečakal, že na konci dňa skončia obaja v jednej posteli :)
Mrs.Tomlinson jo užívam :) chápeš mladá bez záväzkov a detí :D čo iné by som robila :) určite sa vidíme :) my sme práve našli byt, sťahujeme sa do vlastného podnájmu, už žiaden sharehouse, takže ak by ste chceli myslím, že môžete dôjsť aj ku mne :) len sa budeme musieť na fb ešte poriadne dohodnúť, ale teším sa na vás :)
to je pravda občas človek aj keď chce pomôcť, nie je ako... Harry bol k Liv celý čas milý a všetko, čo jej povedal ju nesmierne potešilo
Damonica je smutné, keď je človek chorý a ešte smutnejšie, keď sa trápi malé dieťatko
Harry sa naozaj snažil, aby sa Liv mala dobre :)

V nasledujúcej kapitole Veríš mu ty, verím mu aj ja Harry splní Liv jeden zo snov, ktoré mu prezradila, keď si hovorili sny. Potom pôjde do práce a večer sa na večeri zoznámi so Cedricom, ktorý sa bude správať ako typický Ced. Harry z večere odíde skôr, na čo za ním zájde Liv a opäť spolu strávia celý večer.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 13. dubna 2016 v 21:29 | Reagovat

Ou ou ou, pani :D :D :D
No nemam slov :D :D proste uzasne :D :D
Oni su taki zlati :D :D
No a vobec ked opisovali svojho idelneho muza/ zenu to nesedelo na nich dvoch :D :D :D
Oplatilo sa cakat :D :D
A to s tym casom uplne chapem :D :D som s tym narovnako :/
Tak sa tesim (velmi) na dalsiu cast a na dalsi ich spolocny vecer :D

2 Ria Ria | 14. dubna 2016 v 22:25 | Reagovat

Woooo dakujem uplne super cast :-) tesim na dalsiu :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama