Challenge Accepted - 33. kapitola: Veríš mu ty, verím mu aj ja

10. května 2016 v 21:34 | Reyli |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Harry s Liv sa pomaly zbližujú vyzývajú sa a plnia si sny. Po ťažkých dňoch ktoré obaja mali, Harry chcel splniť Liv jej sen, aby na chvíľu zabudla na všetko. Obaja šli do parku, na chvíľu zmenili identitu a zahrali sa na manželov Ownerových, pričom si prezradili ich najtajnejšie sny a túžby. Obaja zistili, že túžia po láske, ktorá ich pohlcuje.




Ráno som sa prebral ako prvý. Otočil som sa na bok a naskytol sa mi pohľad na Oliver ako je schúlená pod perinou v klbku. Okamžite som si spomenul na včerajšiu noc a pousmial som sa. Prikryl som ju kúsok viac a opatrne som vstal, aby som ju nezobudil.
"Čo robíš?" spýtala sa ma Gemma, ktorá vtrhla do kuchyne ako vietor.
"Raňajky pre Oliver. Dáš si?" ukázal som jej na toasty, kým som tanier pre ňu položil na podnos.
"Ty jej nesieš raňajky do postele?" zamračila sa na mňa.
"A?" nadvihol som obočím.
"Aj s ružičkou?" vyznela ešte viac prekvapene.
"Je na tom niečo zle?" uisťoval som sa.
"Ale vôbec nie," mávla rukou, pričom sa zasmiala.
Do pohára som ešte nalial pomarančový džús, do šálky prelial horúcu kávu a vybral som sa aj s pod nosom do jej izby.
"Harry nezabudni, že dnes je piatok!" zakričala za mnou Gemma.
"Viem, tá večera," prikývol som.
"Yvonne ostáva doma, tak prestriem pre štyroch," oznámila mi.
"Pre ôsmych," opravil som ju.
"Chalani prídu tiež?"
"Samozrejme, že prídu. Nie som jediný, kto ho chce spoznať a schváliť ti ho."
"Akoby nestačilo, že mám jedného brata, ktorý sa až príliš stará," povzdychla si, síce som vedel, že je šťastná za to ako ju chalani ľúbia.
"A Niall ti odkazuje, že chce na večeru rybu!" zakričal som skôr ako som zmizol na schodoch. Opatrne som kráčal k jej izbe a nemotorne som lakťom otvoril dvere jej izby. Oliver sa za tú dobu vôbec nepohla. Podnos som položil na stolík vedľa nej a sadol si na kraj postele. Chvíľku som ju iba pozoroval ako zhlboka dýcha a potom som ju jemne zobudil.
"Koľko je... moment, čo tu tak rozvoniava?" zasekla sa, keď zacítila vôňu a otočila sa na druhý bok, z ktorého zacítila jedlo.
"Dobré ránko," usmial som sa a podal jej podnos.
"Snažím sa tváriť, že nie som vôbec prekvapená, ale..." chvíľu na mňa pozerala ako na zjavenie.
"Viem, že nie je sobota, ale neodolal som," zasmial som sa, keď sa zasekla.
"Dúfam, že teraz nečakáš večeru vždy, keď dôjdeš z turné," pobavene poznamenala.
"To rozoberieme o štyri mesiace, keď sa mi začne," odpovedal som jej.
"Ty vtedy odídeš, však?" opýtala sa ma zrazu s vážnym tónom a ja som iba prikývol.
"Pár mesiacov budem mimo mesta," dodal som a ona si zhlboka povzdychla.
"A potom, keď sa vrátiš, pôjdem preč ja."
"Možno nie," mykol som ramenami.
"Harry, toto nemôže trvať večne," pozrela sa na mňa a mňa to akýmsi spôsobom zamrzelo. Nechcel som o ňu prísť. Úprimne som si už ani nevedel predstaviť tento dom bez nej. Ona tu jednoducho patrila.
"O tom sa budeme rozprávať, keď k tomu príde. Teraz jedz, lebo to budeš mať studené," nakázal som jej.
"Nedáš si?"
"Ja už musím pomaly ísť," pokrútil som hlavou, pobozkal ju na čelo a odišiel. Pred sebou som mal ešte dlhý deň nahrávania nového klipu a albumu. Na pľac som došiel medzi prvými a hneď ma Loui vzala, aby mi urobila vizáž.
"Kde mám moju princeznú?" spýtal som sa jej, keď som nikde nevidel pobehujúcu Lux.
"Ale prosím ťa. Tá už je týždeň pri babke a odmieta sa od nej pohnúť," zasmiala sa.
"Prečo?"
"Lebo ju nechcem zaviesť k tete, ktorá jej urobila ráno praženicu."
"To je... ty myslíš... Oliver?" opýtal som sa neisto, pretože som si spomenul, že ona jej ju raz navarila a Loui iba prikývla.
"Prečo ju k nej nechceš doniesť?" nechápal som.
"Nepoznám ju a nechcem ju otravovať. Veď poznáš Lux a jej rozmary."
"Daj mi adresu, kde je. Skočím po ňu a vezmem si ju domov."
"To nemusíš Harry."
"Ja chcem," prikývol som a podal jej papier s perom.
Nakoniec sa natáčanie posunulo až o deň neskôr, pretože producent nemal všetky potrebné materiály na nahrávanie. Derreck, ktorý nám mal dať vedieť, že celý ten klip bude o spomienkach nášho života a bude sa natáčať aj s našími rodičmi na všetko zabudol. A my sme mali na krku úlohu zohnať čo najviac fotografií z nášho života od detstva.
Domov som dorazil až večer, kedy už večera mala dávno prebiehať. Vonku však lialo ako z krhle a na diaľnici bola zápcha. A síce som prešiel iba od auta k domu, bol som celý premočený.
"Už je asi tu," započul som hlas Gemmy a následne sa smiech, ktorý som už počul pri dverách utlmil. Rukou som si prešiel po mokrých vlasov a vstúpil do salónu, kde na gauči sedeli obe aj s chalanom, ktorého som videl aj v triede, keď som tam neohlásene vtrhol.
"Meškáš," pozrela na mňa prísne Gemma.
"No som tu," odvetil som a vykročil som k nim. Cedric sa okamžite postavil a Gemma s Oliver si vymenili pohľady.
"Dúfam, že kvôli mne neumierate od hladu," poznamenal som a prešiel okolo gauča, aby som sa dostal k nim.
"Keďže sme predpokladali tvoje meškanie skočili sme do Mc Donaldu," odvetil Cedric a ja som podvihol obočím. Vôbec nevyzeral, akoby mal trému alebo pocit neistoty. Práve naopak, bol až príliš uvoľnený a spontánny.
"Som Harry," podal som mu ruku po chvíľkovom zaváhaní.
"Cedric," odvetil a stlačil mi ju silnejšie ako som predpokladal. Ďalšie gesto, ktoré ma prekvapilo, pretože som vedel, že od stisku ruky sa dá veľa o človeku zistiť. A u neho bolo isté, že je si istý sám sebou, no ešte som si vôbec nebol istý, či je to dobré alebo nie.
"Idem teraz do sprchy. Chalani prídu o chvíľku," oznámil som.
"Vlastne oni neprídu," odvetila mi Gemma a ja som v polke ceste zastal.
"Volala som im a vysvetlila som im, že bude lepšie, ak neprídu," dodala.
"Prečo si to urobila?" nechápavo som pokrútil hlavou.
"Pretože ty si môj brat Harry. A síce si cením, čo všetko pre mňa robia a ako sa starajú, chcem aby si Cedrica spoznal najprv iba ty."
"Mala si sa ma na to najprv spýtať."
"Nesúhlasil by si."
"Ako vieš, že by som nesúhlasil?"
"A súhlasil?" nadvihla obočím.
"Nie, ale..."
"Tak vidíš," skočila mi do reči.
"Idem radšej do tej sprchy. Priprav zatiaľ na tú večeru, že ju máme rýchlo z krku," odvrkol som, pretože som bol na ňu za to, čo urobila kúsok nahnevaný. Nemala na to právo. Chalani sú pre nás ako rodina a pre mňa je ich názor dôležitý. Takto by som mal ďalšie 4 nezaujaté pohľady na toho chalana. No teraz som bol na to úplne sám, pretože na Oliver som sa v tomto nemohol spoľahnúť, keďže je to jej kamarát.
"Takže hovoríš, že si Francúz?" uisťoval som sa pri večery, pričom som si pozorne všímal moju sestru. Bola z neho úplne hotová a to ma desilo. Po poslednej skúsenosti som si sľuboval, že jej už nedovolím sa do nikoho bezhlavo a hlavne rýchlo zamilovať.
"Narodil som sa vo Francúzku, no moja mama má korene aj tu v Anglicku," prikývol.
"Čomu sa venuješ?" pýtal som sa ďalej.
"Robím všetko. No najradšej mám iba také poflákovanie sa s kamarátmi, nič nerobenie a leňošenie."
"Takže nič nerobíš?" podvihol som pozorne obočím.
"Popritom študujem a zaujímam sa o tvoju sestru," pozrel sa na ňu, pričom sa chytili za ruky a ja som si musel odkašľať, aby som získal jeho pozornosť späť.
"A čo po škole?"
"Uvidím, čo mi život prinesie," pokrčil ramenami a mne sa z jednej strany páčilo, aký je flegmatický. Dokonca som sa v ňom videl. Bol som presne rovnaký ešte pred tým ako som sa prihlásil do X- factoru.
"No máš nejaký ten cieľ, ktorý chceš dosiahnuť však?"
"V prvom rade dokončiť školu. To bude fajn," zasmial sa.
"To zvládneš ľavou zadnou. Cedric je jeden z najinteligentnejších ľudí akých poznám," poznamenala Oliver.
"Veď vidím," neodpustil som si poznámku. Po pol hodinke som sa nakoniec ospravedlnil, lebo na mňa padala únava a ešte som musel pohľadať fotografie, ktoré môžu poslúžiť ako materiál na zajtra.
"Prečo si odišiel?" opýtala sa ma Oliver, keď prišla do mojej izby. Práve som z pod postele vyťahoval veľkú krabicu, v ktorých som mal uložené veci z detstva.
"Musím ešte pracovať," odvetil som a sadol si na zem.
"Nebojíš sa ju nechať s ním samú?" spýtala sa a sadla si na posteľ.
"Veríš mu a ja verím tebe," pokrčil som ramenami akoby to bola samozrejmosť. No pre mňa to bolo normálne, síce som to nedokázal pochopiť.
"Čo to je?" nahla sa ku mne, keď zbadala ako otváram zaprášený fotoalbum, ktorý ležal na vrchu krabice.
"Potrebujem fotografie na zajtrajšie natáčanie klipu," odvetil som a začal som listovať. Oliver si sadla vedľa mňa a prstom mi ukazovala, ktoré by sa mohli použiť.
"Musí to byť zábava natáčať taký klip."
"To aj je. Jedna z mojich obľúbených vecí," priznal som sa.
"O čom vlastne tento klip bude?" vyzvedala.
"O spomienkach zo života. Prvý krát sa v klipe objavia aj členovia rodiny."
"Aj Gemma?"
"Nemyslím, že by do toho šla. Po tom všetkom si myslím, že radšej bude chcieť byť v ústraní."
"Takže tvoja mamina?" uisťovala sa.
"Uhm, príde zajtra večer. Už som s ňou volal," spokojne som sa usmial.
"Ona príde sem?" nadvihla obočím.
"Nemusíš mať kvôli nej stres. Je to tá najúžasnejšia žena na svete."
"O tom nepochybujem," usmiala sa a ja som z krabice vytiahol ďalší album, v ktorom sme spoločne začali listovať. Ani neviem ako, ale celé hodiny som Oliver rozprával príbeh u skoro každej z fotografií. Od fotky, na ktorej som prvýkrát prehovoril a podarilo sa mi vysloviť akurát slovo KOČKA, cez moju snahu vyštverať sa na traktor na ranči môjho nebohého pradedka, až po narodeninovú tortu mojej sestry, na ktorú som skočil z trucu, že ja nemám žiadnu.
"Už by som mala ísť," šepla unavene, keď sme sa dostali k poslednej strane.
"Asi ťa nudím, čo?" zasmial som sa.
"Nie. Iba je pol tretej ráno," zívla si a postavila sa zo zeme, pričom sa rukou podoprela môjho ramena.
"Nechceš tu ostať spať?" opýtal som sa skôr ako som premýšľal nad tým a ona prekvapene pozrela.
"Nechceš, aby sme sa rovno presťahovali do jednej izby?" odvetila mi pobavene otázkou.
"Prečo nie?"
"To bol iba vtip."
"No nápad to nie je zlý," usmial som sa a ona pokrútila hlavou.
"Už pôjdem," zamierila si to k dverám.
"Takže neostávaš?" znova som ju zastavil a dúfal som, že nakoniec bude súhlasiť.
"Chceš, aby som ostala?"
"Inak by som sa ťa na to nepýtal," postavil som sa zo zeme.
"Tak fajn," povzdychla si s úsmevom.




A/N: ďakujeme za komentáre :) budúci týždeň sa sťahujeme do nového, takže pravdepodobne nebudeme mať ešte internet a neviem, kedy bude časť, no pokúsim sa len čo budeme ako tak zabývaní :)
Nika som rada, že sa ti časť páčila :) myslím, že im dvom ešte nedošlo, že to sedelo na toho druhého, no buduje sa medzi nimi veľmi silné puto :)
Ria dúfam, že sa ti časť páčila :)

V nasledujúcej kapitole Posteľ je to jediné, čo som ochotná zdieľať uvidíme, ako sa Liv rozhodne a či ostane spať u Harryho. Chlapci začnú natáčanie klipu k Story of my life, takže Liv sa spozná s rodinami ostatých a taktiež s Harryho mamou, všetci spolu strávia popoludnie v štúdiu, kde sa Liv bude šantiť s malou Lux a v kapitole sa objaví niekto, pred kým bude chcieť Harry ochrániť Liv za každú cenu.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 11. května 2016 v 20:00 | Reagovat

Uuuuu pani :D :D Nejak sa nam to tu rozbieha :D :D i ked ""Posteľ je to jediné, čo som ochotná zdieľať" neznie velmi dobre :(
Ranajky do postele :P :D
Ale ta vecera dopadla lepsie ako som cakala :) :D
Tak som zvedava na Anne a rodiny chalanov :D a hlavne predkym chce Harry ochranit Liv... :D :D
...tak dufam, ze sa zabyvate co najskor ;) :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama