Challenge Accepted - 34. kapitola: Posteľ je to jediné, čo som ochotná zdieľať

7. června 2016 v 18:08 | Sophie |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Harry a Liv si pomaly medzi sebou budujú silné priateľstvo, ktoré im obom pomáha v situáciách, ktoré by sami nezvládli. Jeden druhému navzájom veria a napriek počiatočným nezhodám sa naučili s tým druhým vychádzať a jeden pre druhého by urobili čokoľvek. Gemma si po útrapach s Leom našla cestu k Cedricovi, s ktorým sa však chcel Harry spoznať a síce to vyzeralo všelijako, večera dopadla celkom dobre. napokon z nej však odišiel skôr, aby prezrel fotky ku klipu, ktorý idú natáčať a Liv sa vybrala za ním, aby mu pomohla.




"Chceš, aby som ostala?" pozrela som na Harryho, keď sa ma vlastne druhýkrát spýtal, či neprespím v jeho izbe.
"Inak by som sa ťa na to nepýtal."
"Tak fajn," povedala som napokon s úsmevom. Neviem, čím to bolo, ale cítila som sa pri ňom naozaj v bezpečí. "Ehm... len sa skočím prezliecť."
"Dobre," usmial sa a šiel k šatníku. Odbehla som k sebe do izby, hodila som na seba tielko a šortky a šla som späť k nemu. Zvláštne na tom bolo, že mi vôbec nepripadalo čudné, že idem spať k nemu. Pred jeho izbou som zastala, zaklopala a vošla dnu. Harry bol len v pyžamových nohaviciach a práve odkladal albumy.
"Vau," vybehlo zo mňa, keď sa otočil.
"Tá hruď?" spýtal sa s oslnivým úsmevom.
"Tie kerky," rozosmiala som sa.
"A čo hruď?" nadvihol jedno obočie a neušlo mi, ako ma prešiel pohľadom.
"Ujde," mykla som ramenami s úsmevom a šla som k posteli.
"Už ti niekto povedal, že si drzá ako opica?" spýtal sa ma, keď sme si ľahli.
"Nie, myslím, že si prvý. Všetci ma majú za milú úžasnú láskavú dobrú a slušnú," menovala som, pričom som sa pritúlila k nemu a hlavu som si položila na jeho hruď.
"Tak to asi ešte nepoznajú tvoje skutočné ja," objal ma okolo ramien.
"Asi nie," povzdychla som si. "Dobrú noc, Harry."
"Dobrú noc Oliver," pobozkal ma do vlasov.
"Harry?" ozvala som sa po chvíľke.
"Hm?"
"Zhasneš?"
"Myslel som, že sa bojíš tmy," pošepol a pohladil ma po vlasoch.
"S tebou sa nebojím," zamumlala som a pritisla som sa k nemu bližšie. Harry sa na chvíľu natiahol k nočnej lampe, ktorú vypol. Položila som mu dlaň na hruď a tlkot jeho srdca ma po chvíli uspal.
Keď som sa ráno prebudila, ležala som na boku, čelom k Harrymu, ktorý ešte spal. Chvíľu som ho s úsmevom pozorovala. Vlasy mu jemne padali do očí, tak som k nemu vystrela ruku a prešla som mu po nich. Po chvíli sa pomrvil a otvoril oči.
"Dobré ráno," usmiala som.
"Aj tebe dobré ráno," povedal s úsmevom. "Už musím vstať, však?"
"No neviem ako ty, ale ja vstávam určite," zasmiala som sa.
"Ešte nie," namietol, pričom ma chytil za ruku, ktorú som mala položenú na vankúši. "Koľko je hodín."
"Pol deviatej."
"To je ešte hlboká noc," sťažoval sa.
"Keď sme o pol tretej mali ešte deň, nemôžeme sa sťažovať," zasmiala som sa, no zívla som, lebo aj mne sa chcelo spať.
"Ha!" vysmial sa mi Harry.
"No čo, ja nevravím, že sa mi nechce ešte spať, lebo chce, ja vravím, že vstávam. A že idem do sprchy," povedala som odhodlane.
"To bolo pozvanie?" zasmial sa.
"Človek ti dá prst a ty chceš celú ruku," pokrútila som hlavou.
"Nie, človek mi dá posteľ a ja chcem sprchu, to je rozdiel," odvetil mi pobavene, čím ma rozosmial.
"Posteľ je to jediné, čo som ochotná zdieľať."
"A raňajky? Gauč? Deku?" smial sa ďalej.
"S tebou sa dnes nedá rozprávať. Si príliš... hm... veselý." Víťazne som sa usmiala, keď som našla to správne slovo. Vedela som, prečo je taký. Dnes príde jeho mamina a on sa na ňu tak veľmi teší.
"Zlato, ak nepôjdeš do tej sprchy, tak do nej o chvíľu pôjdeme spolu," varoval ma.
"Tak to aby som si švihla," so smiechom som vstala a vybehla do kúpeľne.

Len čo som došla do kuchyne, začala som chystať raňajky. Dala som zohriať mlieko, lebo som mala chuť na kakao a začala som robiť cesto na wafle. Keď som ich už dávala piecť, dvere na kuchyni sa otvorili.
"Bré ránko."
"Aj tebe," usmiala som sa na Gemmu, ktorá pozrela, čo robím a hneď šla k chladničke, aby vybrala ovocie, nutelu, džem a šľahačku.
"Čo hovoríš na včerajšiu večeru?"
"Chvíľu som sa fakt bála, ako dopadne, lebo Cedric bol... typický Cedric, čo je ale podľa mňa dobre, bol sám sebou a to mu dáva body k plusu. A myslím, že Harry je ohľadne Ceda v pohode," odvetila som jej, na čo sa na mňa s nádejou v očiach usmiala.
"Vážne?"
"Vážne. Myslím, že s tým dokáže žiť. A Ced ťa má naozaj rád. Len čo s ním Harry strávi viac času, nebude to problém."
"A len čo ho schvália chalani," povzdychla si nervózne. "Je to ako mať ďalších súrodencov. Občas je to šialené, no aj tak ich milujem."
"Chápem," pritakala som, pričom som ďalšie wafle preložila už upečené na tanier.
"Dobré ráno," vošiel do kuchyne Harry a oči mu zablysli, keď zbadal, čo s Gemmou pripravujeme. "Mňam, wafle... a máme aj kakao," nadchýnal sa a vtom sa ozval zvonček. Harry s Gemmou sa na seba pozreli a okamžite obaja vystrelili ku dverám. Po chvíli som len počula nadšené hlasy a Gemmine výskanie.
"Mami!"
"Och deti, rada vás vidím," začula som veľmi príjemný hlas.
"Aj my teba," hovoril Harry nadšene.
"Si píš! A kde je Robin?"
"Ostal doma, pracovať."
"A prečo si nám nepovedala, že prídeš teraz, čakal som ťa trocha neskôr, mohli sme po teba prísť," hovoril Harry a hlasy sa približovali ku kuchyni.
"Prišla som autom, zlatko," odvetila ich mama a v tom všetci traja vošli do kuchyne.
"Mami, toto je Oliver," povedal jej Harry.
"Olívia," napomenula ho Gemma.
"A toto je naša mamina," dokončil Harry, ktorý si neodpustil pretočenie očami, čo však Gemma našťastie nevidela.
"Dobrý deň pani Stylesová," usmiala som sa na ňu a podišla som k nej, aby som jej podala ruku, no ona ma zaskočila.
"Aké dobrý deň a aké pani Stylesová, prosím ťa, my sa už poznáme, volali sme spolu, hovor mi Anne," okamžite ma objala a ja som prekvapene hľadela na Harryho a Gemmu, ktorí sa usmievali.
"Dobre, Anne," usmiala som sa na ňu.
"Mami raňajkovala si?" pozrel na ňu starostlivo Harry.
"Mala som kávu a croissant."
"A dáš si s nami wafle?" usmiala sa na ňu Gemma.
"Pravdaže si dám."
Všetci štyria sme sa posadili k stolu a pustili sme sa do raňajok. Anne pochválila wafle a potom sa na chvíľu zháčila.
"Harry, zlatko, kedy máme byť v štúdiu?"
"Až poobede. Dnes len budeme všetci pripravovať fotky, aj keď neviem, ako si to Ben predstavuje a natáčať začneme pravdepodobne zajtra alebo pozajtra, lebo chce pripraviť rekvizity," vysvetlil jej Harry, ktorý sa potom otočil na mňa a na Gemmu. "Pôjdete do štúdia tiež, však?"
"Jasné, bro, budú tam všetci, to si nenechám ujsť," usmiala sa naňho Gemma.
"Oliver?"
"Eh..."
"Jasné, že ide," odvetila za mňa Gemma a ja som sa pustila do ďalšej wafle.

Po raňajkách som sa odobrala do svojej izby, aby som Harrymu a Gemme dopriala priestor s ich maminou. Chvíľu som premýšľala nad tým, čo robiť a napokon som sa rozhodla, že nič, tak som si len zapla hudbu, dala do uší slúchadla a hodila som sa na posteľ. Asi o pol hodinu som pocítila, ako mi niekto z jedného ucha slúchadlo vybral a vedľa postele kráčal vyškierajúci sa Harry, ktorý ale okamžite zvážnel.
"Oliver? Ty s nami nechceš ísť?"
"Čo?"
"Keď som sa spýtal, tak si sa zasekla a odpovedala Gemma."
"Nie, žeby som nechcela, ale vy ste rodina a budú tam vaši príbuzní a vy a podľa toho, čo si vravel bude tento klip taký rodinný a..."
"Ty si rodina a ja ťa tam chcem."
"Dobre."
"Dobre?"
"Uhm," prikývla som.
"Ale uvedomuješ si, že to točíme skoro celý týždeň?"
"Eh... tak... vyzerá to tak, že nepôjdem do školy," rozosmiala som sa. Harry na mňa chvíľu hľadel a potom sa začal smiať tiež. Vypla som hudbu, vzala som si svetrík a spolu s Harrym sme zišli dole, kde už čakali Anne s Gemmou.
Kým sme šli do štúdia, kde sa to malo natáčať, pozerali sme si fotky z albumov, ktoré doniesla Anne. S Gemmou sme sedeli vzadu v aute, kým Anne sedela vedľa Harryho, ktorý šoféroval, pozerala tie obrovské albumy a posúvala nám dozadu fotky.
"Ale no tak, už prestaňte..."
"Musím uznať, že si bol nádherné dieťa," rozplývala som sa nad fotkami malého chlapčeka s krásnymi veľkými očkami.
Asi po pol hodine sme dorazili na miesto. Keď Harry zaparkoval, vystúpili sme z auta a šli sme za ním. Gemma vyzerala natešene, Anne s Harrym kráčali vedľa seba a niečo hovorili a po chvíli sme došli do obrovskej miestnosti.
"Harry, tak tu si."
"Ben ahoj," pristúpil k nemu Harry, podal mu ruku a objali sa. "Toto je moja mamina, bude v klipe, Gemmu poznáš a toto je Oliver, moja kamarátka."
"Som rád, že vás spoznávam," usmial sa na mňa a na Anne, zatiaľ čo mi Gemma pošepla, že Ben je producent klipu.
"Sme prví?"
"Nie, nie, už je tu..."
"Zayn!" skríkol Harry a zvítal sa so Zaynom. "Waliha, ahoj," pozdravil holku vedľa neho, ktorá bolo očividne Zaynova sestra.
Do pol hodiny dorazili úplne všetci. Niall s jeho bratom, Liam a celá jeho rodina. Anne sa radostne zvítala s Liamovou maminou, s ktorou sa okamžite objali a ktorá bola úplne skvelá, Louis s jeho starými rodičmi, ktorí mali byť v klipe a všetci doniesli hromadu fotiek. Cítila som sa tam ako na úžasnom rodinnom zraze, kde boli všetci nadšení z toho, že sa vidia a že sú spolu. Bolo to skvelé. Plné pozitívnej energie.
"Takže, keď sme všetci a máme dosť fotiek," začal Ben a usmial sa na kopu, ktorú mal pred sebou. "Môžeme ich začať pripevňovať a zajtra by sme vytvorili kulisy. Kto chce pomôcť, je vítaný," povedal nám a my sme sa pustili do práce. Všetci sme pripevňovali fotky na špagáty, ktoré sme mali rozvešať po hale.
Asi po hodine pripevňovania fotiek odišli Louisovi starí rodičia, Liamovi rodičia a Harryho mama do mesta a nás nechali tam. Niekto zo štábu sa podujal skočiť po obed a prišiel s horou krabíc, v ktorých bola pizza. Len čo sme dojedli, pustili sme sa do toho zas. Tých fotiek bolo neskutočne veľa.
"Niall, to si čo robil na tejto fotke?"
"Myslím, že som skúšal vliezť do škatule od telky," povedal a my sme sa rozosmiali, keď nám Waliha podala fotku, na ktorej sa Niall zasekol v škatuli pri vianočnom stromčeku.
"Loui, tu si aký zlatý," ukázala som fotku, ktorú som mala v ruke. Louis tam objímal svoju sestru a hrdo sa usmieval do foťáka.
"Harry, ty si tu ťažký frajer," zasmial sa Liam a ukázal nám fotku, ktorú sme s Harrym vybrali včera. Harry mal vtedy asi rok, v ústach mal cumlík, na rukách rukavice a na hlave klobúk a vyzeral tam neskutočne rozkošne.
Pripevňovanie fotiek nám zabralo celý deň, keďže tých fotiek bolo asi sedem tisíc. Nechápem, odkiaľ sa nabrali. Niektoré priniesli chalani a niektoré sa dotlačili z CD, DVD a USB z čias, keď už boli chalani väčší a tak keď sa nám kôpka trocha zmenšila, zrazu priniesol niekto čerstvo vytlačené fotky a bola zasa väčšia.
Okolo pol siedmej večer sme ich už našťastie mali pripevnené všetky a tak sme šli pomôcť s ovešaním miestnosti, v ktorej mali byť. Na tie najvyššie miesta šli ľudia zo štábu a my sme lepili okraje. Tam, kde sme dosiahli. Robila som akurát jeden výklenok, všetci ostatní šli večerať, ale chcela som ho dokončiť. Hore som však nedostala, tak som si pritiahla prenosné schodíky, ktoré som roztiahla a vyštverala som sa na ne, aby som mohla pripevniť najvrchnejší špagát. Keď som už schádzala dole, zle som položila nohu a padala som dole.
"Mám ťa," začula som Harryho chrapľák, keď som mu dopadla akurát do náručia.
"Ďakujem," povzdychla som si a hneď na to som sa naňho usmiala, keby tam nebol, tak sa strepem. Harry ma však zachytil a tak sme teraz stáli v objatí.
"Nemáš za čo," usmieval sa na mňa on. "Nie, žeby som ťa nerád chytal, ale prečo si sa nezachytila niečoho?"
"Nechcela som to strhnúť," odvetila som úprimne, na čo sa rozosmial.
"Ty si neskutočná," pokrútil hlavou a začesal mi vlasy za ucho.
"Ehm, ehm," odkašľal si za nami Liam. "Nechcem rušiť, pokojne sa objímajte ďalej, ale keď si nepohnete, neostane vám nič z večere."
"Ale no, strepem sa zo schodíkov a ešte mám aj ostať hladná?" zasmiala som sa. Liam pozrel na mňa, na Harryho, na schodíky vedľa mňa a potom pobavene pokrútil hlavou.
"Samovrah."
"Hej, bola to nehoda!" ohradila som sa so smiechom.
"Ešte, že šiel Harry okolo," podotkol.

V nedeľu sme šli po raňajkách hneď do štúdia a dorazili sme poslední. Keďže Ben chcel, aby to bolo autentické, na vytváraní kulís sa podieľali aj chalani aj rodiny, hoci nie všetko, čo tam bolo, bolo presne rovnaké, ako byť malo. Louis sa smial, že Vianočnú pohľadnicu, ktorú našiel na polici, nikdy predtým nevidel, no aj tak ju tam nechal.
S Gemmou sme akurát stáli v miestnosti, ktorá sa menila na obývačku Louisových starých rodičov a pozerali sme na to, ako tam priniesli gauč, keď mi zazvonil mobil. Čakala som, že to bude Baška, keďže som vedela, že mi niekto volá cez skype, no to, že mi volá mamina ma prekvapilo. Ukázala som Gemme mobil a odišla som do miestnosti, kde boli rozvešané fotky.
"Áno mami? Deje sa niečo?"
"Nie. To nemôžem zavolať vlastnej dcére bez toho, aby sa niečo dialo?"
"Tak som to nemyslela, len mi väčšinou nevoláš, keď som iba na mobile."
"Chcela som ťa počuť, zlatko. A uistiť sa, že si v poriadku."
"Som, prečo by som nebola?"
"Ako sa mi máš," zmenila tému.
"Dobre, maminka. Vy sa ako máte?"
"My tiež fajn, Peťkovi chýbaš. Vždy sa pýta, kedy už prídeš, ale to iste vieš od Bruna. V práci je všetko v poriadku, doma tiež. Kupovali sme novú mikrovlnku, na starej odpadli dvierka. Ockovi ostali v rukách, keď si šiel prihriať jesť," hovorila a ja som sa rozosmiala.
"Máte tam teda veselo."
"Ani nie, srdiečko. Vieš, že idú Dušičky. Už len dva týždne. V piatok som bola objednať vence. Vieš, že pre tvoju sestru chcem s káliami. Boli to jej najobľúbenejšie kvety," hovorila mamina a počula som jej na hlase, že už jej je clivo.
"Viem mami," odvetila som s povzdychom a sadla som si na zem.
"Keby si tu aspoň bola pri mne, tak by sa tie dušičky dali ľahšie zniesť. Tento rok budú obzvlášť smutné. Nebudem mať pri sebe moju Stelu, ani teba," povedala smutne a ja som vedela, že jej už tečú slzy.
"Maminka, budeš mať pri sebe Bruna a Soničku a bude pri tebe Peťko. Stela zomrela dávno a..." chcela som jej povedať, že Stela je určite na lepšom mieste, no skočila mi do reči.
"To ale neznamená, že mi chýba menej, to neznamená, že jej strata ma menej bolí, Olívia. Nevieš, aké to je, keď ti uprostred noci volajú, aby ti povedali, že tvoja jediná dcéra, svetlo tvojho života, kúsok teba, zomrel."
"Mami, ja som to tak nemyslela..."
"Tvoja sestra mi bude chýbať do konca života," hovorila ďalej a potom sa srdcervúco rozplakala a ja som ju nevedela utíšiť.
"Olívia?" začula som nahnevaný otcov hlas. Olívia mi hovoril, len keď sa na mňa hneval. "Čo si spravila tvojej mame? Prečo plače?"
"Nič som jej nespravila," bránila som sa. "Hovorili sme o Stele..."
"Olívia, ja ťa vážne nespoznávam. Ako môžeš byť taká necitlivá. Vieš, aké je pre tvoju mamu ťažké toto obdobie."
"Ja som..." snažila som sa niečo povedať, no stále ma prerušoval.
"Čo sa to s tebou deje? Správaš sa ako odtrhnutá z reťaze."
"Správam sa normálne."
"Normálne? Nadávanie, tetovanie, verejné prehlásenia, kde útočíš na druhých ľudí, ktorí za to nemôžu, tomu ty hovoríš normálne? Zneucťovanie pamiatky tvojej sestry je normálne?"
"Oci," šepla som, pričom mi z očí vypadli slzy.
"Olívia, musím končiť. Tvoja matka ma potrebuje. Prosím ťa, daj sa dokopy," povedal mi prísnym hlasom a zložil. Mobil som položila na zem vedľa seba, kolená som si pritiahla k brade, aby som ich mohla objať rukami a hlavu som si zložila na ne.

"Olie?" začula som po chvíli detský nadšený hlások.
"Lux, ahoj," pozrela som na ňu a zotrela som si slzy.
"Pjeco pjakas?"
"Neplačem, zlatíčko," usmiala som sa na ňu.
"Mosem hopat tu?" ukázala na miesto vedľa mňa.
"Pravdaže. A tvoja mamka vie, kde si?"
"Aňo," vycerila na mňa zúbky a sadla si ku mne. "Aha, čo Lux má," otvorila rúčku a ja som v nej zbadala jeden z tých malých mikrofónov, ktoré sa pripevňujú na oblečenie.
"Odkiaľ to máš?"
"Lux sa hjala s Hallym a na zemi bolo," vysvetlila mi.
"A Harry je kde?"
"Uteká za Leem."
"Za Liamom?"
"Aňo," usmiala sa na mňa, keď som pochopila, koho myslí.
"Prečo?" nechápala som.
"Bo Lee nečel dať Hallymu kakao," odvetila vážne po chvíli zamyslenia, na čo som sa rozrehotala. Bola rozkošná.
"Lux tu si, všade som ťa hľadala." Prišla k nám Lou a pozrela na svoju dcéru, ktorá sa na ňu spokojne usmievala.
"Šak som s Olie," odvetila jej, pričom roztomilo rozhodila ručičkami, na čo sme sa aj s Lou začali smiať. "Mami? Mosem sa hjat s Olie?"
"Neviem Lux. Nemôžeme predsa tetu otravovať," odvetila jej, pričom Lux hneď pozrela na mňa. Myslím, že tento šteňací pohľad ju učil Harry.
"Neobťažujete. Vôbec. Rada budem s Lux, teda, keď to nebude vadiť tebe, predsa len som cudzia osoba a nepoznáš ma."
"Zatiaľ," pousmiala sa. "Ale veľmi rada to zmením a spoznám ťa. Mojej dcére sa veľmi páčiš, spomína ťa od tej party u Harryho."
"Olie ujobila Lux plazenicu," zatlieskala malá, pričom ma chytila za ruku a ťahala ma so sebou preč. Došli sme k ostatným. Louisovu izbu práve dokončili a vyzerala presne ako na fotke.
"Vau."
"Liv, kam si nám zmizla?" spýtal sa ma Liam.
"Bola som len vedľa. A počula som, že si nechcel dať Harrymu kakao."
"Kto..." začal a potom uvidel Lux, ktorá stála pri mne. Okamžite k nej priskočil a vzal si ju na ruky.
"Ty malý bonzáčik," začal ju štekliť a ona sa smiala.
"Lee, daj ma dolu."
"Tu je moja princezná," začula som Harryho. "Kde si bola?"
"S Olie," odvetila mu, pričom sa rozosmiala.
"Pusinku, inak ťa nepustím," povedal jej Liam. Malá našpúlila ústa a dala mu pusu.
"Hej a ja čo?" ozvali sa štyri ďalšie hlasy.

Tesne pred jednou bola dokončená aj Zaynova izba. Keďže to bola detská izba a bolo tam kopec hračiek, chalani sa zblbli a začali sa s nimi naháňať. Hrali sa s robotom, s nejakými postavičkami a my sme sa na nich bavili.
"Chalani?" ozval sa asi po pol hodine Ben.
"Áno?"
"Nevideli ste Walihin sveter?"
"Ja mám svoj na sebe," povedala mu Waliha.
"Ale ja myslím ten, ktorý máš ma na natáčaní," odvetil jej.
Asi o desať minút sme zistili, že sveter nikde nie je a oni ho potrebovali k vytvoreniu autentickosti na fotke. Preto mala Waliha mať rovnaký ako pred rokmi.
"Ukážte mi niekto tú fotku," ozvala som sa. Sedeli sme na gaučoch v spoločenskej miestnosti, pričom Lux mi sedela na kolenách.
"Tu je," podala mi ju Waliha.
"Dajte mi hodinu."
"Dokážeš to spraviť?"
"Jasné, Ben, len mi dajte hodinu," vstala som a posadila som Lux na gauč.
"Mosem tež?" pozrela na mňa malá.
"Ideme s tebou," usmiala sa na mňa Lou. Šli sme ich autom, keďže tam mala sedačku. Celý čas sme sa rozprávali a ja som jej hovorila o mojom Peťkovi a o všetkom, čo stihol povyvádzať a ona hovorila o Lux, ktorá sa vzadu smiala a veselo sa zapájala do rozhovoru. Zamilovala som sa do nej. Úplne.
Skočila som len do dvoch obchodov. Do second handu, kde sme s Yvonne chodili a do obchodu k Jasonovi. Keď ma uvidel, široko sa na mňa usmial.
"Ahoj."
"Ahoj."
"Ajoooj," upútala na seba pozornosť Lux, ktorá cupkala vedľa mňa a hneď za ňou vošla do obchodu Lou.
"Kto je táto malá princezná?" usmial sa na ňu Jason, ktorý si pred ňu čupol.
"Lux a toto je jej mamina Lou. Lou, Lux, to je Jason," odvetila som s úsmevom.
"Teší ma." Lou si s ním potriasla rukou.
"Potrebujete niečo alebo si šla okolo a chcela si ma vidieť?"
"Potrebujeme niečo," odvetila som so smiechom a potom som pokračovala, "čo ale nevylučuje, že som ťa chcela vidieť. Ehm každopádne, potrebujem niečo, aby som mohla urobiť toto," ukázala som mu fotku malej Walihy a Zayna.
"Skočím ti po to, kým by si to našla sama, trvalo by ti to večnosť."
"Ďakujem."

Na svetri som začala pracovať už v aute. Našťastie sme v obchode našli sveter, ktorý vyzeral dosť podobne a stačili len malé úpravy. Myslela som si, že ideme priamo do štúdia, no Lou zazvonil telefón.
"Ouch. Aha, jasné, chápem. Dokedy tam bude? Uff, no pokúsim sa. Jasné, okej, potom mi prezvoň. Maj sa," zložila a otočila auto.
"Kam ideme?" pozrela som na ňu.
"Volal Hally?" spýtala sa Lux.
"Volal," prikývla jej a potom sa otočila na mňa. "Na Harryho mám iné zvonenie, lebo Lux sa táto melódia páčila."
"Aha. A čo chcel?"
"Aby sme kúpili jedlo," odvetila mi. Prikývla som a nevenovala som tomu pozornosť, kým sme neprešli päť rôznych reštaurácii, no ani v jednej sme nič nekúpili.
"Čo vlastne chcel Harry?"
"Eh, no on chcel... chcel niečo sladké."
"Tu mali palacinky."
"Ale on..."
"Dobre, čo sa deje?"
"Nechcel, aby si to vedela," povzdychla si porazene.
"Aby som vedela čo?"
"Prišiel Derreck."
"Aha," šepla som. "A prečo tam nejdeme?"
"Poprosil ma, aby som ťa držala, čo najďalej od štúdia, kým Derreck neodíde."
"Môžeme sa vrátiť."
"Ale..."
"Lou, buď tam pôjdem s tebou alebo pôjdem metrom."
"Tak fajn," prikývla.

"Tu je to," podala som Benovi sveter, ktorý som stihla dokončiť, kým sme došli. Lou nechala malú pri mne a ona šla za Harrym, aby zistila, či tam Derreck ešte je.
"Olie ho ujobila šama," zasmiala sa malá.
"A vyzerá dobre. Ďakujem."
"Nemáš za čo."
"Ideme?" pozrela na mňa malá.
"Poďme," vzala som ju na ruky. Prešla som len pár krokov a pred sebou som zbadala Derrecka, z ktorého mi naskočila husina.
"Olívia," usmial sa falošne.
"Derreck."
"Som rád, že sa znova stretávame."
"Kiež by som mohla povedať to isté."
"Stále rovnako drzá."
"Stále rovnako nepríjemný."
"Liv? Tu ste," pribehli k nám Gemma s Walihou.
"Pozrime sa, Zaynova a Harryho sestrička pekne spolu ako jedna rodina."
"Derreck," kývli mu hlavou obe.
"Kde sú chlapci?"
"V spoločenskej."
"Skvele, verím, že vás tam môžem všetky odprevadiť."
"To nemusíš," usmiala som sa naňho. Waliha sa zachechtala a Gemme zacukali kútiky.
"Až po vás," odignoroval moju poznámku a nechal nás ísť pred sebou. Len čo sme došli do spoločenskej, chalani na nás pozreli a potom si všimli Derrecka. Harry mi pohľadom naznačil, aby som šla k nemu, tak som sa aj s malou posadila vedľa neho.
"Prečo ma nepočúvaš?" spýtal sa ma Harry, ktorý sa ku mne naklonil a mňa ovanul jeho teplý dych.
"Nevolal si mne," pozrela som naňho.
"Aj keby som ti volal, tak ma nepočúvneš," povzdychol si.
"To je pravda."
"Vy dvaja, neruším vás?"
"Rušíš," odvetila som mu a pocítila som ako mi Harry položil dlaň na boky.
"Olívia, keby som bol na tvojom mieste, tak by som radšej mlčal," varoval ma.
"Ešte, že nie si, však?" usmiala som sa.
"Derreck, chceš ešte niečo? Už si to tu predsa skontroloval a všetko ide ako má," vstúpil nám do toho Niall a odpútal na seba pozornosť. Derreck naňho pozrel s bleskami v očiach.
"Myslím si, že sám dobre viem, čo je moja práca a kontrolou kulís to nekončí. Alebo sa mýlim, Niall? Máš snáď nejaký pádny dôvod domnievať sa, že som s vami skončil? Keď budem chcieť, môžem s vami tráviť celé dni! Dávaj si sakra pozor na to, ako so mnou hovoríš!" reval naňho. Malá Lux sa ku mne bližšie pritisla. Pritúlila som si ju k sebe, pohladila som ju po vláskoch a pozrela som na Harryho. Niall len prikývol a sklopil pohľad.
"To ti robí dobre revať na niekoho?" ozvala som sa znova.
"Olívia, s tebou sa teraz nebavím," odvrkol mi.
"Oliver," šepol Harry.
"Ale ja sa bavím s tebou. Nebudeš na nich takto revať. Nie si ich zamestnávateľ, ani ich pán, oni nie sú tvoji otroci!"
"Majú so mnou zmluvu, to znamená, že vlastním ich životy," usmial sa falošne medovo a mne sa z neho urobilo nevoľno. Ako môže existovať niekto taký.
"O čom je vlastne táto schôdza?" spýtal sa Louis, v ktorom riadne vrelo.
"Prišiel som vám osobne povedať, že po dotočení klipu máte okrem pár povinnosti v televízii a na odovzdávaniach cien a samozrejme točenia ďalšieho klipu voľno. Samozrejme, ak sa niečo vyskytne, dám vám vedieť, no teraz máte pauzu medzi jednotlivými tour. A keďže vyšiel nový album, Harry," pozrel naňho. Natočila som k nemu tvár a všimla som si, že zbledol. "Myslím, že je čas na novú vážnejšiu známosť. Volá sa Kendall Jenner. Jej manažér je môj kamarát, takže už o všetkom vie. Verím, že si budete blízki. Aj keď pri tvojom živote plnom dievčat o tom vôbec nepochybujem."
"Aj ona o ňom napíše pieseň?" ozval sa nahnevane Zayn.
"Je to modelka, takže nie. Prajem pekný deň."
"To je taký parchant!" hromžili chalani.
"O čo ide?" pozrela som na Harryho.
"Poviem ti doma," šepol a dvihol sa z kresla.
Chcela som sa spýtať chlapcov, ale zavolal si ich Ben, aby s nimi prebral natáčanie a ja som s Lux prechádzala jednotlivé izby, ktoré už boli hotové, pričom som si všimla, že je akási tichšia.
"Lux? Prečo si tíško?"
"Zlý ujo," zamumlala.
"Už naňho nemysli," čupla som si k nej a pohladila som ju po vláskoch. "Poď, ideme sa pozrieť vedľa, čo tam urobili."
"Jeeej," zhíkla malá, keď sme prišli do haly, kde boli povešané fotky. Boli tam koľajnice a na nich vozík. Asi na to, aby mohli natáčať, lebo koľajnice boli v kruhu.
"Lux? Čo by si povedala, keby sme sa povozili?"
"Aňo, Lux sa povozi Olie," zvýskla malá. Posadila som sa do toho vozíka s malou na kolenách a snažila som sa ním pohnúť, no nebolo to také ľahké. Po chvíli som pocítila, že sa hýbeme.
"Harry," usmiala som sa naňho.
"Zveziem vás, dámy?" zasmial sa, pričom začal tlačiť vozík a malá sa rozosmiala.

Keď sme večer dorazili domov, čakala nás tam Anne s večerou. Zo štúdia odišla okolo tretej, hneď ako bola dokončená ich izba. Pri večery sa pýtala, čo sa ďalej dialo na sete, no Harry s Gemmou mlčali a hovorili len o tom, ako sme sa bavili. Derrecka nespomenul nikto. Večer, keď už si šli Gemma s Anne ľahnúť som šla do sprchy a keď som vyšla z kúpeľne, počula som, že dole ide telka.
"Harry?" šepla som, keď som ho zbadala na gauči. Sedel s nohami vyloženými na stolíku a neprítomne pred seba hľadel.
"Oliver," pousmial sa, keď ma zaregistroval. Prisadla som si k nemu.
"Tak o čom hovoril Derreck?"



A/N: ďakujeme krásne za komentáre :) už bývame vo svojom, máme internet, aj keď kto vie na ako dlho, keďže už párkrát vypadol :D a konečne som sa dostala k ďalšej časti :) dúfam, že vy sa máte krásne :)
Nika tej večere sa báli všetci :D no Harry má teraz Liv a verí jej, takže to dopadlo dobre :) a tie raňajky boli romantické a milé od neho :)

V nasledujúcej kapitole Viem, že ty ma chápeš sa Harry znova tak trocha poháda s Liv kvôli Derreckovi a potom si uvedomí, že takýto život, kde musí niečo predstierať ho nebaví a znova spraví hlúposť, ktorú bude ľutovať.



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 7. června 2016 v 19:29 | Reagovat

Aagghh toho Derrecka nemam rada :/ dajte mu niekto po papulke :D :D
Kendall... pani, tak som zvedava ako to s nou dopadne :D
No a rodicia Liv... no koment...
A som este zvedava co Harry zase vyvedie...
Ale to rano bolo naozaj zlateee ;) aj ten "kolotoc" a to nehovorim ako ju chytil ked padala :D :D
A mame sa uzasne :D za chvilu su prazdniny cize... :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama