Challenge Accepted - 36. kapitola: Ak by sa ti niečo stalo, zabilo by ma to

25. srpna 2016 v 22:57 | Sophie |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Po tom, ako prišiel Derreck na natáčanie a povedal Harrymu, čo od neho čaká, začal Harry premýšľať nad tým, čo by sa stalo, ak by sa tentokrát vzoprel. A keďže toho naňho bolo dosť, vybral sa na pohárik. Samozrejme neostalo pri jednom a len čo prišiel domov v hroznom stave, pohádal sa s mamou.



Stála som v obývačke oproti Harrymu, ktorý sa ledva držal na nohách a pozerala som sa naňho. V jednu chvíľu predo mnou stál opitý drzý Harry, ktorému je všetko jedno a v druhú už predo mnou stál zranený chlapček, ktorý potrebuje niekoho, kto ho bezhranične ľúbi.
"Mala ma objať, mala si ma vziať k sebe a povedať mi, že je tu pre mňa. Mala mi povedať, že jedného dňa bude všetko dobré a že ma ľúbi. Mala ma pohladiť po mojich kučerách presne tak, ako keď som bol malý a..." sypalo sa z neho a rovnako sa rozsypával aj jeho obranný mechanizmus, že mu na ničom a nikom nezáleží. "Ja jednoducho nechcem odísť do Los Angeles Oliver," vydýchol nakoniec.
"Poď sem," šepla som. Harry ku mne spravil pomalý krok. Otvorila som náruč a pevne som ho objala.
"Oliver ja..."
"Ššš, ja viem," postavila som sa mierne na špičky, keďže Harry bol odo mňa vyšší a objala som ho okolo krku, aby som ho mohla hladiť po vlasoch. "Som tu s tebou," šepla som mu. Ovinul okolo mňa svoje paže a cítila som, ako sa z neho uvoľňuje všetko napätie. Harry si schoval tvár v mojom krku, zatiaľ čo ja som ho stále hladila po vlasoch a druhou rukou som mu začala prechádzať po chrbte.
"Som sám," šepol.
"Nie si. Máš mňa. Som tu pre teba. Vždy, keď ma budeš potrebovať," šepkala som ja.
"Nevládzem, Oliver, prisahám, že viac nevládzem, toto nezvládnem," hovoril a z jeho hlasu doslova kričalo zúfalstvo. Vzala som jeho tvár do dlaní a zahľadela som sa mu do očí.
"Spolu to zvládneme."
"Budeš pri mne?"
"Navždy," prisľúbila som a Harry si znova schoval tvár na mojom krku. Ešte chvíľu sme stáli v objatí, pričom som ho hladila po chrbte a po vlasoch. Harryho dych sa upokojoval, no stále si ma silno tisol k sebe.
"Oliver?" zamumlal.
"Áno?"
"Ja..." chcel niečo povedať, no potom si len povzdychol a mlčal.
"Mal by si si ľahnúť, potrebuješ sa vyspať."
"Nie."
"Harry, no tak," šepla som a ďalej som mu ískala vlasy. "Poď si ľahnúť. Musíš sa z toho vyspať."
"Ľahneš si ku mne?" pozrel na mňa a jeho šteňaciemu pohľadu sa nedalo odolať.
"Pravdaže," prikývla som. Harry uvoľnil objatie a chcel vykročiť, no zapotácalo sa to s ním. Objala som ho okolo pása a podopierala som ho, keď sme šli hore schodmi.
"Oliver, ja nevládzem," povzdychol si, keď sme boli v polke schodiska.
"Harry, no tak, ja ťa hore nevynesiem, len pár schodov, prosím, kvôli mne."
"Tak dobre," prikývol a pomaly sme kráčali ďalej.
"Ani mi nehovor, že si takto šoféroval," povzdychla som si, keď sme došli k nemu do izby.
"Ups," vypadlo z neho.
"Harold Styles! Ako môžeš byť takto nezodpovedný!" zamračila som sa naňho, no nekričala som, lebo som vedela, že ho z toho len bolí hlava.
"Páči sa mi, že nekričíš."
"To neznamená, že sa nehnevám. Čo keby sa ti niečo stalo?"
"Derreck by prišiel o svoju bábku," zamumlal a posadil sa na posteľ.
"To už nikdy nehovor," povedala som vážne a uvedomila som si, že mám v očiach slzy. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Z hnevu na Derrecka za to, čo urobil Harrymu, z bolesti, pretože ma bolelo vidieť ho takto, pretože ma bolelo, keď sa trápil a zo strachu, lebo keby sa Harrymu niečo stalo, nikdy by som to nerozdýchala. Bol môj najlepší priateľ, vyzýval ma, chránil, staral sa o mňa. A teraz trpel. Trpel kvôli nejakému hajzlovi, ktorý si kompenzuje nejaké vlastné krivdy na piatich nevinných ľuďoch. Na mojich piatich kamarátoch. Na Harrym.
"Prečo, je to pravda," pretočil očami a snažil sa vyzliecť si naraz tričko s košeľou, čo mu nešlo, lebo sa zamotal a zaseklo sa to na ňom, keď ich zo seba naraz rval.
"Nemykaj sa," povzdychla som si a prišla som k nemu. Sedel tam zamotaný s napoly vyzlečenými vecami. "Mám v zadku, čo si myslí Derreck," hovorila som nahnevane, zatiaľ čo som mu pomáhala rozopnúť košeľu, aby mohol dať dole aj tú, aj tričko, ktoré mal pod ňou. "Ak by sa ti niečo stalo, ublížilo by to chlapcom, ublížilo by to vašim fanynkám, ktoré vás bezmedzne milujú, ublížilo by to Lou a malej Lux, tvojej sestre, Gemma by to nerozdýchala, ublížilo by to tvojej mamine, Robinovi, tvojmu ockovi..."
"A tebe?" zahľadel sa na mňa a odhodil veci na kreslo vedľa postele.
"Zabilo by ma to," vydýchla som pravdivo. Chvíľu sme na seba bez slova hľadeli. Povzdychla som si a vošla som mu rukou do vlasov. "Si moja spriaznená duša, môj najlepší kamarát, vyzývaš ma, chrániš ma, staráš sa o mňa, prijal si ma, aj keď si nemusel. Ak by sa ti niečo stalo, zabilo by ma to," povedala som potichu.
"Som rád, že ťa mám, Oliver," šepol.
"Aj ja som rada, že mám teba, ale teraz by si si mal naozaj ľahnúť," poradila som mu vážne. Harry sa hodil dozadu na posteľ a keď zbadal môj prísny výraz, tak sa rozosmial. Ležal totiž križmo na posteli s nohami na zemi. Pomaly sa vytiahol na posteľ celý a posunul sa, aby mi urobil miesto. Keď som si ľahla vedľa neho, okamžite ma silno objal.
"Nechcem tam ísť," šepol. "Nechcem."
"Ja viem, niečo vymyslíme."
"Veď ja ju vôbec nepoznám. Mám plné zuby pretvárky. Oliver, čo mám robiť?"
"Teraz si máš oddýchnuť," šepla som a rukou som mu prečesávala vlasy.
"On mi už kúpil letenku. O týždeň letím do LA. Aj ja chcem voľno. Chcem byť s rodinou, chcem mať pokoj. Aj ja chcem... ja... ja len chcem žiť normálne."
"Ššš," snažila som sa ho utíšiť, no bol priveľmi ublížený.
"Ja som nakričal na moju maminu, len kvôli nemu. Lebo ma vytočil. Ja... ja o ňu nechcem prísť, ja ju potrebujem."
"Neprídeš o ňu, tvoja mamina ťa veľmi ľúbi. Ona to chápe. Uvidíš, zajtra bude všetko lepšie, teraz spi," vravela som mu. Harry chvíľu mlčal a tak som si myslela, že zaspal. Opatrne som sa teda snažila vstať.
"Oliver, kam ideš?" pozrel na mňa tými veľkými zelenými momentálne veľmi smutnými očami.

"Obliecť si pyžamo, lebo v rifliach sa mi nepohodlne spí, o chvíľu som späť," prisľúbila som a Harry prikývol.

Opatrne som vyšla z jeho izby, nešla som však k sebe, zamierila som si to k hosťovskej, ktorá teraz patrila Anne a opatrne som zaklopala. Dúfala som, že ešte nespí.
"Ďalej," ozvalo sa.
"Anne? Môžem na chvíľu?"
"Liv, pravdaže, čo sa deje?" spýtala sa ma a položila na bok knihu, ktorú čítala.
"Ide o Harryho," povedala som úprimne a pozrela som na jej zbalené kufre. "To, čo povedal, povedať nemal, ale... on trpí a ja ho takto nemôžem vidieť."
"Čo je s Harrym?" spýtala sa a na tvári sa jej zračili obavy.
"Derreck. Ničí ho. Riadi jeho život a Harry nevládze. A bolí ho, že ste sa pohádali, trápi sa, že na teba kričal a myslí si, že ťa stratí. Mám pocit, že trocha žiarli na Gemmu, lebo s ňou si častejšie a preto je občas taký. No práve teraz trpí. Je ublížený a trápi sa a... Tvoj syn ťa potrebuje. Potrebuje svoju mamu, ktorá ho ubezpečí o tom, že všetko bude dobré. Prosím, veľmi ťa prosím, neodchádzaj. Bojím sa, že keď teraz odídeš, zlomí ho to úplne a už sa nikdy nedá dohromady."
"Nevedela som, že je to také zlé. Vedela som, že sa trápi, ale nevedela som, že až tak."
"Chýbaš mu. Potrebuje ťa pri sebe. Myslím, myslím, že z domu odišiel príliš skoro a chýbaš mu. Viem, že to nikdy nepovie, lebo je predsa chlap, ale on ťa potrebuje, potrebuje tvoje objatie, tvoje ubezpečenie, že všetko bude dobré a potrebuje tvoju lásku."
"Ako to, že ho tak dobre poznáš?"
"Občas je ľahko čitateľný a to, že sa trápi je vidieť a... neviem, ja..."
"Záleží ti na ňom, však?" pozrela na mňa a šla so mnou na chodbu.
"Záleží," pritakala som a šla som s ňou k Harryho izbe.
"Oliver?" dvihol Harry hlavu. "Si späť? Prečo si sa neprezliekla?" premeral si ma, pričom našpúlil pery.
"Niekoho vediem," pousmiala som sa naňho.
"Mami?" Harryho oči sa rozšírili. "Mami, nehnevaj sa na mňa, ja som nechcel..." hovoril jej a ja som sa zatiaľ vytratila do svojej izby.

Ráno som prišla do kuchyne, kde už boli Anne s Harrym a Gemmou. Kým Anne robila raňajky, oni dvaja ju pozorovali a všetci vyzerali spokojne.
"Dobré ráno," usmiala sa na mňa Anne.
"Pozrime sa, kto sa zobudil," podpichla do mňa Gemma.
"Veď je len pol ôsmej," zamumlala som, pričom som zívla a hodila som sa na stoličku.
"O pol deviatej máme byť v štúdiu," pripomenul mi Harry.
"Aha, uhm, mhm," zamumlala som, na čo sa všetci traja rozosmiali. Pravda je, že som v noci veľa nespala. Premýšľala som nad Derreckom a nad tým, že toto predsa Harrymu nemôže urobiť. Potom som si zapla net a skúsila som si o ňom niečo vygoogliť, no bola som príliš unavená a na nete bolo príliš málo informácii, aby som niečo poriadne zistila. Napriek tomu som sa rozhodla, že keď sa mi naskytne príležitosť, vytratím sa z natáčania a pôjdem za ním. Toto nemôže urobiť ani on.
"Oliver, ty si dnes kompletne mimo," smial sa mi Harry.
"Ešte som nemala kávu, nečakaj odo mňa, že ti budem zmysluplne odpovedať."
"Nech sa páči." Anne predo mňa postavila šálku čerstvej krásnej voňavej kávy. Pozrela som na ňu, akoby od tej šálky závisel môj život, čo aj závisel a odpila som si dúšok.
"Raňajky?"
"Najprv dopijem túto skvelú kávu," pousmiala som sa.
Kým som si ja vychutnávala kávu, Harry s Gemmou už jedli bagety, ktoré im Anne pripravila. Ja som potom zhltla svoju a do termosky som si preliala zvyšok kávy. V aute som si sadla dozadu a zavolala som Yvonne.
"Chica? Kde si? Škola začína o päť minút."
"Dnes neprídem. A pravdepodobne ani zajtra. Chalani natáčajú klip, tak som s nimi v štúdiu. A minimálne do stredy ešte budem."
"Pfuuu, aspoň niekto si užíva. Čo mám povedať profesorom?"
"Že trávim čas s rodinou."
"Okej Chica. Končím, lebo práve zvoní."
"Pozdrav ostatných."
"Ty pozdrav ségru, odo mňa a hlavne od môjho brata, ktorý je neznesiteľný, lebo ju dva dni nevidel."
"Odovzdám," zasmiala som sa.
"Čo?" spýtala sa Gemma len čo som položila.
"Pozdravuje ťa Yvonne," odvetila som jej a spravila som menšiu pauzu, "a taktiež samozrejme Ced."
"Kto je Ced?" vyzvedala Anne.
"Ty si mame nepovedala o Cedricovi?" spýtal sa Harry a pribrzdil na poslednej červenej pred štúdiom.
"Cedric je spolužiak Liv," začala a potom sa nadýchla. "A môj priateľ."
"Moje dievčatko má priateľa?" potešila sa Anne a Harry si len povzdychol.
"Uhm," prikývla nadšene Gemma. "Je skvelý, bude sa ti páčiť. Je z Francúzska a je strašne fajn a inteligentný, vysoký, má tmavé vlasy a krásne oči."
"Och preboha," povzdychol si Harry.
"Harry, tebe sa páčiť nemusí, randím s ním ja."
"To je aj tak viac ako by som chcel," zamumlal.
"Ja ti tiež nekomentujem všetky tvoje... priateľky. Alebo neviem ako mám nazvať ženy, ktoré tvojou posteľou len preletia. Niektoré sa dokonca nedostanú ani len k tomu, aby ňou preleteli. Dokonca nekomentujem ani tvoj výber, ktorý je väčšinou čím blbšia, tým lepšia, lebo skočí na sladké reči," pustila sa doňho. Anne nevedela, čo povedať a tak sa radšej začala pozerať von oknom, Harry očervenel asi prvýkrát v živote a ja som to nakoniec nevydržala a rozrehotala som sa na celé auto.
"Gemma, dosť," vysúkal zo seba Harry a zastavil. Rehotala som sa ešte keď sme vystupovali a dokonca aj keď sme došli do štúdia.
"Čo jej je?" spýtal sa Niall.
"Gemma... Harry... ona... priateľky... výraz... Harry... červený," snažila som sa zo seba dostať zmysluplnú vetu, no nešlo mi to.
"Je vtipná," hodnotil Louis a smial sa tiež.
"Olie!" začula som detský hlások a zrazu sa ku mne rútilo malé dievčatko.
"Lux," čupla som si, aby som ju mohla objať.
"A ja som od macochy?" povzdychol si Harry a Lux, ktorú som mala na rukách sa k nemu nahla, aby mu dala pusinku.
"Nie, že ju pokazíš," neodpustila si Gemma a ja som sa znova začala chechtať.
"Nebuď drzá, lebo..."
"Lebo čo? Pošleš na mňa tvoju tlupu ženských?" bavila sa na ňom ďalej a to bola pre mňa posledná kvapka. Znova som spustila rehot, keď som si všimla Harryho výraz. Lux som podala Harrymu a šla som sa vyrehotať mimo.
Po pol hodine som sa upokojila a vrátila som sa k ostatným. Chalani práve natáčali nejakú časť, kde vyvolávali fotky a my sme na nich pozerali spoza kamery. Sadla som si na zem do tureckého sedu, Lux sa mi posadila na lýtka a oprela sa o mňa chrbátikom a celý čas ťapkala ručičkami.
"Lee! Zen, Loui žmulkoj na Lux," hovorila mi a nadšene sledovala natáčanie.

Strávila som s ňou celé doobedie. Lou bola na striedačku pri nás na zemi a na striedačku upravovala chalanov. Vždy, keď to Ben strihol, bežala im upraviť zle postavený vlas alebo ich prepudrovať.

Po poobedňajšej prestávke sa pokračovalo v natáčaní. Lux spala v spoločenskej miestnosti a ja som to chcela využiť, aby som sa na chvíľu vyparila.
"Kam sa chystáš?" začula som za sebou Harryho hlas.
"Do mesta."
"Načo?"
"Potrebujem si skočiť do lekárne."
"Do lekárne? Si chorá?" spýtal sa, pričom ma celú pohľadom prešiel, či sa na mne niečo nezmenilo a ja sa nechystám zložiť.
"Nie len v škole toho bude teraz trocha viac a potrebujem si kúpiť ginko a aloe vera. Všimla som sa, že nám doma došli oba čaje a neviem, kedy tu skončíme, tak chcem ísť teraz," odvetila som mu presvedčivo.
"Aha. Tak fajn. Ale dávaj si pozor. A vezmi si auto," podal mi kľúče.
"Ty ma necháš jazdiť tvojim autom?"
"Nepôjdeš predsa metrom."
"Ďakujem," usmiala som sa naňho a zobrala som si kľúče.
"Len ho nikde..."
"Prvý stĺp je môj," zakričala som za ním so smiechom a nasadla som.
Najprv som si skočila do lekárne, aby som potom na tie čaje nezabudla a potom som šla k budove, kde boli kancelárie manažmentu. Vstúpila som dovnútra a zastavila ma recepčná asi v mojom veku.
"Dobrý deň slečna, smiem sa spýtať, za kým idete, aký je dôvod vášho stretnutia, či ste dohodnutá a koho mám ohlásiť?"
"Idem za pánom Derreckom Hudsonom, máme spolu vážny rozhovor, nie som dohodnutá, ale povedzte mu, že prišla Olívia Adamec, určite ma prijme," povedala som jej oveľa sebaistejšie ako som sa cítila. Nemala som rada takéto situácie. Mala som pocit, že nie som dosť odvážna, aby som ich zvládla a moje sebavedomie mi pri tom vôbec nepomáhalo, pretože napriek všetkému bolo veľmi nízke.
Recepčná prikývla, všetko si zapísala na papierik a vyťukala nejaké číslo. Potom čosi hovorila do telefónu, prikyvovala a prikyvovala a napokon sa na mňa usmiala.
"Pán Hudson vás očakáva."
"Olívia, aké milé prekvapenie," privítal ma Derreck, keď som vošla k nemu do kancelárie.
"Derreck," kývla som hlavou.
"Čomu vďačím za túto milú návštevu?" pousmial sa na mňa a pokynul mi, aby som si sadla oproti nemu.
"Sme tu len my dvaja, nemusíš predstierať."
"Fajn," povedal hlasom, po ktorom ma zamrazilo. "Tak čo chceš a vykoktaj sa rýchlo, nemám na teba celý deň."
"Chcem, aby si povedal Harrymu, že nemusí nikam ísť," povedala som priamo a on sa rozosmial na plné kolo.
"Zlatko, prečo by som to robil? Harry bude mať novú priateľku, noviny budú mať, o čom písať, directionerky budú mať tému na rozoberanie a predaj nového albumu sa zvýši. Win-win. Dávam im len to, čo chcú."
"Uvedomuješ si, že Harry je človek z mäsa a kostí? Že má vlastné city? Nemôžeš len tak prísť a nariadiť mu, s kým má randiť."
"Ale môžem, ja vlastním ich životy Olívia," usmial sa a z toho úsmevu ma mrazilo.
"Si bezcitný."
"Hej, ja viem. A čo? Sú mladí, všetci za nimi šalejú, tak prečo z nich nevytĺcť, čo to dá?"
"To ti nemôže prejsť."
"Už mi to prešlo, zlatko," zasmial sa.
"To ti nedovolím."
"A ako mi v tom chceš zabrániť?"
"Urobím čokoľvek."
"Vravíš čokoľvek?" pousmial sa na mňa a nahol sa ku kresle ku mne, lebo ho to očividne zaujalo. "Pokračuj."
"Prestanem podkopávať tvoju autoritu. Už nikdy voči tebe nepoviem krivého slova, nebudem ťa kritizovať pred tvojimi ľuďmi, nebudem ťa urážať a prestanem vyťahovať to, že si podpísal tú zmluvu ty. Sľubujem, že to už nikdy nespomeniem a nebudem sa ti vyrážať, že ťa udám," navrhla som mu. Vedela som, že presne preto ma neznáša.
"Olívia," pousmial sa. "Niekto by ti mal vysvetliť, že ty si nediktuješ podmienky. Harry sa s Kendall dá dokopy a budú spolu, kým to bude vyhovovať mne. Keď ma začnú nudiť, tak ich vzťah skončí."
"Tebe by mal niekto vysvetliť, že to, čo robíš je proti všetkým právam."
"Si si istá, že chceš začať tento boj?" postavil sa, prešiel ku mne a oprel sa o stôl vedľa mňa.
"Ak nebudem mať na výber, tak áno. Derreck, dávam ti poslednú šancu."
"Ako som povedal, nie. Harry spraví presne, čo poviem."
"Fajn."
"A ty sa maj na pozore tiež," povedal mi, keď som vstala z kresla a šla k dverám.
"Lebo čo?"
"Lebo ťa zničím," pousmial sa.
"Uvidíme, kto z koho," odvetila som mu tvrdo.
"Olívia, si príliš mladá, príliš nevinná a príliš dobrá na to, aby si vyhrala. Dám ti radu, sľúb mi, tu a teraz, že si dáš pokoj a ja ťa nechám tak, ak to neurobíš, dodržím svoje slovo a zničím ťa," varoval ma.
"Derreck," pozrela som naňho a pristúpila som k nemu, "Sľubujem ti, tu a teraz, že tento boj vyhrám, je mi jedno, aké máš postavenie, je mi úplne ukradnuté, čo si o sebe myslíš, je mi úplne ukradnuté, čo si myslíš o mne. Nedovolím, aby si im naďalej ubližoval. Môžeš si o mne myslieť, že som hlúpa, mladá, nevinná, môžeš dúfať, že tento boj vyhráš, no nepoznáš ma, nepodceňuj ma. Sľubujem, že ja zničím teba."
"Olívia," oslovil ma s úsmevom. "Na tvojom mieste by som už teraz dúfal, že budem mierny, lebo keď s tebou skončím, budeš sa modliť, aby som nikdy nezačal."
"Len aby si to nebol ty, kto sa bude modliť, aby nikdy nezačal," zamračila som sa naňh a vyšla som von.



A/N: ďakujeme krásne :)
Nika pretože ešte nedospel, takže stále si vyberie ľahší spôsob toho, ako zvládnuť danú situáciu :) tak trocha ti závidím prázdniny :) čo by som ja za ne teraz dala :) toto je moje úplne prvé pracovné leto :)

V nasledujúcej kapitole Nikdy ju nebudem môcť milovať inak ako ju milujem teraz bude mať Harry úprimný rozhovor s mamou a Anne mu nasadí chrobáka do hlavy. A Harry urobí opäť niečo, čím Liv prekvapí.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 26. srpna 2016 v 19:22 | Reagovat

By ma zaujimalo, co jej chcel Harry povedat na zaciatku, ked sa este objimali :D :D alebo to bolo len tak? ze to bolo nepodstatne? :(
Ale som rada, ze sa s Anne uzmierili este v ten vecer :D
A Harryho tlupa zenskych :D :D :D oh my god :D :D som mala aj ja dost :P :D ...to Gemm zabila :D
To pozicanie auto bolo mile :) a ten prvy stlp :D :D
Ale Derreck :x len dufam, ze sa Liv nic nestane :)
No a to ani nehovorim ako sa tesim na ten rozhovor Anne a Harryho :D :D :D a ako ju Hazz zase prekvapi :) :)
O a este... kapitola uplne peckova ;)
...a dufam, ze sa v praci dari :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama