Challenge Accepted - 37. kapitola: Nikdy ju nebudem môcť milovať inak ako ju milujem teraz

27. srpna 2016 v 2:00 | Reyli |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Po tom, ako sa Derreck zjavil na natáčaní a nanútil Harrymu ďalší vzťah, sa Harry opil a pohádal sa s mamou. Liv sa zo všetkých síl snaží byť mu oporou a pomáhať mu a rozhodla sa, že sa s Derreckom skúsi porozprávať. Ten človek však vidí len peniaze a nič viac a Liv si uvedomila, že s ním sa nedohodne. Hlavne nie po tom, ako ich rozhovor vyústil do vzájomných vyhrážok, pretože Liv nie je človek, ktorý sa vzdáva, keď ide o jej priateľov.





Týždeň natáčania zbehol ako voda. Vďaka Oliver som si všetko s maminou urovnal a aspoň na víkend som mal pocit, že je všetko tak, ako má byť. Celý deň v sobotu sme strávili spoločne hraním rodinných hier a v nedeľu mamina odbehla k Liamovi, aby sa s jeho mamou dohodla na Halloween, ktorý sa blížil.
"A ako slávite Halloween vy doma?" opýtal som sa večer pred odchodom do LA.
"My v podstate Halloween nemáme... no deň na to, čiže prvého, chodíme na hroby a zapaľujeme sviečky," odvetila Oliver pričom, som si všimol, že uhla pohľadom, pričom nebola vo svojej koži.
"To je všetko?" prekvapene som nadvihol obočím.
"Vlastne áno. Takýmto spôsobom si uctievame tých, ktorí už nie sú medzi nami," prikývla a odpila si z čaju.
"Žiadna párty, nič?" uisťoval som sa.
"Nie," pokrútila hlavou.
"V tom prípade si tento rok užiješ Halloween ako sa patrí," pousmial som sa, pretože som vedel, že to bude stáť za to rovnako ako minulý rok, kedy sme všetci boli spolu aj s rodinami a zabávali sa až do skorého rána.
"Myslím, že ho radšej vynechám," odvetila a postavila sa z kresla.
"Prečo by si to robila?" nechápavo som na ňu pozrel.
"Nemyslím, že je to deň, kedy by sa malo čo oslavovať," povedala a skôr ako som na to stihol akokoľvek zareagovať, otočila sa a odišla do izby. Nechápavo som sa za ňou pozeral, kým som ju nestratil z dohľadu a potom som sa otočil späť k televízoru.
"Ešte nespíš?" započul som mamin hlas, keď sa konečne pred desiatou večer vrátila z návštevy.
"Dopozerám film a pôjdem," zívol som si a prikryl sa viac dekou.
"Zlatko, chcem, aby si vedel, že ak tam zajtra nechceš ísť, tak nemusíš," sadla si vedľa mňa a ja som sa jej oprel o rameno.
"Je to moja práca."
"Nie, tvoja práca je spievanie, vystupovanie a užívanie si svojho sna. Randenie s niekým, koho ani nepoznáš, nemáš v popise práce."
"Ja to zvládnem," pousmial som sa a prichýlil som sa k nej viac.
"Ako dlho sa tam zdržíš?"
"Budúci víkend musím byť späť kvôli vystúpeniu pre BBC rádio."
"Chcela by som ťa mať stále pri sebe," pobozkala ma do vlasov.
" Ja viem. A jedného dňa budeš, to ti sľubujem," podvihol som tvár a usmial som sa. Vedel som, že ani pre ňu to nie je jednoduché. Vlastne prišla o svojho syna z jedného dňa na druhý, pričom sa jej nikto ani nepýtal. Odišiel som a osamostatnil som sa skôr ako som mal. Nikdy v živote by ani jednému z nás nenapadlo, že sa nám takto zmenia životy a my pôjdeme vlastnými cestami tak skoro.
"Harry?" opýtala sa po chvíľke ticha, keď sme sledovali film.
"Hmm?"
"Čo je medzi tebou a Olíviou?"
"Prečo?" odtiahol som sa od nej a pozrel sa na ňu.
"Všimla som si vaše správanie. Zasnené vzájomné pohľady, keď si myslíte, že sa ten druhý nepozerá, Gemma mi hovorila, čo všetko si pre ňu urobil a sama som svedkom, čo robí ona pre teba. V tú noc..."
"Ale prosím ťa mama," skočil som jej do reči, pričom som sa musel zasmiať.
"Oliver je môj najlepší kamarát. Dokáže ma stále rozosmiať ako Louis alebo Niall, stojí pri mne ako Zayn a povie mi vždy všetko do očí, aj keď to nie je dobré rovnako ako Liam..." začal som jej vysvetľovať, keď v tom som sa zamyslel.
"... len rozdiel je v tom, že ona to nemusí robiť, no aj napriek tomu to robí. Nič viac v tom nehľadaj."
"A si si istý, že ona to vníma rovnako?" pozrela sa na mňa.
"Samozrejme," zasmial som sa, pretože už iba tá predstava, že by si to Oliver vysvetlila inak, ma pobavila.
"Prečo sa ma vlastne takéto hlúposti pýtaš?" rýchlo som dodal, pretože jej otázka musela mať nejaké opodstatnenie.
"Pretože ženské zmýšľanie a cítenie je vnímavejšie a hlbšie ako mužské. A Olívia je ešte mladé dievča, nemyslím, že má s chlapmi a láskou veľké skúsenosti a ty... ty ju zahrňuješ pozornosťou, starostlivosťou, chrániš ju, dávaš jej pocit bezpečia a istoty..."
"To robím aj pre chalanov," znova som jej skočil do reči.
"No Oliver je žena Harry," pozrela na mňa pohľadom, aby som to pochopil.
"Kam tým smeruješ?"
"Smerujem tým k tomu, aby si nakoniec neostal prekvapený, ak sa to dievča do teba zamiluje," odvetila jednoducho a ja som na prvé sekundy zostal zaseknutý.
"To sa nikdy nestane, pretože sme iba kamaráti," dostal som zo seba po chvíli a radšej som sa nakoniec vybral spať, pretože tento rozhovor mi začínal byť nepríjemný. Nechápal som odkiaľ mama vzala takú hlúposť, že by sa niečo také mohlo stať. Veď to bola Oliver, moja Oliver. Neviem, či má tá predstava viac bavila alebo desila, pretože ak by to bolo možné, všetko by sa pokazilo. Môj vzťah s Oliver by išiel do hája, pretože ja by som jej to nikdy nemohol opätovať. Nikdy by som ju nemohol milovať inak ako ju milujem teraz.
"Pripravený?" ozvalo sa za mnou skoro ráno, keď som do seba nasilu pchal bagetu, aby som si zaplnil prázdny žalúdok.
"Oliver, čo ešte nespíš?" otočil som sa prekvapene na ňu, pretože bolo iba pol piatej ráno.
"Chcela som sa s tebou rozlúčiť," pousmiala sa a prisadla si na stoličku vedľa mňa.
"A pripomenúť ti, že si to stále môžeš rozmyslieť," dodala a odpila si z môjho kakaa.
"Už je to rozhodnuté," pousmial som sa.
"No musíš mi sľúbiť, že ak by sa k tebe tá modelka správala zle, hneď sa vrátiš domov," hodila po mne pohľad, pri ktorom mi zacukali kútiky úst.
"To ti sľubujem," prikývol som a ona sa mi v tom oprela o rameno.
"Budeš mi chýbať," povzdychla si a ja som si v tom spomenul na včerajší rozhovor s mojou mamou.
"Oliver?"
"Harry?" nadvihla tvár a pozrela na mňa.
"Mám otázku."
"Pýtaj sa."
"Nie si do mňa zamilovaná, však?" vychrlil som zo seba, pretože mi to z jednej strany bolo trápne.
"Čo?" nadvihla obočím a mne neuniklo, aká bola z mojej otázky šokovaná.
"Totižto moja mamina si myslí, že je dosť pravdepodobné, že sa to stane."
"Tvoja mamina sa mýli," zasmiala sa.
"Si si istá?" ubezpečoval som sa.
"Preboha Harry, viem čo cítim!"
"Som rád, že to počujem. Nerád by som prišiel o moju najlepšiu kamarátku," pousmial som sa a znova som zahryzol do bagety. Oliver už na to nič neodpovedala, iba sa postavila a zamierila si to ku chladničke odkiaľ vybrala mlieko a naliala ho do cereálií.
"A inak, mám k tebe prosbu," povedal som a ona sa ku mne späť otočila.
"Nehovor, že potrebuješ znova vyprať ponožky," zháčila sa a ja som sa rozosmial. Po poslednej skúsenosti, kedy musela po vypratí hľadať asi hodinu páry, sa zaprisahala, že už nikdy viac mi ich nevyperie.
"Nie," pokrútil som pobavene hlavou a dodal: "V nočnom stolíku vpravo mám lekársky spis malej Leyli."
"To dievčatko, ktorému si chcel pomôcť?"
"Uhm. Je na ňom aj adresa jej bydliska a podľa toho viem, že býva v Richmonde vo Virgínií."
"Čo po mne potrebuješ?"
"Aby si mi tam zabookovala dve letenky na nedeľu. Urobíme si spoločne menší výletík."
"Čože?!"
"Tak ako si počula. Sľúbil som jej pomoc a to aj dodržím. A ty mi s tým pomôžeš."
"Ako?"
"Budeš tam so mnou. To je viac než dosť."
"A čo tvoje randenie s..."
"S Kendall? To bude pokračovať po našom návrate."
"Ale..."
"Prosím o to teba, pretože ja pri tom všetkom na to nebudem mať čas."
"V živote som nebola v Amerike."
"Tak ja ťa tam v tom prípade vezmem ešte radšej," pousmial som sa.
"Toto sa mi musí snívať," šepla a sadla si na stoličku.
"Rád som súčasťou tvojich snov."
"Bojím sa byť v lietadle tak dlho," pozrela na mňa a ja som ju cez bar chytil za ruku.
"Budem tam s tebou."
"A čo poviem v škole?"
"Povieš pravdu. Že ideš na výlet," pokrčil som ramenami a ďalej ju pozoroval ako sa vyrovnáva s touto myšlienkou.



A/N: ďakujeme :)
Nika ak myslíš, tú pasáž, kde začal Oliver, ja... a nedokončil, tak to jej len chcel poďakovať za to, že je tam s ním a preňho :)
v práci sa darí :) nie je to síce moja vysnená práca, ak by som mohla tak len píšem a blogujem, no platí mi to nájom a výlety a všetko :) a začala som blogovať aj osobne, takže ak by si chcela, niekedy pozri môj súkromný blog marysamazingworld.com :)
Gemma je veľmi vtipná osoba :) aspoň u nás a tiež prostoreká :D no a Derreck, ako som už písala, ten zohrá dosť veľkú rolu v tomto príbehu...
som rada, že sa ti kapča páčila :)

V nasledujúcej kapitole Malé smutné dievčatko Harry vezme Liv do Ameriky, kde vyhľadajú Beu a jej malú sestričku, s ktorými strávia pár dní. Liv sa znova poháda s rodičmi a Derreck na ňu vytiahne niečo, čím jej ublíži.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 27. srpna 2016 v 14:11 | Reagovat

Toto sa mi velmi paci :D -prist na blog a najst novu kapitolu :D :D :D
...no a len aby to nebol prvy Harry kto sa zamiluje :-D
Som zvedava ako pojdu do tej Ameriky :D :D
A na blog sa urcite pozriem :) :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama