Challenge Accepted - 38. kapitola: Malé smutné dievčatko

28. srpna 2016 v 0:16 | Sophie |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Harry sa vďaka Liv uzmieril s maminou a zažili spolu pekný rodinný týždeň. Potom však Harry musel odísť za povinnosťami do USA, kde ho čaká jeho falošný vzťah, no predtým poprosil Liv, aby s ním šla za Leylou, pretože v takýchto významných chvíľach ju chce mať pri sebe.



Stála som vo svojej izbe pred otvoreným kufrom a s otvorenou skriňou. Na mojej posteli sa rozvaľovali Yvonne s Gemmou a na stolíku bol notebook, kde som skypovala s Baškou, Tankou a Julkou. Dievčatá chceli skypovať, ale ja som sa musela baliť, tak sme to spravili takto, všetky som ich zoznámila a teraz som ich mala pri sebe vlastne všetky.
"Olivena, nemôžem uveriť tomu, že ideš do Ameriky!" smiala sa Baška.
"Ani ja. Naozaj tam zomriem," povzdychla som si. Desať hodín v lietadle? To nedám.
"Chica, bude to v poriadku, prinajhoršom popros Harryho, nech ti dá pred cestou sedatíva," poradila mi Yvonne, na čo sa v izbe rozoznel smiech štyroch ďalších dievčat.
"Nie ste vtipné," zamumlala som a do kufra som si začala ukladať svetre a rifle.
"Uznaj, že toto vtipné bolo," smiala sa Julka. Jazyková bariéra nebola žiadna, dievčatá vedeli po anglicky a keď niekedy nebolo dobre rozumieť, lebo skype blbol, tak som im to preložila.
"Liv, je to len desať hodín, to je ako vlakom po Slovensku, pamätáš ten náš posledný výlet, keď chalani chceli dobrodružstvo?"
"Myslíš ten, keď sme sa stratili, nemali sme kde spať a potom nás ubytoval nejaký farár, pričom nás nezabudol rozdeliť do dvoch izieb, aby sme nemohli byť spolu s chalanmi?" spýtala som sa Tanky.
"To bola šupa," povzdychla si Baška.
"Liv, keď sa vrátiš, pôjdeme sa niekde stratiť," zasmiala sa Gemma, ktorú túto myšlienka nadchla a ja som rázne pokrútila hlavou. "Prečo nie? Pôjdeme všetky spolu, zavoláme Ceda, vašich spolužiakov."
"Mne raz stačilo," povzdychla som si.
"Ako dlho tam budete?" spýtala sa Julka.
"Štvrtok letím späť," odvetila som a prihodila som si tam ďalšie dve trička.
S dievčatami som volala, celý čas, kým som sa balila a chvíľu ešte aj po tom. Nakoniec sme sa však rozlúčili, s tým, že sa im ozvem, keď sa vrátim, lebo som nevedela, či budem mať čas volať, keď tam budem. Gemma tesne pred obedom odišla, lebo sa mala stretnúť so Cedom a Yv ešte ostala.
"Jessicu porazí, keď zistí, že zase nie si v škole," zasmiala sa.
"Viem si predstaviť. Dokonca ju asi aj začínam ľutovať. Fabio s Mirelou vyzerali akoby mali predčasné Vianoce, keď som im povedala, že idem na výlet."
"To preto, lebo už len predstava, ako jej povedia, že neprídeš do školy, lebo si s Harrym, mimochodom znova, je strašne lákavá. Škoda, že nevidíš výraz jej tváre, keď jej to vravia. Teraz, keď natáčali klip, vyzerala že ju na mieste rozhodí."
"Viem si predstaviť. Veď keď som prišla vo štvrtok do školy, tak som myslela, že po mne hodí tú stoličku, z ktorej vstala, keď ma zbadala," zasmiala som sa.
"Úprimne si myslím, že mala veľmi veľkú chuť," rozosmiala sa tiež.
Ešte chvíľu sme hovorili o škole a o všetkom, čo musím dohnať a potom Yv odišla, lebo sľúbila Emily, že pôjde s ňou a s deťmi do parku. Šla som ju vyprevadiť a potom som si šla prihriať obed do kuchyne. Cestou tam mi zvonil mobil.

"Kaco?"
"Olívia," oslovil ma vážne. "Kedy si mi chcela povedať, že ideš do Ameriky?"
"Keď sme spolu pred týždňom volali, ešte som to nevedela."
"A čo takto zavolať, keď si to zistila? Stačilo zdvihnúť telefón a povedať Kaco, môj milionár ma berie za veľkú mláku," hovoril so smiechom.
"Si strašný," zasmiala som sa.
"Neviem, kto zatajuje kamarátom takýto veľký životný krok."
"Neviem o tom, že by som sa šla vydávať."
"Čo tam po svadbe? Koláče mi napečie aj Tanka, ale Amerika, baby, je Amerika."
"Kaco, daj jej pokoj," začula som Tankin hlas.
"Len som jej chcel povedať, aby nám priniesla niečo pekné."
"Prepáč mu, veď ho poznáš," povzdychla si Tanka.
"Veď hej."
"Ako to, že nie si nachystaný? Máme ísť vonku s Peťou a Mišom..."
"Bože, to je za trest. Maj sa Liv," zahlásil a vypol ma. So smiechom som si prihriala cestoviny a šla som s nimi k telke. Keď som mala asi polku zjedenú, začula som štrngotanie kľúčov a hneď na to kroky do obývačky.
"Anne, ahoj, si tu nejako skoro," pozrela som na ňu.
"S Karen sme boli len objednať reštauráciu na party a potom sme šli domov."
"A už je rezervovaná?"
"Uhm," prikývla. "Dokonca máme aj zabezpečený cattering."
"To je super," pousmiala som sa.
"Chlapci sa na to veľmi tešia. Vlastne my všetci. Vtedy sa totiž stretneme spolu rodiny a strávime chvíľu spolu. Ja viem, že to je Halloween a nikdy som ho nejako neoslavovala, ale v podstate je to také rodinné stretnutie v maskách."
"To je naozaj skvelé."
"Liv?" posadila sa vedľa mňa. "Môžem sa ťa niečo opýtať?"
"Pravdaže."
"Vždy, keď niekto z nás spomenie Halloween, tak posmutnieš, nechcem sa ťa nejako dotknúť, ale deje sa niečo?" spýtala sa na rovinu a ja som musela sklopiť pohľad. "Nechceš ísť na party?"
"Nejde o to. Ja vlastne neviem, či na ňu chcem ísť alebo nie," povzdychla som si.
"Tak toto nechápem," pokrútila hlavou, pričom sa na mňa pozorne zahľadela. Anne som mala rada, bola milá, ľudská, materinská, záležalo jej na iných a vzbudzovala vo mne dôveru, keď som na ňu pozrela, sršalo z nej niečo veľmi pozitívne a možno preto som sa jej rozhodla povedať pravú príčinu.
"Halloween u nás nie je bežný sviatok. Ako som hovorila Harrymu, my skôr ideme na hroby blízkych zapáliť sviečku a odniesť kvety a uctiť si ich. A keď som začala chodiť do školy, tak niektorí z mojich kamarátov začali robiť Halloween party. Nikdy som však na žiadnej nebola, lebo... kým sa ostatní zabávali, ja som chodila s kvetmi na hrob svojej sestry."
"Oh," pozrela na mňa.
"Nikdy som ju nepoznala. Zomrela skôr ako som sa narodila ale od malička mi vštepovali, že ten deň je jej deň, deň, ktorý si na ňu spomíname a hoci som ju nepoznala a občas som chcela ísť za kamarátmi, napokon som vždy ostala s rodinou."
"To ma mrzí," pohladila ma po ruke.
"To je v poriadku, naozaj som ju nepoznala," mávla som rukou, lebo som nechcela rozoberať všetky traumy, ktoré som kvôli jej smrti mala. Anne to pochopila a zmenila tému.
"Tešíš sa na výlet?"
"Teším, v Amerike som ešte nebola, ale desím sa toho letu. Väčšinu času pôjdeme nad oceánom a to ma ozaj desí, keď si na to spomeniem, zabúdam dýchať. Ja viem, že lietadlo je jeden z najbezpečnejších spôsobov cestovania a že to je iracionálne, ale aj tak sa toho desím. Navyše sa trocha bojím o Harryho. Tak veľmi im chcel pomôcť, ale nemohol a trápi ho to."
"Liv, mám na teba ešte jednu otázku," začala, no skočila som jej do reči.
"Či som sa nezamilovala do tvojho syna?" spýtala som sa pobaveným hlasom, čím som ju prekvapila. "Harry sa ma to pýtal ráno predtým ako odišiel do LA. Vraj si myslíš, že je taká možnosť."
"A je?"
"Anne, budem k tebe úplne úprimná. Záleží mi na ňom, trápi ma, keď ho vidím smutného, trápi ma to, čo im robí Derreck, chcem, aby bol šťastný, aby znova našiel sám seba a som rada, že som na tomto pobyte práve u Harryho, lebo spoznať jeho, bola jedna z najlepších vecí, aká sa mi stala. Harry je skvelý, je oveľa lepší, ako si sám o sebe myslí, že je, takže vlastne áno, ľúbim tvojho syna, ale nie som doňho zamilovaná. A ani si neviem predstaviť realitu, v ktorej by som bola. Harry je naozaj úžasný, ale nie pre mňa. A ja nie som preňho. Necháp ma zle, naozaj si ho vážim, ale ja a Harry? To by nešlo. Harry je môj najlepší kamarát, moja spriaznená duša, ale... ako by som to... nikdy som ho nevnímala ako muža."
"Ale tie vaše pohľady a to ako sa o seba staráte..."
"A nie je to to, čo robia priatelia?" spýtala som sa jej. "Doma mám troch najlepších kamarátov, chalanov. Sú skvelí, úžasní, naozaj krásni, dievčatá sa za nimi obzerajú, prváčky im nechávajú lístočky v šatniach, ale ja som ich nikdy nevnímala ako niekoho, s kým by som chcela mať vzťah. Rovnako ako Harryho."
S Anne sme napokon zmenili tému a zhovárali sme sa o Halloweene. Po chvíli som jej prisľúbila pomoc s výzdobou. Anne sa páčili moje práce a veľmi chcela, aby som sa na príprave podieľala a ja som si napokon povedala, že na tu party pôjdem. Veď mám právo sa trocha baviť. Nerobím predsa nič zlé.
Práve keď sme sa na niečom strašne rehotali, vošiel dnu Harry s kufrom. Na chvíľu si prisadol k nám a potom zašiel do sprchy. Spať sme šli skoro, aby sme ráno stihli lietadlo.

"Oliver, všetko v poriadku?" spýtal sa ma Harry, keď sme sa posadili v lietadle.
"Je to desať hodín," zamumlala som.
"Budeš v poriadku," povedal mi upokojujúco.
"Bojím sa."
"Som tu s tebou," usmial sa na mňa a chytil ma za ruku.
"Prosíme cestujúcich, aby si zapli pásy."
"Okej, Olivena, to zvládneš, je to len šesť filmov, nič sa nedeje," zamumlala som si pre seba a Harry, ktorý to počul sa zasmial. Prekvapene som naňho pozrela, ako to, že mi rozumel a potom mi došlo, že som hovorila po anglicky, čo bolo na jednej strane super, no na druhej až tak nie.
"Tak ktorý si pozrieme prvý?" spýtal sa ma, keď lietadlo vzlietlo.
"Môžeme chvíľu len tak sedieť?" spýtala som sa a stále som mala zatvorené oči.
"Pravdaže," zasmial sa a ovinul mi ruku okolo ramien. Ani neviem ako, no zaspala som. Keď som sa prebudila, už sme boli nad morom. Panika v mojich očiach musela byť viditeľná na kilometre.
"Oliver, pozri sa na mňa," povedal mi prísne Harry.
"Už len štyri filmy a sme tam," pousmial sa na mňa.
"Dobre," prikývla som, pričom som sa zhlboka nadýchla. Zvyšok letu som sa na striedačku smiala na filmoch a na Harryho komentároch k nim.
"Vitaj v Amerike," pousmial sa Harry, keď sme konečne vystúpili. "A ani sa nepohni," povedal vážne, vytiahol foťák a sfotil ma.
"Aký to malo zmysel?" spýtala som sa ho.
"Predsa som musel zdokumentovať tvoje prvé sekundy v Spojených štátoch," mykol ramenami a šiel po našu batožinu. Cez rameno si prehodil svoju tašku, do jednej ruky vzal môj kufor a druhú mi položil na chrbát a popohnal ma k východu.
"Niekto nás práve fotil?" spýtala som sa ho.
"Pravdepodobne fanynky," mávol rukou a sadol si vedľa mňa do taxíka.
Cesta k hotelu nám podľa taxikárových slov trvala trocha dlhšie, lebo sme vychytali zápchu, no aj tak sme ešte stíhali obed, na ktorý sme zašli v hotelovej reštaurácii po tom, ako sme sa ubytovali. Mali sme objednaný apartmán s dvoma spálňami, obývačkou kúpeľňou a mini kuchynkou, teda barom alebo čo to vlastne bolo.
"Asi, asi by sme mali ísť," navrhol Harry, keď sme dojedli.
"Dobre," prikývla som a cez stôl som ho chytila za ruku.
Zdvihli sme sa od stola a kým ja som čakala na recepcii, Harry vybehol do izby. Dole zišiel s obrovskou taškou.
"Predpokladám, že tam nemáš len tie spisy, však?" pozrela som naňho, kým sme sedeli v taxíku, ktorý nás viezol k domu Leyli.
"Nie to nemám."
"Neprestávaš ma prekvapovať," usmiala som sa naňho.
"Tak sme tu," oznámil nám taxikár. "Mám vás počkať?"
"Nie, to nebude potrebné," odpovedal mu Harry a kým mu podával pár bankoviek, vzala som tašku, ktorú niesol. Pomaly sme spolu kráčali k dverám. Tesne pred nimi Harry zastal a povzdychol si.
"Som tu s tebou," šepla som mu a preplietla som si s ním prsty. Harry na mňa pozrel, prikývol a keď sa ešte dvakrát zhlboka nadýchol, zaklopal na dvere.
"Harry?" otvorilo nám dievča v mojom veku a prekvapene ostalo stáť vo dverách. "Prišiel si," usmiala sa naňho a hodila sa mu okolo krku.
"Ahoj," pozdravil jej Harry a ona sa od neho odtiahla a pozrela sa na mňa, pričom jej pohľad skĺzol na naše prepletené ruky.
"Bea, toto je moja najlepšia kamarátka Oliver, Oliver, toto je Bea, Leylina sestra."
"Teší ma," podala som jej ruku s úsmevom. Tiež sa na mňa usmiala a zavolala nás dnu.

"Zistili ste niečo?" spýtal sa Harryho otec dievčat. Sedeli sme v obývačke u nich, Bea bola na jednom gauči pri rodičoch a držala za ruku svoju mamu, zatiaľ čo my s Harrym sme sedeli na druhom.
"Nie," pokrútil sklamane hlavou. Položila som mu dlaň na koleno, aby vedel, že som pri ňom. "Bol som u najlepších špecialistov a všetci mi povedali to isté. Mrzí ma to, nechcel som vám dávať nádej, aby som vám ju vzal."
"Harry netráp sa," ozvala sa jej mama. "Vedeli sme, že sa nemusí nič zmeniť. Skúsili sme všetko možné a hoci by som rada verila, že sa moja malá uzdraví, musím sa zmieriť s tým, že mi odíde. Že o ňu prídem."
"Mami," Bea si oprela hlavu o jej rameno.
"Veľmi som chcel..."
"Ako povedala moja žena, netráp sa nad tým, nedovolili sme si dúfať, lebo sme sa nechceli sklamať a jediné, čo teraz môžeme robiť, je byť tu pre ňu, aby... aby... aby vedela, že nie je sama."
"Určite to vie," šepla som.
"Môžeme ísť za ňou?" spýtal sa Harry.
"Zavediem vás tam," prikývla Bea a mne neušlo, ako naňho pozerá. Ach pravdaže, takmer som zabudla, že directionerky z chalanov odpadávajú a mať jedného z nich doma, musí byť šupa, škoda len, že za týchto okolností. Navyše sa mi páčilo, že z neho nešalie úplne očividne, no iste sa jej páčil.
"Leyla, zlatko, pozri, kto za tebou prišiel?" povedala, kým sme stáli vonku.
"Naozaj chceš, aby som za ňou šla s tebou? Môžem počkať tu na chodbe, alebo..."
"Oliver, potrebujem ťa tam."
"Fajn," usmiala som sa.
"No tak, Leyla skús hádať."
"Nechce sa mi."
"Ahoj princezná," vošiel Harry a oči toho malého dievčatka okamžite odišli. Myslím, že v tej chvíli som naplno pochopila, akí sú aj s chalanmi dôležití pre svojich fanúšikov.
"Harry," usmiala sa naňho a on ju pobozkal na čelo.
"Niekoho ti chcem predstaviť," povedal jej a zoznámil nás.
"Ahoj," usmiala som sa na ňu. "Veľa som o tebe počula. Odkedy sa Harry minule vrátil domov, hovorí len o tebe," povedala som jej a ona sa celá rozžiarila.
"Vážne?"
"Vážne."
"Myslela som si, že neprídeš. Že si na mňa zabudol."
"Ako by som mohol? Chcel som prísť, no najprv som musel zohnať pár vecí."
"Akých?" spýtala sa nadšene a pozrela na Beu, ktorá stála vedľa mňa.
"Tak napríklad," posadil sa k nej na posteľ a položil vedľa nej tašku, z ktorej začal vyberať veci. "DVD This is us, podpísané nami všetkými. Tričko naša najkrajšia Directionerka, opäť s podpismi od všetkých, takisto kniha, šiltovka," podával jej veci a ona čoraz viac žiarila. "A potom pár špeciálnych vecí. Toto je od Nialla. Tričko Crazy mofos a poukážka na dve bagety, ktoré ti spraví on sám a on sa s jedlom nedelí. Zayn ti posiela samozrejme CD Little Mix, podpísané od dievčat, Liam ti posiela tohto malého batmana, aby ti nosil šťastie, od Louisa máš toto DVD, sú na ňom niektoré videá, ktoré nevidel nikto, okrem nás a odo mňa máš toto," podal jej krabičku, ktorá vyzerala ako od šperkov a keď ju Leyla otvorila, bol v nej ozajstný skvost. Dva lístky na koncert chalanov na budúci rok. Bola som dojatá tým, čo pre ňu urobil. Bolo to nádherné a ja som mala naozaj slzy na krajíčku. Vedela som, že Harry je skvelý, no keď som naňho hľadela, ako sedel na posteli oproti chorej Leyle rozhodnutý, že urobí všetko, čo je v jeho silách, aby jej spríjemnil každú chvíľu, kým odíde, uvedomila som si, že hľadím na muža, ktorý pohne nebom aj zemou, len aby boli ľudia okolo neho šťastní a nehľadí pri tom na seba.
"Lístky na koncert?"
"Do VIP zóny pre teba a Beu, strávite s nami celé dva dni, čo ty na to?"
"Budem tam," prikývla. "Nezomriem, kým to nezažijem."
"A budeš žiť ešte veľmi dlho potom," usmial sa na ňu.
"Harry, ja viem, že zomieram a hoci chcem žiť..."
"Tak ži," povedala som jej. "Ži, nemysli na chorobu, ani na smrť. Veľa ľudí, ktorým diagnostikovali nejakú chorobu začalo skutočne žiť, až keď im niekto povedal, že zomierajú. Ži, kašli na to, čo hovoria lekári. Chceš žiť, tak ži. Plň si sny, vidíš, že je to možné," ukázala som na Harryho sediaceho na jeho posteli.
"Počúvaj Oliver, ona je múdra."
"Idem si urobiť čaj, dáte si niekto?" pozrela na nás Bea. Harry s Leylou pokrútili hlavou a Bea vyšla z izby. Asi dve minúty som vyšla za ňou.
"Smiem?" vošla som do kuchyne.
"Pravdaže," prikývla a sadla si na stoličku. "Ďakujem, že ste prišli."
"Mne neďakuj," mávla som rukou. "To všetko Harry."
"Hej, je skvelý," usmiala sa a v očiach mala na chvíľu ten istý výraz, ako keď ho zbadala pred dverami. Potom ho však vystriedal smutný. "To, čo si jej povedala, bolo pekné. Posledné dni som mala pocit, akoby to vzdávala," šepla a rozvzlykala sa. "Nemôžem o ňu prísť. Ja nechcem, aby mi zomrela."
Len čo si zložila tvár do dlaní, tak som ju objala. Poznala som ju asi desať minút, no vidieť niekoho takto zlomeného ma bolelo.
"Nemôžem ti sľúbiť, že tvoja sestra to zvládne, ale môžem ti sľúbiť, že Harry a ja tiež, že spravíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme vám pomohli. Kedykoľvek mi môžeš zavolať, Bea. Si statočná, možno sa tak nevidíš, ale to, čo prežívaš a to, čo pre ňu robíš... Harry mi povedal, že si čakala pätnásť hodín, aby si pre ňu získala autogram."
"Pre koho iného by som to robila? Ona je mojim svetlom. Je to moja malá sestrička a každý deň sa bojím, že jedného dňa..."
"Prestaň sa báť. Je to ťažké, vedieť, že raz to nastane, no zároveň ti to dáva obrovské možnosti," povedala som jej.
"Aké?" nechápala.
"Dáva ti to čas. Dáva ti to možnosť byť tu s ňou, pre ňu, prestaň sa báť, buď tu s ňou. Ona cíti, že sa trápiš a trápi sa tiež. Jediné, čo pre ňu môžeš urobiť je nebáť sa. Nechaj obavy ísť a všetku lásku, ktorá ti potom ostane daj jej."

Keď sme došli na hotel, cítila som sa, akoby ma prešiel parný valec. V taxíku sme obaja mlčali a v hotely sme sedeli v izbe na gauči vedľa seba a nič sme nevraveli. Hovoriť sme začali, až keď bola tma. Trápilo ho to, trápilo ho, že pre ňu nemôže nič urobiť, no chcel tu byť pre Leylu a jej rodinu.
Na druhý deň sme k nim šli znova a vzali sme ich von. Boli sme v parku a potom sme si zašli na horúcu čokoládu. Bea mi vravela, že Leylin stav je na striedačku vážny a dobrý. Nemôže sa síce namáhať, no niekedy v pohode prejde aj väčšiu vzdialenosť, môže ísť von, do parku, do kina a niekedy má problém dokonca aj ležať.
Harry s Leylou šli na pizzu, lebo Leyla mala chuť na jeden trojuholník, kým sme my dve ostali v parku na lavičke.
"Chcela by som ju takto vidieť každý deň, no bohužiaľ niekedy je to ťažšie."
"Teraz je šťastná."
"Lebo tu je Harry," zasmiala sa.
"Hej no."
"Občas mám pocit, že... že keď o ňu prídem... neviem ako sa mám vyrovnať so žiaľom."
"So žiaľom sa človek nevyrovná," odvetila som jej šeptom. "Stane sa jeho súčasťou. Už navždy. Moja mama smúti za mojou sestrou celý život. Neprešiel deň, kedy by na ňu nemyslela."
"Tvoja sestra tiež zomrela?"
"Uhm, ja som ju síce nepoznala, mala skoro sedemnásť, keď zomrela a ja som sa narodila až potom, ale na mamine vidím, že... jej strata je s ňou na každom kroku."
"Bože. Dá sa s tým žiť?"
"Dá, len... vnútri teba je prázdne miesto. Síce som Stelu nepoznala, stále je vo mne kúsok, ktorý nie je úplný. Prišla som o ňu skôr, ako som ju mohla spoznať. Mám staršiu sestru, ktorá ma nikdy nečesala, ktorá ma nikdy nedržala na rukách, s ktorou nemám žiadnu fotku..."
"To si neviem predstaviť."
"Každý si niečo nesieme, ja to, že som ju nikdy nepoznala, ty to, že tu nebude navždy."

"Život občas nie je fér," šepla a z očí sa jej vykotúľala slza.

Domov som sa vrátila štvrtok. A cez Atlantik som musela letieť sama. Harry totiž šiel priamo do LA za jeho priateľkou. V novinách sa objavilo niekoľko článkov, na pár fotkách bol s Kendall a na pár so mnou. A tie bludy, čo tam písali. Hrozné. V piatok v škole na mňa kvôli tomu zazerali všetci a šepkali si viac ako obvykle. A Jessica prvýkrát v živote nemala žiadnu poznámku.
Hneď po škole sme aj s Yvonne šli do reštaurácie, kde sa v nedeľu večer mala konať tá Halloweenska party. Keď sme prišli, boli tam už Gemma, Anne, Karen, Waliha, Perrie a Sophia. Eleanor bola ešte v škole. V sobotu som sa však zoznámila s ďalšími členmi patriacimi do tohto klanu. To bolo ľudí. Tým, že chalanov bolo päť, každý mal veľkú rodinu, bolo nás veľa. A všetko to boli skvelí ľudia, ktorí ma hneď prijali medzi seba.
Akurát sme aranžovali tekvice, keď mi zazvonil mobil. Volali mi rodičia a ja som im prvýkrát v živote nechcela dvihnúť, lebo som sa bála, že presne viem, o čom ten rozhovor bude. A mala som pravdu. Bol o všetkých svätých, o tom ako im chýbam a že tento rok nemajú pri sebe ani jednu z dcér a o tom, aby som nezabudla na Stelu, hoci som ďaleko.
"Maminka, neboj sa, na Stelu myslím, v týchto dňoch viac ako obvykle."
"Som si istá, že by ste si rozumeli."
"Určite," pritakala som jej.
"A čo práve robíš, dievčatko?" spýtal sa ma ocko.
"No, ja práve... práve..." Ako som im mala povedať, že robím výzdobu na party, keď oni práve boli vo svojom svete plnom bolesti?
"Zlatko?"
"Robím výzdobu," odhodlala som sa. Nechcela som im klamať.
"Výzdobu?"
"Na Halloween party. Tu je to zvykom, viete a..."
"Dúfam, že sa toho cirkusu nezúčastníš, Olívia!" vybehol na mňa otec.
"Ja... čo ak by som chcela ísť?" nadhodila som.
"Ako môžeš byť taká bezcitná? Ako môžeš oslavovať v deň, keď si máme uctiť tých, ktorí tu nie sú? Ako môžeš ísť na party, v deň, keď si máš uctiť pamiatku tvojej sestry!"
"Oci, ja nerobím nič zlé," šepla som a mala som na mále. Bolo mi do plaču. Celý život to bolo Stela, Stela a stále len Stela. Hoci bola mŕtva, brali na ňu viac ohľadov ako na mňa, ktorá som žila.
"Že nič zlé! Si bezohľadná!"
"Čo je zlé na tom, keď chcem žiť, mŕtva je ona, nie ja!"
"Livka!" skríkla mama a rozplakala sa.
"Mala by si sa hanbiť, Olívia, Stela by nás takto nikdy nesklamala," povedal nahnevane a zložil. Zatvorila som oči, aby som zabránila slzám vypadnúť, tie ktoré to stihli som zotrela, nahodila som predstieraný úsmev a šla som ďalej pomáhať s výzdobou.

V nedeľu som naozaj uvažovala nad tým, či mám ísť alebo nemám, no Gemma a jej skvelá nálada ma presvedčili. Tak som sa navliekla do kostýmu, ktorý mi vybrala ona a ktorý bol na môj vkus trocha odvážnejší a zišla som do obývačky, kde už boli Anne s Gemmou. Vyzerali sme ako rodina salemských bosoriek.
"Toto je skvelé," zasmiala sa Gemma nadšene.
"Ideme?" spýtala som sa.
"Uhm, Harry volal, že príde rovno tam," pritakala Anne a tak sme si posadali do auta.
Keď sme došli k reštaurácii, pár ľudí tam už bolo. Dokonca som tam videla aj Yvonne so Cedricom. Bolo to výlučne rodinné stretnutie, ale Anne sa rozhodla, že zavolá aj Cedrica, lebo sa s ním chcela zoznámiť a taktiež už zavolala aj Yvonne.
Asi pol hodinu po nás dorazil Harry a vedľa neho stála vysoká brunetka, ktorú všetkým predstavoval. Na tvári mal široký úsmev, smial sa, vyzeral veselo, no keď sa naňho nikto nepozeral, jeho tvár nadobudla zvláštny smutný výraz. Stála som na druhom konci miestnosti a pozerala som naňho, ako objíma Kendall a miestami vyzerá, že by radšej utiekol a znova sa vo mne búrila žlč. Za toto som Derrecka nenávidela. Harry sa po chvíli otočil mojim smerom a usmial sa. Vzal Kendall za ruku a mieril si to s ňou za mnou.
"Oliver, ahoj," objal ma a pobozkal ma na líce.
"Ahoj."
"Toto je Kendall, Kendall, to je Oliver."
"Tá Oliver, tvoja najlepšia kamoška?" spýtala sa ho a on prikývol.
"Teší ma," podala mi ruku.
"Aj mňa."
"Dúfam, že si o mne nemyslíš to najhoršie len preto, lebo naši manažéri..."
"Prosím ťa, to najhoršie si myslím o Derreckovi," zamumlala som.
Zábava sa pomaly začala rozbiehať, všetci sa bavili, pár ľudí tancovalo, niektorí popíjali, každý hovoril s každým a všetci na seba boli neskutočne milí. Akurát som stála pri barovom pulte s Niallom, Louisom a Liamom, keď ma zamrazilo. Netušila som prečo, no odpoveď na seba nedala dlho čakať. Mieril si to k nám Derreck, za ktorým porazene kráčali Zayn s Harrym.
"Derreck? Čo tu robíš?" spýtal sa ho znechutene Liam.
"Toto je len pre rodinu," dodal Niall.
"Ja som váš manažér. Ja tu samozrejme môžem byť. Však, Olívia?" usmial sa na mňa, keď si všimol, že stojím pri chalanoch. Ostatní, ktorí si ho všimli sa zamračili, no nikto sa k nám nepribližoval.
"Myslím, že idem za Lotte a Walihou," povedala som chalanom a chcela som ísť za Louisovou a Zaynovou sestrou, no Derreck mi stúpil do cesty.
"Kam by si chodila? Dnes sa ti nechce obťažovať ma?"
"Nie, to vôbec nie, ide len o to, že dnes nemám chuť pozerať na teba a ničiť si tým deň, ktorý bol až doteraz pekný."
"Pekný deň? Dnešok? Pre teba?" zasmial sa.
"Neviem, o čom hovoríš a je mi to jedno."
"Fajn," mykol ramenami a otočil sa k chalanom. "V utorok máte vystúpenie. Ráno v rádiu, potom máte fotenie celý deň a večer ste v telke."
"Ale my už máme plány," namietol Niall, ktorý chcel celý týždeň stráviť s Gregom, Denise a malým Theom.
"S Perrie ideme na dovolenku, aj ona má teraz voľno," ozval sa Zayn.
"Ach chlapci, stále vám musím pripomínať, že vás vlastním?" zasmial sa posmešne a to som už nevydržala.
"Ty si taký parchant. Ako môžeš? Ako dokážeš žiť sám so sebou?"
"Oliver," Harry mi položil dlaň na rameno. Myslím, že tentokrát som to možno prehnala.
"Úplne jednoducho. Vždy totiž vyhrávam," zasmial sa.
"Tentokrát prehráš," povedala som potichu, no odhodlane.
"Prepáč, ak to od teba nebudem brať vážne. Neplatia na mňa totiž hrozby, ktoré povie malé smutné dievčatko, ktoré celý život žilo v tieni jeho mŕtvej sestry," zasmial sa mi do ksichtu. Vypleštila som naňho oči a cúvla som dva kroky. Netušila som odkiaľ to vedel, ale to, že mi to šplechol do tváre práve on, to ma zrazilo na kolená. Otočila som sa na päte a pomedzi ľudí som sa začala predierať von. Potrebovala som vzduch, mala som pocit, že nemôžem dýchať, že ten korzet, ktorý bol súčasťou kostýmu ma škrtí, mala som pocit, že sa zadusím.


A/N: ďakujeme krásne :)
Nika nesľubujem, že bude každý deň, no rozhodli sme sa pridávať častejšie, keďže práve končíme tretiu sériu :) a pribudnú aj niektoré ďalšie :)
uff, no s láskou je to u nich no... uvidíme ako to bude :D


V nasledujúcej kapitole I won`t let go sa Harry dozvie o Liv úplnú pravdu. zistí, že mala sestru, ktorá zomrela a zistí, prečo a ako veľmi to ovplyvnilo jej život. Po tomto zistení pre ňu urobí niečo, čo pre ňu ešte nikto nikdy neurobil.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 29. srpna 2016 v 19:59 | Reagovat

Ten jeden hnusny slizky podliacky... ako ja ho nemam rada...
To s malou Leylou bolo zlate :)
Tretia seria??? paaani :D :D tak to sa tesim :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama