Challenge Accepted - 40. kapitola: Spali ste spolu?

15. září 2016 v 20:03 | Sophie

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Derreck zistil, že v minulosti Liv je niečo, čo ju ovplyvnilo a čo jej dlhé roky bránilo v tom, aby bola sama sebou a použil to proti nej, čím jej ublížil. Harry na nič nečakal, okamžite prišiel za ňou a vypočul si jej príbeh. To sa ho tak veľmi dotklo, že odišiel z oslavy, len aby jej mohol byť oporou.




Sedela som v tureckom sede v obývačke vedľa Harryho a hľadela som naňho neschopná slova. To, že prišiel z party za mnou len kvôli tomu, aby sa uistil, že som v poriadku, to, že zapálil sviečky, to, čo práve povedal, o mne, o Stele, tá pieseň, ktorú mi zaspieval... Bola som dojatá, dojatá jeho činmi, jeho slovami, jeho hlasom, ním. To, čo práve pre mňa urobil, pre mňa ešte neurobil nikto iný a ja som si bola istá, že toto nikto neprekoná. Počúvala som, ako hovorí so Stelou, ako s ňou hovorí o mne a napriek tomu, ako mizerne mi bolo, som bola šťastná, lebo som vedela, že na svete existuje človek, ktorý sa o mňa stará, ktorému na mne záleží. To, čo o mne hovoril, ako ma vnímal, prvýkrát v živote som sa videla inak ako malé smutné dievčatko. Prvýkrát v živote som sa videla ako žena s vlastnou identitou, ktorá nie je poznačená životom a smrťou jej sestry. A keď som počula, ako jej povedal, že chce, aby som sa od nej odpútala a nežila v jej tieni, vedela som, že chcem to isté a že prvýkrát v živote, som schopná to urobiť, možno aj preto, že to bol on, kto práve sedel vedľa mňa. A tak som sa zhlboka nadýchla a keď ma Harry chytil za ruku a povzbudivo ju stlačil, začala rozprávať všetko, čo som mala na srdci.
"Polovicu svojho života som strávila snahou podobať sa na teba, priblížiť sa ti, dobehnúť ťa, byť aspoň sčasti taká dobrá, taká skvelá, taká úžasná, ako si bola ty. A... tú druhú som strávila presviedčaním samej seba, že si nemohla existovať, lebo si bola príliš dokonalá a takisto nenávidením ťa. Bola som len dieťa, ktoré neustále muselo počúvať, že sa ti nikdy nevyrovná. Pýtala som sa samej seba, načo ma rodičia vôbec mali, keď vedeli, že chcú teba, nie nejakú náhradu. Celý život som sa cítila ako tvoja nedokonalá napodobenina. Trpela som pocitom, že si nezaslúžim, aby ma mal niekto rád, kým nebudem ako ty, že si nezaslúžim, aby ma mali radi ani vlastní rodičia. A hoci som sa naučila brať všetko také, aké je, neočakávať veľa, tešiť sa z maličkosti, ktoré sú koniec koncov vždy veľké veci, byť vďačná za všetko, čo mám a nesúdiť ostatných, kým neviem, aká bola ich cesta, vždy vo mne bola časť, ktorá trpela, časť, ktorá bola rozorvaná, zlomená, ubolená, časť, ktorá ťa milovala a časť, ktorá ťa z celého srdca nenávidela. A ja už takto nechcem žiť. Odmietam žiť v tvojom tieni, odmietam žiť sny, ktoré rodičia snívali pre teba, odmietam žiť život, kde sa zo mňa snažia spraviť teba. A nechcem ťa ďalej nenávidieť. Chcem, aby si bola len sestra, ktorú som nikdy nemala šancu spoznať, sestra, ktorá mi bude celý život chýbať, sestra, ktorá bola výnimočná, sestra, s ktorou nemusím každý deň bojovať.
Vždy, keď som zo seba potrebovala niečo dostať, tak som začala behať. Najprv, aby som ušla pred problémami a pred tebou, pred myšlienkou na teba, pred spomienkou na teba, pred neustálym pripomínaním toho, že nikdy nebudem ako ty. A potom som zistila, že to nepomáha, lebo všetko, pred čím som utekala, si ma vždy našlo. A nakoniec som behala preto, aby som sa vyšťavila, zničila, dostala na pokraj síl, na dno. Do bodu, keď to už ďalej nešlo. Lebo to bol jediný bod, v ktorom som dokázala všetko nechať ísť. Nikdy som však nenechala ísť to, čo ma najviac trápilo. Až doteraz. Spomienka na teba ma zhodila tak hlboko, ako ešte nikdy predtým. Spomienka na teba ma opäť zranila a ja odmietam žiť v strachu, kedy sa znova zložím, keď mi niekto pripomenie, že ty si dokonalá sestra a ja nikdy nebudem ako ty, lebo ja ani nechcem byť ako ty. Nikdy som nechcela byť ako ty, nikdy som sa ti nechcela podobať, nikdy som s tebou nechcela súperiť a konečne to hovorím nahlas. Odmietam ďalej hrať hru, v ktorej si môj najväčší súper. Odmietam s tebou bojovať. Odmietam fakt, že sa na teba musím podobať, aby som bola dostatočne dobrá. Nechcem byť tebou, chcem byť sebou. Mám vlastné sny, vlastné túžby, vlastné priania a vlastný život. A teraz mám len dve možnosti, trápiť sa do konca života a premárniť ho tým, čo vlastne sama nechcem, len aby som vyhovela našim rodičom, trápiť sa nad tým, čo ma ničí tak veľmi, až mi to miestami nedáva dýchať, trápiť sa každou myšlienkou na teba, alebo to nechať ísť. Dobre vieš, čo si vždy vyberám," šepla som. Potom som sa zhlboka nadýchla a povedala som to, čo som mala povedať už dávno, no odhodlala som sa na to až teraz, až vďaka Harrymu. "Nechávam ťa ísť Stela, nechávam ísť všetku nenávisť, ktorú som k tebe kedysi cítila, nechávam ísť všetky pocity krivdy, keď nás porovnávali, nechávam ísť všetky spomienky, nechávam ísť teba, aj to malé smutné dievčatko, ktorým som bola," hovorila som a mala som pocit, akoby niečo, čo ma veľmi dlho spútavalo, odchádzalo. A ten ťaživý pocit, to všetko, čo som si niesla, to všetko bolo zrazu preč. Stela nebola strašiak a ja som nebola malé smutné dievčatko. Stela bola len spomienka a ja som bola slobodná.
Harry ma objal okolo ramien a ja som si položila hlavu na jeho rameno vďačná za to, že nie som sama, za to, že ho mám.
"Ako sa cítiš?" spýtal sa po chvíli ticha, kým ma hladil po chrbte.
"Mám pocit, že môžem znova dýchať," šepla som. "Je to zvláštne, ale bola to tá najťažšia, no zároveň najľahšia vec na svete. Neviem ti to vysvetliť, ale nechať ísť minulosť je... úžasné, naozaj môžem konečne znova dýchať."
"Naozaj?" uisťoval sa.
"Naozaj," odtiahla som sa od neho a pozrela som mu do očí. "Celý život som sa bála nechať ju ísť, lebo som sa bála, že ak sa na ňu nebudem podobať, sklamem rodičov, no namiesto toho, aby sa mi stala vzorom, stala sa strašiakom, niečím, čo ma desilo. Celý život, keď som na ňu myslela, tak som dokázala myslieť len na to, v čom bola lepšia, čo som zas neurobila ako ona, čím som zas zneuctila jej pamiatku a teraz, v tejto chvíli, keď na ňu myslím, to tam nie je. Je to preč. Už ma nedesí."
"To som naozaj rád," usmial sa na mňa.
"Ďakujem, že si tu bol so mnou, že si to pre mňa spravil. Bez teba... bez teba by som to nikdy nedokázala."
"Neurobil som nič," pokrútil hlavou.
"Ale urobil. Vďaka tebe som sa cítila výnimočná. Vďaka tebe som sa prvýkrát v živote necítila ako tieň mojej sestry. Urobil si pre mňa to, čo nikto iný. Ukázal si mi, že to môžem spraviť, že ju môžem nechať ísť. Bol si to ty, kto k nej prvý prehovoril, kto hovoril o mne, bol si to ty, vďaka komu som si konečne uvedomila, že naozaj takto žiť nechcem a hlavne, sedel si pri mne a držal si ma za ruku."
"Spravil by som čokoľvek, len aby som ťa už nikdy nevidel takú smutnú, ako vo chvíli, keď som ťa našiel na schodoch," priznal potichu.
"Spravila by som čokoľvek, aby som ťa videla naozaj šťastného," priznala som sa ja a znova som si oprela hlavu o jeho rameno. Ešte chvíľu sme tam sedeli, no mne sa naozaj začali zatvárať oči.
"Unavená?"
"Vyčerpaná."
"Tak ideme spať," povedal, zdvihol sa, chytil ma za obe ruky a pomohol mi vstať.
"Budeš spať dnes v noci so mnou?" poprosila som ho.
"Pravdaže," prikývol s úsmevom. Sfúkli sme sviečky a šli sme hore do mojej izby. Ľahla som si na posteľ, Harry sa vyzliekol z vecí, ktoré mal na sebe ešte z party a ľahol si ku mne.
"Dobrú noc," šepla som, hneď po tom, ako som sa k nemu pritúlila.

"Dobrú noc, Oliver," pobozkal ma do vlasov a po chvíli som zaspala celkom pokojná.

Ráno som vstala uvedomujúc si, že ma niekto zozadu objíma okolo pása. Pomrvila som sa a premýšľala som, koľko je hodín. Začala som hmatať po stolíku po mobile, aby som zistila, koľko je hodín, no potom som si uvedomila, že je v kabelke na druhom konci izby.
"Dobré ráno," začula som pri uchu Harryho hlas, ktorý bol ráno chrapľavejší ako obvykle.
"Dobré," povzdychla som si a otočila som sa k nemu. Ležal na boku vedľa mňa a pohľadom skúmal moju tvár. "Som v poriadku."
"Musel som si to overiť," zasmial sa.
"Koľko je vlastne hodín? Mobil mám tam," ukázala som rukou na kreslo.
"Keď som sa naposledy pozeral, bolo asi pol desiatej, ale to som sa pozeral, keď som vstal a už som nejakú tú chvíľu hore," odvetil mi s úsmevom.
"Prečo si ma nezobudil?"
"Chcel som, aby si si oddýchla."
"Pol desiatej..." zamyslela som sa. "Prečo mám pocit, že je niečo zvláštne?"
"Netuším," odvetil po chvíľke zamyslenia.
"Do riti!" Vystrelila som do sedu len čo mi došlo, prečo mám ten pocit.
"Deje sa niečo?"
"Je pondelok, škola, vyučovanie, včera bola party, nechal si tam Kendall. Ostali tam všetci. Vlastne nevieme, ako dopadli. Bože, ako som mohla zabudnúť ísť do školy?" nechápala som.
"Oliver, pôjdeš tam zajtra," so smiechom sa hodil späť na posteľ.
"Ha-ha-ha. Nie si vtipný."
"Uznaj, že som," chechtal sa ďalej.
"Idem do sprchy."
"Ja si ešte chvíľu poležím."
"Je to moja posteľ."
"Chceš ma z nej vyhodiť? Cítim sa zneužitý," povedal sklamane.
"Bože, Harold," len som pobavene pokrútila hlavou a šla som do kúpeľne. Po krátke osviežujúcej sprche som šla rovno dole a na schodoch som sa zrazila s Gemmou, ktorá vyzerala zamyslene.
"Gemma?"
"Liv, dobré ráno," usmiala sa na mňa. "Nie si v škole?"
"Zaspala som. Nad čím premýšľaš. Vyzeráš akoby ti uleteli včely."
"Nad bratom. Z party sa vyparil netuším kedy, Kendall šla do hotela sama a ja som si myslela, že nie je doma, ale auto má tu, no vo svojej izbe nespal..." hovorila a práve v tej chvíli vyšiel Harry z mojej izby len v boxerkách.
"Veci mám ešte u teba, len idem do va..." hovoril mi a potom si všimol Gemmin úplne vyoraný výraz.
"Ty..." pozrela na Harryho. "Vy... ty... vy dvaja... noc... spolu... vy... spali ste spolu?"
"Áno," prikývli sme obaja a ona ešte viac vypleštila oči. Nechápavo som pozrela na Harryho, ktorý tiež krútil hlavou a nechápal, prečo je taká prekvapená a keď sa potom Gemma usmiala, pričom nasadila vševediaci výraz, došlo nám, čo Gemma myslela tým spali ste spolu.
"Gemma, nie, nie tak ako si myslíš," pokrútil hlavou Harry.
"Nie?" spýtala sa a na chvíľu som mala pocit, že som jej v hlase začula sklamaný tón.
"Nie," pritakala som. "Veď mi ani len nenapadlo, ako to myslíš, keď si sa pýtala. Veď to je absurdné."
"Nechápem..."
"Oliver bola rozrušená a tak som pri nej ostal na noc. Presne ako pri tebe, keď si niekedy bola rozrušená tiež," vysvetlil jej Harry.

"Prečo si bola rozrušená?" pozrela na mňa. Harry chcel niečo povedať, aby ju zastavil, no ja som sa už o Stele nebála hovoriť. A tak som jej povedala v skrátenej verzii, čo sa včera stalo a prečo som bola taká rozrušená.

Gemma na Derrecka nadávala ešte aj pri obede, na ktorý prišla aj Kendall, keďže ju Anne na včerajšej party pozvala. Prišla tesne predtým, ako Anne dovarila a tak sme sa začali rozprávať. A ja som zistila, že je to vlastne celkom v pohode baba.
"Šiel by som za chalanmi, dlho som ich nevidel," povzdychol si Harry, keď sme dojedali dezert.
"Veď choď," odvetila mu Kendall.
"Ideš so mnou?"
"Nie, myslím, že nie. Ani ako pár nemusíme tráviť celý čas spolu, ty choď za chalanmi a ja ostanem s tvojou rodinou a stále to bude vyzerať v pohode," navrhla.
"Tak fajn," usmial sa na ňu nadšene, zmizol hore v izbe a do piatich minút schádzal s mobilom pri uchu dole schodmi a hneď na to vybehol.
"Tak a teraz máme babskú jazdu," zasmiala sa Gemma.
Všetky štyri sme spolu strávili celé dopoludnie. Anne nám hovorila o jej zážitkoch z mladosti, Kendall hovorila o svojej kariére modelky, Gemma sa opäť zasnila a hovorila o Cedricovi a ja som vravela o tvorení. Potom som Kendall ukázala aj nejaké veci, ktoré som vyrábala a keď videla oblečenie, spýtala sa ma, prečo nenavrhujem, že ak by som spravila vlastnú kolekciu, ľudia by za tými vecami šaleli. Len som sa zasmiala.
Anne odišla domov hneď v utorok. Musela sa totiž vrátiť a taktiež jej chýbal Robin. A Harry s Kendall ostali v Londýne do konca týždňa, lebo Kendall mala potom nejaké povinnosti a Harry šiel s ňou s tým, že netušil, kedy sa vráti.
Ten týždeň, ktorý ešte boli v Londýne ich novinári párkrát vymákli spolu a niekoľkokrát sme šli spolu vonku všetci. Dokonca som bola s Kendall nakupovať a fanynky chalanov potom celý deň zdieľali fotky a premýšľali, aké vážne je to medzi nimi a premýšľali, kto som ja a prečo sa s chalanmi a najmä s Harrym ukazujem tak často. Úprimne som sa chalanom ani nečudovala, prečo nenávideli bulvár.
Kým bol Harry v LA, respektíve v USA, lebo s Kendall boli aj v New Yorku, kde ona mala nejakú prehliadku, ja som toho mala v škole viac ako kedykoľvek predtým. Mali sme testy, prezentácie, projekty v skupinách a niekoľko súťaží, do ktorých som sa samozrejme prihlásila. Niektoré boli individuálne a niektoré skupinové, kde sme sa nejako pokombinovali, aby sme mohli ísť.
Jedného dňa za mnou pribehol cez obed Carlos a mával mi pred nosom nejakým papierom, pričom sa tváril, akoby mu povedali, že niekto povolil Vianoce dvakrát ročne. Vysvetlila som mu, že kým tým máva akoby odháňal muchy, tak to nebudem schopná prečítať a potom mi oznámil, že je Vianočná tanečná súťaž. Pozrela som naňho so zdvihnutým obočím a keď mi povedal, že nás prihlásil, skočila som mu okolo krku.

"Viete, čo som práve zistila?" spýtala sa nás Sandra, kým si vyzliekala bundu a hodila sa do posledného voľného kresla, keď ako posledná došla do našej kaviarne, kde sme sa vždy stretávali a ktorá bola naša najobľúbenejšia.
"Nie," pokrútila hlavou Jovanka a capla po ruke Fabia, ktorý si odpil z jej drinku.
"Hádajte, kto ďalší sa prihlásil do Vianočnej tanečnej súťaže?"
"To nemyslíš vážne," Mirela sa vystrela na stoličke.
"Myslím. Jessica sa na poslednú chvíľu nahlásila."
"Aspoň sa opäť pobavíme," pousmial sa Giacomo. "Na tú scénu, keď namosúrene dupala na kúpalisku, lebo si mala lepší čas a pošmykla sa nikdy nezabudnem. Ten jej pád do bazéna už v normálnom oblečení mám na mobile a pozerám ho dokola."
"Ja nechápem, čo si chce to dievča dokázať," pokrútila hlavou Gemma, ktorá sa chrbtom opierala o Cedrica, kým on ju objímal okolo pása. Oni dvaja spolu vyzerali tak krásne a šťastie z nich sršalo na kilometre.
"Podľa mňa chce na držku, inak to nevidím," mykla ramenami Sandra a žmurkla na čašníka, aby došiel k stolu a ona si mohla objednať.
"Mne je jedno, o čo jej ide," mykla som ramenami. "Nebojím sa jej. Ani jej trápnych pokusov zosmiešniť ma, keďže sa jej to zatiaľ vždy vypomstilo."
"Aj tak to vyhráme my," ozval sa Carlos. "Chica tancuje ako bohyňa..."
"No nepreháňajme," zasmiala som sa.
"Prosím ťa, všetci sme ťa videli," zazrela na mňa Yvonne.
"Navyše choreografiu nám pomohla dopilovať Emma," pousmial sa Carlos, ktorý žil u Emmy Slater, tanečnice, ktorá tancovala aj v Dancing with the Star a pomáhala nám s choreografiou a niektorými figúrami.
"Myslím, že aj keby ste nemali Emmu, boli by ste úžasní," ozval sa Jason, ktorý s nami šiel raz po škole von a akosi sa už stalo zvykom, že s nami chodil stále. "Nie som váš profesor, len vediem ateliér, ale aj tak by som nemal byť subjektívny, no musím. Myslím si, že to vyhráte. Pre mňa ste favoriti."
"Chica určite," rýpol doňho Carlos, za čo som sa naňho zamračila. Všetci zo skupinky si všimli, že je medzi nami istá chémia a občas do nás trocha rýpli.
"Kedy presne je súťaž?" spýtala sa Gemma.
"Trinásteho v piatok," odvetil Carlos.
"A kedy končíte školu?"
"Osemnásteho," odvetila jej Yvonne ktorá na ňu žmurkla.
"A devätnásteho máš narodeniny," mrmlala Gemma skôr sama pre seba a potom sa pousmiala.
"Keď vám poviem, že žiadna oslava..." začala som, no všetci ma okríkli.
"Zbytočne."

"Okej," dvihla som obranne ruky a odpila som si z Jasonovho drinku, ktorý mi nehorázne chutil. Bol oveľa lepší ako ten môj, tak som mu svoj posunula.

Domov sme prišli večer, lebo sme s Gemmou ešte zašli na nákup do obchodu, keďže nám pomaly dochádzali zásoby. Kým sme potom vyniesli nákup, otočili sme sa štyrikrát a potom sme to ešte polhodiny ukladali, kým sme konečne začali variť.
"Volala si niekedy teraz s Harrym?" spýtala sa ma Gemma, kým som krájala zeleninu.
"Nie, len sme si písali, aj to len pár správ. Prečo?"
"Lebo mne tiež len párkrát napísal a už štyri dni mi nevolal."
"Asi je zaneprázdnený," mykla som plecom.
"Chápem, disco, disco, party, party," zasmiala sa a ja som vedela, že má na mysli články z novín. Harryho a Kendall spolu videli v klube, na koncerte, niekde v parku a neviem kde všade a novinári mali raj.
"Bude to znieť čudne, ale je to jeho práca," povedala som so smiechom a nakrájané paradajky som zhrnula do misky, kde som robila šalát.
"Ja viem, len mi chýba," povzdychla si. "Väčšinu času ma síce rozčuľuje, ale je to môj braček, ktorý sa o mňa stará a naozaj mi chýba."
"Aj mne chýba," priznala som. Naozaj mi chýbal. Za tie dva týždne, čo bol v Amerike sme spolu len skypovali, ale posledné štyri dni napísal len pár správ. A ja som si čoraz viac uvedomovala, že mi chýbajú naše výzvy a plnenie snov a že mi chýba on, môj najlepší kamarát.
"Počuj a nezdá sa ti, že s Kendall niečo má?" ozvala sa po chvíli a hodila mäso do pripravenej marinády.
"No predstierajú vzťah a popravde, ani by som sa nečudovala, keby si spolu začali aj normálne alebo keby spolu spali. Povedzme si pravdu, ide predsa o tvojho brata."
"To máš pravdu," odvetila mi, pričom sa na mojej poslednej poznámke strašne rehotala. "A keď sme pri vzťahoch... Jason?"
"Nezačínaj, vieš, ako to je," pokrútila som hlavou a z chladničky som si vybrala uhorku.
"Viem, čo vidím, má ťa rád a tie pohľady, ktoré po tebe hádže... a ktoré hádžeš ty po ňom," hvizdla a krájala ďalší kus mäsa.
"Nikdy som netvrdila, že sa mi nepáči, ale momentálne to udržiavame v priateľskej rovine. V podstate je to môj profesor."
"Profesor neprofesor, vyvaruj sa miestnostiam s posteľou, keď bude blízko," zasmiala sa.
"Zmeňme tému," navrhla som a našťastie sa téma zmenila sama, keď sa ozval zvonček. Šla som otvoriť a pred dverami stáli štyria chalani, ktorí sa na mňa škerili.
"Ahojte."
"Ahooj," uväznili ma v objatí.
"Žiarlim," začula som Gemmin hlas.
"Poď k nám," zasmial sa Louis a keď Gemma pribehla, chvíľu nás stískali obe.
"Už je večera?" spýtal sa Zayn.
"O chvíľu. Prečo? Nejedol si?"
"Bol som s Pezz a nestihli sme sa najesť, lebo musela ísť do štúdia. Mimochodom, odkazuje vám, že v sobotu si nemáte robiť plány."
"Prečo?" pozrela naňho Gemma, ktorej na tvári už svietil nadšený výraz.
"Lebo máte dámsku jazdy, na ktorú máme tentokrát zakázané prísť," odul sa Liam.
"To ste mali pokiaľ sa pamätám aj minule a nebránilo vám to prísť za nami," odvetila som mu pobavene, kým Gemma vložila mäso do rúry.
"To bola náhoda," bránil sa Louis. "Nevedeli sme, že tam budete."
"Jasné," zaironizovala Gemma.
"Fakt," bránil sa Niall. "Navyše, nehovorte, že ste sa nebavili."
"No bavili," priznala som. Nikdy som si nemyslela, že budem rada chodiť na party alebo do podnikov, ale keď som bola s chalanmi alebo dievčatami alebo so svojou skupinkou zo školy, tak mi to až tak veľmi nevadilo. Cítila som sa s nimi skvelo. Prirodzene. Hoci mi tam chýbal ešte jeden človek, aby to bolo úplne dokonalé.
"Niekto ti zvoní," upozornil ma Louis na to, že mi zvoní telefón.
"Tvoja žena," zasmiala som sa.
"El?"
"Liv? Božinku, vám sa dovolať," povzdychla si. "Už vám to povedali?"
"Uhm a tvária sa ako kyslé zemiaky," bonzla Gemma, ktorá priložila ucho k mobilu a volali sme s hlavami pri sebe.
"Fajn, tak sa teším v sobotu, ešte sa dohodneme. Majte sa."
"Páá."
"Oni nás fakt nevezmú," skonštatoval Zayn.
"Tak nič no," mykol ramenami Liam.
"Ale futbal zajtra platí, však?" pozrel na mňa Niall.
"Pravdaže," prikývla som a s Louisom si ťapli. Asi tri dni po Harryho odchode zvonil Niall pri dverách, že ide liga majstrov, chvíľu som naňho civela a napokon sme si pozreli zápas spolu. Neskôr sa k nám pridali ostatní. Chalani to väčšinou pozerali spolu, ale keďže tu Harry teraz nebol, pozerali to so mnou a Gemmou.


Na druhý deň ma do školy viezla Gemma, aby po mňa mohla aj prísť a aby sme šli rovno k Niallovi. Keď sme prišli k nemu, boli sme prvé. Ja som sa v kuchyni ešte trocha učila a potom došli aj chalani s dievčatami. Kým začal zápas, dohodli sme sa na sobote a potom sme sa naskladali v Niallovej obývačke. Hral sa najdôležitejší zápas sezóny a všetci sme na to civeli úplne zaujato. Futbal som pozerala aj doma s Brunom, dokonca som s ním bola na pár zápasoch. Pamätám si, ako sme šli s rodičmi na dovolenku do Barcelony, Bruno mal vtedy asi osemnásť, na jednej dovolenke už bol s kamošmi, ale stále chodil na rodinnú dovolenku, kvôli mne. A vtedy v Barcelone ma vzal na zápas. Rodičia ho skoro prerazili, lebo som mala šesť a bol to veľký štadión a veľa ľudí a nebezpečné a mohlo sa niečo stať, ale jediné, čo sa stalo, bolo, že som si od povzbudzovania vykričala hlasivky.
Domov som došla strašne unavená a tak som si len dala rýchlu sprchu a šla som spať, no keď som ležala v posteli, nevedela som zaspať. Natiahla som sa po mobile, na ktorý som pozrela. Žiadna nová správa. Otvorila som si teda fotky a pozerala som tie, ktoré sme mali s Harrym spoločné. Z nášho letu. Až po dvoch týždňoch sa mi priznal, že keď sme skočili, nechal nás sfotiť. Z parku, keď sme sa člnkovali, z baru, kde sme prvýkrát boli a kde som ho učila tango, z výletu do Ameriky, fotky, ktoré sme fotili len tak, keď sme sedeli na gauči a blbli a robili si rôzne vtipné selfie, fotky z natáčania klipu aj s malou Lux a dokonca aj jedna z Halloweenskej party. A potom asi tri z posledného týždňa, keď bol doma. Keď som si tie fotky prezerala, chýbal mi ešte viac. Otvorila som správy a začala som písať.

Snívam o tom, že sa vrátiš domov... chvíľu som na ňu pozerala a potom som ju vymazala. Nemôžem mu to predsa napísať, lebo by prišiel a ja nechcem, aby sa vrátil len kvôli tomu, že mi musí splniť sen. Znova som civela na prázdnu obrazovku a potom som napísala Chýbaš mi. To som však tiež vymazala. Napokon som konečne napísala niečo, čo som mohla odoslať. Si v poriadku? Dlho si sa neozval...

Hneď po tom, ako som ráno vstala, som šla do pracovne, aby som dorobila adventné vence. Každý rok som ich doma vyrábala a niekoľko z nich som chcela poslať domov, keďže advent začínal už o týždeň v nedeľu.
V pracovni som sa teda zavrela aj s kávou a začala som vyrábať. Niektoré som robila z ihličia, ktoré mi zohnal Jason, niektoré som robila len zo šišiek, každý mal niečo iné. Kým som robila veniec domov, volala som s Kacom, Matejom, Dávidom a Tomášom. Akurát sa chystali na hokej, no stihli sme si aspoň pol hoďku pokecať. A potom som volala s Brunom a Peťkom. Soňa šla do mesta na nákup a oni dvaja ostali doma. Peťko mi mával, posielala pusinky a hovoril mi o všetkom, čo robil. Tak veľmi mi chýbal a tak veľmi vyrástol, odkedy som ho nevidela. Chlapček môj krásny.
"Tento robíš domov?" spýtal sa, keď som mu ukazovala, čo už mám.
"Uhm, snáď sa naši potešia a nevyhodia ho von oknom," povzdychla som si.
"Prečo by mali?"
"Sú zo mňa nesmierne sklamaní," pripomenula som mu. Stále, keď som s nimi volala, mi nezabudli pripomenúť, že Stela by to nevyviedla, ona by... to isté, čo vždy. A mne bolo prvýkrát v živote jedno, čo hovoria, lebo to bolo preč. A keď videli, že vo mne nevyvolajú výčitky svedomia, začali útočiť na Harryho, že on ma určite kazí a kvôli nemu som taká nemorálna, ako to nazvali a to som sa s nimi vždy pohádala. Oni videli len to, čo písal bulvár, poznali len Harryho z novín a hneď ho odsúdili a ja som sa s nimi kvôli tomu vždy do krvi pohádala, lebo súdiť niekoho z toho, čo o ňom píšu dievčenské časopisy je choré. Takže naše rozhovory vyzerali v podstate tak, že sa ma tri minúty pýtali, čo mám nové, potom ma pochválili za výhry v súťažiach a potom spomenuli, že čítali, že Harry neviem čo a opäť sme sa hodinu hádali, lebo ja som nevedela zniesť, že útočia na človeka, ktorý je tak úžasný, citlivý a starostlivý.
"Sú sklamaní z tvojho spolubývajúceho."
"Sú sklamaní z jeho bulvárnej podoby. On je úplne iný."
"Ja viem, hovoríš mi to zakaždým, keď spolu voláme."
"Som z toho unavená Bruno. Som z nich unavená. Milujem ich, ale nevládzem."
"Livka, to bude v poriadku. Oni prestanú. Len sa momentálne cítia ublížení, lebo si podľa nich zabudla na Stelu."
"Vieš, že tak to nie je."
"Ja viem a som rád, že si sa takto rozhodla a raz tomu Harrymu chcem potriasť rukou, že ti v tom pomohol. A oni to raz pochopia tiež, len musíš vydržať."
"Peťko nakješlil Livku," zdvihol malý hlavu od papiera. Čudovala som sa, že bol ticho až takto dlho. S úsmevom dvihol papier na kameru a ja som tam uvidela dievča s dlhými hnedými vlasmi, širokým úsmevom a malým chlapčekom vedľa nej, ktorého držala za ruku.
"To sme my dvaja?" spýtala som sa ho.
"Nieee," pokrútil hlavou.
"Livka má bábo," zasmial sa.
"Určite," pritakala som so smiechom.
"V parku vidí deti so súrodencami a chce súrodenca alebo bratranca alebo sesternicu. Kohokoľvek, s kým by sa mohol hrať."
"Tak si urobte bábo," poradila som mu a on sa zatváril záhadne. "Chceš mi niečo povedať?"
"Zatiaľ nie," zasmial sa.
"Zatiaľ nie znamená..."
"Že chceme ďalšie bábo."
"Držím palce," povedala som úprimne.
Bruno potom musel končiť a ja som ďalej dekorovala. Akosi som sa zabudla, lebo zrazu mi niekto vletel do pracovne a ja som vo dverách zbadala Gemmu s rukami vbok.
"Olivena!" skríkla na mňa a použila meno, ktoré ju Baška učila pri skype. Gemme sa to veľmi páčilo, tak ma tak z času na čas volala. Len som sa zasmiala a spýtavo na ňu pozrela.
"Áno?"
"Vieš ty koľko je hodín?"
"Nie," priznala som.
"Pol štvrtej, dokonči, čo robíš a začni sa chystať o siedmej máme zraz u Perrie."
"Nebude tam Zayn?"
"Nie, ide k Liamovi."
"Niečo chystajú."
"Uhm," prikývla. "Ale ty nad tým teraz nepremýšľaj a choď sa obliecť."
"Rozkaz ty diktátor," povzdychla som si a vybehla som do vane. Po sprche som si v župane sadla v izbe pred zrkadlo a nalíčila som sa a potom som si vybrala veci zo skrine. Vzala som si šaty, ktoré som len teraz robila. Boli okolo krku, mali výstrih pod prsia a na prsiach ich spájala klipsňa, aby nedošlo k nehode a neukázali to, čo nemajú, na to som si dávala pozor a nemali chrbát. Nebola na nich ani čipka, ani nič, len nahý chrbát. Až tesne nad bedrami začínala sukňa, ktorá mala dĺžku do polky stehien. Gemma bola pri mne, keď som to cez týždeň robila a nevedela sa dočkať, keď si to vezmem a keď si to potom požičia. Gemma si z mojej skrine vybrala béžovú sukňu s vysokým pásom. Kedysi bola dlhá, no skrátila som ju v podstate na minimum a dopredu som našila manžetové gombíky. A k nej som si vyrobila tielko. Bolo čierne, jednoduché, na ramienka, no strihla som ho pod prsiami a našila som tam lem, takže ten, kto si to obliekol, mal vlastne odhalené brucho. Gemme sa tie veci veľmi páčili.
Keď sme šli taxíkom k Perrie, stále som sa čudovala, ako to, že som sa dala nahovoriť na to, že si tie šaty oblečiem, no už som nemohla cúvnuť. Len čo sme k nej došli, baby nás vychválili, my sme vychválili ich a vybrali sme sa do podniku.
"Tak, na babský večer," zdvihla pohárik Eleanor.
"Na babský večer," štrngli sme si všetky a pripili sme si. Ja som si hneď objednala miešaný drink s minimom alkoholu, lebo tomu som sa vyhýbala.
"Čo myslíte, prídu, či neprídu?" pýtala sa Soph.
"Prídu," ozvali sa El a Gemma naraz.

"Otázka nie je, či prídu alebo nie, ale kedy," zasmiala som sa.




A/N: ďakujeme :)
Nika Harrymu na nej záleží, takže sa veľmi nahneval a naozaj bol zlatý, to, čo pre ňu urobil, ešte neurobil nikto :)

V nasledujúcej kapitole Ona vo mne vyvoláva pocity, ktoré som nikdy nezažil sa Harry stretne nečakane s Liv v Londýne, zatiaľ čo ona je v tom, že Harry je v USA a Harry sa k niečomu prizná.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 16. září 2016 v 16:49 | Reagovat

Och ti jej rodicia -_- bit ich panvicou po hlave :D :D
Som zvedava teda ako dorazia ti chalani :D
Uzasna kapitola :P
Tesim sa na pokracko ;)

2 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 17. září 2016 v 21:09 | Reagovat

Harry bol strašne zlatý že sa vrátil z tej párty len kvôli Liv.. bolo to od neho strašne rozkošné a myslím že Liv to moc pomohlo, že sa dokázala cez Stelu dostať... A tá Gemma :D ale tak keby som bola na jej mieste tak si asi tiež myslím že spolu spali :D (čo by nebolo na škodu... aj keď viem aký majú Harry s Liv medzi sebou vzťah)
Tých jej rodičov fakt nechápem.. namiesto toho aby ju podporovali a chválili za to aká je, tak ju len zhadzujú a porovnávajú s mŕtvou dcérou... akože beriem, že strata dieťaťa zasiahne rodiča na celý život, ale tak ona nikdy nemôže byť ako Stela... má predsa svoje sny a priania.. no budem veriť, že to aj oni raz pochopia...
Haha s tou babskou jazdou som zvedavá ako to dopadne... ako to poznám, tak chalani to beztak nevydržia a dotrepú sa im tam :D
A som zvedavá čomu sa Harry prizná... To že sa do Liv zamiloval to asi nebude, keďže minule povedal Anne že ju nikdy nebude milovať ako by si zaslúžila (Beztak sa to raz stane).... Skvelá časť ako vždy a ja sa už moc teším na ďalšiu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama