Challenge Accepted - 41. kapitola: Ona vo mne vyvoláva pocity, ktoré som v živote necítil

24. září 2016 v 11:19 | Reyli |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Liv sa vďaka Harrymu preniesla cez celú situáciu zo Stellou a konečne nechala svojho strašiaka z minulosti ísť. Harry potom musel odísť do LA, plniť svoje povinnosti a dať verejnosti vedieť o jeho vzťahu s Kendall a Liv ostala v Londýne. V škole sa začala pripravovať na tanečnú súťaž a s dievčatami sa veľmi zblížili.




Dni strávené v LA som si užíval. Každú noc som sa zúčastnil na inej párty a môj život bol znova kúsok ako predtým. Kendall bola k tomu skvelá a tolerovala mi všetko. Dokonca sama ma niekedy ťahala po večierkoch a mne sa to páčilo. A síce som musel predstierať, že sme vo vzťahu, ja som sa cítil voľný. Všetko bolo tak ako malo, no aj napriek tomu som mal miestami pocit, že mi niečo chýba. Hlavne večer, keď som si zaľahoval do postele. Zakaždým som naťukal číslo, ktoré som už vedel naspamäť a 10 minút iba držal prst nad tlačidlom volať. No zakaždým to dopadlo rovnako a ja som mobil nakoniec schoval pod vankúš.
"Zajtra musím bežať do New Yorku. Pôjdeš so mnou?" pýtal som sa Kendall, keď som si balil kufor v jej byte. Za ten čas čo sme predstierali náš vzťah, sa pár vecí medzi nami zmenilo. A aj napriek tomu, že som vedel, že to dievča nie je pre mňa, užíval som si s ňou každú chvíľku, kedy sa to dalo. Kendall bola v posteli skvelá. Presne vedela čo robiť, ako ma potešiť a ja som sa v tých chvíľkach cítil, že mám pri sebe bohyňu.
"Nemôžem," pokrútila hlavou a ďalej sa venovala dorábaním svojich nechtov.
"Z New Yorku letím rovno do Londýna," pripomenul som jej, čím som čakal, že zmení názor.
"Tak si to uži doma a pozdravuj," fúkla na prsty, aby jej rýchlejšie zaschol lak. Na chvíľku som sa zamračil, no nakoniec som jej zaželal pekný víkend a pobral som sa aj s kufrom do svojho hotela neďaleko letiska.
"Si si istý, že to chceš urobiť?" uisťoval sa Ben, s ktorým som bol posledné dni stále v kontakte. Pomáhal mi s jednou vecou a ja som mu bol za to vďačný, pretože som ani netušil ako tieto veci fungujú.
"Som."
"Ak sa to neuchytí, prídeš o veľké peniaze. Si si toho vedomý?"
"Oliver si zaslúži šancu," trval som na svojom.
"A ty ju jej chceš za každých okolností ponúknuť," dodal za mňa.
"Ak nie jej, tak komu?" opýtal som sa.
"Neviem, Kendall?" skúsil.
"Tá ma všetko, čo potrebuje," odvrkol som a on sa zasmial.
"Nezdá sa ti to divné ako sa viac staráš o cudzie dievča ako o svoju priateľku?" pobavene sa opýtal.
"Oliver nie je cudzia."
"Koľko ju poznáš? Tri mesiace?"
"Už to budú štyri."
"A za ten čas si ju ešte ani neprefíkol?" vyzvedal, pričom použil vulgárne slovo ako každý chlap.
"Nie, ešte sme sa spolu nemilovali," opravil som ho a dodal: "A ani nebudeme. Oliver je iba kamarátka."
"Že nemilovali," zopakoval moje slovné spojenie a vybuchol do smiechu.
Na druhý deň po prílete do Londýna som sa s ním stretol v kaviarni a pustili sa do práce. Bolo toho toľko, čo sme museli povybavovať. Od vhodného miesta, ktoré by vyhovovalo aj veľkosťou a dobrou polohou, vhodným nábytkom, potrebnými materiálmi a v neposlednom rade sme potrebovali získať jej výtvory.
"Potrebujem vypadnúť," povzdychol si Ben, keď sme dokončovali maľovanie stien. Chcel to mať podľa vlastných predstáv a ubezpečiť sa, že to bude dokonalé, tak sme sa do toho aj aktívne zapojili.
"Pozývam na drink," odvetil som a hodil na zem štetec, pričom som ešte robotníkom nakázal ako to chcem a odišli sme k Benovi domov, kde som si doprial horúci kúpeľ.
"Nechceš jej aspoň zavolať, že si v Londýne?" pýtal sa ma už asi po stý krát Ben cestou do baru.
"Nie, tak je to lepšie," pokrútil som hlavou.
Do baru sme došli okolo desiatej. Neviem, či to bolo preto, že to bola sobota alebo kvôli dnešnému DJ- ovi, no podnik bol preplnený. Predierali sme sa davom a ja som si dal na hlavu kapucňu, pričom som klonil tvár, aby ma nikto nespoznal. Sadol som si za bar a Ben nám objednal po jednom panáku.
"Harry?" ozval sa zrazu vedľa mňa známy hlas a ja som ostal v pozore.
"Oliver?" prekvapene som sa otočil k jej smeru.
"Čo- čo tu robíš?" vysúkal som zo seba a pohľadom som po nej prešiel.
"Ja? Ja som tu s dievčatami, čo tu robíš ty, keď máš byť v Los Angeles?"
"Ja...." chvíľku som premýšľal nad výhovorkou, no keď ma nič nenapadlo, dodal som: "Ja som tu v podstate iba na otočku. Prišiel som iba pozrieť Bena, môjho kamaráta," potľapkal som ho po ramene a posunul predo mňa, aby som odpútal pozornosť.
"Aha."
"Som Ben," zapojil sa do toho aj on, keď mu došlo, kto to dievča je a ja som na neho vďačne pozrel.
"Liv, teší ma," podala mu ruku.
"Eh... tak sa bavte," pozrela na mňa, pričom som jej v pohľade zbadal sklamanie.
"Oliver počkaj!" zadržal som ju a chytil ju za rameno.
"Áno?"
"Môžem ťa na niečo pozvať?" opýtal som sa nesmelo, pretože som presne vedel, čo jej behá po mysli.
"Práve som si objednala," ukázala mi na drink, ktorý držala v ruke.
"Tak mi venuješ jeden tanec?" skúšal som ďalej, pretože som chcel vedieť ako veľmi je na mňa nahnevaná kvôli tomu, že som sa jej neozval.
"A nebudeš chýbať Benovi?"
"Myslím, že to chvíľku bezo mňa prežije," pousmial som sa a vystrel som k nej ruku.
"Tak... tak fajn," pritakala po menšom zaváhaní.
"Je tu aj Gemma?" opýtal som sa, keď sme sa dostali na parket a ja som ju vzal do náručia, pričom mi vôbec neprekážalo, že nejdeme podľa rytmu.
"Uhm, niekde tam pri stole. Sme tu všetky."
"Ak ťa poprosím o to, aby si im nespomenula, že si ma tu stretla, urobíš to?"
"Čo len chceš," mykla ramenami.
"Nebuď ku mne taká," zamračil som sa pri jej ľahostajnom postoji.
"Aká?" pozrela sa na mňa.
"Taká... ľahostajná, odmeraná, chladná..." začal som vymenovávať.
"Prečo si sa neozval?" opýtala sa a a v jej hlase som zacítil výčitku.
"Mám toho teraz veľa. Pomaly sa pripravujem na vianočné vystúpenia, o týždeň nám vychádza album, mávam v Amerike každodenné interview, ešte do toho tá situácia s Kendall... musíš pochopiť, že..." nestihol som dopovedať, pretože mi skočila do reči.
"Ja to chápem, nič mi nevysvetľuj," šepla.
"Nechcem, aby si si myslela, že som sa ti neozval, pretože som nechcel."
"To je v poriadku, naozaj," prikývla. "Len... chýbal si mi... chápem, že toho máš veľa, len si mi naozaj chýbal. A nielen mne, ale aj Gemme, chalanom a dievčatám a malej Lux a... všetkým chýbaš."
Práve som išiel povedať, že mi chýbala tiež, keď nás prerušil Ben s tým, že mu práve volali dizajnéri, ktorí začínali dnes v noci, že sa niečo pokašľalo. Benovi som pošepol, že o päť minút som vonku pred barom a potom som ešte pohľadom prešiel k Oliver, ktorá na mňa zmätene pozerala.
"Budem musieť ísť," ospravedlnil som sa jej.
"Kedy prídeš?" opýtala sa ma.
"Ja... čoskoro, sľubujem," žmurkol som, pobozkal ju na líce a rýchlo som zdrhol z baru, pretože ak by som bol pri nej čo i len chvíľku dlhšie, neodišiel by som.
Aj ty mi chýbaš... naťukal som ešte cestou späť a odoslal. Chcel som, aby vedela, že je to vzájomné, hoci som sa jej už nejakú tú chvíľku neozval.
Ďalšie dni som ešte strávil v Londýne s tým, že som dal všetky príkazy ako to chcem mať. Posledná vec, čo mi chýbala, boli jej výtvory, ktoré som musel získať aj zo Slovenska. Medzitým sme začali mávať Vianočné vystúpenia a ja som sa naozaj nezastavil. V noci som spával minimálne, cez deň som bežal zo štúdia na vystúpenia, kde sme spievali piesne z nového albumu, ktorý uzrel svetlo sveta iba pred pár dňami a ktorý lámal rekordy. Úprimne ma to tešilo, no nestihol som si to ani poriadne užívať.
"Kam sa tak náhliš?" zasmial sa Louis po večernom vystúpení pre charitu.
"Za Oliver. Je trinástho, dnes je tá súťaž, o ktorej si mi hovoril pred týždňom," odvetil a prehodil cestovku cez plece.
"Už to nestíhaš," pokrútil hlavou.
"Na vyhlásenie stíham."
"Myslel som, že máš dnes letieť do LA," zamračil sa náhle.
"Zrušil som to," mykol som ramenami.
"Zaujímavé," podvihol obočím a ja som už nestrácal čas a nasadol do auta. Cez diaľnicu som išiel 220 km/h, aby som to stihol a v Londýne som bol za hodinu a pol. Akurát som prišiel na to ako vyhlásili výhercov a ja som bol na ňu neskutočne pyšný. A hoci som ju nevidel tancovať, bol som si istý, že každému to poriadne natrela.


" Tak tu je moja najlepšia tanečnica!" vstúpil som do zákulisia s potleskom.
"Harry?" otočila sa mojím smerom a všetky pohľady padli na mňa.
"Ani ma neprídeš objať?" roztvoril som náruč, keď Oliver ostala stáť na mieste.
"Ja..." zakoktala sa.
"Poď ku mne," šepol som, keď som si všimol, aká je neistá, pričom som k nej urobil krok a v tej chvíli sa Oliver ku mne okamžite pritúlila. Silno som si ju privinul k sebe a konečne som cítil, že všetko je správne a tak ako má byť.
"Neverím, že si tu," šepla.
"Hádam si si nemyslela, že si nechám ujsť tvoj úspech," kúsok som uvoľnil zovretie.
"Nechal si si ujsť oveľa viac vecí," nadvihla tvár a pozrela na mňa.
"No teraz som tu a mám presných osemnásť hodín byť s tebou," spokojne som sa usmial, pretože som si nedokázal predstaviť lepšie strávených pár hodín voľna ako v jej blízkosti.
"Osemnásť hodín?" zdvihla obočím. "Vau, ty si si na mňa našiel osemnásť hodín."
"Uhm," prikývol som a dodal: "Poď, pozývam na večeru," potiahol som ju, pričom som si neuvedomoval jej ironický tón.
"Harry," povzdychla si.
"Deje sa niečo?" nadvihol som obočím, pričom som ju stále držal v objatí.
"Áno, mám program," odvetila pokojne.
"Tak ho zruš," mykol som ľahostajne ramenami.
"Prečo by som mala?"
"Pretože som prišiel, aby som s tebou strávil konečne kúsok času?"
"Tak to, aby som bola vďačná, že si si na mňa našiel kúsok času," zasmiala sa ironicky.
"Asi počkáme vonku," začul som Yv.
"O čo ti ide? Myslel som, že sa potešíš, keď ma uvidíš..." nechápal som, prečo je taká.
"Ja som si myslela, že ti stojím aspoň za to, aby si sa ozval skôr, ako po mesiaci a pol."
"Prečo strácame čas s takými hlúposťami? Hlavné je, že teraz som tu, aby som bol s tebou, tak prestaň trucovať a poď so mnou."
"Hlúposti? Naozaj? Pre mňa to nie sú hlúposti!"
"Nemyslel som to tak..." povzdychol som si: "Len... naozaj som sa tešil na túto chvíľu a ty to celé kazíš."
"Takže nakoniec som na vine ja, super."
"To som nepovedal," pretočil som očami.
"Tak to vyznelo," odsekla.
"Môžeme toho už nechať?" opýtal som sa na rovinu, pretože sa mi nepáčilo, že sa medzi sebou zbytočne naťahujeme.
"Pravdaže. Ako len chceš, Harry."
"Takže večera?" pousmial som sa, aby som uvoľnil situáciu.
"Už som ti vravela, mám program, ostatní naplánovali oslavu a ja to nemôžem zrušiť."
"No ja mám už pre nás zarezervovanú reštauráciu."
"A to som mala odkiaľ vedieť, keď si sa neozval?"
"Nezačni znova s tými výčitkami. Už som ti povedal, že mám toho teraz veľa."
"Tak veľa, že si nemohol zavolať ani na pár minút? Tak veľa, že si sa za celé tri týždne ozval len raz? Tak veľa, že si sa nezmohol napísať ani jednu správu?"
"Mrzí ma to?" skúsil som, pretože som sa nemohol brániť.
"Aj mňa Harry," šepla.
"Tak prijmi túto noc ako moje ospravedlnenie, zruš tú oslavu a poď so mnou," nabádal som ju.
"Harry," povzdychla si.
"Liv, ideš?"
"Oliver ide so mnou," pohľadom som prešiel ku chlapovi, ktorý ku nám podišiel.
"Čo keby sa Liv rozhodla sama," odvetil pričom zdôraznil jej meno.
"A čo keby si sa ty odpratal odkiaľ si prišiel a nechal nás na pokoji," vrátil som mu rovnakým tónom.
"Ak je tu niekto, kto sa má odpratať, tak si to ty," zavrčal.
"Harry, Jason," zasiahla do toho Oliver, pričom upútala moju pozornosť.
"Takže tento blbec je tvoj slávny Jason?" ironicky som sa zasmial.
"Áno, toto je Jason," prikývla a ja som nechápal ako je možné, že môže mať tak hrozný vkus.
"Váž slová, chlapče," upozornil ma.
"Lebo inak čo?" pobavene som cukol kútikom úst.
"Lebo inak nič," skočila nám do toho znova Oliver.
"Liv, tento chlapec potrebuje lekciu slušného správania."
"Urob mi láskavosť a choď sa starať niekde, kde budeš potrebný, pretože tu si na vyše."
"Ak je tu niekto navyše, tak ty a očividne si to nepochopil," prerýval ma pohľadom, pričom to v ňom pomaly vrelo.
"Ideme?" opýtal sa jej následne, pričom jej rukou prešiel na pás.
"Oliver ide so mnou!" zvýšil som hlas a chytil ju za ruku, pričom som ju potiahol k sebe, aby pochopil, že ona si už na tento večer vybrala.
"Daj jej pokoj, lebo sa nepoznám!" zrúkol na mňa, no v tom už zakročila aj Oliver. "Prestaňte! Obaja! Nie som hračka, o ktorú sa budete naťahovať!" skríkla na nás a potom sa otočila k Jasonovi: "Prosím, nechaj ma s Harrym samu."
"Radšej ju poslúchni," spokojne som sa usmial, pretože to, že ho poslala preč znamenalo iba jedno. Chcela byť so mnou.
"Liv," pozrel na ňu.
"Prosím."
"Budem hneď vonku," povzdychol si nakoniec porazene.
"Je to idiot," pokrútil som hlavou, keď konečne vypadol.
"Nie, nie je," pokrútila hlavou.
"Si ním iba zaslepená, no ver mi. Ako keď ho zhodnotím z nestranného pohľadu, tak je to idiot," zopakoval som.
"Sorry? Videl si ho päť minút, nemôžeš ho súdiť."
"Ja ho nesúdim, iba vravím, čo vidím," bránil som sa.
"Ako myslíš," povzdychla si rezignovane.
"Mala by si sa na neho vykašľať," neodpustil som si poznámku pred tým ako sme uzavreli túto tému.
"To je snáď moja vec, nie?"
"Veď sa hneď nedurdi zasa. Iba ti chcem dobre."
"Ak mi chceš iba dobre, tak sa podľa toho správaj!" zvýšila hlas.
"Čo tým naznačuješ?" nechápavo som sa zamračil.
"Ale nič," pokrútila hlavou.
"Čo keby si šiel na oslavu s nami?"
"Chcel som stráviť tieto hodiny iba s tebou," priznal som sa a dodal: "A úprimne som myslel, že už v túto hodinu budeme večerať v jednej z najluxusnejších reštaurácií v Londýne."
"Harry, ja nepotrebujem luxusnú reštauráciu," podišla ku mne a vzala mi tvár do dlaní.
"A nemôžem odvolať tú oslavu, naozaj nemôžem, už som sľúbila, že tam pôjdem, nerada porušujem sľuby. Keby, keby som vedela, že prídeš..."
"Takže radšej pôjdeš na hlúpu párty s tým kreténom ako by si čas strávila so mnou?" uisťoval som sa, či som to dobre pochopil.
"To nie je pravda. Tu nejde o Jasona, ale o mojich kamarátov, o Carlosa, s ktorým som tancovala, o všetkých, ktorí nám držali palce..."
"Ja som kvôli tebe zrušil let do LA za Kendall.... no ako vidím, ty nie si schopná sa zriecť ničoho kvôli mne," sklamane a kúsok nahnevane som povzdychol.
"Možno si ten let nakoniec nemal rušiť," odstúpila odo mňa.
"Asi máš pravdu. U nej mám aspoň istotu, že sa na mňa nevykašle kvôli kamarátom," odvrkol som.
"Raz sa na teba vykašle kvôli tomu, že jej to prikážu," vyhŕklo z nej a ja som na chvíľku ostal zarazene stáť.
"Harry ja som to tak nemyslela," okamžite sa začala ospravedlňovať.
"Práveže si to tak myslela," nadvihol som obočím, pretože som nechápal ako toto mohla proti mne po tom všetkom použiť. Práve ona, ktorá vedela ako sa kvôli tomu cítim, ona, ktorá videla, aký som bol z toho zdrvený a ako ma to trápilo.
"Aspoň vidím, že každý v mojom okolí je koniec koncov rovnaký. A vieš čo, asi bude aj lepšie, ak pôjdeš na tú párty, už ťa určite čakajú."
"Harry to nie je pravda, nevkladaj mi do úst vety, ktoré som nepovedala. Myslela som tým, že si nikdy nemôžeš byť istý tým, prečo je s tebou... na rozdiel odo mňa. Jediné, čo od teba žiadam je, aby si so mnou šiel na tú party. Prosím."
"Môžem sa vykašľať na celú tvoju párty Oliver!" zvýšil som hlas, aby to pochopila. "Jediný dôvod, prečo som rovno z vystúpenia behal tu, bolo, že som chcel stráviť posledné hodiny v Londýne s tebou. No teraz chápem, že nie som Jason."
"Prečo do toho stále ťaháš Jasona? On s týmto nemá nič spoločné! Ešte stále môžeme byť spolu. Prečo nechceš? Prečo odmietaš? Prečo si taký?"
"Ty sa ešte pýtaš?! To naozaj?! Trepal som sa tu kilometre iba kvôli tebe! A ty nie si schopná sa zriecť jedného jediného večera s ľuďmi, s ktorými si prakticky stále! Aspoň vidím, čo pre teba znamená naše kamarátstvo, čo pre teba znamenám ja..."
"Prestaň! To vôbec nie je pravda! Ako to môžeš po tom všetkom povedať?! Vieš ako neznášam, ak niečo nedodržím. Už som sa sľúbila. Zabilo by ťa, keby si tam so mnou šiel na pár minút?"
"Vidíš a o tom hovorím! Nejaký hlúpy sľub a tvoji kamaráti sú ti prednejší ako ja! Všetko ti je prednejšie ako ja! A ja hlupák som celý posledný mesiac strávil tým, že..." nedopovedal som, pretože som sa zasekol. Nemohol som jej o tom povedať, nie ešte teraz.
"A v podstate mi možno ani za to nestojíš," dodal som po chvíľke zaváhania.
"Toto nemôžeš myslieť vážne," cúvla o dva kroky. "Týmto sme si už raz prešli. Neverím ti," krútila hlavou.
"Tak mi dokáž, že sa mýlim. Dokáž mi, že som pre teba dôležitý. Že mi stojíš za všetko, čo som pre teba zatiaľ urobil. Dokáž mi, že mám v tvojom živote dôležité miesto a nie si iba jedna z tých, ktorá je so mnou iba preto, kto som... Oliver Adamec ja, ja ťa vyzývam k tomu, aby si mi splnila sen. Snívam o tom, aby si išla so mnou na večeru a strávila so mnou moje posledné hodiny v Londýne," úpenlivo som na ňu pozeral a v duchu dúfal, že toto všetko, čo sme spolu zažili, bolo naozaj reálne.
"To nemôžeš urobiť... Ako sa opovažuješ? Ako sa opovažuješ vyzvať ma, keď si sa mesiac a pol neozval? Ako sa opovažuješ dožadovať sa splnenia sna a vôbec nebrať ohľad na to, že toto je môj deň, moja výhra, moja súťaž! Ako sa do riti vôbec opovažuješ dožadovať sa, aby som ti ja niečo dokazovala?! Volala som ti, písala som ti, po celý ten čas som sa a tebou snažila spojiť! Bola som hore aj v noci a ty si mi nedvihol! Neodpísal! Nezavolal späť! Ako sa do frasa opovažuješ žiadať odo mňa, aby som ti niečo dokazovala, keď jediné, čo si mi dokázal ty za ten čas je, že ti nestojím ani len za to, aby si dvihol telefón! Nie, Harry, nesplním tvoj sen, lebo je sebecký a ja sa ním nenechám vydierať. Nemysli si, že sa z teba poseriem len preto, lebo si Harry Styles!"
"Ak by si sa opýtala prečo som sa ti neozval... ak by ťa to naozaj zaujímalo zistila by si, že... že som to neurobil iba preto, lebo stačilo, že budem počuť tvoj hlas a rozutekám sa späť domov Oliver! Do čerta! Ty to nechápeš! Ja som sa ti chcel ozvať, no nemohol som... a áno, po tom všetkom sa opovažujem, pretože som ťa bral ako jediného človeka v mojom živote, ktorý by pre mňa obetoval všetko, rovnako ako ja by som pre teba obetoval všetko," vyhŕklo zo mňa priznanie, no nakoniec som sklamane dodal: "No teraz to už vidím reálne. Už viac nebudú žiadne výzvy a ani splnenie snov, pretože svoj život a moje túžby nemôžem zdieľať s niekým, kto si myslí, že by som sa dokázal vykašľať zo dňa na deň na človeka, na ktorom mi záleží... choď do čerta Oliver, keď si o mne toto myslíš."
"Aj ja by som pre teba urobila čokoľvek, ale nenechám sa vydierať," šepla.
"Ak to berieš ako vydieranie... tak sa už nemáme o čom baviť," odvetil som a otočil sa na odchod.
"Neotáčaj sa mi chrbtom po druhýkrát!" skríkla po mne.
"Prepáč, ale už viac nemienim s tebou strácať čas," odvrkol som sklamane.
"Strácať so mnou čas? Takže za toto považuješ celý náš vzťah? Za stratu času?"
"Obaja sme sa v tom druhom zjavne zmýlili," pokrčil som plecami.
"Neverím ti. Neverím. Toto nemyslíš vážne. Kto si a kde si nechal Harryho?"
"Stále som to ja, iba som si uvedomil pár vecí."
"Pár vecí? Ako napríklad, že so mnou strácaš čas?"
"Napríklad," prikývol som a dodal: "Sklamala si ma Oliver. Veril som, že to, čo máme medzi sebou môže byť reálne. Že som konečne našiel niekoho, kto ma chápe, kto tu bude pri mne stále, niekto komu nemusím nič vysvetľovať. No ty, ty si to pokašľala úplne všetko. Zničila si všetko, čo sme mali a ja... ja už ťa nikdy nebudem môcť brať tak ako predtým."
"Choď preč Harry... choď preč," šepla zlomene a mňa to z jednej strany mrzelo. No ja som bol sám ublížený a nedokázal som potlačiť hnev, ktorý som voči nej cítil.
"Idem Oliver," povzdychol som si a vo vnútri som cítil akoby vo mne práve niečo zomieralo. "Idem, no nie preto, že ma posielaš preč. No preto, že sa viac už nedokážem pozerať na niekoho, kto ma tak sklamal."
"Mrzí ma to."
"Mňa ešte viac," prikývol som a otočil sa na odchod, aby nevidela ako ma práve zranila.
Sadol som si do auta a rukou som od nervov udrel do volantu. Viem, že on za to nemohol, no cítil som sa tak zúfalo ako ešte nikdy v živote. Moje celé vnútro kričalo a najhoršie na tom bolo, že som ani len netušil ako ho utíšiť. Oliver ma sklamala. Sklamala ma aj napriek tomu, že som do nej vložil všetku svoju dôveru. Veril som, že aspoň pre niekoho som na prvom mieste, no zjavne som sa mýlil. Vykašľala sa na mňa ako v podstate každý v mojom živote. A to bolelo, veľmi to bolelo.
"Harry, čo tu robíš?" prekvapene ma zvítal Ben, keď som dorazil do desiatich minút do jeho baru.
"Ani sa nepýtaj," mávol som rukou a okamžite som si to nasmeroval k baru, kde som si vypýtal fľašu whiskey.
"Mal by si spomaliť, ak nechceš skončiť naozaj zle," zasmial sa Ben, keď som okamžite začal piť z fľaše akoby to bola iba voda.
"Nič pre ňu neznamenám," povzdychol som si, keď odo mňa odtiahol Ben fľašu a zúfalo som na neho pozrel.
"Pre koho?" nechápavo na mňa pozrel.
"Vyzval som ju, no ona cúvla. Vyzval som ju, no aj napriek tomu to nesplnila. Vybrala si, sklamala ma a vieš, čo je najhoršie?" opýtal som sa a Ben iba pokrútil hlavou.
"Ublížila mi, ako ešte nikto nikdy v živote," dodal som, pričom sa mi zlomil hlas. Silno som zavrel viečka, pretože ma v očiach zaštípali slzy a znova si doprial poriadnu dávku alkoholu.
"Práve hovoríš o...."
"O Oliver," dodal som ho a iba pri tom ako som vyslovil jej meno, som zacítil ostrú bolesť.
"Čo sa vlastne stalo?" nechápavo na mňa prizeral a ja som mu začal rozprávať o našej hádke. Ben iba mlčky poslúchal a síce ho každý v mojej blízkosti odcudzoval za jeho štýl života, on bol ten, ktorý mi vedel pomôcť. Nezáležalo na tom, že jeho spôsob pomoci bol vždy spojený s alkoholom.
"Prečo si jej to nepovedal? Prečo si jej nepovedal dôvod, prečo si sa neobjavil doma celý mesiac?" pýtal sa ma a ja som iba pokrčil ramenami.
"Možno preto, že som jej nechcel prekaziť prekvapenie," povzdychol som si a oprel si čelo o ruku.
"Každopádne si to nechal zájsť ďaleko," pokrútil hlavou.
"Ja? To Oliver je tá, ktorá mi ublížila."
"Pozri ona pozná iba polku príbehu, zatiaľ čo ty vieš celý. Skúsil si sa počas tej hádky vžiť do jej kože? Ako sa asi cítila, keď si sa jej neozval tak dlhú dobu? Čo si asi myslela?" vypytoval sa.
"My spolu nechodíme, nemám sa jej čo spovedať a hlásiť každý svoj krok," bránil som sa, hoci som vedel, že Ben má v tomto pravdu.
"Myslím, že medzi vami je niečo viac ako si sami pripúšťate," zasmial sa.
"Odkedy sa z teba stal expert na vzťahy?" zamračil som sa na neho.
"Ver mi kámoško, do tohto sa vyznám," prikývol.
"Pravdaže, preto žiješ s dvoma kocúrmi ako stará ženská už asi 5 rokov."
Po pol hodine nášho rozhovoru som už pomaly prestával cítiť ten pocit, ktorý u mňa vyvolala Oliver. Bolo to zvláštne no to dievča u mňa čoraz viac vyvolávalo pocity, ktoré pre mňa boli neznáme a ktoré som v živote nepoznal. Po hodine pitia s Benom som sa už iba dokázal vytackať s baru a nasadnúť do taxíka, kde som sa vyžaloval taxikárovi s mojimi problémami a v polke cesty som zmenil smer cieľu cesty. Miesto môjho domu som si to nasmeroval na letisko, kde som urobil poriadny bodrel, keď mi odmietli dať nejaké lietadlo, aby som mohol letieť za Kendall.
"Pán Styles mali by ste sa ísť domov vyspať!" dohováral mi ochrankár letiska.
"Ja potrebujem ísť za mojou priateľkou," mrmlal som stále dookola a prešľapoval som z nohy na nohu, pričom som miestami nabúral do stĺpa, zábradlia alebo do smetného koša, ktorý som následne prevrátil.
Matne si ešte pamätám ako má niekto vyviedol von a pomohol mi nasadnúť do taxíka, ktorý ešte stihol zo mňa dostať adresu môjho domu a potom mám úplne okno.





A/N: ďakujeme krásne :)
Nika tak nakoniec dorazil Harry :D a jej rodičia... oni to v podstate myslia dobre, len si neuvedomujú, že tým jej ubližujú, chcú ju chrániť, no robia jej tým zle
Mrs. Tomlinson ona sa svojim spôsobom cez to chcela preniesť skôr, len potrebovala niekoho, kto jej s tým pomôže a bude pri nej a Harry je presne tým človekom, ktorého ona potrebuje :) pri jej rodičoch treba mať naozaj veľa trpezlivosti, ako to dopadne uvidíme neskôr v ďalších častiach :)

V nasledujúcej kapitole Som presne tam, kde chcem byť sa Liv pokúsi urovnať hádku s Harrym, no neúspešne a to povedie k tomu, že urobí razantný krok. Ostatní jej urobia narodeninovú oslavu, na ktorú však nebude chcieť prísť a na ktorej jej niekto bude veľmi chýbať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 24. září 2016 v 15:00 | Reagovat

No pani... tak toto bola teda hadka... len som zvedava ako a kedy sa zase uzmieria...
Len dufam, ze sa zase nepohadaju ked dojde Harry domov...
Kapitola bola uzasna :D
Tesim sa na dalsiu :D :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama