Challenge Accepted - 43. kapitola: Podelím sa o všetko, no o ňu nie

10. října 2016 v 11:03 | Reyli |  Challenge Accepted


On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Po tom ako sa Harry a Liv pohádali, Liv sa odsťahovala k Niallovi, kde strávila pár dní. Na jej narodeniny jej však ostatní usporiadali oslavu u Harryho, na ktorú však on neprišiel. Namiesto toho jej ale na posteli nechal list s odkazom, v ktorom jej napísal adresu, kde ju čaká narodeninové prekvapenie. Len čo Liv zistila, že Harry jej kúpil jej vlastný obchod, čím jej splnil jej najväčší sen, okamžite sa vybrala za ním.



Po mesačnom čakaní prišiel ten veľký deň. Celý ten čas som sa na neho tešil, no teraz, zrazu som sa cítil prázdny. Nebolo vo mne ani stopy z toho nadšenia. Moje vnútro bolo vypriahnuté a ja som sa každou sekundou cítil čoraz viac mizernejšie.
"Harry, no tak spamätaj sa. Sú to jej narodeniny," dohováral mi už po stýkrát Louis, ktorý prišiel Gemme pomáhať s prípravami.
"Použite všetko, čo potrebujete. Pod kuchynskou linkou úplne vzadu mám ešte odložené vína od Robinovho otca, sú naozaj skvelé."
"Netvár sa akoby ti bolo jedno, že ste sa pohádali," pozrel na mňa prísne a ja som okamžite uhol pohľadom a nahol som sa po mikinu.
"Uisti sa, že Oliver zažije tú najlepšiu narodeninovú párty v živote," odvetil som mu a zabuchol za sebou dvere svojej izby. Zhlboka som si povzdychol a vybral z vrecka obálku, v ktorej sa nachádzal môj darček pre ňu a zamieril som si to k nej do izby. Chodil som tu skoro každý deň a trávil som v nej pár hodín. Chýbala mi. Chýbalo mi všetko z nej, jej vôňa, jej smiech, jej pohľad, akým sa vedela pozrieť iba na mňa. Dokonca mi chýbalo aj jej dohováranie.
"Prepáč mi, že som taký idiot," šepol som si pre seba a položil na posteľ môj darček.
"Toto naozaj nemyslíš vážne," zastavila ma nahnevane Gemma, keď ma videla ako si to mierim k môjmu autu.
"Nemôžem tu ostať," mykol som ľahostajne ramenami.
"Už sa konečne prestaň tváriť, že ti na ničom nezáleží!" zvýšila na mňa hlas a ja som nechápal, čo všetci s týmto majú. Najprv Louis, teraz ona.
"Že... že ti nezáleží na nej, na jej narodeninách... preboha Harold, toto sú jej jediné narodeniny, čo môžete stráviť spolu, tak sa spamätaj!"
"Odohnal som ju od seba. Odišla a nevrátila sa späť. Povedala mi, že toto nie je jej domov... nemyslím, že by..." chcel som dopovedať dôvody, prečo tu nemôžem zostať, no Gemma mi skočila do reči.
"Radšej nemysli a konečne aspoň raz urob to, čo cítiš," pristúpila ku mne a ja som sklopil tvár.
"Harry, si môj brat a viem kedy sa trápiš. Možno vieš svojou maskou oklamať média, fanúšikov, Bena... no mňa a ani chalanov nie."
"Gemma ja jednoducho nemôžem, okej?"
"Prečo nie?" nechápala.
"Pretože som jej povedal toľko vecí, po ktorých sa jej nedokážem pozrieť ani do očí. Nenávidím sa za to, že som jej povedal, že mi za to nestojí, že... že ju nepotrebujem, že mi je ukradnutá..."
"Máš jedinečnú príležitosť napraviť to."
"Nie," pokrútil som hlavou.
"Nie som pre ňu dobrý kamarát. Nie som pre ňu dosť dobrý," dodal som.
"Ako môžeš toto povedať po tom všetkom?" nechápavo sa na mňa pozrela.
"Pretože je to tak... ublížil som jej a nebolo to prvýkrát. Čo ak budem mať zasa slabú chvíľku a urobím to znova? Gemma, ty ma poznáš. Ak chcem, viem ublížiť každému."
"Tak to zmeň. Prestaň ubližovať ľuďom, na ktorých ti v skutočnosti záleží. Prestaň sa tváriť, že nikoho k životu nepotrebuješ. Že nepotrebuješ ju, pretože obaja dobre vieme, aké miesto má to dievča v tvojom živote," dohovárala mi, no ja som jednoducho nemohol.
"Povedal som to aj Louisovi, no poviem to aj tebe. Postaraj sa, aby na tieto narodeniny nikdy nezabudla," šepol som, pobozkal ju na čelo a otočil sa smerom k autu.
"Kam chceš ísť?" opýtala sa ma skôr ako som stihol nastúpiť.
"Na miesto, kde som sa chvíľu cítil výnimočným," odvetil som jej a odišiel skôr ako stihla niečo viac povyzvedať. Diaľnicou som sa dostal na miesto do polhodinky a auto som zaparkoval až na lúke. Vystúpil som a zhlboka sa nadýchol. Ešte pred rokom pre mňa toto miesto neznamenalo nič. Dnes hralo v mojom živote to najdôležitejšie miesto, pretože tu som uveril, že môžem byť obyčajným. Uveril som, že ešte stále mám nádej žiť normálny život bez dopredu určených pravidiel, bez príkazov a zákazov.
"Prečo si mi tak skomplikovala život Oliver?" opýtal som sa so šeptom do vetra, pričom som stále dúfal, že sa dočkám aj odpovede.
"Bez teba bolo všetko jednoduchšie. Žil som si svoj život veľkej hviezdy a bol som..." nedopovedal som, pretože som sa zamyslel. Hľadal som to správne slovo, ktoré by to vystihovalo, no nevedel som ho nájsť. Napadali ma slovíčka ako slobodný, bezstarostný, šťastný, no ani jedno nepasovalo na pocit, ktorý som pociťoval ešte v čase, keď som ju nepoznal.
"Bol som stratený," dodal som po chvíľke ticha. Čím ďalej tým viac som si uvedomoval ako sa mi zmenil život, od kedy mi vstúpila do života. A síce som sa snažil tváriť, že ju nepotrebujem, opak bol pravdou. Ona ma zachránila, ukázala mi správnu šancu, dala mi nádej a najhlavnejšie zo všetkého bolo, že to so mnou nikdy predtým nevzdala.
"HARRY!" neviem ako dlho som tam sedel, no do reality ma dostal až jej hlas, ktorý sa šíril kúsok ďalej od môjho auta.
"Oliver?" zoskočil som z kapoty auta a obzrel sa smerom odkiaľ prichádzalo moje meno. Zbystril som zrak, no keď som nič nevidel, okamžite som zapol svetlá na aute.
"Oliver," šepol som si pre seba a zrazu som pocítil ako mi srdce začalo silnejšie biť. Bolo to zvláštne, pretože ešte pred pár sekundami som sa cítil prázdno. No teraz, keď som ju videl pred sebou ako si to smeruje ku mne, moje celé vnútro akoby ožilo.
"Oliver, čo tu robíš?" nechápavo som sa na ňu pozrel, keď som ju zachytil pred pádom na zem pri tom ako sa potkla na podpätkoch.
"Našla som tvoj list a... chcem sa ti ospravedlniť a poďakovať a neviem, čo skôr, mrzí ma, aká som bola, mrzí ma, čo som ti povedala a..." začala sa ospravedlňovať, no skočil som jej do reči a presviedčal ju, aby sa vrátila na párty. No ona odmietla. Chcela ostať tu so mnou a síce som nechápal prečo, v tej chvíli som bol najšťastnejší muž na svete.
"Myslím, že ti toto tvoje želanie môžem splniť," pousmial som sa, keď som si prečítal správu, v ktorej stálo, že sníva o tom si so mnou zatancovať.
"Počkaj chvíľku," žmurkol som, prešiel okolo nej a otvoril auto, v ktorom som pustil pieseň, ktorú som počúval posledné dni dookola.
This is my love song to you Toto je moja pieseň pre teba
Let every woman know I'm yours Nech každá žena vie, že som tvoj
So you can fall asleep each night, babe Tak môžeš zaspať každú noc, babe
And know I'm dreaming of you more. A vedieť, že o tebe snívam viac.
You're always hoping that we make it Stále dúfaš, že to urobíme.
You always want to keep my gaze Vždy chceš udržať môj pohľad.
Well you're the only one I see. Dobre, ty si jediná koho vidím.
And that's the one thing that won't change A to je jediná vec, ktorá sa nezmení.
Pri týchto slovách som si ju vzal do náručia a pritiahol si ju bližšie ku mne. Perami som sa obtrel o jej čelo a vdýchol vôňu jej vlasov. Po dlhej dobe som mal pocit, že som tam, kde mám byť. Že som s niekým, s kým chcem byť. A že robím presne to, čo cítim.
"Ďakujem Oliver Adamec," šepol som a ona nadvihla ku mne tvár. "Ďakujem, že si ma zachránila. Ďakujem, že mi ukazuješ, kto vlastne som. Ďakujem, že pri mne stojíš aj napriek tomu, aký som idiot."
"Ľúbim ťa Harry. Si môj najlepší priateľ, nikdy sa ťa nevzdám dokonca ani vtedy, keď ma od seba budeš odháňať."
"Už to nikdy neurobím. To ti sľubujem," pokrútil som hlavou a Oliver sa na mňa spokojne usmiala.
"Verím ti," šepla a znova si zaborila tvár do mojej hrude.
Na oslavu sme došli okolo pol noci. Môj dom vyzeral ako po výbuchu a všade okolo boli opití účastníci. Gemma so Cedricom tancovali na stole telo na telo, Louis s El sa cez polku miestnosti ohadzovali popcornom, čiže všade naokolo bol bodrel. Niall s Andym asi hrali, kto viac dokáže zjesť narodeninovej torty a ja... ja som sa cítil ako doma. Oliver stála vedľa mňa a ja som ju držal v náručí a vychutnával si každučkú sekundu mať ju na blízku.
"Nechať detí na chvíľu samých," povzdychla si pobavene a pokrútila hlavou.
"Poď," šepol som jej do vlasov a kývol hlavou smerom k ostatným. Všimol som si ako Jasona postavilo zo stoličky, keď nás zbadal spolu v objatí a tak som to ešte prikorenil s tým, že som ju pobozkal do vlasov.
"Neverím vlastným očiam!" zvýskla nadšene Gemma, keď nás zbadala, zoskočila zo stola a hodila sa nám spoločne okolo krku.
"Mojej sestre už dnes asi nenalievajte! Je viac prítulná ako inokedy!" vyhlásil som pobavene, za čo som si vyslúžil jeden z jej škaredých pohľadov.
"Som rád, že ste sa konečne uzmierili," podišiel k nám aj Liam, ktorý ma potľapkal po ramene.
"Ďakujeme," pousmial som sa, pričom som Oliver vôbec nepúšťal z náručia.
"Presne tak ako to má byť," povzdychol si spokojne aj Louis.
"Niall dlhuješ mi dvacku. Celý čas som ti vravel, že títo dvaja si k sebe nájdu cestu. Oni k sebe jednoducho patria," zazubil sa podnapito Zayn.
"Vy ste sa stavili?" zamračene som si ich prezrel.
"Bol to Zaynov nápad," ohradil sa okamžite Niall a potom smutne pozrel na Oliver.
"To znamená, že znova ostanem sám?" opýtal sa s malou dušičkou, čím ma rozosmial.
"Prepáč kámo, vieš, že sa so všetkým podelím, ale s ňou nie," pokrútil som hlavou a jedným očkom pozoroval Jasona ako to v ňom pomaly vrie.
"No to neznamená, že budeš mať odo mňa pokoj úplne. Každú nedeľu ma čakaj na futbal," usmiala sa Oliver.
Zvyšok oslavy sme sa už iba bavili. Niektorí viac, niektorí menej. Niektorí skončili skôr ako predpokladali, niektorých museli svoje polovičky zaniesť do hosťovských izieb a iní zasa vydržali až do skorého rána.
Túžim dostať ten najkrajší vianočný darček v živote, napísal som ešte sms pred spaním a zaspal som skôr ako som si stihol nastaviť budík. Ráno som sa vzbudil na to ako mi volá Kendall, že sa musíme porozprávať a že zajtra príde za mnou do Londýna, keďže ona už mala voľno, zatiaľ čo mňa do Vianoc ešte čakalo pár koncertov.
"Gemma zbaľ si dnes veci a povedz to aj Oliver," oznámil som sestre, kým som pre nich pripravoval teplú polievku na ich rozvrátené žalúdky z alkoholu. Našťastie včera som sa ja alkoholu ani nedotkol, zatiaľ tieto dve moje dievčatá to potiahli spoločne aj za mňa.
"Kam pôjdeme?" zodvihla tvár zo stola a zúbožene sa na mňa pozrela.
"Domov. O pár dní sú Vianoce, mamina potrebuje pomoc s prípravami," odvetil som a nabral jej plnú misku.
"Toto do seba nedám," pokrútila hlavou a zakryla si ústa.
"Daj si. Pomôže ti to," nabádal som ju, pretože som presne vedel, čo platí na opicu.
"Keď vstane Oliver, tak nech si z nej dá tiež."
"Kam ideš?" pozrela sa na mňa, keď som sa vybral na odchod.
"Musím si niečo vybaviť a potom idem na jedno predvianočné vystúpenie. Buďte prichystané, že vás večer odveziem do Holmes," nakázal som jej a ona iba mlčky prikyvovala.
"Čo presne hľadáte?" pýtala sa ma predavačka po pol hodine prezerania šperkov.
"Niečo špeciálne," povzdychol si.
"Konkretizujte to," pozrela na mňa a snažila sa zakryť rozpaky z toho, kto som.
"Malo to byť niečo čo symbolizuje, aký je pre mňa ten človek dôležitý. Niečo na čo, keď sa ten človek pozrie bude vedieť, že som pri ňom blízko aj keď budem míle ďaleko. Niečo, čo so sebou bude brávať všade."
"Myslím, že toto bude vhodné," ukázala mi na medailónik z bieleho zlata v tvare srdca.
"Bolo by možné na neho niečo aj vyryť?" opýtal som sa a ona iba prikývla. Okamžite som si ich zakúpil dve, jedno pre mňa a jedno pre Oliver, napísal som im čo tam chcem mať napísané a spokojne som išiel pokupovať ďalšie vianočné darčeky, ktoré som potom iba pohodil do kufra.
"Pripravené?" opýtal som sa, keď som sa okolo siedmej vrátil domov a obe sa iba vyvaľovali na pohovke.
"Harry, musím s tebou hovoriť," pozrela na mňa Oliver a ja som si prisadol k nim.
"Idem si zatiaľ po kufor," zaúpela Gemma a len sťažka sa postavila.
"Tak o čo ide?" presadol som si na Gemmine miesto, pričom som sa oprel o operadlo.
"Ja s vami nemôžem ísť do Holmes Chapel."
"Prečo nie?" zasmial som sa.
"Harry pozri, ja to chápem, že sa o mňa staráš a podobné veci... ale toto sú predsa Vianoce, máš ich predsa stráviť s rodinou a ja..."
"A ty si členom našej rodiny. A k tomu musíš mi pomôcť vymyslieť prekvapenie pre Louisa," skočil som jej do reči.
"Počula som od Gemmy, že bude mať narodeniny."
"Potrebujem ťa a k tomu mamina sa na teba neskutočne teší. Takže žiadne vymýšľanie," zahľadel som sa na ňu spôsobom, že už nemohla protestovať, no aj napriek tomu chcela niečo povedať.
Našťastie jej v tej chvíli zazvonil mobil a ona sa okamžite spakovala do svojej izby. Ja som sa pohodlne vyvalil na pohovku a čakal, kým tie dve budú hotové.




A/N: ďakujeme krásne za komentáre :)
Mrs.Tomlinson tak vieš, Harry je idiot, ktorý väčšinu času vidí svoj pohľad a tiež chce mať všetko perfektné, takže tým, že jej nechcel pokaziť narodeninové prekvapenie, jej radšej nič nepovedal :D ale on to nemyslí zle, on ju ma naozaj rád :) no zatiaľ to obaja vidia len ako najlepší kamaráti :D uvidíme kedy a či vôbec im niečo dôjde :D
Nika myslím, že ak by sa trafila, Harryho vlasy by to nerozdýchali :D a on asi tiež nie :D ale rada by som si pozrela tú reakciu :D

V nasledujúcej kapitole Veselé Vianoce sa Liv znova poháda s rodičmi, no tentokrát tá hádka nezostane bez svedkov.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 10. října 2016 v 20:29 | Reagovat

Oni su taki zlati len o tom nevedia :D :D :D :D
Som zvedava kto bude ten svedok... ci Gemma alebo Harry :D
Kapitola bola perfektna :D :D len chudak Jason :D takto ho trapit :P
Tesim sa na ich Vianoce :D a hlavne co daju jeden druhemu... a tiez som zvedava, co dal Harry vyryt na tie nahrdelniky :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama