Challenge Accepted - 44. kapitola: Veselé Vianoce

14. října 2016 v 2:20 | Soph |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Harry a Liv sa uzmierili, z čoho je Harry nadšený a patrične to dáva najavo. Hlavne pred Jasonom, ktorého stále nemá rád. Na druhý deň po oslave Harry oznámil Gemme a Liv, aby sa pobalili, pretože ich čakajú Vianoce v Holmes Chapel.



Šla som do svojej izby, aby som sa pobalila, lebo na jednej strane som vedela, že nemá cenu presviedčať Harryho, aby šli domov bezo mňa, keď si už raz postavil hlavu a na druhej strane mi zvonil mobil, lebo volali rodičia a tak som nemala ani len šancu niečo mu na to povedať. Hore som dobehla na poslednú chvíľu a len som zapla videohovor. Na druhej strane sa zjavili moji rodičia a tiež...
"Arthur, Manon!" zvýskla som, keď som ich zbadala.
"Prekvapenie, zlatko," usmiala sa na mňa Manon.
"Kedy ste prišli?"
"Predvčerom a ostávame až do Nového roka, len škoda, že nie si doma."
"Och, tak rada by som vás vyobjímala," povzdychla som si. Arthur a Manon boli Brunovi náhradní rodičia z Belgicka, to u nich bol na pobyte.
"Ako sa ti darí? A ako sa ti páči v Londýne?"
"Je tu skvele. Ľudia sú tu naozaj skvelí, kamaráti zo školy sú báječní, veľmi sme si sadli a chodíme spolu vonku a na výlety a tak a moja rodina je úžasná," hovorila som, kým som hádzala veci do kufra.
"Keby ťa len nezmenila k nepoznaniu," povzdychol si otec.
"Ako sa máte vy?" spýtala som sa ich a otcovu poznámku som prvýkrát v živote ignorovala. Neznášala som, keď útočil na Harryho, hoci na to nemal najmenšie právo.
"My sa máme skvele. Včera sme sa hrali s Peťkom, bože, to chlapča má viac energie ako elektráreň," smial sa Arthur.
"To teda má. A kde je teraz? Vlastne kde sú Bruno so Soňou?"
"Šli po stromček," odvetila mi mamina. "Aké si mala narodeniny?"
"Nádherné," usmiala som sa. "Kamaráti mi spravili oslavu a bolo to úžasné. Bolo tu kopec ľudí, veľa sme sa smiali a bavili a tancovali sme, niektorí to trocha prehnali a my sme upratovali celé dopoludnie, ale bolo to super, máme veľa fotiek a..."
"Ty neznášaš veľké oslavy," pozrel na mňa otec.
"Možno som sa zmenila," odvetila som mu.
"Najprv tetovanie, potom Halloween a nakoniec obrovská narodeninová oslava. Čo bude ďalej, dáš si dredy?"
"Možno," odsekla som mu.
"Zlatko," napomenula ma mama.
"Čo je? Nech s tým prestane. Už mám plné zuby rečí o tom, ako som sa zmenila, ako som iná a nerobím to, čo vy chcete, aby som robila. Hovoríte buď sama sebou, no keď som sama sebou, tak je to zlé?"
"No tak, nehádajte sa, sú predsa Vianoce," skúsila nás upokojiť Manon.
"Dostala si veľa darčekov?" spýtala sa mamina, ktorá sa chytila a snažila sa oddialiť katastrofu.
"Uhm. A boli krásne," usmiala som sa. Najmä ten jeden od Harryho, povedala som si v duchu a pribalila som do kufra pár svetrov.
"A ukážeš nám ich?"
"Nabudúce maminka, teraz sa balím, lebo o chvíľku odchádzame, už som mala byť zbalená, ale..."
"Nestihla si to, lebo máš opicu," povedal otec.
"Čo prosím?"
"Myslíš si, že neviem, kedy je moje dieťa opité?"
"Mala som víno, dobre vieš, že tvrdý alkohol nepijem."
"To chlapčisko, s ktorým bývaš ťa úplne pokazí."
"Môžeš s tým prestať? Vôbec ho nepoznáš."
"To máš pravdu, ale viem, že z teba robí iného človeka, ktorého nespoznávam. Nemáš na nás čas, lebo sa balíš a ideš s ním bohvie kde!"
"Idem k nemu domov spolu s jeho sestrou, lebo sú Vianoce, tak ideme za ich rodičmi," hovorila som ešte stále celkom pokojne, hoci to vo mne vrelo. "Chceš, aby som na Vianoce bola sama?" Áno, chcela som ostať v Londýne, ale keď mi otec naznačil, že chce, aby som bola na Vianoce sama, to bolo priveľa.
"Chcem, aby si sa vrátila domov. Nastálo! Možno si nikdy na ten prekliaty pobyt nemala ísť! Odkedy si odišla, ja nespoznávam vlastnú dcéru."
"Už s tým prestaň! Nespoznávaš ma len kvôli tomu, lebo si zlyhal v snahe vychovať zo mňa Stelu!" skríkla som naňho. Mamina s Manon a Arthurom na nás len hľadeli a už sa nezapájali.
"A to máš odkiaľ? Od neho?"
"Prestaneš naňho útočiť? On má svoje meno, volá sa Harry a je to ten najúžasnejší človek, akého poznám. Áno, mení ma, ale k lepšiemu, no to ty nikdy nepochopíš!"
"Oliver?" vošiel dnu Harry. "Začul som krik. Si v poriadku?"
"Mal by si ísť, riešim tu niečo s rodičmi, o chvíľu som dole," odvetila som mu, no on ku mne pristúpil a pozorne sa na mňa zahľadel.
"Chveješ sa, nie si v poriadku, ostanem s tebou," povedal a ovinul svoju ruku okolo môjho pása.
"Daj. Z. Nej. Tú. Ruku. Dole," zavrčal otec a v tvári mal hrozivý výraz.
"Oci, prosím prestaň."
"Oliver, čo sa deje?" pozrel na mňa Harry. Len som pokrútila hlavou.
"Prosím, choď." Nechcela som, aby to počul. Aby počul otcov výbuch a jeho útoky, ktoré som ja musela znášať posledný mesiac a pol.
"Nenechám ťa samu, si rozrušená," povedal tvrdohlavo.
"Harry," šepla som. Okolitý svet na chvíľu prestal existovať ako vždy, keď bol pri mne on. Kým ma objímal, bola som v bezpečí.
"To ty za všetko môžeš!" vybuchol otec. "Ty môžeš za to, ako sa zmenila, za to tetovanie, nadávky, za to, aká je drzá, aká je iná. Čo si urobil môjmu dievčatku?"
"Pane, ja sa len starám o to, aby sa cítila dobre a bola tu šťastná."
"Robíš to zvláštnym spôsobom! Vyzývaš ju k tomu, aby nadávala ľuďom na pódiu..."
"To dievča si to zaslúžilo, viete, čo urobilo vašej dcére? Ja ju len chránim," povedal a podvedome si ma prisunul tesnejšie k sebe.
"Vy spolu spávate?" vybuchol otec. "Je mi jedno, že si slávna hviezda, ja ti prisahám..."
"Prestaň!" skríkla som už aj ja. "Si môj otec, ale nedovolím ti, aby si útočil na Harryho. Vôbec ho nepoznáš, nemáš ani páru o tom, aký je on človek, čo má za sebou, čoho sa musel vzdať a aký je v skutočnosti úžasný. Poznáš len jeho verziu z novín, ktorú písali ľudia, ktorí sa k nemu nepriblížili ani len na desať metrov! Ako si dovoľuješ súdiť niekoho, koho si nikdy v živote nevidel? Ako si dovoľuješ súdiť mňa za to, že žijem život podľa seba. Nie som Stela, nie som tvoje dokonalé dieťa, nikdy ňou nebudem, nikdy som ňu byť nechcela, no som tvoja dcéra a ty ma budeš rešpektovať. Budeš rešpektovať mňa, moje rozhodnutia, mojich priateľov a takisto Harryho. Aj keby som s ním spávala, stále je to moje rozhodnutie, nie tvoje. A ak by ťa to zaujímalo, Harry je môj najlepší priateľ, takže ak o ňom ešte raz povieš niečo sprosté, skončila som s tebou a myslím to vážne. Takže si rozmysli, čo povieš a nehovor niečo, čo by si mohol neskôr ľutovať. A kým sa nespamätáš, nevolaj mi. Veselé Vianoce otec," dokončila som svoj monológ a otočila som sa na mamu, Manon a Arthura. "Veselé Vianoce aj vám, musím končiť, lebo už ideme."

"Oliver?" pozrel na mňa Harry, keď som zaklapla notebook.
"Prepáč mi," šepla som úplne vykoľajená tým, čo povedal otec. "Prepáč mi. Nemal si to počuť, nechcela som, aby si to počul."
"Oliver, nemáš sa mi za čo ospravedlňovať. Ty nie," pokrútil hlavou a pevne ma objal.
"Cítim sa strašne."
"Mala si mi to povedať."
"Nie, nemal si sa to vôbec dozvedieť."
"Prečo predo mnou tajíš takéto veci?" spýtal sa ma takmer zúfalo.
"Načo by som ti asi mala hovoriť, že môjmu otcovi preskočilo a myslí si o tebe ktovie čo len preto, že ťa vôbec nepozná. Nemá právo tak o tebe hovoriť."
"Páčilo sa mi ako si sa ma zastala," usmial sa na mňa. "Aj keď tvoj otec má pravdu, som idiot," dodal a začesal mi hlavu za ucho.
"Možno, ale si môj najobľúbenejší idiot," usmiala som sa naňho tiež.
"Budeš v poriadku?"
"Počúvam to skoro tri mesiace, pravdaže budem v poriadku. Ty budeš v poriadku?"
"Oliver!" skríkol na mňa.
"Čo je?" nechápala som.
"Tri mesiace?"
"Hazz, už s tým prestaň," zahriakla som ho, no on sa usmial. "Čo?"
"Povedala si mi Hazz."
"Och sklapni," pretočila som očami.
"Hrdličky, nechcem rušiť," vošla do izby Gemma a pousmiala sa, keď videla, že stojíme v objatí, "ale mali by sme vyraziť, ak sa chceme vyhnúť zápcham."

Do Holmes Chapel sme dorazili tesne po druhej a len čo sme zaparkovali, Anne vybehla von z domu, aby nás privítala. Ja som sa potom zoznámila s Robinom a spolu sme povynášali naše veci. Ja som mala dva kufre, lebo v jednom som mala pobalené darčeky, ktoré som pre nich vyrobila. Pôvodný plán bol dať ich Harrymu nech ich odovzdá, no keď ma Anne vystískala, bola som rada, že som šla.
"Tak ja pôjdem," povzdychol si Harry po tom, ako sme sa naobedovali a vybral sa k dverám.
"Kedy sa vrátiš?" spýtala sa ho Anne.
"23. v noci, skôr nad ránom, takže vlastne na Štedrý deň."
"Tak sa maj, bro," objala ho Gemma a začala zberať zo stola.
"A dávaj si pozor na cestách," upozornil ho Robin.
"Chlapček môj buď opatrný." Anne ho silno objala a potom ho pohladila po vlasoch.
"Neboj mami," usmial sa na ňu. Anne s Robinom potom šli k Gemme a ja som s ním ostala sama na chodbe.
"Znova ma opúšťaš," dotknuto som našpúlila pery, na čo sa zasmial.
"Prepáč, ja ti to potom vynahradím."
"Si myslím," zasmiala som sa tiež. Harry potom ku mne pristúpil a pohladil ma po líci.
"Dávaj na seba pozor, Oliver," pobozkal ma na čelo.
"Aj ty. A vráť sa skoro," pobozkala som ho na líce. Chvíľu sme na sebe ešte hľadeli a potom už musel vážne ísť.
Vošla som do kuchyne, kde Gemma s Anne práve naložili umývačku. Robin pobozkal Gemmu a mňa na líce a potom sa rozlúčil s Anne, lebo sa ešte musel vrátiť do práce.
"Čo teraz?" spýtala sa Gemma.
"Teraz dievčatá moje milé máme dámsku jazdu a ideme piecť," usmiala sa na nás.
"Super," pousmiala som sa.
O pol hodinu sme už boli všetky tri v zásterách s múkou všade, lebo Gemma mala skvelý nápad fúknuť na nás múku a všetky sme boli vyrehotané.
"To chce fotku," zasmiala sa Anne a zobrala mobil, aby sme sa sfotili. "Pozrite, aké sme pekné, to idem dať na net."
aconed Christmas baking with my girls @namelessgem @liv.adamec, @harrystyles we miss you
Večer sme mali hotové medovníky a ďalšie dva koláče. Na druhý deň sme pokračovali v pečení a večer sme si zašli vonku, kde bolo celé mestečko už vo Vianočnej nálade. Všetci, ktorých sme stretli sa milo pozdravili a porozprávali a ja som len nemo hľadela na to, aký sú k sebe všetci milí a ako sa poznajú.
"To je tak, keď si z malého mesta," zasmiala sa Gemma a potom sme sa šli sfotiť k námestiu. Okamžite to potom postla Harrymu na net, lebo sme spravili hneď niekoľko fotiek.
"Anne? Je tu nejaká reštaurácia, ktorú by som mohla objednať na celý večer?" spýtala som sa jej, keď sme stavali stromček.
"Myslím, že áno, prečo?" spýtala sa ma a keď som jej povedala svoj plán, usmiala sa na mňa. "S týmto ti veľmi rada pomôžem, majiteľ je môj spolužiak zo strednej. Veď si aj videla včera a predvčerom, že sa tu všetci poznáme."
"Ďakujem," usmiala som sa na ňu.
"To ja ďakujem tebe. Môj syn je šťastný a za to ti budem vďačná, kým budem žiť," usmiala sa na mň a potom ma objala.
"Hej, aj ja chcem," zasmiala sa Gemma a objala nás obe. Bolo to zvláštne, ale v tejto rodine som sa naozaj cítila ako doma, akoby to bola moja rodina.
"Mám vás rada, dievčatá."
"Aj my teba," povedali sme obe.
"A mali by sme dostavať stromček, lebo ako by môj malý povedal, keď nebude stjomšek, nebudú Vianoče," dodala som.
Večer sme si pozreli nejaký film a potom som sa vybrala hore do svojej izby. Mala som zbalené už všetky darčeky, len posledný som potrebovala dať do krabičky. Keď som mala všetko pripravené, dala som si sprchu a šla som spať. V noci som sa prebudila na to, že som smädná, tak som zišla do kuchyne, aby som si zohriala mlieko. Keď mi pípla mikrovlnka, vybrala som si mlieko a odpila som. Zrazu som za sebou začula známy hlas.
"Oliver?"
"Harry?"
"Čo tu robíš? Sú dve."
"Pijem mlieko, bola som smädná. Teraz si prišiel?"
"Uhm a som na smrť unavený."
"Mlieko?"
"Nie, ďakujem," usmial sa na mňa. "Poďme spať."

Harry na druhý deň spal skoro do obeda, keďže bol riadne unavený zo všetkých koncetov, ktoré mali a z cesty. S Anne a Gemmou sme pripravovali večeru, Robin pripravoval šalát, lebo to bola u nich tradícia a okolo pol druhej sa do kuchyne dotrieskal aj Harry.
"Dobré ráno, rodinka," usmial sa na nás a hodil sa na stoličku.
"Čokoládu?" spýtala sa ho Gemma a položila pred neho šálku.
"Vyzerá výborne."
"Robila ju Liv, neviem, čo do nej dala, ani ako ju spravila, ale je návyková," zamumlala a odpila si z nej. Mala už tretiu šálku.
"Mňam, to je božské," vzdychol Harry, keď ochutnal.
O pár hodín na to, keď sme mali pripravenú večeru, sme sa vybrali všetci pripraviť a potom sme zišli dole, kde sme už mali všetko na stole. Po večery, ktorá bola skutočne úžasná a z ktorej sme mali asi milión fotiek, sme si začali rozbaľovať darčeky. Anne som vyrobila vázu a obraz, ktorý okamžite šla zavesiť nad krb.
"Akoby bol odtiaľ," zasmiala sa.
Gemme som spravila ďalšie šaty, taktiež som jej spravila šál a vyrobila som jej rámček, kde som jej dala jej prvú fotku so Cedricom a Robinovi som dala ručne robenú krabičku na cigarety. Keď ju videl, úplne sa rozplýval.
Potom prišiel na rad Harry, ktorému som vyrobila šál, taktiež som mu dala klobúk a potom som mu dala do ruky mapku.
"Čo to je?"
"Mapka k splnenému snu," usmiala som sa.
"Zabavte sa," povedala Anne s úsmevom.
"Čo to je?"
"Prestaň sa toľko vypytovať, vezmi Liv a choďte," poradil mu Robin.
S Harrym sme si teda vzali kabáty a vyšli sme vonku. Chvíľu hľadel na mapku a potom vykročil. Najprv chcel ísť autom, ale pokrútila som hlavou. Po prvé, bolo to blízko a po druhé som sa chcela prejsť. Keď sme došli do reštaurácie, bola úplne prázdna, bol tam len jeden stôl so sviečkami.
"Čo to je?" spýtal sa ma s úsmevom.
"Minule, keď si ma pozval na večeru, tak sme sa pohádali, tak som ti to chcela vynahradiť."
"Nemusela si."
"Ja viem, chcela som," usmiala som sa naňho a posadila som sa.
"Takže budeme večerať?"
"Nie, neviem ako ty, ale ja som plná," zasmiala som sa. "Máme aj jedlo, ak by si chcel, ale sme tu preto, lebo som ti chcela dať darček a dúfam, že ti tým splním tvoj sen."
"Veď si mi už darčeky dala."
"Áno, ale tento je najhlavnejší," podala som mu krabičku, ktorú otvoril a v nej bol náramok.
"Vau, to si robila ručne, však?"
"Uhm," pritakala som. "A má aj vysvetlenie. Ten padák znamená našu prvú výzvu, tá loďka tú druhú. Freedom tam je preto, lebo s tebou sa cítim slobodná, tá nota znázorňuje pieseň, ktorú si mi spieval a ten znak nekonečna znamená, že s tebou budem už navždy, ak ma pri sebe chceš..." dopovedala som.
Harry na mňa chvíľu bez slova hľadel a potom ma silno objal. Pár minút sme stáli v objatí a potom sa odo mňa na chvíľu odtiahol a vybral z vrecka saka krabičku.
"To je darček pre teba," šepol. Opatrne som ju otvorila a v nej bolo nádherné srdiečko, na ktorom bolo Harryho meno a dátum, ktorý som mala vytetovaný na ruke.
"Veselé Vianoce, Oliver," usmial sa na mňa.
"Veselé Vianoce, Harry," usmiala som sa naňho tiež a potom som ho silno objala.



A/N: ďakujeme :)
Nika Harry rád provokuje ľudí a Jasona má na muške odkedy sa postavil medzi neho a Oliver počas tej hádky :D tiež si myslím, že sú zlatí spolu :)

V nasledujúcej kapitole Každá rozprávka má šťastný koniec Harry vezme Liv do parku, kde spraví menší pokus, ktorý im obom naznačí, ako veľmi im na tom druhom záleží. Na konci dňa sa jej prizná s niečím, čo jej ešte nepovedal.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 14. října 2016 v 19:36 | Reagovat

Ti jej rodicia, to je nieco strasne... hlavne jej otec... uz by mohol pochopit, ze Harry nie je zly :)

2 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 15. října 2016 v 20:46 | Reagovat

súhlasím s Nikou... ten jej otec je strašný... ako beriem že sa o Liv možno len bojí lebo je v cudzom svete s cudzím človekom, ale tak Liv sa vie o seba postarať a je dospelá a vie čo je pre ňu dobré a čo nie... a Harry by jej nikdy neublížil... teda má svoju tvrdohlavú povahu, ale to má aj Liv, takže si nemajú čo vyčítať :D :D A ten darček čo dala Liv Harrymu.. mno úplná dokonalosť... mno som zvedavá na ten pokus a to s čím sa Hazz prizná :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama