Challenge Accepted - 45. kapitola: Každá rozprávka má šťastný koniec

17. října 2016 v 22:47 | Reyli |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Liv sa počas balenia do Holmes Chapel pohádala s rodičmi, keďže otec ju začal obviňovať z toho, ako sa zmenila. Do toho vošiel do izby ešte aj Harry a otec Liv úplne vybuchol. Po tejto hádke sa Liv ospravedlňovala Harrymu, pretože ju trápi, čo jej otec povedal. Harry vzal dievčatá do Holmes a odišiel späť za svojimi povinnosťami, kým Gemma s Liv pomáhali Anne pripravovať všetko potrebné. Harry sa vrátil tesne pred Vianocami a s Liv si vymenili darčeky.




Tesne pred polnocou som vzal Oliver do parku neďaleko domu. Vonku bolo niekoľko stupňov pod nulou a všetky prsty mi pomaly odmŕzali, no aj napriek tomu som jej to chcel ukázať.
"Harry nechcem sa sťažovať, ale mne je vážne zima," drkotala zubami a šúchala si dlane na ktorých mala rukavice.
"Už tam o chvíľu budeme," odvetil som a chytil ju za jednu ruku.
"V to dúfam," šepla a silnejšie ma chytila.
O pár minút neskôr sme už boli na mieste. Zhlboka som sa nadýchol a pousmial som sa. Na tomto mieste som už nebol večnosť. Tu som sa snažil urobiť tú najromantickejšiu vec v živote, ktorá však dopadla katastrofálne.
"Čo tu robíme?" pozrela sa na mňa.
"Posledné dni som uvažoval," otočil som sa k nej.
"A na čo si prišiel?" nadvihla obočím.
"Že nechcem nikdy o teba prísť."
"To sa nestane," pousmiala sa a pohladila ma po líci, na ktorom som zacítil hrejivý dotyk.
"Toto sú naše posledné spoločné Vianoce Oliver," pozrel som sa na ňu, pričom som dúfal, že chápe, kam tým smerujem.
"No sú to aj naše prvé."
"Zisťoval som si niečo o Slovensku. A podľa Googlu je tvoja krajina od Anglicka vzdialená presne 1600 kilometrov. To je okolo dvoch hodín lietadlom, keď poletíš z Londýna do Bratislavy, ktoré je hlavným mestom Slovenska," hovoril som neisto, pričom som sa snažil rozpamätať na všetky detaily, aby som to nejako nedomotal.
"Na prejdenie tohto mosta, aby si sa dostala na druhú stranu potrebuješ presných 16 mojich krokov. To je iba o dve nuly menej ako vzdialenosť, ktorá nás bude od seba oddeľovať," začal som nahlas uvažovať.
"Harry, toto nerob," chytila ma za ruku, no ja som musel pokračovať. Chcel som to zo seba dostať, pretože práve posledné dni, kedy som bol bez nej, som si uvedomil jednu vec. A to, že môj život už nikdy nebude rovnaký ako pred tým.
"Teraz od teba chcem, aby si si prešla na druhú stranu mosta, pričom sa za sebou ani neobzri. Nechaj všetko za sebou a sústreď sa na to, čo je pred tebou."
"Na čo to bude dobré?" nechápavo pokrútila hlavou.
"Iba urob to, čo vravím."
"Ale..." chcela niečo povedať, no ja som jej skočil do reči.
"Za sebou nechaj minulosť. Nechaj za sebou celé mesiace, ktoré si tu strávila. Sústreď sa na každý krok, ktorý urobíš, na svoju prítomnosť a pozeraj sa dopredu, do tvojej budúcnosti."
"Harry ja..."
"Prosím, urob to," vpíjal som sa do nej pohľadom a ona nechápavo prešla pohľadom k mostu, pričom neisto prikývla a urobila neistý krok k mostu. Zhlboka som sa nadýchol a pocítil zvláštny pocit. Pred mostom sa ešte obzrela ku mne, pričom zaváhala. Až kým som hlavou naznačil, aby urobila krok, vstúpila na most a pomaly si to smerovala skrz neho. Čím bola ďalej odo mňa, tým som pociťoval čoraz väčšie prázdno.
"Čo má toto znamenať?" opýtala sa ma, keď mi zodvihla telefón po tom, ako prešla mostom na druhú stranu.
"Ako sa cítiš?" odvetil som jej otázkou.
"Chcem ísť späť k tebe," odvetila mi a ja som sa pousmial.
"Na začiatku mosta si zaváhala. Prečo?" vyzvedal som ďalej a mieril na detail, ktorý som si všimol pred tým ako vstúpila na ten most.
"Pretože predtým ako som prešla tým mostom si mi povedal, že mám za sebou nechať celé tieto mesiace a svoju minulosť."
"A?"
"A po týchto mesiacoch strávených v tvojej blízkosti som si nebola istá, či zvládnem urobiť čo i len jediný krok bez teba," priznala sa a mňa niečo pichlo pri srdci.
"No ty si sa nakoniec vybrala dopredu," zamračil som sa.
"Pretože som vedela, že to musím urobiť."
"Ako si sa cítila, keď si kráčala cez most?" opýtal som sa ďalšiu otázku a v duchu si prial, aby odpoveď bola taká ako som očakával.
"Opustená, neistá, zraniteľná a hlavne bez cieľa," priznala.
"A teraz cítiš čo?" odvetil som ďalšou otázkou pričom sa mi zachvel celý hlas.
"Že bez teba už viac nevydržím ani o minútu dlhšie," šepla.
"Poď ku mne," povzdychol som si a zložil som telefón, pričom som sa rozutekal k mostu. Oliver urobila to isté a nakoniec sme sa vzájomne vrhli tomu druhému do náručia.
"Som rád, že to cítiš rovnako," šepol som jej do vlasov.
"Nič také mi už v živote nerob," podvihla tvár a pozrela sa na mňa.
"Potreboval som vedieť, či som iba ja v tejto kaši," zasmial som sa.
"Ako vidíš sme v tom obaja," zasmiala sa so mnou.
"Vidíš, kde stojíme?" pozrela sa pod seba a ja som si až vtedy uvedomil, že sme sa stretli priamo v strede mosta.
"Presne tam sa práve nachádzame. V strede nášho príbehu. Je zbytočné zaoberať sa niečím, čo nás čaká, pretože koniec koncov ani jeden z nás netuší ako to vlastne všetko dopadne."
"Bojím sa dňa, kedy o teba prídem," priznal som a sklopil som tvár.
"Ty o mňa nikdy neprídeš Harry. Už som ti to povedala milión krát."
"Toto nie je rozprávka Oliver. A skôr, či neskôr príde August a tvoj čas odísť domov."
"Ak chceme, môže byť toto naša rozprávka. A aj dieťa vie, že všetky rozprávky končia šťastným koncom," pousmiala sa a pôsobila tak isto, že som jej nakoniec musel uveriť.
Domov sme dorazili niečo po jednej ráno. Potichu sme sa vyzuli a ešte po tichšie sme sa dostali na poschodie k naším izbám.
"Robin ma hrozný spánok a chrápe. Mala by si spať u mňa, ak sa nechceš celú noc kvôli tomu budiť," šepol som, keď som si uvedomil, že izba Oliver je hneď vedľa ich spálne.
"Asi nebudem riskovať," pokrčila ramenami a dodala: "Iba si idem po pyžamo."
"Dám ti moje tričko," potiahol som ju za ruku a skôr ako stihla protestovať zavrel som za nami dvere mojej izby. Rozsvietil som iba malú lampu, ktorú som mal na stolíku a otvoril skriňu.
"Toto by ti mohlo byť," hodil som po nej modrasté tričko.
"Harry, ja aj tak potrebujem do sprchy," pozrela sa na mňa.
"Pôjdeš ráno. Teraz poďme už spať," ukázal som na posteľ.
"Ale ja musím do tej sprchy," zatvárila sa zvláštne a ja som podišiel k nej.
"Nesmrdíš, nemusíš," pokrútil som hlavou.
"Ty to nechápeš," pokrútila som hlavou.
"Čo nechápem," zamračil som sa.
"Musím do sprchy, pretože... veď vieš..." kúsok sa začervenala a sklopila zrak.
"Máš krámy?" opýtal som sa na rovinu a ona sa v tom ešte viac zapýrila.
"Svoje dni," opravila ma slušnejším výrazom.
"Len nebuď dlho," povzdychol som si a hodil sa do postele, pričom som sa zababušil pod perinu. Zapol som si televízor a naozaj som chcel počkať na Oliver, no viečka mi akosi oťažili a ja som zaspal. Prebral som sa až na to ako mi niekto z rúk opatrne berie ovládač a vypína telku.
"Kam ideš?" zamrmlal som si, keď som počul jej následné kroky, ktoré smerovali k dverám.
"Už spíš. Idem aj ja do svojej izby," odpovedala.
"Poď ku mne," zívol som si rozospato a zodvihol perinu, pričom som sa posunul na kraj, aby sa zmestila do postele. Oliver sa iba pousmiala a nakoniec mi skočila do postele tak, že si mi hlavu položila na jednu ruku a ľahla si na chrbát, pričom si pokrčila nohy.
"Čo - čo to robíš?" spýtala sa ma a zachytila mi druhú ruku, ktorou som sa jej dostal pod tričko.
"Snažím sa ti pomasírovať bruško," šepol som jej so zatvorenými očami, pretože som stále napoly spal.
"To je divné," zamrmlala.
"Nie, nie je. Je to normálne. Robím to stále každému môjmu dievčaťu, keď má svoje dni a bolí ju to."
"Ale ja nie som tvoje dievča," zasmiala sa.
"Ja viem. Ty si omnoho viac," odvetil som a pomaly som pohol rukou k jej podbrušku, pričom som zacítil ako sa úplne uvoľnila. Páčilo sa jej to, bol som si istý a mne sa to páčilo tiež. Už iba tá predstava, že tu bola so mnou a ja som ju mohol držať v náručí a dotýkať sa jej.
"Harry?" ozvala sa po pár minútach ticha.
"Hm?"
"Už si dlho nespomenul Kendall."
"Rozišli sme sa," odvetil som na sucho a ona sa v tom so záujmom otočila na bok smerom ku mne.
"Kedy? Ako? Prečo?" mala toľko otázok.
"Deň po tom ako som vás doviezol sem. A dôvod je ľahký, dali ju dokopy s inou hviezdou... nedávam tomu dlho a v novinách budem vykresľovaný ako najväčší paroháč tohto roku," vysvetlil mi.
"To mi je ľúto," šepla.
"To je v poriadku. Hneď na to sa opijem, aby som to zahral do konca s tým, že som skončil ublížený a moji fanúšikovia budú môcť ukázať ako stoja pri mne," vysvetlil som stratégiu Derrecka, ktorý ma o tom už stihol telefonicky informovať.
"Toto nemusíš robiť. Veď je to choré a..."
"Jedna opica hore dole. To prežijem," pobavene som sa zasmial.
"Tu nejde o opicu. Tu ide o princíp."
"Toto je showbiznis Oliver, nič s tým neurobíme."
"Nie, toto je iba práca toho idiota," sykla nahnevane a ja som si ju pritúlil bližšie k sebe.
"Neboj sa, budem v poriadku," zasmial som sa a pobozkal ju do vlasoch.




A/N: ďakujeme krásne :)
Nika raz to možno pochopia, no boja sa o dcéru, hlavne po tom, ako o jednu prišli, ale dúfajme, že všetko sa na dobré obráti a jej rodičia daj Harrymu šancu :)
Mrs.Tomlinson keďže je Liv veľmi kreatívna, chcela mu dať niečo špecifické a tým mu splniť sen :) a s rodičmi je to niekedy ťažké, nevedia pochopiť, že sme vyrástli :D

V nasledujúcej kapitole Ponesiem si ťa so sebou kamkoľvek pôjdem Liv povie Harrymu, ako veľmi zle sa cítila, keď od neho odchádzala a prizná sa mu, že by ho za sebou nikdy nenechala, pretože si ho ponesie všade. A Harry dá Liv posledný Vianočný darček.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 18. října 2016 v 17:35 | Reagovat

Tak to teda bolo divne :D :D
Len som zvedava kto ich rano "nachyta" lebo toto je az velmi "dobra" situacia na to, aby im tam niekto neprisiel a nevidel ich spolu v jednej posteli :D :D
Posledny darcek? Tak to som zvedava :D
No a Derreckov üzasny" plan... to zavana hadkou s Liv :)
Tesim sa na pokracovanie :D :D

2 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 19. října 2016 v 17:24 | Reagovat

to bolo zlaté ako chcel zistiť či to Liv cíti rovnako... ale ako nečudujem sa Liv že bola z neho mierne zmätená... asi by som tiež bola keby ma takto posielal od seba preč :D :D a to v tej posteli... úplná lahôdka... Tú masáž brucha by som momentálne tiež potrebovala.. škoda že tu tento Hazz nie je :D
A je fajn že Hazz už nemusí byť s Kendall.. ja osobne ju nemusím aj keď v tomto príbehu bola vykreslená ako celkom fajn... proste som rada že tam nie je... a som zvedavá na Harryho darček :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama