Challenge Accepted - 46. kapitola: Ponesiem si ťa so sebou kamkoľvek pôjdem

23. října 2016 v 14:02 | Soph |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Harry vzal Liv do parku, kde ju poprosil, aby prešla mostom preč od neho a pritom sa neobzrela. Liv spravila ako chcel, no cítila sa pritom strašne, rovnako ako Harry, keď od neho odchádzala. Obaja zistili, že ich vzťah je hlbší, ako si kedy predstavovali. Keď prišli večer domov, zaspávali spolu a Harry sa jej priznal, že s Kendall sa rozišiel.


"Dobré ráno," zamumlal mi Harry do ucha, keď som sa ráno prebudila. Mala som ešte zatvorené oči a Harry ma objímal zozadu okolo pása, no aj tak presne vedel, kedy som hore.
"Dobré ráno," zamumlala som tiež, lebo sa mi ešte nechcelo vstávať.
"Nevyspatá?"
"Trošku. Keby som mohla, ostanem v posteli celý deň," odvetila som mu, pričom som sa pousmiala, lebo mi znova začal masírovať podbruško. Naozaj to bolo veľmi príjemne a uvoľňujúce a odohnalo to bolesť.
"V podstate nám nikto nebráni, aby sme tu ostali celý deň," šepol. Otočila som sa tak, aby som ležala na chrbte a mohla mu hľadieť do očí.
"A ako si to prosím ťa predstavuješ?"
"Jednoducho. Ja ti budem masírovať bruško a ty ma budeš maznať," usmial sa víťazne.
"Mám ťa maznať?" podvihla som obočím, pričom som ho pohladila po tvári.
"Uhm," odvetil mi s úsmevom, keď som rukou skĺzla na jeho rameno a pohladila ho.
"Páčia sa mi tie tetovania," šepla som fascinovane, keď som mu dlaňou prechádzala po obrysoch tetovaní, ktoré mal na hrudi. Vždy sa mi páčili tetovania, hoci moji rodičia to neschvaľovali.
"Mne sa páči tvoje," chytil ma za ľavú ruku, ktorou som mu prechádzala po hrudi a na ktorej som mala vytetovaný dátum našej prvej výzvy a pobozkal ma na tetovanie.
"Uvedomuješ si, že ak by vošla tvoja mama, bude si myslieť, že spolu niečo máme rovnako ako môj otec, aj keď netuším, ako na to prišiel," zahľadela som sa naňho a rukou som mu prečesala vlasy.
"Keď už sme pritom, takmer som na niečo zabudol," vyskočil z postele a mieril k stolu.
"Akosi rýchlo ste ma opustili, pán Styles," povzdychla som si.
"Hneď som späť, slečna Adamec," žmurkol na mňa, vzal nejakú obálku a ľahol si späť.
"Čo to je?"
"Otvor to," povedal s úsmevom. Chvíľu som tekala pohľadom medzi ním a obálkou a napokon som ju otvorila.
"Harry..." šepla som, keď mi postupne dochádzalo, čo v nej vidím. "To... to..."
"Nejaká si výrečná," zasmial sa. "Áno, sú to letenky."
"Na Slovensko," vydýchla som.
"Dve, spiatočné, na zajtra."
"Ja uvidím Peťka?" šepla som a v očiach som pocítila slzy.
"Uhm," prikývol s úsmevom.
"Harry, ja..." nevedela som, čo povedať, tak som ho len objala. "Ďakujem."
"Nemáš za čo," zasmial sa mi do ucha a pohladil ma po vlasoch.
"Počkaj," odtiahla som sa od neho, pričom som sa oprela o lakeť, aby som naňho videla. Stále sme sa totiž nepohli z postele. "Uvidím aj rodičov."
"A budeš si to s nimi môcť vysvetliť," načiahol ku mne ruku a pohladil ma po tvári.
"Ale... ale..."
"Áno, Oliver?"
"Harry, ja sa bojím," priznala som.
"Budem tam s tebou," usmial sa na mňa. Povzdychla som si a ľahla som mu na hruď.
"Ty by si sa mal báť tiež," zamumlala som a vyhľadala som jeho ruku, aby som mohla prepliesť naše prsty.
"Budeš tam predsa so mnou," zasmial sa, pričom ma začal druhou rukou hladiť po chrbte.
"Nejako mi veľmi veríš."
"Samozrejme, už som ti to predsa povedal, si jeden z najodvážnejších ľudí, akých poznám."
"Len vďaka tebe. Keby nebolo teba, stále som to malé smutné vydesené dievčatko."
"Nikdy si ňou nebola, Oliver. To, kým si, je to, čo máš vnútri, nie to, čo sa z teba snaží urobiť tvoje okolie," šepol a znova som pocítila jeho pery vo vlasoch.
"Ďakujem," nahla som sa k nemu, aby som ho mohla pobozkať na líce a potom som sa znova pohodlne usalašila na jeho hrudi, pričom som mu na nej začala rukou bez rozmyslu kresliť.
"Za čo?"
"Predsa za teba," povedala som s úsmevom.
"Tak to vyzerá, že dnes naozaj ostávame v posteli," zasmial sa.
"Áno," pritakala som potešene.

Z Harryho izby sme sa dostali až poobede. Vybehla som sa k sebe prezliecť a potom som zbehla dole do obývačky k ostatným.
"Dobré ránko," zasmiala sa Anne.
"Skôr dobrý deň," odvetila som jej s úsmevom a sadla som si na gauč k Gemme.
"Hladná?" spýtal sa Robin.
"Vlastne ani neviem. Mám pocit, že som ešte prejedená zo včera. Och, ale koláčik by som si dala," pozrela som zbožne na tácku na stole. Nemohla som si pomôcť, keď som mala svoje dni, mala som chute ako tehotná. Baška sa mi vždy smiala, že keď raz budem tehotná, ani mi to kvôli tým chutiam nedôjde.
"Čaute rodinka," vošiel do izby Harry s plným tanierom a mieril si to ku mne a k Gemme. "Posuňte sa," pozrel na nás.
"Prečo? Takto mi je fajn," poznamenala Gemma.
"Lebo chcem sedieť pri mojich dievčatách," odvetil jej jednoducho a vocpal sa medzi nás.
"Harry, toto snáď nejdeš zjesť všetko, však?" pozrela som naňho.
"Idem, ale môžeš si zobnúť, ak chceš," usmial sa.
"Preboha, Harold," povzdychla si Gemma.
"Čo? Som ešte vo vývoji," mykol ramenami, pričom sa stále smial.
"Jediné, čo by u teba mohlo byť ešte vo vývoji, braček, je mozog," usmiala sa Gemma ironicky.
"Ha-ha-ha, nebola si vtipná."
"Ale bola," zasmiala sa, vzala si vidličku zo stola a začala mu zobkať z taniera.
"Čo máme dnes na pláne?" spýtala sa Anne.
"Poďme sa prejsť," navrhla som, keď som si všimla, že vonku sneží.
"Vonku je zima," namietol Harry.
"Oblečieš sa," mykla som ramenami a zobla som mu z taniera kúsok moriaka, ktorého sme mali včera na večeru. Anne si totiž zisťovala, aké máme zvyky na Vianoce na Slovensku a hoci oni majú slávnostný obed až dnes, chcela, aby som mala aspoň trocha domáce Vianoce, tak my sme mali namiesto dnešného obeda včerajšiu večeru.
"Veď počkaj, keď ťa vyváľam v snehu," varoval ma.
"To si nedovolíš," povedala som vážne, no on sa len pousmial a ďalej sa napchával.
"Idem sa obliecť," povzdychla si Gemma.
"Idem tiež," vstala som aj ja.
V izbe som na seba navliekla dvoje hrubých ponožiek, hrubý sveter, termo prádlo, pančuchy, legíny a len čo som bola hotová, zišla som dole, kde už čakali Robin s Anne.
"Vychystaná?"
"Naobliekaná ako cibuľa," zasmiala som sa.
"To je len dobré, aspoň nenachladneš. Vždy hovorím, že na zdravie si treba dávať pozor," usmial sa na mňa Robin.
"Anne, Robin," oslovila som ich. "Chcem sa vám poďakovať za to, že sme mali Vianoce už včera."
"Zlatko, nemáš za čo, spravili sme si slovensko-anglické Vianoce a ja len dúfam, že sa ti páčili," usmiala sa na mňa Anne.
"Veľmi," pritakala som a objala som Anne.
"Hej, vy sa objímate bezo mňa?" začula som zo schodov Harryho hlas.
"Ideme?" spýtala sa Gemma, ktorá stála hneď za ním.

Keď sme vyšli von, stále snežilo a bolo o dosť teplejšie, ako včera. Prechádzali sme sa po meste, robili sme fotky, veľa sme sa smiali a ja som sa cítila úplne skvele. Ako doma. Anne s Robinom sa držali za ruky a vyzerali ako čerstvo zamilovaní, hoci Gemma s Harrym mi povedali, že sú spolu už veľmi dlho, Gemma poskakovala a tešila sa zo snehu ako malá, ja som skákala vedľa nej a Harry sa usmieval tým úsmevom, keď sme vedeli, že niečo mieni vytrieliť. Ani sme sa nenazdali a začal nás guľovať.
"Hej, to nebolo fér!" pozreli sme naňho a začali sme doňho hádzať sneh obe.
"Spiknutie!" kričal.
Po pol hodine guľovania sme prestali a s Gemmou sme sa potom hodili do snehu, ktorého už bolo všade dosť a spravili sme anjelikov. Gemma vytiahla mobil, sfotila naše výtvory a postla to na net. Domov sme šli cez park, v ktorom sme boli s Harrym aj včera. Anne s Robin a Gemmou šli pred nami a keď sme sa ocitli pri mostíku, zastala som.
"Harry?"
"Áno?" pozrel na mňa s otázkou v očiach.
"Včera si mi povedal, aby som po tomto moste prešla bez toho, aby som sa obzrela a každý krok ma bolel viac a viac. Chcem, aby si vedel, že sa obzerať nebudem," začala som a keď som videla jeho pohľad, ktorý bol plný... smútku, prázdna a všetkého, čo som cítila, keď som prechádzala mostom nechávajúc ho za sebou, dopovedala som, "nebudem sa obzerať, kým budeš pri mne. Kým som s tebou, nemám sa dôvod obzerať za tým, čo nechávam za sebou, lebo nič z toho nie je podstatné, pretože teba by som za sebou nikdy nenechala. Ponesiem si ťa so sebou kamkoľvek pôjdem," šepla som. Harry na mňa chvíľu pozeral a potom ma pevne objal.
"Ľúbim ťa, Oliver," šepol a pobozkal ma do vlasov.
"Aj ja ťa ľúbim, Harry," pritúlila som sa k nemu a napriek tomu, že vonku bolo pod nulou, mne bolo príjemne teplo, lebo v jeho náručí som žiaden chlad necítila.
"Ideme?" spýtala som sa po chvíli.
"Ideme," prikývol s úsmevom. Chytila som ho za ruku, preplietla som si s ním prsty a keď sme ten most prechádzali spolu, cítila som niečo výnimočné.
Anne, Robina a Gemmu sme dobehli tesne pri dome a obaja sme sa strašne rehotali, lebo Harry ma zhodil do snehu a keď som naňho pozerala ako smutné šteniatko, aby mi pomohol vstať, podal mi ruku a ja som ho stiahla k sebe, takže sme v snehu skončili vyváľaní obaja a nemohli sme sa z toho prestať smiať.
"Ty si strašná zákeračka," povedal mi, keď nám Anne priniesla horúcu čokoládu, aby sme sa zahriali. Sedeli sme v obývačke na gauči pod jednou hrubou teplou dekou a hoci sme sa smiali, obaja sme drkotali zubami.
"Ty si ma tam zhodil prvý," bránila som sa.
"Ale ja som ťa varoval. Povedal som ti, že ťa v snehu vyváľam."
"No snáď ti nebudem hovoriť, aby si mi podal ruku, že ťa chcem stiahnuť so sebou. Nemalo by to ten efekt," odfrkla som si.
"Ako hovorím. Strašná zákeračka," pokrútil hlavou, na čo som ho buchla po stehne.
"Povedz to ešte raz," varovala som ho.
"A ešte ma aj biješ," povzdychol si a Anne sa z nás len smiala.
"Oliver?" ozval sa po chvíli Harry.
"Hm?"
"Dáme si selfie?" nahodil šteňací pohľad.
"Prečo nie?" usmiala som sa naňho. Harry sa natiahol po svoj mobil, ktorý ležal na stole a potom sme sa začali opäť fotiť. Z niektorých Harryho výrazov som nemohla.
"Prestaň, lebo sa už nevládzem smiať."
"Veď ja nič nerobím," bránil sa.
"Bože Harold," pokrútila som hlavou.
"Úsmev," zasmial sa a ja som si len schovala tvár v jeho hrudi a celá som sa triasla, ako som sa rehotala.
"Oliver," začal Harry vážne, no potom vybuchol aj on. "Veď ty počkaj," zamumlal a po minúte mi niečo píplo na mobile. Natiahla som sa poň a potom som uvidela tú našu koláž na nete. Harry mi len vyplazil jazyk.
"Si ako malý," krútila som hlavou, kým som si pozerala fotky.
harrystyles chilling with @liv.adamec

Ráno som vstávala ešte o piatej, aby sme stihli let. Na letisko nás viezol Robin a večer po nás mal prísť tiež on. Šli sme len na otočku, na jeden deň a ja som nevedela, či sa viac teším alebo sa bojím.
"Dávajte na seba pozor," usmial sa na nás Robin, keď nás vysadil na letisku. Batožinu sme nemali žiadnu, mala som so sebou len kabelku, v ktorej som mala aj Harryho veci.
"Budeme."
"Prílet máte o jednej ráno?"
"Uhm."
"Dobre, budem vás tu čakať," povedal Harrymu a objal ho.
"Všetko dobre dopadne," pošepol mi, keď ma objímal.
"Ďakujem," usmiala som sa naňho a Robin potom odišiel, kým my sme šli vybaviť všetky letiskové bludy, ktoré som naozaj nemala rada. Milión kontrol, miliónkrát ukazovať doklady, miliónkrát všetko dokola.
"Nervózna?" spýtal sa ma Harry, keď sme už sedeli v lietadle. Len som prikývla. "Neboj sa, uvidíš, že to dobre dopadne."
"Ja... ja len..." trikrát som sa nadýchla, aby som povedala, čo som chcela, no trikrát som sa odmlčala.
"Liv, ako som povedal, budem tam s tebou."
"Harry, ale ja sa nebojím o seba, ja so svojím otcom žijem celý život. Ja sa bojím o teba. Môj otec je skvelý človek, obdivujem ho a milujem ho, aj keď jeho láska občas bolí, ale ja viem, že dokáže byť riadne krutý, keď chce, veď si to sám videl. Ja nechcem, aby... bojím sa toho, ako sa bude správať k tebe," šepla som a pohladila som ho po tvári.
"Ja to prežijem," povedal mi s úsmevom a prekryl svoju dlaň mojou.
"Poprosím vás, zapnite si pásy," vyrušila nás zrazu letuška a keď si všimla, že pred ňou sedí Harry Styles, takmer sa poskladala do kocky. Potom pozrela na mňa a zamračila sa.
"To bolo čo?" spýtala som sa. Harry len mykol ramenami a na rýchlo pozrel na mobil.
"Mňa asi porazí!" zavrčal.
"Čo je?"
"Nechceš to vidieť," pokrútil hlavou. Vzala som mu mobil z ruky a pozrela som na jeho twitter, ktorý bol zaplavený otázkou: Je to pravda? A pod tým odkaz na článok: Kto je Harryho nová priateľka, s ktorou trávi Vianoce?
"Vypni to, budeme vzlietavať."
"Nehneváš sa?"
"Videl si tie tweety, ktoré písali po tom, ako Anne zverejnila fotku nás troch v kuchyni?"
"Nie," pokrútil hlavou.
"Tak oproti nim je toto len sladký článoček," mávla som rukou a pohodlne som sa oprela o jeho rameno.

O dve hodiny sme pristávali na letisku na Slovensku. Nemohla som uveriť tomu, že som späť a cítila som sa naozaj zvláštne. Akoby som neprišla domov, ale na návštevu.
"Kam teraz?" spýtal sa Harry.
"Na autobus," odvetila som mu a keď som si všimla ako vypleštil oči, len som sa zasmiala. "No tak pán Styles, nebuďte rozmaznaní. Moje auto je v garáži u rodičov a taxi tu stojí skoro rovnako ako doma, čo znamená, že zaňho platiť nemienim. Poď, ideme ti kúpiť lístky," potiahla som ho za ruku k automatu.
"A čo s ním mám robiť teraz? Čo sa na ňom píše? Ten lístok je akýsi čudný," hovoril, keď sa naňho pozeral. Len som pretočila očami a keď sme nastúpili, označila som si svoj, aby vedel, čo má robiť. Lenže to by nebol Harry, aby ho tam nevopchal naopak.
"To sa môže stať každému," bránil sa.
"Nie, to sa môže stať len tebe. Vidíš tu túto šípku? Nie je tam len na okrasu," hovorila som mu, keď sme sedeli.
"Táto cesta začína byť stresujúca," povzdychol si, na čo som sa rozosmiala.
"Poď vystupujeme."
"Už sme na mieste?" potešil sa.
"Nie, prestupujeme na druhý autobus."
"Čo?"
"Harry," šepla som, keď sme stáli na zastávke a vzala som mu tvár do dlaní, "to je v poriadku, som tu s tebou."
K nám domov sme dorazili o pol hodinu neskôr. Od autobusu sme museli ísť ešte pár minút pešo. Harry sa zvedavo obzeral a usmieval sa pri tom.
"Tak, tu bývam."
"Pekné," hvizdol, keď zbadal náš dom.
"Rodičia architekti, teda ocino stavebný inžinier, mamka je architektka."
"Takže kreativitu si zdedila," poznamenal, keď sme kráčali už po chodníku.
"Dá sa to tak povedať."
"Nechaj ma hádať, tvoj brat je tiež architekt."
"Yop," odvetila som a odomkla som dvere. Keď sme vošli, v dome bolo ticho, začula som len hlasy z kuchyne. S Harrym sme si vyzliekli kabáty, zavesili sme ich na vešiak, na ktorý sa zahľadel s úsmevom, lebo v ňom spoznal moju prácu a potom sme šli potichu ďalej do domu.
"Páni," hlesol Harry. Celá obývačka bola vyzdobená vecami, ktoré som robila a keď sme ju pred dvoma rokmi prerábali, navrhla som ju celú, od farby na stenách až po nábytok. "To je tiež tvoja práca?"
"Uhm, mám rada bytový dizajn a chcela by som sa mu v budúcnosti venovať. Milujem ladenie doplnkov a štýlov a keď to môžem ešte aj vyrobiť, som v extáze," pritakala som.
"Livka?" začula som pred sebou detský hlások a pri sedačke stál môj krásny drobček.
"Peťko," usmiala som sa naňho a rozbehla som sa k nemu. Okamžite som ho vzala na ruky, aby som ho mohla vystískať a keď ma svojimi malými rozkošnými ručičkami objal okolo krku, bola som šťastná.
"Livka pjišla za Peťkom?" spýtal sa ma.
"Livka prišla za Peťkom," usmiala som sa a vybozkávala som mu celú tváričku. Malý sa začal smiať a ja som pozrela na Harryho, ktorý nás pozoroval so zvláštnym výrazom v očiach.
"Čo je?"
"Pristane ti," povedal a podišiel k nám. "A podobá sa na teba."
"Veď je môj, však drobček," usmiala som sa naňho a vtisla som mu pusu na hlavičku.
"Peťko, kde si mi zmizol?" začula som Sonin hlas.
"Ahoj," usmiala som sa na ňu. Chvíľu na mňa civela a potom som skoro ohluchla.
"Panebože! Livka! Ja neverím vlastným očiam!" skríkla a prišla ma vystískať. "Čo tu robíš?"
"Ako darček som od Harryho dostala letenku," odvetila som jej. "Harry, to je Soňa, moja švagriná, Sonička, to je Harry," povedala som s úsmevom.
"Livka, spjavíš mi ňam?" pýtal sa ma malý, kým sa Harry so Soňou zoznamovali.
"Samozrejme a čo by si rád ňam?"
"Šetko."
Všetci štyria sme sa odobrali do kuchyne a ja som znova videla ten Harryho výraz, keď si ju obdivne obzeral. On so Soňou sa posadili, Peťko si sadol k mamke a po chvíli pozerania na Harryho k nemu natiahol rúčky.
"Oh, hi buddy," pozdravil mu Harry.
"Hi," Peťko pozrel na mňa, lebo si nezapamätal meno.
"It is Harry, our friend," odvetila som Peťkovi, ktorého sme od malička učili aj po anglicky, lebo dieťa sa v skorom veku učí rýchlejšie.
"Hi Hally," usmial sa naňho a Harry na mňa prekvapene vypleštil oči. Kým sa tí dvaja zoznamovali, ja som vybrala z chladničky jedlo a začala som robiť Peťkovi wafle, hoci sme mali plnú chladničku Vianočných chodov.
"Ako dlho ostanete?"
"Večer letíme späť. Sme tu len na otočku."
"Bruno vyskočí z kože, keď ťa uvidí. Chýbaš mu tak veľmi," povedala mi Soňa.
"Aj on mne," povzdychla som si. Bruno bol vždy môj hrdina. "Kde je teraz?"
"Ešte v sprche. O chvíľu by mal byť dole."
"A rodičia?"
"No... otec sa trocha hnevá," šepla, čo zachytil aj Harry a venoval mi prívetivý pohľad.
"Trocha ako trocha alebo..."
"Alebo," dodala. Len som prikývla a šla som k chladničke. Harry ma však chytil za ruku, pevne mi ju stlačil a usmial sa na mňa, aby som vedela, že je pri mne. Úsmev som mu opätovala a potom som pokračovala vo varení. Keď už sme mali wafle na stole, vybrala som na ne figový džem, ktorý očividne priniesli Manon s Arthurom.
"Tu to rozvoniava, pripomína mi to..." začula som hlas svojho brata a keď som sa otočila, zbadala som aj jeho prekvapený výraz. "Liv," dokončil.
"Bruno," usmiala som sa naňho a sekundu na to som mu skočila do náručia.
"Snívaš sa mi, sestrička?"
"Máš ten pocit?" zasmiala som sa a stále som mu visela okolo krku.
"Nie, na to si priveľmi ťažká," zasmial sa.
"Branislav!" skríkla som naňho. Tak som ho volala, keď bol na mňa zlý a on to neznášal.
"Olivena!" zavrčal na mňa on a potom sme sa zasmiali. "Bože, ty si tu," znova ma objal. "A toto je predpokladám Harry," povedal, keď si všimol Harryho za stolom.
"Teší ma," postavil sa Harry s Peťkom v náručí a potriasol si s Brunom rukou.
"To je Hally, moj nový kamalát," povedal malý, na čo sme sa zasmiali všetci okrem Harryho, keďže to povedal po slovensky.
"Čo vravel?"
"Že si jeho nový kamarát," odvetila som mu.
"Myslím, že môj syn si ťa obľúbil," povedala mu Soňa a všetci piati sme si sadli k raňajkám. Peťko sedel Harrymu na kolenách a ja som ho kŕmila a popritom sme sa rozprávali.
"Kamoš, ty musíš mať pevné nervy, keď si došiel s Liv," pozrel na Harryho po chvíli môj brat.
"Prečo myslíš?"
"V očiach nášho otca si jediný vinník, ktorý môže za to, že jeho dievčatko sa zmenilo a už nie je jeho malé dievčatko."
"To nemôže myslieť vážne," povzdychla som si.
"Ale myslí," povzdychla si Soňa. "A trápi ho, že ste sa pohádali, ale poznáš ho, tvoj otec neustupuje, ani keď má pravdu ten druhý."
"Tak teraz bude musieť," povedala som nahnevane, na čo sa Bruno otočil k Harrymu.
"Má otcovu povahu, katastrofa," povedal mu potichu.
"Chceš facku?"
"Nehovorím?" zasmial sa.
"Už som si všimol, že Oliver je agresor," pritakal mu Harry.
"Ty sa mi páčiš," zasmial sa Bruno. "My dvaja si budeme rozumieť."
"Dajte si facku obaja," pokrútila som hlavou a vzala som si Peťka na ruky.
"Mňam, to je vôňa," začula som, keď sa otvorili dvere a do kuchyne vstúpili štyria ďalší ľudia.
"Livka!" skríkla mamina a pribehla ku mne.
"Liv?" pozrel na mňa otec a pohľad mu na chvíľu znežnel. "Čo tu robíš? A čo tu robí tento?" zavrčal, keď si všimol Harryho.
"Tento sa volá Harry a vďaka nemu som tu."
"Vďaka nemu..." začal no stopla som ho.
"Oci, môžeme spolu hovoriť?"
"V pracovni," povedal a odpochodoval z kuchyne.
"Držím palce," povzbudzujúco sa na mňa usmial Bruno.
"Liv," vstal Harry a podišiel ku mne. "Mám ísť s tebou?"
"Nie, toto si musím vybaviť sama."
"Naozaj?" zahľadel sa na mňa tým jeho intenzívnym pohľadom.
"Naozaj. Ostaň tu a zoznamuj sa," usmiala som sa naňho a šla som za otcom.

"Tak?" sedel v kresle za stolom.
"Nie som tvoj zamestnanec, nebudem sa s tebou rozprávať takto," sadla som si na gauč. Otec na mňa prekvapene pozrel a v očiach som mu zbadala niečo ako... nie, obdiv tam byť nemohol.
"Čo si vravela?"
"Že sa s tebou nemienim rozprávať cez stôl, akoby som bola na koberčeku u riaditeľa."
"Fajn," povedal a podišiel ku mne. "Máš päť minút."
"Nie, mám dvanásť hodín, ktoré môžem stráviť so svojou rodinou, s tebou. A chcem sa porozprávať o tom, prečo sa stále hádame."
"Dôvod sedí v mojej kuchyni."
"Nie, dôvod sedí v tvojej hlave. Zaumienil si si niečo a teraz ti to nevychádza, tak si nahnevaný, ale Harry za to nemôže."
"Je to len slávna hviezdička."
"To hovorí človek, ktorý ho pozná," odfrkla som si.
"Olívia, nehovor so mnou týmto tónom."
"Prečo by som nemala?" pozrela som naňho so smútkom v očiach. "Ty si môj otec, si človek, ktorý mi celý život vštepoval, aby som ľudí nesúdila, lebo neviem, čo si prežili a ty máš teraz tú odvahu súdiť Harryho bez toho, aby si s ním čo i len raz hovoril?"
"Učil som ťa aj iné veci," povedal potichu.
"A ja som si ich všetky zobrala k srdcu, ale nemôžeš odo mňa čakať, že budem žiť život, ktorý odo mňa chceš ty. Som ľudská bytosť, ktorá má právo na svoje rozhodnutia, svoje chyby, svoj život, nie som bábka v tvojich rukách a mrzí ma to, no nie som ani Stela. Musíš ma nechať žiť, oci, tak ako sa ja rozhodnem."
"Ja len nechcem, aby ťa niekto zranil."
"Ak ma niekto zraní, potom tu budeš, aby si ma utešil a zotrel mi slzy."
"Si iná, ako si bola, keď si odchádzala."
"Áno, som iná, no stále som tvoja dcéra."
"Takže priznávaš, že ťa mení."
"K lepšiemu. S ním som lepším človekom, s ním som slobodná, s ním sa nebojím. Keď som s ním, viem, že nech urobím čokoľvek, tak ma neodsúdi. Viem, že pri mne bude stáť, viem, že ma neopustí, viem, že ma bude držať za ruku. Áno, mení ma, vyzýva ma, núti ma prekonávať samu seba, svoj strach, núti ma postaviť sa k problémom čelom a neutekať pred nimi, núti ma pozerať sa na svet inak, núti ma pochybovať o veciach, rozoberať ich. Vďaka nemu som lepšou osobou. Vďaka nemu chcem byť lepšou osobou. Ak je toto podľa teba zlé, tak čo potom je správne?"
"Nevedel som o tom."
"Pravdaže nie, lebo si si ma nikdy nevypočul. Oci, daj mu šancu. Nie je to namyslená hviezda. Keď ho spoznáš, bude sa ti páčiť."
"Nebude," pokrútil hlavou.
"Oci..." chcela som namietať, no prerušil ma.
"Žiaden muž, do ktorého sa moje dievčatko zamiluje sa mi páčiť nebude. Ty len dúfaj, že ti nezlomí srdce, lebo mu ja zlomím niečo iné."
"Čo? Oci, náš vzťah nie je o tomto," pokrútila som hlavou. "Ty to vôbec nechápeš."
"Zlatko," pousmial sa. "Mám pocit, že v tejto chvíli chápem viac, ako ty sama."
"Uvedomuješ si, akú absurditu si práve povedal? Ja a Harry, to je niečo, čo sa nikdy, ale nikdy nestane."
"Poďme do kuchyne, nech ho spoznám," usmial sa na mňa.
"Budeš dobrý však?"
"Záleží ti na ňom?"
"Áno."
"Tak potom nebudem," zasmial sa.
"Oco!"
"Dobre, dobre, len som žartoval," usmial sa na mňa a objal ma okolo ramien.
"Fajn, lebo sa s tebou už nechcem hádať."
"Ale tetovanie máš vďaka nemu."
"To je pravda, no aj letenku domov mám vďaka nemu."
"Naozaj ti kúpil letenku, aby ste prišli?"
"Uhm," pritakala som. "Vidíš, je dobrý."
"Opakujem, vidím viac ako vy dvaja."
"Už s tým prestaň," zahriakla som ho.
"Veď dobre, Livka, dobre," povzdychol si a ja som znova bola ockove malé dievčatko.



A/N: ďakujeme krásne :)
Nika bolo to troška divné, ale milé :) a bolesť ju prešla :D väčšina vecí čo robí Derreck zaváňa hádkou s Liv, no ten chlap ju čoraz viac provokuje :D
Mrs.Tmolinson joooj ako by sa mne masáž zišla tiež :D ja by som si dala celotelovú :D a vieš, Harry je stále neistý, takže potreboval vedieť, či sú na tom obaja rovnako :D a Kendall v skutočnosti nemusím tiež moc, ale nemôžeme mať každú jeho priateľku ako harpyu :D a tu už je Derreck ako veľké zlo :D

V nasledujúcej kapitole Ktorý muž by toto urobil, ak nie zamilovaný? sa Harry zoznámi s rodinou Liv a bude mať veľmi vážny rozhovor nielen s jej otcom, ale aj s jej bratom, ktorý mu povie veľmi otvorene jeho názor na ich vzťah.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 23. října 2016 v 17:16 | Reagovat

Tak to bolo mile :) a ohladne ich vztahu suhlasim s otcom Liv :D :D
Len dufam, ze s Harrym nebudu mat nejaky konflikt :)
Tesim sa na pokracovanie :D

2 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 24. října 2016 v 17:15 | Reagovat

toto bola dokonalá časť... v tej posteli boli spolu strašne zlatí.. a ten Harryho darček :3 mal odvahu ísť s Liv na Slovensko aj keď vedel aký má jej otec naňho názor... má môj obdiv že chcel pri nej stáť aj keby mali hádzať naňho všetku špinu sveta...
A tá Gemmina hláška že jediné čo je vo vývoji je jeho mozog ma fakt dostala :D :D :D pri tom ich fotení si ich viem živo predstaviť :D :D to by boli skvelé fotky :D Mno ako vravím skvelá časť... dúfam že Livkyn otec bude fakt dobrý pri tom vážnom rozhovore s Harrym... a som zvedavá na ten Brunov názor... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama