Challenge Accepted - 47. kapitola: Ktorý muž by toto všetko urobil, ak nie zamilovaný?

8. listopadu 2016 v 19:42 | Reyli |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Po tom ako sa Liv s Harrym vrátili z parku, spali spolu v jednej izbe. Liv sa Harrymu na druhý deň priznala, že keď prechádzala mostom, niečo v nej sa lámalo a taktiež mu povedala, že sa nebude obzerať, pretože ho nikdy nenechá za sebou. Harry jej dal potom posledný darček. Letenku na Slovensko a tým jej doprial Vianoce s jej rodinou a doprial jej tak šancu na uzmierenie sa s otcom. Samozrejme, že ju nenechal ísť samu a šiel spolu s ňou.



Sedel som v obývacom pokoji u rodiny Oliver a snažil sa pôsobiť uvoľnene. Všetky pohľady členov jej rodiny sa však sústredili na mňa a ja som sa čoraz viac cítil v rozpakoch. A síce by si človek povedal, že už musím byť zvyknutý byť stredobodom pozornosti, teraz to bolo úplne iné. Teraz som chcel na nich urobiť najlepší dojem.
"Pekný dom," ozval som sa po chvíli trápneho ticha, pričom môj hlas sa nervózne zachvel.
"Všetko je to Livkina práca," odvetila mi jej mama a zahľadela sa mi do očí akoby mi chcela vyčítať všetky moje úmysly s jej dcérou. Okamžite som uhol pohľadom, pretože ma to vyvádzalo z miery.
"Je to šikovné dievča," na sucho som prehltol a v tom som z profilu zbadal Oliver ako si to mieri k nám aj s jej otcom, ktorý mal na tvári výraz najväčšieho boha pomsty.
A som v prdeli, preletelo mi hlavou, no aj napriek tomu som sa postavil a otočil sa smerom k nim.
"Harry," oslovila ma neisto Oliver, no ja som pohľadom stále visel na jej otcovi a v hlave si prehrával film ako ma asi najbolestivejšie utýra.
"Toto je môj otec. Otec," drgla do neho, keď si všimla, aký je sám napätý.
"Toto je Harry," dodala a kúsok ho popohnala, aby urobil krok ku mne.
"Je mi potešením spoznať otca toho najúžasnejšieho dievčaťa na svete," podal som mu ruku.
"Takéto sladké rečičky si nechaj pre niekoho, kto ti ich aj zožerie," odvrkol mi a prešiel okolo mňa bez toho, aby mi potriasol rukou.
"Otec!" okríkla ho Oliver a ja som na ňu pozrel asi vydesenejšie ako som mal.
"Potrebujem s tým chlapcom prehodiť pár slov," náhle vyhlásil a mne sa v tej chvíli srdce dostalo až niekde do krku.
"To nie je potrebné," postavila sa aj jej mama, ktorá podišla k svojmu manželovi.
"Naša dcéra s ním žije úplne sama. Samozrejme, že je to potrebné," pozrel sa na ňu a potom ma vyzval, aby som šiel s ním. Prekvapilo ma, keď sme si to namiesto pracovne zamierili pred dom a nakoniec mi nakázal nastúpiť do jeho auta
Teraz ma určite zabije, šepol som si v duchu a pre istotu si zapol pás.
"Neboj sa. Nehodlám sa ťa zbaviť," zasmial sa, keď si všimol moje strhané pohyby.
"To ma stále neupokojuje," odvetil som a pozrel sa na neho. Všimol som si na jeho tvári pobavený výraz.
"Poriadne sa drž," varoval ma a v tom šľapol na plyn tak prudko, až ma to zatlačilo dozadu.
"Už aspoň chápem, po kom vaša dcéra je," skonštatoval som, keď sme o pár minút zastali na nejakom mieste a rukou som si prešiel po krížoch, ktoré ma z toho tlaku až rozboleli.
"Nehovor mi, že ju nechávaš v Londýne samú šoférovať!" pozrel sa na mňa vydesene.
"Pravdou je, že som jej kúpil auto, aby sa mohla bezpečne dopraviť všade, kam bude potrebovať," priznal som roztraseným hláskom a už už som čakal, kedy mi za to začne vyplachovať žalúdok.
"Až priveľmi míňaš na moju dcéru," povzdychol si po chvíľke ticha a ja som sa na neho zmätene pozrel.
"Letenky na Slovensko, výlet do Ameriky, jej vlastný obchod, teraz auto... čo bude nabudúce? Vlastný dom?" opýtal sa ma a mňa prekvapilo, že o všetkom vie. A potom mi to došlo. O obchode mu musel povedať Bruno po tom, ako som ho kontaktoval, aby mi pomohol s jej výtvormi.
"Myslím, že môj dom je dosť veľký na to, aby sme sa tam obaja pomestili," odvetil som.
"Tu ide o princíp Harry," povzdychol si a konečne ma nazval mojim menom.
"Nerozumiem," pokrútil som hlavou.
"Ty sa máš o ňu starať, nie ju obdarovávať vecami, na ktoré by za normálnych okolností nemala."
"Ale ak by som ich nedaroval jej, tak komu inému?" nechápal som, kam tým smeruje.
"Je to moja dcéra. Iba ja mám právo..." chcel niečo povedať, no ja som mu skočil do reči.
"A moja najlepšia kamarátka."
"Nemôžeš jej vytvárať svet, v ktorom v podstate nič nie je reálne."
"Nehnevajte sa pán Adamec za to, čo teraz poviem, ale ten svet, v ktorom vaša dcéra momentálne žije je viac reálny ako ten, čo žila tu."
"Ako sa opovažuješ...!"
"Vaša dcéra je konečne šťastná a sama sebou. Konečne robí, čo ju baví a nie to, čo musí. Správa sa a koná tak ako cíti, nie tak ako ste jej nakázali. Nemá strach, že niekoho môže sklamať alebo niekomu ublížiť svojím správaním. Nie je obmedzovaná a porovnávaná s niekým, koho ani za celý svoj život nepoznala, no aj napriek tomu jej riadil život."
"Ešte jedno slovo a prisahám...!" začal byť nahnevaný, no ja som nemohol cúvnuť. Konečne som mal možnosť povedať všetko, čo som mal dlhú dobu na srdci.
"Čo? Znenávidíte ma? Opovrhnete mnou? Alebo ma tu nedajbože necháte a odídete späť domov bezo mňa? Úprimne, je mi to jedno... pretože to ja som bol pri nej, keď sa kvôli vám trápila, to ja som jej utieral slzy pri tom ako sa mi rozplakala, že nedokáže byť ako vaša druhá dcéra. To iba vďaka mne bola schopná nechať Stellu ísť, to ja som ju donútil byť konečne samou sebou a nežiť v tieni niekoho, kto už neexistuje. Je mi ľúto, čo sa stalo vašej nebohej dcére, no nemôžete donekonečna riadiť život vašej druhej dcére."
"Vystúp si. Okamžite vystúp z môjho auta!" zvýšil hlas a ja som mohol vidieť ako som ho rozrušil. Zhlboka som sa nadýchol a urobil presne to, čo odo mňa chcel. Prešiel som si popri autu a až vtedy si uvedomil, že stojíme pred cintorínom.
"Viem o všetkom, čo si pre moju dcéru urobil," ozval sa zrazu pri mne pokojným hlasom a ja som sa otočil k nemu. Výraz jeho tváre zrazu nebol tak tvrdý a kamenný, práve naopak. Odrážalo sa z neho plno smútku a bolesti.
"A za pár vecí ti naozaj budem vďačný do konca života," pozrel sa na mňa a ja som pri tom pocítil ako mi po tele prebehla husia koža.
"Pán Adamec..."
"Teraz ma nechaj dopovedať ty. Livka bola mojím dievčatkom už od malička. Videl som v nej Stellu. Nie len, že sa na ňu podobala, no mala aj jej temperament. Vedela sa nadchnúť zo všetkého a tak som si nevedome chcel z nej urobiť moju mŕtvu dcéru. Neuvedomoval som si však, že jej tým ubližujem a nenechávam jej jej vlastný priestor. Až do chvíle, kedy neodišla do toho prekliateho Londýna."
"Môžem vás uistiť, že vaša dcéra je tam spokojná," skočil som mu do reči.
"Ja viem," prikývol a po chvíľke zamyslenia dodal: "Je spokojná a šťastná, pretože má teba. Pretože jej ukazuješ, že život je aj o niečom inom ako o tom, čo doteraz poznala. Vyzývaš ju, aby prekonávala svoj strach, nútiš ju, aby bola sama sebou."
"Ja ju k ničomu nenútim," oponoval som, pretože to tak naozaj nebolo.
"Možno nie vedome. No vyvolávaš v nej pocity, ktoré ju nútia byť sama sebou. Chce byť sama sebou, pretože vie, že sa ti taká páči."
"Teraz vám akosi prestávam rozumieť," pokrútil som hlavou, pretože som sa naozaj strácal.
"Mám otázku a čakám aj od teba úprimnú odpoveď," postavil sa oproti mne a ja som iba mlčky prikývol.
"Čo cítiš k mojej dcére Harry?" spýtal sa ma na rovinu a ja som prekvapene zodvihol obočím.
"Vaša dcéra pane, je jeden z najdôležitejších ľudí v mojom živote. Je pravda, že sa zmenila, odkedy začala bývať pri mne. Sám si ju pamätám ako uzavreté dievča, ktoré bolo z jednej strany ustráchané, no z druhej som z nej mal pocit, že chce ukázať svoju pravú tvár, no bojí sa. No nakoniec sa jej to podarilo a ja som na ňu za to nesmierne hrdý. Nevravím, že na tom nemám žiaden podiel. A viem, že jej nejdem ani najlepším príkladom pri tom štýle života, ktorý žijem..."
"Takže si sám priznávaš, že žiješ búrlivým životom plným alkoholu a ďalších svinstiev?" skočil mi do reči.
"Áno, teda nie... nepoznáte ma pán Adamec, je to ťažké vysvetliť. Môj život je komplikovaný a nie vždy sa zachovám správne. Viem to... viem, že som sa mnohokrát mohol zachovať lepšie, že... že som si mohol vybrať inú cestu... že som za sebou nemusel toľko krát zanechať spúšť... no nikdy... nikdy by som do tohto sveta nezatiahol vašu dcéru. Nikdy by som nedovolil, aby okúsila niečo z tejto časti môjho života."
"Dala si urobiť tetovanie," pripomenul mi.
"To áno. No na tetovaní nie je nič zlé, keď niečo znamená," snažil som sa mu to vysvetliť.
"No ponesie si ho človek so sebou celý život."
"A práve o to ide. Byť s ním do konca, žiť s ním, aby vám pripomínalo niečo, na čo nikdy nechcete zabudnúť."
"A čo to, keď si ju donútil vystúpiť na pódiu, kde začala vulgárne nadávať?" odvolal sa na ďalšiu situáciu a ja som vedel, že si vyžaduje vysvetlenie, aby si sám mohol urobiť obraz.
"Tak za prvé, nedal som jej žiaden scenár, podľa ktorého sa musela riadiť. A ak mám byť úprimný, aj mňa samého prekvapila tým, ako poslala tú babu do hája. No vy ani len netušíte, čo všetko jej tá baba urobila. A ja nie som oprávnený na to, aby som vám o tom povedal, to už musí vaša dcéra. No Jessica si to každopádne zaslúžila."
"Predpokladám, že sa k mojej dcére správala zle. Prečo si potom nezakročil inak? Prečo si ju donútil, aby vystúpila pred všetkými?" nechápal.
"Pretože som jej sľúbil, že sa do toho nebudem miešať. Sľúbil som jej, že ju nechám vyriešiť to sama. No nikdy som jej neprisahal, že to nechám len tak."
"A iný spôsob ti nenapadol? Napríklad zájsť za riaditeľkou školy a..."
"Vaša dcéra sa potrebovala postaviť strachu sama. Ja som ju iba do toho dokopal."
"Čo bude nasledovať ďalej? Článok v novinách ako je moja dcéra na nejakej žúrke s tebou a odvážajú ju policajti zdrogovanú do basy?" opýtal sa kúsok arogantne.
"Chápem, že máte o svoju dcéru obavy. A chápem aj to, že po všetkom, čo ste o mne určite čítali, si určite o mne myslíte len tie najväčšie ohavnosti. No jedno vám môžem zaručiť a to, že vaša dcéra je so mnou v absolútnom bezpečí. A možno som sukničkár, opilec, idiot a neviem čo ešte, no vašej dcére by som nikdy neublížil."
"V to dúfam," prikývol, pričom zo mňa nespúšťal zrak akoby sa chcel uistiť, že rozprávam pravdu.
"Teraz sa vráť do auta, idem pozrieť svoju druhú dcéru," ukázal na bránu cintorína a ja som iba prikývol a mlčky nasadol späť do auta, kde som si konečne vydýchol. Neviem, či všetko, čo som povedal bolo na mieste, no vedel som, že to najhoršie mám už za sebou. Z vrecka som vytiahol mobil, ktorý som za ten čas cítil vibrovať na zadku už pár krát a zbadal som asi zo desať zmeškaných hovorov od Oliver.
Som v poriadku. Tvoj otec je nakoniec v celku pohoďák, poslal som sms a potom som sa pousmial. Pomaly mi začalo dochádzať, že som znova bližšie k Oliver a poznám z jej života o čosi viac.
Domov sme dorazili asi o hodinu neskôr. Celú cestu sa už pán Adamec ku mne neozval a ja som si bol istý, že si práve utrieďuje o všetkom myšlienky.
"Konečne!" povzdychla si Oliver a rozutekala sa k nám, keď sme konečne dorazili dnu.
"Dúfam, že nebol príliš tvrdý," šepla mi do ucha pri tom ako ma objala a ja som sa musel pobavene zasmiať.
"Nebol som príliš tvrdý Livka!" odvetil za mňa jej otec, pričom zdôraznil každé jedno slovo.
"Ospravedlňte ma," zakašľal som si, keď mi zazvonil mobil a zbadal na displeji svietiť Derreckove meno.
"Čo ten kretén cez sviatky chce?" pozrela na mňa Oliver.
"Neviem, zistíme to," pokrčil som ramenami a Oliver mi ukázala, kde môžem ísť v pokoji telefonovať. Dvere na pracovni som iba privrel a zodvihol mu to.
"Šťastné a veselé môjmu najobľúbenejšiemu kudrnáčovi," ozval sa z druhej strany slizký hlas.
"Čo chceš Derreck?" opýtal som sa okamžite.
"To mi ani nezaželáš šťastné a veselé?" odvetil mi otázkou, pričom sa snažil nahodiť ublížený tón.
"Šťastné a veselé," odvrkol som a oprel sa o stôl, na ktorom som zbadal fotografiu celej rodiny. Oliver sedela Brunovi na nohách a vzadu boli ich rodičia Spontánne som si ju vzal do ruky a usmial sa.
"Mám pre teba novinky. Kde sa nachádzaš?" vyzvedal.
"Som na Slovensku."
"Takže tá fáma, ktorá sa šíri na Twiterri je pravda," zasmial sa.
"Aké sú tie novinky Derreck?" odignoroval som jeho poznámku, pretože sám som dobre vedel, že už sa to rozšírilo asi po všetkých sociálnych sieťach, že som v tejto krajine.
"Zajtra večer ideš na charitatívnu akciu, kde poskytneš informácie o svojom rozchode s Kendall. Podrobné informácie o priebehu vášho rozchodu som ti poslal na mail, preštuduj si ich, aby všetko do detailu sedelo," nakázal mi a ja som pretočil očami.
"Dobre, urobím to," povzdychol som si.
"To nie je všetko. Tá druhá časť tvojho zajtrajšieho programu už bude jednoduchšia."
"Čo to bude?"
"To čo ti ide najlepšie. Zájdeš do nejakého baru, opiješ sa a urobíš škandál," oznámil mi akoby sa nič nedialo.
"Čo prosím?" ironicky som sa zasmial.
"Potrebujeme z teba vykresliť chúďatko a poukázať, aký si zlomený z rozchodu s Kendall. A hlavne odohnať tie fámy, že máš novú známosť v podobe toho dievčaťa, ktoré je teraz určite s tebou."
"Mne sú ukradnuté všetky tie vymyslené hlúposti."
"No mne nie. To dievča už urobilo veľa škody, postaraj sa o to, aby..."
"Ja neurobím nič Derreck. Oliver býva v mojom dome, je logické, že si s ňou miestami vyjdem. A to, že to nechápu ostatní je ich problém."
"Obaja by ste sa mali uvedomiť a aspoň vaše fotografie nehádzať na internet, aby to videl celý svet. A to isté platí aj pre tvoju matku a sestru," upozornil ma.
"Sme slobodní ľudia a na internet si môžeme pridávať, čo sa nám len zachce. My vieme pravdu o tom, čo medzi nami je, ostatní sú mi ukradnutí," zopakoval som už kúsok ráznejšie, pretože ma vytáčal s tým, že chcel všetko riadiť.
"Tak ma zasväť do tej pravdy Harold, pretože si už tiež nie som istý, či to dievča nedávaš dole pri každej príležitosti," pobavene sa zasmial.
"Si nechutný Derreck a nemáš v sebe ani štipku rešpektu," zašomral som.
"Tak ako chutí, aká je v posteli, hm?" začal sa vypytovať hlúposti, pri ktorých som to už nevydržal a zložil mu.
"Idiot sprostý!" zavrčal som nahnevane.
"Všetko v poriadku?" ozval sa zrazu za mnou mužský hlas a ja som od ľaku podskočil.
"Bol to iba môj šéf," ukázal som mu na mobil, ktorý som si následne založil do vrecka.
"Od Liv viem, že je to naozajstný kretén," nadvihol obočím.
"Kretén je ešte slabé slovo," prikývol som.
"Harry..." oslovil ma a v tom sa kúsok zasekol.
"Viem, že sme už zopárkrát spolu telefonovali ohľadom tvojho nápadu s narodeninovým prekvapením pre moju sestru," dodal neisto.
"A?"
"No ešte som ti nestihol poďakovať za všetko, čo pre Liv robíš," prikročil ku mne.
"To nestojí za reč," mávol som rukou, pretože ja som to bral ako samozrejmosť.
"Zmenil si ju," pousmial sa.
"To už viem," zasmial som sa, pretože som si spomenul na rozhovor s ich otcom, ktorý mi to nezabudol vyhodiť na oči.
"Neviem, čo ti povedal môj otec, no tá zmena jej prospela. Vyzerá vyspelejšia, samostatnejšia, je sebestačná... jednoducho už to nie je moja malá Livka, ktorá potrebuje pri každom probléme moju pomoc."
"To ma teší," prikývol som, pretože som nevedel, čo na to povedať.
"Vieš, tvoja sestra nie je jediná, ktorá sa zmenila. Ja som sa zmenil tiež. Ona ma zmenila. Ukázala mi správnu cestu, dostala ma z miesta, na ktorom som sa cítil stratený, opustený a nepochopený. Tvoja sestra pri mne stojí za každých okolností, nech sa deje čokoľvek. Aj napriek tomu, že som ju už pár krát od seba odohnal, že som jej ublížil... ona sa vždy vrátila späť a síce to nikdy nepochopím..."
"Urobila to, pretože sa do teba zamilovala," skočil mi do reči Bruno a ja som pár sekúnd ostal na neho nemo pozerať.
"Moja sestra sa do teba zamilovala a síce si to sama nechce priznať alebo to nevidí, neviem, no ja ju poznám. Nebol som si istý, no teraz, keď ju vidím... keď vidím ako na teba hľadí, na to ako o tebe rozpráva, keď vidím, aký máš na ňu vplyv..."
"Teraz sa mýliš. Tvoja sestra ma síce ľúbi, no je to láska ako medzi sestrou a bratom," nenechal som ho dohovoriť, pretože mi to prišlo naozaj divne. Nie, Oliver ma nemôže milovať ako muža. Veď je to moja Oliver, veď je to zvrátené!
"Preboha Harry, veď vy spolu aj dýchate," zasmial sa a ja som podvihol obočím.
"Neviem, či to naozaj obaja nechcete vidieť alebo ste až na toľko slepí, aby ste videli pravdu, no vy dvaja ste sa do seba zamilovali. A síce ťa nepoznám osobne, z rozprávania mojej sestry a z toho, čo viem, som si istý, že cítiš to isté k Liv."
"To je hlúposť," nervózne som sa zasmial.

"Tak mi povedz, ktorý muž by toto všetko urobil, ak nie zamilovaný?" opýtal sa ma, pričom ani nečakal na odpoveď: "Nemusíš mi odpovedať, ja odpoveď poznám. Polož si tu otázku sám a úprimne si na ňu aj odpovedz. Možno budeš sám prekvapený pravdou."




A/N: ďakujeme krásne za komentáre :)
Nika myslím, že na istý čas si to Harry s jej ocinom vysvetlili :) dokonca je možné, že sa z nich časom stanú kamaráti :D alebo sa niečo pokazí a nebudú sa mať radi :D no nateraz sú v pohode :)
Mrs.Tomlinson on by kvôli nej urobil všetko a dal by za ňu aj život :) ísť k jej rodičom pre neho bolo ťažké, no kvôli nej nemyslel na seba, len jej chcel urobiť radosť, aby mohla byť aspoň na jeden deň s rodinou, ktorá jej chýba :) a tie fotky museli byť skvelé :D škoda len že ich nemôžeme vidieť

V nasledujúcej kapitole Ponáhľaj sa Liv bude viesť rozhovor s Brunom, strávi čas s Peťkom a pôjde za kamarátkami. Len čo sa s Harry vrátia do Anglicka, Harry bude musieť odísť, aby si splnil povinnosti, ktorými ho poveril Derreck.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 9. listopadu 2016 v 15:02 | Reagovat

Tak som rada, ze to zatial vsetci prezili bez vaznejsej ujmy :D :D
Akurat Derreck sa mohol skotulat zo schodov... nahodou :)
:D :D tesim sa na dalsiu cast :D

2 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 13. listopadu 2016 v 14:09 | Reagovat

no jasné... Derrek aby aspoň raz neznečisťoval ovzdušie... to si tiež nevie dať pohov ani cez vianoce... inak Livkyn otec prekvapil... aj keď počas toho rozhovoru to vyzeralo všeliako...som fakt zvedavá aké to bude ďalej medzi nim a Harrym.. či budú spolu ako tak vychádzať, alebo ne :D ale zas Bruno je zlatíčko :D moc sa teším na ďalšiu časť... dúfam že bude čoskoro :D

3 ZdenekV ZdenekV | E-mail | 17. ledna 2017 v 21:39 | Reagovat

Chtěli byste zvýšit návštěvnost na perfect-directioners.blog.cz několikrát? Hledat v google: Masitsu's tricks

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama