Challenge Accepted - 50. kapitola: Chcela by som Silvester stráviť s tebou

14. února 2017 v 17:33 | Soph |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Harry mal od Derrecka nariadené randiť s Kendall Jenner. Ako každý takýto vzťah aj tento dospel ku koncu a Harry ako nešťastne zamilovaný dostal za úlohu opiť sa a urobiť škandál. Keď sedel v bare, pripitý, volal Liv, aby poňho došla a keď prišla, tak mal trocha hlúpe reči. V nasledujúce ráno si Harry nepamätal, čo jej hovoril.



"Ten Derreck je riadny hajzel," rozčuľovala som sa, kým sme s Harrym varili v kuchyni po tom, ako mi povedal, čo spravil Derreck. "Vytasí pred teba lístky ako najväčší dobrodinec a potom ti povie niečo také sprosté. Má on vôbec kúsok citu?"
"No..."
"Nemusíš mi odpovedať, bola to len rečnícka otázka. Tomu dementnému sprostému egocentrickému arogantnému bastardovi ich museli vyoperovať."
"Oliver, prekvapuješ ma," zasmial sa. "Nikdy som ťa nepočul použiť v jednej vete toľko nadávok."
"Mlč," pozrela som naňho varovne a naplnila som mäso. Anne mi dala recept na závitky, tak som ho chcela okamžite vyskúšať.
"Som ticho," obranne dvihol ruky.
"Kedy prídu?"
"Prídu rovno na koncert. Pôjdem po nich na letisko a potom rovno na skúšku aj s nimi, nech to vidia celé."
"Stihneš to domov?" spýtala som sa ho a do hlasu sa mi vkradol smutný tón.
"Neviem. Koncert končí o pol jedenástej a potom je ešte ten gala program," povzdychol si. "Vieš, že by som bol najradšej s tebou?" pristúpil ku mne a podvihol mi tvár.
"Viem," prikývla som a Harry ma silno objal. Obmotala som mu ruky okolo pása a zložila som si hlavu na jeho hruď, zatiaľ čo Harry ma hladil po chrbte.
"Neboj sa zlatko, prežiješ krásny Silvester, o to som sa postaral," pošepol.
"Aký?"
"To ti nemôžem povedať," zasmial sa a pobozkal ma do vlasov.
"Harold!" odtiahla som sa od neho, aby som mu mohla venovať prísny pohľad, no ruky som mala stále obmotané okolo neho.
"Oliver, neodpoviem ti, buď dobrá a nepýtaj sa ma. Prosím, aspoň raz nebojuj," jednu ruku presunul z môjho chrbta na moju tvár, aby ma pohladil a potom si ma k sebe znova pritúlil.
"Tak dobre, ale len dnes," zasmiala som sa.
"Nič iné by som od teba ani nečakal," povedal tiež so smiechom.
"Hazz, mali by sme spraviť ten obed, lebo budeme hladní."
"Objednáme si pizzu," povedal a odmietal ma pustiť.
"Ani náhodou, povedala som tvojej mamine, že to idem vyskúšať a že jej pošlem fotky."
"Ach ženské, vy ste hrozné," pokrútil hlavou.
Na obed prišli aj Gemma so Cedricom. Yv šla na Vianoce domov do Francúzska a mala sa vrátiť až po novom roku.
Ced u nás ostal do večera, najprv sme pozerali film a potom si chalani zahrali nejakú hru. S Gemmou sme ich pozorovali a ja som jej zatiaľ hovorila o návšteve u nás doma. Smiala sa najmä na tom, že Harry s mojim ockom odišli preč. Len som krútila hlavou. V tej chvíli som bola mŕtva od strachu a jediné, čo ma ako tak upokojovalo bolo, že nemal zbraň.
Gemma sa vybrala spať len čo Ced odišiel. Ja som zašla ešte do pracovne skontrolovať ako mi schnú farby na lampách, lebo len čo sme sa vrátili z Holmes Chapel, pokračovala som vo vyrábaní.

"Ideme spať?" nakukol do pracovne Harry.
"Uhm," pritakala som a chytila ho za ruku, ktorú ku mne načiahol.
"Harry, ale ja mám vlastnú izbu," vravela som mu, keď sme smerovali do tej jeho.
"Veď dobre," zasmial sa a podával mi jeho tričko.
"A mám aj vlastné pyžamo," hovorila som s úsmevom.
"Pššt," zahriakol ma a odišiel sa prezliecť do kúpeľne. Zhodila som zo seba vecí a natiahla som na seba jeho tričko, ktoré krásne voňalo a bolo pohodlné. Akurát som sa prikrývala, keď vošiel Harry a ľahol si ku mne. Stúlila som sa pri ňom.
"Dohodol som nám stretnutie s Benom."
"Čo? Prečo?"
"On mi pomáhal zariadiť tvoj obchod, aj nájsť preňho vhodné miesto a v obchode sa vyzná. Môže ti s tým pomôcť viac ako ja. A keďže sme teraz boli preč, tak som nám dohodol stretnutie hneď po Novom roku, aby sme mohli čo najskôr otvoriť."
"Ben ti s tým pomáhal?"
"Áno, je to dobrý človek a dobrý kamarát," pousmial sa a pohladil ma po vlasoch.
"To posúdim ja," povzdychla som si.
"Si neskutočná."
"Prečo?"
"Neustále so mnou bojuješ."
"A to je zlé?" pozrela som naňho.
"Nie, to sa mi na tebe páči. Vždy si utvoríš vlastný názor, nesúhlasíš so mnou ihneď, neprikývneš mi na všetko. Si neskutočná," hovoril a potom sa zasmial. "A teraz sa iste červenáš."
"Harold sklapni."
"Páči sa mi, keď sa červenáš," zasmial sa. Odtiahla som sa od neho a otočila som sa mu chrbtom.
"Páči sa mi, aj keď sa durdíš," pošepol mi do ucha, zozadu sa ku mne pritisol a objal ma okolo pása.
"Harry?"
"Áno?"
"Aj ja by som chcela stráviť Silvester s tebou," šepla som napokon. Cítila som ako sa Harry usmial, pritisol si ma ešte bližšie k sebe a potom sme obaja zaspali.

Na Silvestra Harry odišiel už skoro ráno. Gemma bola ešte v posteli a ja som zavolala dievčatám, s ktorými som nehovorila od mojej návštevy na Slovensku.
"No čaute."
"Ahoj."
"Kedy nás znova prepadneš?" smiala sa Tanka.
"Neviem zlato, pravdepodobne v auguste, keď sa vrátim alebo možno trocha skôr, no asi len sama."
"Škoda," povzdychla si Julka.
"Mám taký pocit, že ste radšej, že ste videli Harryho ako mňa."
"To nie je pravda," ohradila sa Tanka.
"Aj keď fotku s ním má na pozadí. Kaco skoro vyskočil z kože."
"Viem, volala som s ním," smiala som sa. "Ten rozhovor je pamätný. Len čo som zdvihla telefón spustil: Olívia Adamec, moja priateľka ma na pozadí toho tvojho kučeravého Harryho na pozadí. Čo mám robiť?"
"Čo si mu povedala?" spýtala sa Tanka.
"Nech si natočí vlasy," rozosmiala som sa a dievčatá sa smiali so mnou.
"Liv, si zlá," krútila hlavou Julka.
"Nie som. A kde máte tretiu?"
"Baš to nestíha."
"Tak nič, zavolám jej potom," povzdychla som si a baby sa na seba usmiali. Ešte chvíľu sme spolu volali, no potom sa ovzal zvonček, tak sme zložili a ja som zbehla otvoriť. Nechápala som, kto by mohol prísť, takže keď som otvorila dvere, takmer som odpadla.
"Vy sa mi snívate," šepla som, keď som pred sebou zbadala Bruna, Soničku, Peťka a Bašku.
"Peťko letel," povedal mi malý nadšene a ťahal sa ku mne na ruky.
"Miláčik môj najsladší," vystískala som ho a potom som postupne objala brata so švagrinou a Bašku.
"Ty si tuuuu!" pišťala som.
"Uhm, som tu!" pišťala aj Baška.
"Ako kedy?" pýtala som sa ich, keď sme už sedeli v obývačke.
"Harry," odvetil Bruno. "Pozval nás na Silvestra sem a prišiel po nás na letisko, aj nás tu vysadil, ale vravel, že majú nejaké neočakávané povinnosti, takže musí bežať."
Hľadela som na Bruna, no videla som pred sebou len Harryho a to, čo pre mňa urobil. On zavolal môjho brata s manželkou, môjho malého a moju Bašku, aby som s nimi bola dlhšie, ako pár hodín. To myslel tým skvelým Silvestrom.
"Liv, ty plačeš?" pozrela na mňa Baška.
"Ja som len šťastná, že ste tu," usmiala som sa na nich.
"Vieš, aká som šťastná ja, toto je Londýn, babe," zasmiala sa Baška. "Kde budem spať?"
"Ty so mnou a vy v hosťovskej."
Poukazovala som im dom, aby vedeli, čo je kde a potom som ich nechala nech sa ubytujú a chvíľu si oddýchnu, zatiaľ čo ja som šla pripravovať jedlo na večer.
"Liv, žiješ v raji," zasmiala sa Baška, keď prišla do kuchyne.
"To teda hej," pritakala som jej s úsmevom.
"S čím pomôžem."
"So všetkým predsa."
"Ty si teda kamoška, ja som čakala, že povieš niečo ako nič, zlatíčko, ty si len hopkaj a oddychuj."
"Ach zlato, aká naivná predstava," vyplazila som na ňu jazyk.

Večer sa k nám pridali Gemma so Cedricom a zvyšok mojich spolužiakov. Dokonca prišiel aj Jason. Gemma s Baškou si sadli už cez skype a teraz vyzerali akoby sa poznali odjakživa. A Ceda s Brunom som začula rozprávať o nejakých projektoch a ja som si užívala svojho synovca, ktorý sa odo mňa odmietal pohnúť, no žmurkal pri tom na Mirelu ako o život. Zrazu zazvonil zvonček.
"Má ešte niekto prísť?" spýtala som sa Gemmy.
"Nie, chalani koncertujú, dievčatá sú s nimi a inak sme všetci tu."
"Idem otvoriť, Peťko, pôjdeš k Mirele?" spýtala som sa ho a on nadšene prikývol a keď som ho položila na zem, odcupkal k nej.
"Ty?" prekvapene som civela, keď som zbadala človeka, ktorý stál pred dverami.
"Mňa si tu nečakala, však?"
"Teba som nečakala... nikdy?"
"Tak to máš smolu, Olívia."
"Čo chceš?" vyšla som pred dom, lebo som ho nemienila pustiť dnu.
"Zaželať ti Šťastný Nový rok," povedal s falošným úsmevom.
"Derreck, keby si to nebol ty, možno by som ti to aj uverila. Čo naozaj chceš?"
"Nie veľa, len by si mohla prestať pridávať fotky teba a Harryho na internet a poprosím o to aj Gemmu. Vyzerá to potom akoby ste spolu niečo mali a to mi nevyhovuje. Teda, spávajte si spolu koľko chcete, no neprezentujte to na verejnosti."
"Vieš, Derreck, problém je v tom, že mi nemôžeš rozkázať, čo dávam a čo nedávam na svoje profily na sociálnych sieťach. Opakujem, nie som tvoj zamestnanec."
"Olívia, vieš, že ti môžem ublížiť?"
"A čím? Tým, že spomenieš Stelu? Áno, ublížil si mi, ale už na mňa nemáš, tak ma prestaň provokovať, lebo na to doplatíš ty."
"A ako?"
"Hm neviem, spomínal si sociálne siete? Vieš, ono sa to nezdá, ale majú silnú moc, stačilo by len spomenúť, aký je manažér k chlapcom zlý a directionerky ťa roznesú v kopytách. Viem si to živo predstaviť, najpr trendy na twitteri, potom nenávistné tweety, potom tlak, aby ťa vymenili. Aj ty máš predsa svojho šéfa, však drahý?"
"To neurobíš."
"Try me," usmiala som sa naňho.
"Neopovážiš sa."
"Derreck, zrazil si ma na kolená, pripomenul si mi moju najväčšiu bolesť, myslíš si, že existuje niečo, čo by som nespravila, aby som ťa nezničila? Stiahnem ťa do pekla, kam patríš, aj keby som musela podpísať zmluvu s diablom a teraz, drahý, ťa pekne požiadam, aby si vypadol a ty odídeš."
"Neskončili sme!" zavrčal.
"Pravdaže sme neskončili. Ja som ešte len začala," zasmiala som sa sladko a hľadela som naňho ako nasadol do auta a naštartoval. Len čo bol preč, oprela som sa o dvere. Keď som sa upokojila, vošla som do domu a zašla som do kuchyne.
"Liv, v poriadku?" došiel ku mne Bruno. Len som naňho pozrela a prikývla. Nechcela som si to priznať, no Harry mi chýbal viac ako bolo možné. Po tých posledných spoločných dňoch mi bolo tak strašne ľúto, že pri sebe nebudem mať svojho najlepšieho kamaráta.
"Pravdaže."
"Chýba ti?"
"Čo?" pozrela som naňho a potom som si povzdychla. "Áno, ale nie preto, čo si myslíš ty. Ja len... ja ho potrebujem. On bol pri mne, keď som nikoho nemala a dúfala som, že Nový rok... že budeme spolu."
"Poď sem, dievčatko." Roztvoril náruč. Presne to, čo som práve potrebovala. Brata a jeho pevné ochranárske objatie.
"Nehovor mi dievčatko," buchla som ho do hrude, keď ma objal.
"Aj keď si sa zmenila, aj keď si dospelejšia, samostatnejšia, stále budeš moje malé dievčatko. Kočíkoval som ťa, menil som ti plienky, fúkal som ti kolená, čítal rozprávky, nechával som ti svoju desiatu a svoju kinder čokoládu z každého Mikuláša. Navždy budeš moje dievčatko," pošepol mi a pobozkal ma do vlasov.
"Ty budeš navždy môj hrdina," šepla som. "Ľúbim ťa Bruno."
"Aj ja ťa ľúbim, Livka."

Keď sme s Brunom vyšli z kuchyne, Peťko ku mne vyšprintoval. Posadila som sa s ním k Jasonovi, o ktorého som si oprela hlavu. Okolo pol dvanástej si ma Gemma odtiahla do pracovne a podozrievavo na mňa pozrela.
"Kto zvonil?" spýtala sa. "Chcela som sa ťa to spýtať hneď, ale akosi nebolo kedy."
"Hádaj," povzdychla som si a potom som jej prerozprávala celý rozhovor.
"Liv, nemala by si si s ním začínať. Vieš, čo urobil naposledy."
"Problém je ale v tom, že on na mňa už nemá čo vyhrabať," pousmiala som sa.
"Si si istá, že sa do toho chceš pustiť?"
"Ničí mojich priateľov."
"Tak v tom prípade sme v tom spolu. Aj keď sa to môjmu bratovi nebude páčiť. Vôbec sa mu to nebude páčiť."
"Tvoj brat o ničom nebude vedieť," pousmiala som sa na ňu. "A keď sme už pri tom, musím ti niečo povedať."
"Čo si urobila?"
"Vieš Arthur a Manon?"
"Brunova rodina z jeho pobytu," pritakala.
"Manon je právnička a Arthur je podnikateľ, ktorý má pobočky takmer po celej únii. Poprosila som ich o pomoc."
"O pomoc?"
"Uhm, u tých ľudí som trávila letá a zimy, naozaj sme si ako rodina, pre Peťka sú ďalšími starými rodičmi a pre nás s Brunom rodičmi, navštevujeme sa tak často akoby bývali na druhej ulici. Vychovávali ma. Tak som sa obrátila na nich."
"Keď to zistí môj brat..."
"Bude neskoro," mykla som ramenom a vtom som pocítila vibrovanie, tak som vytiahla mobil z vrecka. "Pozrime, kto volá," zasmiala som sa a vybehla som do svojej izby, kde som zavrela dvere, hodila sa na posteľ a na poslednú chvíľu zodvihla.
"Harry?"
"Oliver?"
Keď som počula jeho hlas, bolo jedno, že nie je v dome, v tej chvíli mi bol bližšie ako všetci ostatní.



A/N: ďakujeme krásne :) nech sa páči nová kapitola :) prajem vám všetkým krásneho čarovného Silvestra a úspešný Nový rok :P vzhľadom na obdobie v poviedke (a taktiež krásny Valentín vzhľadom na dnešný dátum) majte sa všetci radi a prežite krásny deň :)
Nika pre koho ako :D Harry sa bavil, zato Liv nie až tak celkom :) v podstate všetko, čo Derrek urobí, má nejaký úmysel, no uvidíme, o čo mu ide tými lístkami, možno chce len viacej publicity vďaka tomuto milému gestu...

V nasledujúcej kapitole Moje objatie je jediné miesto, kde ťa chcem vidieť sa Harry bude snažiť postarať o to, aby mali Leyla s Beou pekný Silvester, no napriek všetkému mu Oliver bude chýbať a tak jej zavolá.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 14. února 2017 v 18:26 | Reagovat

Tak to je slovo do bitky :D :D
A k tomu spaniu v jednej posteli v Harryho tricku sa uz ani nevyjadrujem :D :D :D
Tesim sa na pokracovanie :) :D
...a aj tebe krasny Valentin ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama