Challenge Accepted - 51. kapitola: Moje objatie je jediné miesto, kde ťa chcem vidieť

17. února 2017 v 15:48 | Soph |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Harry a Liv spolu trávia chvíle pred Novým rokom, pričom sa ich puto prehlbuje. Harry si uvedomuje, že Liv s ním bojuje, vyzýva ho a posúva, čo sa mu páči a Liv vie, že jej na ňom záleží a potrebuje ho pri sebe. Napriek tomu, že Silvester chceli osláviť spoločne, Harry s chlapcami majú povinnosti, no Harry sa postaral o to, aby Liv prežila pekné chvíle. Pozval k sebe totiž jej brata s rodinou a jej najlepšiu kamarátku. A aj napriek vzdialenosti, jej pred pol nocou zavolal, pretože chcel byť pri nej aspoň takto.



Po odspievaní pár piesní som ako prvý vletel do zákulisia a zamieril si to k svojej šatni. Chcel som sa čím skôr dať do poriadku, aby som sa dostal na tú after párty, ktorá nás čakala medzi prvými. Chcel som totiž Beu s Leylou posadiť na tie najpohodlnejšie miesta.
"Takže to je to dievča s chorou sestrou?" opýtal sa ma Liam, ktorý sa vyvalil na pohovku, kým ja som zo seba strhával veci.
"Musíme zariadiť, aby zažili ten najkrajší Silvester v ich živote," prikývol som.
"To si píš, že to urobíme," pousmial sa a potom sa na mňa zamyslene pozrel.
"Volal si s mamou?" opýtal sa ma.
"Odkedy som odišiel z Holmes nie, prečo?"
"Včera volala mojej a povedala, že sa s ňou musí súrne porozprávať."
"O čom?" zamračil som sa.
"To som už nezapočul, pretože mama odišla do kuchyne. No keď sa vrátila, mala v tvári zvláštny výraz."
"Čo jej mohla povedať?" zaujímalo ma, na čo Liam iba pokrčil ramenami, postavil sa a išiel sa tiež prichystať. Do podniku, ktorý sme mali rezervovaný, sme došli niečo pred pol dvanástou. Leylu som s vozíkom usadil vedľa mňa a z druhej strany sedela Bea, ktorá mi už asi po stýkrát poďakovala, čo všetko robím pre jej sestru.
"Louis," pozrel som sa na neho, keď sme sa konečne všetci usadili za obrovský okrúhly stôl.
"Hm?" nadvihol obočím a pozrel na mňa.
"Myslíš, že by si už mohol priniesť to prekvapenie?" opýtal sa za mňa Zayn.
"Chce tu niekto prekvapenie?" odvetil otázkou a pozrel sa na Leylu, ktorej sa okamžite rozžiarili oči.
"Tak chce tu niekto prekvapenie?!" zopakoval ráznejšie otázku, postavil sa zo stoličky, podišiel k Leyle a zozadu ju silno objal. Leyla, ktorá už poriadne nevládala stáť na vlastných, pri jeho dotyku až skoro z nadšenia vyskočila z vozíka.
"Jaaa!" zvýskla.
"Idem po to," ponúkol sa Liam a zodvihol sa preč.
"Harry nám hovoril, že snívaš o tom ako navštíviš rôzne miesta. Je to pravda?" položil jej otázku Niall a Leyla iba nemo prikývla.
"No s touto tvojou starou károu," ukázal na vozík, ktorý musel iba niekto stále tlačiť.
"Sa predpokladám nedostaneš poriadne ani z vlastnej izby," dodal.
"A tak nás napadlo, že by sa ti možno zišiel nový model tvojho nového magického elektrického vozíka, ktorý ťa odvezie všade, kam budeš potrebovať," Liam sa vrátil aj darčekom, ktorý sme pre ňu kúpili a zrazu Bea s Leylou zborovo zvýskli. Boli z toho nadšené, bolo to na nich vidieť a my sme sa s chalanmi na seba spokojne usmiali. Úloha bola splnená a my sme niekomu urobili naozajstnú úprimnú radosť.
"Oliver?" ozval som sa do telefónu, keď sa mi konečne naskytla možnosť zavolať jej. Celý čas od vystúpenia som na ňu akosi nemohol prestať myslieť. A síce som sa bavil so všetkými, chýbala mi tu. Bolo to akoby časť mňa ostala doma a ja som sa necítil vo svojej koži.
"Tak ako vyzerá tvoj Silvester?" opýtal som sa po chvíľke ticha.
"Ty si neskutočný! Ako ti len napadlo dotiahnuť sem môjho brata a..."
"Chcel som ti urobiť ten najkrajší Nový rok," skočil som jej do reči.
"To sa ti podarilo. Ďakujem," šepla a ja som podľa jej tónu hlasu vedel, že bola dojatá.
"Nemáš začo," pousmial som sa spokojne.
"K dokonalému šťastiu mi však niekto chýba," poznamenala.
"Viem, no tvoju mamu s otcom som nedokázal presvedčiť," priznal som sa.
"Myslela som teba, trdlo," pobavene sa zasmiala.
"Aj ty mi chýbaš Oliver," povzdychol som si a predstavil si ako sa asi práve zatvárila. Každý jej úsmev som poznal už dokonale. Vedel som, v akej je nálade, skôr ako niečo povie, rozoznal som ako sa cíti, pričom sa mi stačilo na ňu iba pozrieť. Cítil som, keď nebola v poriadku alebo keď nebola vo svojej koži. Bol som šťastný, keď bola ona. Boli sme ako jedno, síce sme boli dvaja. Dopĺňali sme sa, posúvali vpred a to najdôležitejšie, stačilo nám byť s tým druhým a mali sme pocit, že už nič viac nepotrebujeme. Viem, že to cítila rovnako. Viem, že ma brala rovnako ako ja ju. Ako jedna z mála ma nebrala ako samozrejmosť a to sa mi páčilo. Vedela ma rozosmiať, no vedela ma aj pokarhať. Úprimne som miestami miloval, keď mi čistila žalúdok, pretože v tej chvíli som viac ako kedykoľvek predtým vedel, že jej na mne záleží.
"O päť minút je polnoc Harry," pripomenula mi a ja som pristúpil ku oknu na chodbe, kde som s ňou telefonoval.
"Chcem byť s tebou," šepol som, pretože tá túžba, byť v tejto chvíli s ňou, ma každou sekundou čoraz viac pohlcovala.
"Som pri tebe," odpovedala.
"Zavri oči," dodala a ja som urobil presne, čo odo mňa chcela.
"Kde si presne?" opýtala sa ma následne.
"Na chodbe v zadnej časti budovy, aby ma nikto nevyrušoval," odvetil som jej.
"Ako to tam vyzerá?" vyzvedala ďalej a ja som nechápal, na čo jej to bude.
"Celá chodba je v zlatistej farbe. Na stenách visia obrazy slávnych umelcov a všetko je v renesančnom štýle."
"Kde stojíš ty?"
"Stojím pri okne na konci chodby."
"A ja stojím tesne vedľa teba. Práve som ti vzala ruku do svojej dlaní a..."
"Cítim tvoj hrejivý dotyk na mojej pokožke," pousmial som sa a začal si to predstavovať.
"Práve si ku mne podišiel zozadu a objal ma."
"Držím ťa v náručí a vdychujem tvoju vôňu, ktorú tak milujem."
"A ja sa v tvojom objatí cítim v bezpečí a doma."
"Moje objatie je jediné miesto, kde ťa chcem vidieť. U mňa si doma," prikývol som.
"Šťastný Nový rok Harry," povzdychla si zasnene a vtedy sa okolo mňa rozozvučal hlasný ohňostroj a z haly, v ktorej boli ostatní som započul hlasný krik a smiech.
"Šťastný Nový rok, Oliver," pousmial som, keď som pochopil, že práve odbila polnoc.
"Mal by si sa vrátiť k ostatným," zasmiala sa.
"Ešte chvíľku chcem tu byť s tebou," odpovedal som.
"Nezložím ti, neboj sa."
"Ďakujem," odvetil som pokojne, oprel sa o stenu a pozoroval ohňostroj, ktorý sa rozprestieral po celej oblohe. Oliver bola so mnou celý čas na telefóne a hoci sme už nič nepovedali, vedeli sme, že sme spolu. Boli sme tu jeden pre druhého a hoci sme od seba boli vzdialení, boli sme vzájomne prepojení.
"Kde si bol celý čas človeče?" pribehol za mnou Niall, keď som sa o pol hodinku vrátil do haly.
"Volal som s Oliver," odvetil som a zamieril si to k stolu, kde bolo v mojom pohári naliate šampanské.
"Nebol si tu aspoň hodinu," pricupital ku mne.
"A?"
"To si s ňou celý čas telefonoval?"
"Iba do pol noci. Potom sme vlastne už ani nič nehovorili," zamračil som sa, pretože mi to až v tej chvíli prišlo naozaj zvláštne.
"Nepozeraj sa na mňa. Nie je to vôbec divné," ohriakol som ho hneď, keď som zbadal jeho výraz tváre.
"Veď ja nič nevravím," pokrútil hlavou.
"Podľa mňa je to romantické," dodal a ja som sa iba pobavene zasmial.
"Harry!" skríkla na mňa zrazu Leyla, ktorá sa ku nám rútila aj s jej novým vozíkom.
"Dávaj pozor, aby si nedostala pokutu za prekročenú rýchlosť," zažartoval som, keď som i všimol, akou rýchlosťou sa na ňom pohybuje.
"Keď ma náhodou chytia policajti, vybavíš mi to. Si predsa Harry Styles," mykla ramenami, na čo sa Niall zasmial.
"Počuj Leyla. Myslíš, že by som sa raz mohol zviesť na tvojej novej káre?" opýtal sa Niall.
"Kedykoľvek. Nasadni, zveziem ťa," ukázala na kolená a mne sa to dievča zrazu zdalo plné života. Niall ani nezaváhal, posadil sa jej na kolená a ona zaradila spiatočku. Pobavene som pokrútil hlavou a pohľadom prešiel na Beu, ktorá sedela na svojom mieste a ako jediná vyzerala, že sa nebaví.
"Je tu voľné?" opýtal som sa zo slušnosti a ona podvihla hlavu a prikývla. Prisadol som si k nej, nalial jej aj sebe šampanské a odpil som si.
"Tvoja sestra vyzerá šťastne," pozrel som sa na Leylu a Nialla, ktorí strúhali špeciálne tanečné čísla na vozíku a potom som pohľadom prešiel na Beu.
"To je," odvetila na sucho a sklopila zrak.
"Heeej," chytil som ju za ruku, ktorú som následne stlačil.
"Viem, že to musí byť ťažké. No... je to tvoja sestra Bea a ona ťa potrebuje. Potrebuje, aby si bola silná, aby si bola silná aj za ňu."
"To nezvládnem," pokrútila hlavou a z očí jej vyhŕkli slzy.
"Ale zvládneš. Musíš."
"Každé ráno chodím do jej izby s malou dušičkou, že či náhodou v posteli miesto nej nezbadám už iba jej nehybné telo bez štipky života. Celý deň premýšľam ako asi budem schopná ďalej fungovať bez toho, že neuvidím jej úsmev, nebudem počuť jej smiech... ako... ako sa mám zmieriť s myšlienkou, že tu zajtra už možno nebude? Ako mám žiť s vedomím, že moja malá sestra, že moja jediná sestra zo dňa na deň prestane existovať? Povedz mi ako môžem pokračovať, keď..." nedopovedala, pretože sa úplne rozplakala.
"P- prepáč, ja..." chcela sa ospravedlniť, no to som si ju privinul k sebe. Silno som ju objal a sám som udržiaval slzy. Nevedel som... nechcel som si ani len predstaviť ako by asi môj život vyzeral, ak by som prišiel o Gemmu. Nikdy by som nedokázal fungovať ďalej bez toho, aby tu bola pri mne. Ak by sa jej niečo stalo, ak by nedajbože zomrela, zomrel by som s ňou.
"Neospravedlňuj sa," šepol som a podoprel si bradu o jej vlasy.
Na druhý deň poobede, kedy sa konečne každý vytrepal z postele sme zašli na obed. Niekomu chutilo veľmi a niekomu menej. Najhoršie dopadol Zayn s Perrie, ktorí to včera pooslavovali až do desiatej rána.
"A pomaly sa vracať k pracovným povinnostiam," povzdychol si Louis, ktorý tým naznačoval prípravy na turné, ktoré sa malo začať v polovici februára. Každý rok sme však začali nacvičovať už od začiatku januára, aby bola naša show čo najlepšia.
"Kedy vám to letí?" pozrel sa Liam na Beu a Leylu.
"Oni vlastne ešte neletia dnes," odvetil som za nich a všetci sa na mňa nechápavo pozreli.
"Harry, letenky máme na dnes," pozrela na mňa Bea.
"Zrušil som ich," mykol som ramenami.
"Čo si urobil?" na sucho prehltla.
"Zrušil a zarezervoval o pár dní neskôr."
"Ale prečo?" pozerala na mňa s polootvorenými ústami.
"Myslím, že vám obom prospeje pár dní strávených v Londýne a s tými najsexi chalanmi sveta," žmurkol som.
"Bea, počuješ to?!" zvýskla nadšene Leyla a začala drgať do svojej sestry.
"To predsa nemôžeš," krútila hlavou.
"Už sa stalo," pozrel som na ňu.
"Ale čo naši rodičia? Čo moja škola a Leylina kontrola u lekára?"
"Vaši rodičia o tom vedia a súhlasia, v škole som ti to vybavil, som predsa Harry Styles," žmurkol som na Leylu, ktorá sa na mňa iba zaškerila.
"A lekárov máme aj v Londýne. Už som sa o Leylinom prípade rozprával s mojim jedným kamarátom. Je s ním oboznámený a sľúbil mi pomoc," dodal som.
"Ty si ten najúžasnejší chlapec na svete!" Leyla ma začala objímať.
"A čo my? Aj nás cez tieto dni budete mať na krku," pripomenul jej dotknuto Louis, čím si vyslúžil od nej obrovský bozk.
"Ešte k tomu, čo povedal Harry. Tieto dni nestrávite iba s tými najsexi chalanmi sveta, ale aj s najinteligentnejšími, najrozkošnejšími, najkrajšími, najzábavnejšími s najväčším sexepílom," dodal Zayn, na čo sa všetci rozosmiali.
Domov sme dorazili až na obed. Bea s Leylou zatiaľ bývali u Liama, keďže ja som mal plný dom hostí. Rozlúčil som sa s nimi u neho a potom som si to nasmeroval rovno domov. Prišiel som práve v čase, keď u nás prebiehala upratovacia hodina.
"Tu to ale vyzerá," zasmial som sa a poobzeral som sa okolo seba. Všade naokolo boli porozhadzované novoročné stužky, čiapky, píšťalky.
"Braček," pousmiala sa Gemma, keď ma zbadala, pustila z ruky metlu a pribehla ku mne.
"Šťastný Nový rok," vystískala ma a ja som si jej objatie vychutnal.
"Strašne ťa ľúbim Gemma," šepol som jej a ona sa odtiahla, pričom si ma zmätene prezrela.
"Čo je? To nemôžem povedať vlastnej sestre ako ju ľúbim?"
"Môžeš. Len to počuť práve od teba je... divné," dodala po chvíľke zaváhania.
"Tak si na to zvykaj. Od dnes to budeš počuť naozaj často," pousmial som sa, prehodil cez ňu ruku a spoločne sme vkročili do obývacieho pokoja, kde boli Ced a Bruno, ktorí pomáhali mojej sestre.
"Šťastný Nový rok," zahlásil som a zvítal som sa s každým.
"Dúfam, že sa tu cítite ako doma," podal som ruku Brunovi, ktorý ju vďačne stlačil.
"Ďakujem. Si správny chlap," pousmial sa.
"A kde je zvyšok? Kde je Oliver?" opýtal som sa presnejšie a všetci zborovo ukázali na kuchyňu, z ktorej sa šírila vôňa čerstvo upečeného kuraťa.




A/N: ďakujeme :)
Nika kto by odolal spať v Harryho posteli v jeho tričku :D dokonca ani Liv voči tomu nie je imúnna :D

V nasledujúcej kapitole Sľubujem, že ťa neopustím prídu chalani s dievčatami na dodatočnú novoročnú párty a Liv s Harrym svojim priateľom niečo oznámia.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 17. února 2017 v 16:38 | Reagovat

No a teraz mi povedzte, ze nie su blbi :D :D lebo ak oni toto nevidia tak ja uz neviem :D :D
""Práve si ku mne podišiel zozadu a objal ma."
"Držím ťa v náručí a vdychujem tvoju vôňu, ktorú tak milujem."
"A ja sa v tvojom objatí cítim v bezpečí a doma."
"Moje objatie je jediné miesto, kde ťa chcem vidieť. U mňa si doma," prikývol som. "
...no to je... to je... oni su tak slepi :D :D
A co im chcu oznamit??? Lebo to znie velmi zaujimavo :D :D

2 Mrs.Tomlinson Mrs.Tomlinson | Web | 17. února 2017 v 19:48 | Reagovat

Súhlasím s Nikou sú slepí keď nevidia že sa ľúbia a nie tak ako si oni myslia :D :D ale im to skôr či neskôr dojde... ale proste ten ich telefonát ma dostal.. proste dokonalosť.. Niall to vystihol keď povedal že to bolo romantické :3
a to čo spravili chalani pre Leylu bolo krásne... aj keď mi jej je ľúto lebo nevie ako dlho ešte bude žiť, tak bojuje a raduje sa z každej maličkosti... a chalani jej len spestria tie dni :D
fakt krásna časť a už sa teším na ďalšiu a na to čo chcú Liv s Harrym povedať... vy viete baby ako to skončiť :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama