Challenge Accepted - 54. kapitola: Harry príde, sľúbil mi, že príde

27. února 2017 v 18:26 | Soph |  Challenge Accepted


On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Chalani mali niekoľko týždňovú prestávku po turné, ktoré ukončili, strávili čas s rodinou, Harry sa zblížil s Liv a stali sa z nich najlepší priatelia, pričom si obidvaja zvykli byť s tým druhým stále. Liv od neho dostala na narodeniny obchod, ktorý sa práve chystá s otvoriť pomocou Harryho priateľa Bena, zatiaľ čo Harry spolu s chalanmi museli odcestovať kvôli pár akciám, ktorých sa musia zúčastniť pred turné. Harry chalanom povedal o tom, že Liv je jeho spriaznená duša a o tom, čo preňho znamená a rozhodol sa odísť navštíviť Leylu.



Sedela som v kancelárii za stolom a prechádzala som si asi milión papierov, ktoré priniesol Ben. Posledný týždeň sme prakticky celý strávili spolu. Vysvetlil mi, že teraz som podnikateľka, na čom som sa dobrú hodinu smiala. Prvých desať minút som si myslela, že ma prerazí, no napokon sa začal smiať tiež. Potom mi vysvetľoval, ako funguje podnikanie v Anglicku a čo všetko potrebujem, čo musím mať, čo je dobré mať, čo musím vedieť, aké zákony by som mala ovládať a po piatich dňoch som z toho mala hlavu na prasknutie.
"Viem, že je toho na teba teraz moc, no ver mi, toto sú len najdôležitejšie veci, ktoré človek potrebuje vedieť, keď začína podnikať. Ty si najprv začala podnikať a teraz sa ich učíš. Ale ide ti to vynikajúco."
"Bola by hanba, keby som sa pri mojom IQ nevedela naučiť niekoľko jednoduchých vecí," zasmiala som sa. "Aj keď priznávam, dalo mi to zabrať."
"Priznávam, nepoznám veľa dievčat, ktoré by to zvládli."
"Lebo povedzme si pravdu, ty a Harry nemáte veľké nároky na dievčatá. Len nech má peknú tváričku, je správne tvarovaná tam, kde je to potrebné a nech je povoľná."
"To nie je pravda," krútil hlavou. "Mne sa páčia vzdelané, sofistikované, inteligentné ženy, z ktorých srší sexepíl, aj keď o tom sami nevedia."
"A vyhýbaš sa im oblúkom lebo..." začala som vetu a počkala som si na odpoveď. Ben mlčal, no ja som čakala, až kým sa nezačal ošívať a neodpovedal.
"Lebo tie menej inteligentné sú, presne ako si povedala, povoľnejšie."
"Ha! Dva nula pre mňa. Dal si mi za pravdu a ešte som ťa aj donútila odpovedať najzákladnejším obchodníckym trikom," smiala som sa potešene.
"Kto mi to tvrdil, že si milé, nevinné dievčatko?" zamyslel sa so smiechom. "Bude z teba skvelý obchodník. Vieš, čo chceš."
"Piaty kompliment v priebehu piatich minút," podotkla som.
"Možno ťa chcem dostať do postele," mykol ramenami.
"Mám sa cítiť poctená?"
"No v podstate áno, väčšinu žien chcem dostať len na stôl, alebo na gauč, občas len na toalety alebo do tmavej chodby."
"Ben, vážim si to, naozaj," povedala som čo najvážnejšie, ako som dokázala, hoci mi kútiky cukali. Ben bol typicky zbohatlícky chlapec, ktorý mal všetko, čo chcel a každú, na ktorú ukázal. A nevedel, čo s peniazmi a v podstate to bol hajzlík, no bol inteligentný, rozhľadený a nejakým zázrakom sme si sadli a ja som ho mala celkom rada, hoci som si prvý deň nevedela predstaviť, ako sa s ním mám rozprávať. No už po pár minútach som pochopila jeho humor a jeho reči a dokonca aj tie narážky, ktoré robil vkuse na všetko, čo sa okolo neho pohlo. A viem, že hoci sa bavil tým, že na mňa skúšal rôzne poznámky, nebola som jeho typ, takže sme sa nimi vlastne bavili obaja, keď som ho ja vždy nejako odpálkovala.
"Si zvláštna žena, Olívia a to myslím ako kompliment."
"Šiesty," pripomenula som mu s úsmevom. "Mal by si sa krotiť, budem si myslieť, že ti naozaj o niečo ide."
"Nie som idiot, viem, že si príliš inteligentná na to, aby si si začala so mnou alebo Harrym. Ale rád skúšam svoje hranice. Udržiava to náš vzťah žhavý už od prvého okamihu."
"Ben, proste sklapni, ak už nemáš nič inteligentné, čo by si chcel povedať. Potrebujem si prejsť ešte tieto papiere a vymyslieť podnikateľský plán a potom šprintujem domov, aby sme s Gemmou a Yv zajtra prišli a mohli to tu pripraviť, keďže otvárame už pozajtra."
"Tak sa poďme pustiť do toho plánu," navrhol.
Doma som do postele padla úplne mŕtva. Celý deň sme sedeli nad papiermi a keď sme to konečne dokončili, Ben vystrelil z obchodu ako neriadená strela, lebo už mal rande s blondínou číslo štyri. Tento týždeň mal tri nové priateľky, z ktorých dve poslal k vode a potom si začal vyberať s ktorou pôjde na otvorenie.
Na druhý deň ma musela Gemma prísť budiť. V škole som si vzala voľno. Harry, kým bol ešte doma, tak mi vybavil rozhovor s riaditeľkou a dekanom, aby som im vysvetlila ako sa veci majú. Keď som naňho šla, bola som zelená a mala som chuť zvracať. Nenávidela som takéto veci, nenávidela som vybavovania a nenávidela som, keď som musela niečo hovoriť. Na školských súťažiach to bolo iné, ale keď som mala hovoriť za seba, bolo mi zle, keďže moje sebavedomie bolo kvôli Stele na minime. No len čo som zaparkovala a vydýchala sa, cítila som, ako zo mňa stres opadá. A keď som vchádzala do kancelárie, vedela som, čo chcem povedať a tak som ich požiadala o pár dní voľna, keďže otváram svoj prvý obchod a dokonca som ich na otvorenie pozvala. Voľno mi s radosťou dali a dokonca okamžite potvrdili účasť. A dali ho aj Cedovi a Yvonne, ktorí mi pomáhali.
Raňajkovala som v aute, kým Gemma šoférovala, lebo ma nechcela pustiť za volant a celou cestou sa mi vyhrážala, že spať pôjdem o ôsmej.
"Gemma," pozrela som na ňu, keď sme zaparkovali pred obchodom. "Mám ťa rada."
"Och, ja teba tiež," objala ma a potom sme vystúpili z auta.
Obchod sme mali pripravený rýchlo. Takmer nebolo, čo robiť, lebo Harry všetko uložil tak, ako som si to predstavovala ja, aj keď netuším, ako na to prišiel. Takže sme len doplnili niektoré veci a niečo sme poposúvali, aby sa sem všetci vošli.

Keď som v deň otvorenia vyliezla zo sprchy a v župane som si to zamierila späť do izby, aby som si vybrala šaty, čakalo ma tam prekvapenie.
"Lou? Čo tu robíš?"
"Prišla som ti pomôcť spraviť vlasy. Máš predsa svoj veľký deň," usmiala sa na mňa.
"Nemusíš."
"Ja viem, ale ty už patríš do rodiny a spravila by som to pre hociktorú z vás."
"Ďakujem."
"Nemáš za čo, len mi povedz, ktoré šaty berieš, aby som tomu vedela prispôsobiť účes."
"Tieto," vybrala som zo skrine červené šaty s tulipánovou sukňou bez ramienok.
"Výborne," potešila sa. "Tým pádom už presne viem, čo urobím."
"Stihneme to, však?"
"Zlato, vieš koľko času mám na všetkých piatich chalanov pred koncertom? Desať minút, lebo tí idioti sa na poslednú chvíľu rozhodnú, že sa idú pretekať na kolobežkách po hale," vysvetlila mi, na čo som spustila strašný rehot.
Lou naozaj netrvalo dlho, kým mi urobila vlasy. Len ich jemne posplietala, aby boli rozpustené, no aby nejako držali. Vyzeralo to veľmi dobre. Hneď po tom som sa namaľovala, Lou s Gemmou sa pripravili tiež a potom sme šli. Gemma nás samozrejme sfotila, lebo to bol okamih, ktorý sme museli zvečniť a potom sme vyrazili.
Do obchodu sme došli trištvrte hodiny pred otvorením. Postupne začali prichádzať aj ostatní, chalani obdivovali moje práce, lebo videli len časť z nich, El so Soph už hádzali smutné očká na všetko, čo by chceli a ja som stále pozerala na dvere. Boli tam už skoro všetci, boli tam chlapci s dievčatami, boli tam chalani zo skupiny, stylistky chlapcov, ktoré som si tiež obľúbila, prišiel Andy, taktiež Louisove a Zaynove sestry, moji spolužiaci, riaditeľka a dekan, Jason, s ktorým sme sa zvítali len bozkom na líce, no ten, ktorého som čakala, stále nechodil.
"Je to tu krásne."
"Anne? Robin? Stihli ste to," potešila som ich a oboch som ich objala.
"Ponáhľali sme sa, lebo sme tu chceli byť. Vyrazili sme hodinu skôr ako zvyčajne, no boli zápchy a ja som sa bála, že to nestihneme."
"Ale sme tu, aby sme ťa podporili," usmial sa na mňa Robin. "Kde je Harry?"
"Ešte neprišiel. Šiel do Toronta za Beou a Leylou a mal doletieť akurát tak, že stihne, no ešte neprišiel. Bojím sa."
"Zlatko, určite je niekde blízko," ubezpečila ma Anne.
,Medzitým ako som sa rozprávala s Anne a Robinom, prišiel Ben a niektorí jeho známi, ktorých pozval a taktiež novinári, aby nafotili začiatok, nejaké fotky mojich prác a potom odišli.
"Chica," podišli ku mne Yvonne so Cedom.
"Áno?"
"Nemala by si dlhšie čakať."
"Je čas otvoriť. Už prešlo pol hodiny."
"Keď..."
"Liv," oslovil ma Zayn. "Sme tu s tebou."
"Harry tu nie je," šepla som smutne. "Vďaka nemu sa to deje."
"Určite sa stalo niečo neočakávané. Inak by tu bol," pozrel na mňa Louis.
"No teraz musíš otvoriť," pripomenula mi Soph.
"Čo keď sa mu niečo stalo?"
"Nič zlé sa nestalo, Harry je určite v poriadku," ubezpečovala ma El.
"Ty len urob, čo máš, otvor svoj obchod," usmiala sa na mňa Yv.
"Sme tu s tebou," usmial sa na mňa Niall.
"A sme na teba hrdí," dodala Perrie.
Povzdychla som si a šla som dopredu. Keby tu bol Harry, cítila by som sa istejšia. Keby tu bol Harry, cítila by som sa lepšie, keby tu bol Harry, bola by som šťastnejšia. Keby tu bol Harry, vychutnala by som si to otvorenie viac.

Novinári, ktorých zavolal Ben, boli slušní, nikoho neotravovali a ostatných sa pýtali len na to, čo si myslia o mojej práci. Benovi známi ma chválili, riaditeľka s dekanom boli úplne unesení a od niektorých ľudí, ktorých som nepoznala, som mala objednávky na veci, ktoré sa im páčili. Všetko bolo super, celý deň, ktorý sme strávili v obchode bol super. Mal len jednu chybu. Nebol so mnou Harry. A sľúbil mi, že sa stihne vrátiť. A ja som sa bála, že sa mu niečo stalo a my o tom nevieme a on je teraz bohvie kde.
"Liv, ideme domov," prišla za mnou Gemma, keď odišli aj poslední hostia, ktorých som nepoznala.
"Ešte chvíľu."
"Liv, doma nás čaká oslava."
"Ja prídem, musím tu zavrieť a upratať," šepla som.
"Tak dobre, ale keď do pol hodiny neprídeš, prídem po teba," varovala ma. Pritakala som jej a rozlúčila som sa s našimi, ktorý mali namierené k nám domov.
Objednávky som odniesla hore do kancelárie, odpratala som niektoré veci, pár výrobkov som presunula tam, kde patrili a potom som si sadla na sedačku v rohu. Z nôh som skopla topánky, kolená som si pritiahla k brade a schúlila som sa tam.
"Liv," pocítila som dotyk na ramene.
"Poslala ťa Gemma?" spýtala som sa ho.
"Uhm. Prešla už hodina. Poď so mnou."
"Nie, Liam."
"Prečo nechceš odísť?" spýtal sa potichu.
"Chcem tu počkať."
"Harry nepríde."
"Príde," protirečila som mu. "Sľúbil mi, že príde," vzlykla som. "On vždy dodrží, čo mi sľúbil," dostala som zo seba a potom som sa rozplakala.
"Poď sem," objal ma a začal ma hladiť po chrbte. "Neplač. Neplač Liv."
"On mi to sľúbil," vzlykala som. "Vďaka Harrymu mám tento obchod, mal tu byť pri mne... a on tu nie je... neprišiel. Harry neprišiel."
Tak ako som sa cítila s Harrym v bezpečí a chránená, bez neho som bola opustená a stratená. Potrebovala som ho pri sebe, potrebovala som ho práve v tejto chvíli. Vo chvíli, keď som otvárala obchod a potrebovala som ubezpečenie, že to bude v poriadku, že to zvládnem, že je tam so mnou.
"Zlatko, my sme tu. Nestačíme ti?" spýtal sa a keď som plakala ďalej, tak si povzdychol. "Chápem, nestačíme."
"Prestaň," zahriakla som ho. "Som šťastná, že ste pri mne boli. A som vám vďačná, že ste ma prijali. Nikdy som si nepomyslela, že prakticky úplne cudzí ľudia sa mi stanú rodinou, čo vy pre mňa ste. Ale..."
"Chýba ti," povzdychol si a ja som len prikývla.
"Toto... ten obchod je jedna z najdôležitejších vecí, snívala som o ňom strašne dlho, hoci som to nikomu nevravela a on mi splnil ten najtajnejší sen. Dal mi niečo moje. A... je to môj najlepší kamarát, moja spriaznená duša a keď som ten obchod otvárala bez neho, cítila som sa prádzna. Niečo nebolo v poriadku, lebo nebol pri mne. Chápeš? Ten obchod otvorím ešte miliónkrát, keď tu bude, ale toto prvé otvorenie zmeškal a nikto mi to nevráti späť tak, aby tu bol tiež."
"Chápem," šepol Liam a silno ma objal, aby som vedela, že je pri mne.
"Chcem ísť domov," povedala som, keď som sa upokojila.
"Naozaj?"
"Uhm," prikývla som. "Ďakujem, že si prišiel a že si si ma vypočul. A nechal ma vyplakať sa. A utešil ma."
"Si predsa rodina," usmial sa na mňa a otvoril mi dvere na aute.

Keď sme prišli domov, všetci sedeli v obývačke a veselo sa bavili. Vybehla som hore odniesť kabelku a na posteli som si všimla mobil, ktorý som zjavne zabudla doma. Kabelku som hodila na kreslo a chmatla som po mobile, na ktorom svietilo asi tridsať neprijatých hovorov od Harryho a dokonca aj správa, že v Toronte je snežná búrka. Vydýchla som si. Keby som mala mobil so sebou, síce by to nič nezmenilo na tom, že Harry neprišiel, no aspoň by som vedela, že je v poriadku. Okamžite som vytočila jeho číslo a bolo mi jedno, že budem volať do Kanady. Najprv to len vyzváňalo a keď som už chcela zložiť, zodvihol to.
"Oliver?"
"Harry? Si v poriadku?"
"Áno, len bola snežná búrka a zrušili všetky lety do odvolania, no pred minútou mi oznámili, že ich obnovili."
"To je super."
"Prepáč mi, že som to nestihol, mal som to naplánované tak, aby som prišiel, len som chcel vidieť Leylu a spraviť jej radosť."
"To je v poriadku. Ako sa majú dievčatá?" spýtala som sa.
"Dobre, myslím, že pobyt v Londýne im prospel. Leyla je stále usmiata a dokonca aj Bea sa usmieva viac. Len ju stále trápi, že... že nemôže pomôcť sestre."
"Chápem, aj mňa by to trápilo," šepla som. Nemohla som hovoriť nahlas, lebo som si nebola istá svojim hlasom, ktorý sa mi stále trocha triasol z toho plaču.
"Oliver, si v poriadku?"
"Pravdaže. Leyla sa už iste teší na turné."
"Neodbočuj od témy," varoval ma. "Čo sa stalo?"
"Nič, Harry."
"Ty si plakala?" spýtal sa na rovinu.
Ticho. Nechcela som sa mu priznať.
"Takže áno. Prečo si plakala?" pýtal sa ďalej a mne znova začali tiecť slzy bez toho, aby som si ich uvedomila.
"Liv, prečo si plakala?" spýtal sa znova a ráznejšie, keďže som mu neodpovedala.
"Plakala si kvôli mne?"
"Musím končiť, Harry, vidíme sa doma," vysypala som zo seba a zrušila som hovor.

Dole k ostatným som zišla upravená, po slzách ani stopy a vyzváňajúci mobil som nechala hore, lebo som Harrymu nechcela do telefónu hovoriť, že hoci chápem, že počasie človek neovplyvní, aj tak mi veľmi chýbal a bolelo ma, že neprišiel. Navyše, momentálne som to nezvládala povedať bez sĺz a nechcela som, aby sa cítil vinný za to, čo nemohol ovplyvniť.
"Tu ju máme podnikateľku," zasmial sa Niall.
"Jemine, prestaň s tým, znie to strašne," otriasla som sa a hodila som sa k nemu do kresla.
"Podľa mňa to znie dospelo," zamyslel sa Zayn.
"Veď práve," vybehlo zo mňa a Louisa naraz, pričom sme sa obaja zhrozene otriasli. Hneď na to sme sa na seba pozreli a ťapli sme si.
"Forever Young," zasmiali sme sa obaja.
"Nič to nemení na fakte, že máš vlastný obchod," zatlieskala nadšene Perrie. "A že je úplne úžasný. Dievčatá mi práve písali, kedy ich za tebou znova zoberiem, že by sa im páčilo, keby si im niečo vyrobila.
"Vážne?"
"Ja som poslala fotky, ktoré som nafotila kamoškám a boli nadšené. Hneď chceli adresu obchodu," vravela mi Lottie.
"Ste úžasní," usmiala som sa na nich po tom, čo ako mi vraveli, komu každému dali o obchode vedieť.
"Pri tomto tempe nebudeš stíhať pracovať," smial sa Ced, ktorý objímal Gemmu okolo ramien. Tí dvaja boli spolu takí krásni.
"Zoženiem si pomocných škriatkov a zaúkolujem ich," zaškerila som sa naňho.
"Pravdou je, že keby som mohla, kúpim všetko," priznala sa Anne a priniesla nám čerstvo upečený ovocný koláč.
"Mňam, Anne, tento milujem," povzdychol si Niall, zatiaľ čo jeho oči zbožne civeli na tácku.
"Ja viem," zasmiala sa Anne.
"Mami, rozmaznávaš nás."
"A koho iného, ak nie vás, tým, že je Harry v skupine som získala kopec ďalších detí."
"Aj my ťa ľúbime," usmial sa na ňu Liam, zatiaľ čo si potešene naberal.
"Odrezal som väčší kus, aby sme si dali spolu," povedal mi Niall, keď sa oprel a podal mi druhú lyžičku. A potom mi pošepol: "Nebuď smutná, on chcel prísť."
"Ja viem," pritakala som. "A ďakujem."
Na chvíľu sme všetci stíchli a napchávali sme sa koláčom. Jediné, čo bolo v miestnosti počuť, bolo cinkanie lyžičiek a vidličiek o tanier. Len čo sme dojedli, znova sme sa začali pomaly zhovárať.
"Liv," pristúpila ku mne po pol hodine Gemma so svojim mobilom v ruke.
"Hm?"
"Môj brat chce s tebou hovoriť. O desať minút nastupuje do lietadla domov."
"Nemôžeš mu prosím povedať, že už spím?"
"Keď spíš, mám ťa zobudiť."
"Aké ohľaduplné," povzdychla som si a vzala som si jej telefón.
"Liv? Prečo mi nedvíhaš mobil a prečo si mi zložila a prečo so mnou nechceš hovoriť?"
"Harry, som unavená a nevládzem hovoriť, porozprávame sa zajtra, keď prídeš, dobre?"
"Hneváš sa na mňa?"
"Nehnevám."
"Ale..." začal, no ohlásili jeho let.
"Mal by si ísť, porozprávame sa zajtra. Pá."

Na druhý deň sme boli všetci doma, keďže bola sobota a obchod sme mali otvárať znova až v pondelok. S Gemmou sme sedeli v obývačke, opierala som sa hlavou o jej rameno, ona si opierala hlavu o moju a lenivo prepínala programy na telke. Robin sedel na druhom gauči a niečo ťukal do notebooku a Anne sa len pred chvíľou šla naraňajkovať, hoci bolo už niečo pred jedenástou.
"Som mŕtva," povzdychla som si.
"Mhm," zamumlala Gemma.
"Och vy moje úbohé mŕtvolky," pozrel na nás Robin pobavene.
"Nesmej sa, je to vážne, som vyčerpaná a všetko ma bolí," posťažovala sa Gemma.
"Mhm," súhlasne som pritakala. "Neviem ani premýšľať."
"Veď vravím, chúďatká moje."
"Vy dve teda vyzeráte," zasmiala sa Anne, len čo vyšla z kuchyne.
"My dve malé úbožiatka," zafňukala Gemma.
Chvíľu na to sme začuli, ako niekto otvára vchodové dvere a ja som cítila, ako sa Gemma začala usmievať.
"Braček prišiel."
"Oliver, my dvaja máme vážny rozhovor," začula som za sebou.
"Prečo vždy, keď sa odniekiaľ vrátiš, máme my dvaja vážny rozhovor?"
"Kým budete mať vážny rozhovor vy dvaja, je tu niečo, čo vám chceme s Robinom povedať, Harry, posaď sa," začala Anne.
Kým si Harry sadal z mojej druhej strany, pozrela som na Gemmu, s ktorou sme si vymenili začudovaný pohľad.
"Ani na mňa nepozrieš?" ozvalo sa mi pri uchu.
"Môžeš chvíľu počkať," šepla som späť.
"Mami, čo nám chceš povedať?"
"Neviem, ako by som začala."
"Oliver," šepol Harry zúfalo.
"Harry, teraz nie," otočila som sa naňho a on zmĺkol. Musel vidieť, že som mala mierne napuchnuté oči, keďže som plakala.
"Maminka, čo je to, začnem sa báť, že to je vážne," povzdychla si Gemma, ktorá sa na sedačke až vystrela.
"Anne, nenapínaj nás," poprosila som ju. "Je to niečo zlé?"
"Pravdaže to nie je zlé," pokrútila hlavou.
"Mami?" pozrel na ňu Harry.
"Deti, budete prví, ktorým to oznámim, okrem vás som volala len s Karen, lebo som sa potrebovala s niekým poradiť."
"Mami, čo sa deje?" spýtal sa nedočkavo Harry.
"Som tehotná. S Robinom čakáme bábätko," povedala s úsmevom a ja som cítila, ako sa Harry vedľa mňa napol, tak som ho inštinktívne chytila za ruku a preplietla som si s ním prsty.



A/N: ďakujeme krásne :) som zvedavá, čo hovoríte na novinku, ktorú oznámila Anne :)
Nika ale ja to nepíšem sama :D niekedy sama neviem ako zareagovať na to, čo tí dvaja povyvádzali :D
Mrs.Tomlinson vieš, nech si Harry nemyslí, že si môže robiť čo chce, kedy chce :D myslím, že jeden z dôvodov, prečo Liv prepadol je ten, že ona ho neberie ako toho Harryho, ktorému vyhovie vo všetkom, ale bojuje s ním :)

V nasledujúcej kapitole Nechcem, aby si ešte niekedy kvôli mne, vyronila čo i len jednu slzu Harry prišiel domov a chcel okamžite hovoriť s Liv, avšak Anne im oznámila, že je tehotná.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 27. února 2017 v 19:53 | Reagovat

Hou wau... tak toto uz ma ale ine grady :D :D tak som zvedava co na to Gemma a Harry... i ked myslim, ze ten kto to zoberie lepsie bude Gemma :D ale aj tak wau... :D
No a ten vazny rozhovor :D tak na ten sa tiez tesim :D
...ja viem, ze to nepises sama, ale aj tak mas na tom svoj "podiel viny" :P ak sa to tak da nazvat :D ale priznajme si, o com by to bolo ak by sa dali hned na zaciatku? O nicom :D tazke aj ked sa tu stazujem je to vyborne a urcite to nepiste nijako inak :D ;)

2 Tina Tina | Web | 2. března 2017 v 11:21 | Reagovat

Škoda že Hazz to otváranie nestihol, ale tak je pravda že počasie sa proste nedá naplánovať. Lívia si myslím že to aj chápala, len bola sklamaná keďže ho chcela mať pri sebe v tak veľký deň. Harry ma pobavil tým príchodom... on tie svoje vážne rozhovory už má asi na dennom poriadku :D no tá Anne prekvapila... to som zvedavá na ich reakcie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama