Challenge Accepted - Potrebujem cítiť, že ma má niekto naozaj rád

12. února 2017 v 15:39 | Reyli |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Liv bola Harryho darčekom nadšená, keďže mohla stráviť Vianoce aj so svojou rodinou. Harry sa u nich tiež cíti veľmi dobre a s jej otcom si všetko vyriešili. Pri rozhovore s Liv sa jej Bruno snažil naznačiť rovnako ako predtým Harrymu, že medzi nimi je niečo viac, ako len priateľstvo. To isté sa im snažil naznačiť jej otec. Len čo sa vrátili späť do Anglicka, Harry si musel splniť povinnosti.


Sedel som za barom a rukou si podopieral čelo. Pred sebou som mal prázdny pohár a pohľadom sa vpíjal do barmana, ktorý mi odmietol naliať. Druhou rukou som stále kontroloval mobil, či mi náhodou nevolala Oliver, že už je tu.
"Harold preboha," započul som zrazu jej hlas, ktorý ma prebral z fázy, kedy som ledva držal viečka.
"Oliver," pousmial som a snažil sa nadvihnúť hlavu, no bola ťažká natoľko, že som si ju nakoniec sklopil dole.
"Čo si to so sebou porobil?" povzdychla si a v tom som ucítil jej dotyk na mojom ramene.
"Povedz im nech mi nalejú," zašomral som a rukou som ukázal na barmana, ktorý iba krútil hlavou.
"Nie. My ideme teraz domov."
"Ale..." konečne sa mi podarilo zodvihnúť tvár a v tom som ju zbadal ako sa na mňa ustarostene pozerá.
"Si krásna," šepol som a rukou jej prešiel po líci.
"Si opitý."
"Možno... trošku," prižmúril som oči a ukázal jej prstami, koľko som toho dnes asi vypil.
"Ešte k tomu päťkrát násobne toľko a uverím ti."
"Chcem, aby si si tu ku mne sadla a objednala si niečo. Pozývam," zamrmlal som sťažka.
"Nie Harry. Už som povedala, že ideme domov."
"Ja nechcem domov," pokrútil som hlavou.
"Mňa to vonkoncom nezaujíma, čo chceš. Zobudil si ma, prišla som po teba uprostred noci, takže ma pekne krásne poslúchneš, zdvihneš zadok z tej stoličky a pôjdeš so mnou!" zavelila rázne.
"A ak nie, tak čo?" pobavene som sa zasmial.
"Harold nechci ma vytočiť," prižmúrila oči.
"Milujem, keď sa durdíš."
"Odlep sa z tej stoličky a pakuj sa preč," ukázala mi na vchodové dvere, pričom sme čoraz viac pútali pozornosť.
"A urobíš mi čokoládu doma?" opýtal som sa po chvíľke uvažovania, čo z toho budem mať, keď poslúchnem.
"Urobím ti čokoľvek, čo budeš chcieť," prikývla.
"Čokoľvek?" prekvapene som nadvihol obočím a na malú stotinu sekundy mi napadlo niečo perverzné.
"Preboha Harold, nebuď prasa!" okríkla ma, keď mi moje myšlienky vyčítala z môjho výrazu.
"Čo? Som normálny chlap. Je samozrejme, že mám svoje chute," mykol som ramenami a nemotorne som zoskočil zo stoličky.
"To ti neberiem, ale už sa nikdy neopováž mať ich so mnou," varovala ma, pričom ma podoprela, keď zbadala ako sa tackavo snažím dostať k východu.
"Si krásna žena," povzdychol som si a pozrel sa na ňu, pričom som zastal. Otočil som sa k nej a tvár jej chytil do dlaní, pričom som pohľadom pomaly prechádzal z jej očí na jej pery.
"Bože, z teba to ale tiahne!" odstrčila ma od seba a zatvárila sa znechutene.
"Kendall to mala rada," pokrčil som nosom.
"Čo? Že si smrdel ako čistá pálenka?" nadvihla obočím, na čo sme už pomaly kráčali k autu.
"No, pretože vedela, že vtedy mám najväčšiu výdrž," zazubil som sa a Oliver iba pretočila očami.
"Nechceš si to preveriť?" trepal som dve na tri neuvedomujúc si, čo rozprávam.
"Nie ďakujem. Toho sa rada zrieknem," posadila ma do auta, zapla mi pás a potom si sadla na svoje miesto.
"Ani nevieš, o čo prichádzaš. Zničil by som ťa."
"Môžeš s tým prestať?!" okríkla ma.
"Prečo? Sex je normálna bežná vec," pokračoval som ďalej.
"Možno pre niekoho ako si ty, ktorému zjavne nerobí problém rozdať si to s hocikým."
"Ty nie si hocikto," pripomenul som jej.
"V skutočnosti to so mnou nechceš urobiť Harry," povzdychla si a zapla hudbu, aby ma nemusela ďalej počúvať.
"A to môžeš vedieť ako?" nedal som sa odbiť.
"Pretože som tvoja Oliver," odvetila prosto, akoby to niečo menilo na tom, že je to stále prekrásna žena s obrovským sexepílom.
Na druhý deň ráno som vstal až poobede s obrovskou bolesťou hlavy. Včerajší večer som si pamätal matne. Vedel som, že Oliver po mňa došla a že ma vzala domov, no ani za nič si nepamätám, čo sa dialo medzi tým.
"Áno?" zachrapčal som do telefónu, keď som zodvihol na to, ako sa mi niekto už stýkrát snažil dovolať.
"Skvelá práca Harry," ozvalo sa z druhej strany a mne pri tom hlase prišlo až zle.
"O čom rozprávaš?" nechápal som.
"O tom, akého si zo seba včera urobil úbožiaka. Ak by som nevedel pravdu, sám by som uveril, že si sklamaný z lásky," pobavene sa zasmial Derreck.
"To si predsa chcel."
"O tretej ťa čakám v kancelárií, mám pre teba odmenu, aby si nepovedal, že som ten najhorší šéf na svete."
"Ale ty si najhorší šéf na svete Derreck."
"O tretej, že si tu," zahlásil, pričom odignoroval moju poznámku a zložil mi. Ani som sa len nestihol posadiť a do izby mi vtrhla Oliver aj s podnosom s teplou polievkou.
"Tu máš opilec," podala mi to, pričom sa tvárila zvláštne.
"Ja nechcem," pokrútil som hlavou a oprel sa o stenu.
"Nepýtam sa ťa, či chceš, zješ a to a hotovo," posadila sa vedľa mňa.
"Je mi zle Oliver," posťažoval som sa a chytil sa za žalúdok.
"Zješ to, aj keby som ťa mala sama nakŕmiť," začala sa mi vyhrážať, pričom jej výraz tváre naznačoval, že je toho schopná.
"A urobíš to?" pousmial som sa, pretože mi to neprišiel až tak zlý nápad.
"Preboha Harold, kedy sa konečne začneš správať ako dospelý muž?" pretočila očami a chytila lyžicu, pričom mi dala do úst prvú dávku.
"Čo sa stalo včera?" odvetil som jej otázkou, pretože odpoveď na jej, som nepoznal.
"Ty si to nepamätáš?" prerývala ma pohľadom.
"Nie," pokrútil som hlavou.
"Lepšie pre teba."
"Prečo?" nadvihol som obočím.
"Pretože si bol sprostý."
"Ako sprostý?" vyzvedal som.
"Mal si nemiestne poznámky a dvojzmyselné návrhy," odvetila prosto.
"Na koho?"
"Na koho asi? S kým si išiel domov?"
"To naozaj?" skoro mi zabehlo.
"Hej," odvetila, pričom sa kúsok začervenala.
"Ty sa červenáš Oliver!" obvinil som ju, keď som si to všimol.
"Ale prosím ťa netrep hlúposti a jedz!" zvýšila hlas, pričom uhla pohľadom.
"Vedela by si si predstaviť, že by sme my dvaja...?" nedopovedal som, pretože mi skočila do reči.
"Harold panebože!" skríkla, pričom sa až postavila z postele.
"Čo? Bola to iba otázka," bránil som sa.
"Zjavne si stále opitý. Nechám ťa radšej vyspať," zamierila si to k dverám.
"A čo bude s tým kŕmením?" hodil som psie oči, na čo už Oliver iba zabuchla za sebou dvere.
"Ach tie ženy. Kto sa má v nich vyznať," povzdychol som si, dojedol a znova zaľahol späť do postele.
Druhýkrát som sa zobudil až večer. Na mobile som si našiel pár zmeškaných hovorov od Derrecka, ktorý ma určite očakával vo svojej kancelárií, no mne to bolo jedno. Cítil som sa strašne. Opicu som mal ako hrom a jediné, čoho som bol schopný, bolo vliezť pod sprchu a zaliezť k Oliver do postele. Prikryl som sa perinou a čakal, kedy dorazí do izby, síce som ani len netušil, kde sa nachádza. No keď sa do polhodiny neukázala vo svojej izbe, vytočil som jej číslo a zavolal jej.
"Kde si?"
"V kuchyni, prečo?"
"Poď do izby."
"Tvojej?"
"Nie, tvojej," odvetil som jej a dodal: "Čaká ťa prekvapenie v posteli."
"Harry Styles, ak sa mi povaľuješ v posteli bez toho, aby si bol v sprche, zabijem ťa!" zavrčala a už som počul ako si to smeruje ku schodom.
"Ako si vedela, že..." ani som nestihol odpovedať, keď sa dvere jej izby otvorili a zjavila sa v nich.
"Povedz mi, že si bol v tej sprche," pobavene pokrútila hlavou.
"Potrebujem pomojkať," roztvoril som náruč a zatváril sa ako najväčšie úbožiatko.
"Už si vytriezvel?" prešla po mne pohľadom a ja som iba prikývol, pričom som čakal, kedy si ku mne ľahne.
"Už žiadne hlúpe narážky, ani poznámky a tobôž nie návrhy?" uisťovala sa.
"Nemusíš sa báť. Nie som žiaden násilník," zasmial som sa a ona si v tom ku mne ľahla a pritúlila sa ku mne.
"Bol si v sprche," pousmiala sa a nadvihla tvár.
"Mrzí ma, aký som bol sprostý," ospravedlnil som sa.
"Tento krát ti odpúšťam. Ale iba pre tento krát," odvetila vážne, na čo sa nakoniec aj zasmiala.
"A teraz ma pomojkáš?"
"Nie som tvoja mama," pokrútila hlavou.
"To nie, no si moja Oliver, moja spriaznená duša a ja som práve po rozchode. Potrebujem cítiť, že ma má niekto naozaj rád," začal som jej hrať na city.
"Po falšovanom rozchode," pripomenula mi pobavene.
"Rozchod ako rozchod," pokrčil som ramenami.
"Obaja dobre vieme, že..." chcela niečo povedať, no stopol som ju pričom som sa otočil na chrbát.
"Môžeš pokojne začať s masážou," dodal som a Oliver si iba porazene sadla cezo mňa a dopriala mi skvelú masáž, pri ktorej som však zaspal.
Na druhý deň ráno som zašiel za Derreckom, ktorému som sa musel prvé minúty ospravedlňovať a vysvetľovať, prečo som vlastne nedošiel. Ten po prečistení žalúdka, aký som nezodpovedný, ma oboznámil s jeho odmenou, ktorú mi spomínal. Boli to dve lístky na náš pred silvestrovský program do zóny VIP pre telesne postihnutých a hendikepovaných ľudí.
"Čo to je?" nechápavo som na neho pozrel.
"Lístky pre tvoje dve nové kamarátky z Torronta. Tuším, že jedna sa volá Bea a druhá jej zomierajúca sestra Leyla," odvetil chladno.
"Odkiaľ...."
"Nebodaj si si myslel, že sa ku mne nedostane fáma, že pomáhaš zomierajúcim?" skočil mi do reči.
"Leyla nezomiera," opravil som ho.
"Vážne? A čo robí? Večne odpočíva na smrtiacom lôžku?" zasmial sa a ja som nechápal ako môže byť niekto tak krutý.
"Každopádne ti ďakujem za tie lístky," odsekol som mu, pričom som odignoroval jeho poznámku.
"No kým by si sa ty rozhýbal, tomu dievčaťu by už dávno kopali hrob," arogantne zatiahol a ja som musel vypadnúť z jeho kancelárie skôr ako pretečie môj pohár s trpezlivosťou.



A/N: ďakujeme pekne :)
Nika tak troška som sa pozabudla pri zverejňovaní počas ostatných povinnosti, ale už som sa spamätala :D Liv nie je zvyknutá, že tieto reči Harry smeruje na ňu, takže sa trocha zapýrila, keď o nej hovoril :)
Mrs.Tomnlinson chalani sa mu zatiaľ nemajú ako postaviť, lebo Derreck ich má v hrsti, keď začínali, boli mladí a on ich začal využívať a Harry je preňho najlepší cieš, preto to schytáva najviac

V nasledujúcej kapitole Chcela by som Silvester stráviť s tebou Harry bude mať na Silvestra povinnosti, no pre Liv má už prichystané prekvapenie, ktorým ju dojme. A aj napriek tomu, že nemôžu byť spolu, nájdu spôsob, ako spolu na Silvestra byť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 12. února 2017 v 17:17 | Reagovat

:D :D tak to bola zabavna cesta domov :D
Len dufam, ze Dereck nema nejaky zly umysel s tymi listkami pre Beu a Leylu... :)
Tesim sa na dasliu cast :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama