Hidden memories - 2. kapitola: Nepotrebujem One True Love

20. února 2017 v 17:30 | Soph |  Hidden memories



Sedel som v obývačke na gauči a lenivo som prepínal programy na televízii. S chalanmi sme práve mali prestávku v turné, aby sme si trocha oddýchli, absolvovali niekoľko rozhovorov a nahrali album. Už počas turné sme napísali niekoľko piesní a teraz sme ich nahrávali v štúdiu. Včera som v ňom bol zatvorený celý deň a dnes som mal za odmenu deň pre seba, kedy som nemusel nič.
"Čo budeme robiť dnes?" sadla si ku mne Melanie.
"Neviem," mykol som ramenom. "Čo by si chcela?" spýtal som sa jej a pohladil som ju po vlasoch. Prišla ku mne dnes ráno aj s kávou a raňajkami, aby ma prekvapila.
"Mne je to jedno, hlavne, že som konečne s tebou," usmiala sa na mňa a oprela si hlavu o moje rameno. Len som ju objal okolo pliec. Bolo mi s ňou fajn. Boli sme spolu asi osem mesiacov, z toho som bol istú časť na turné, poznali sme sa už pár rokov, verejnosť o nás nevedela a jej stačilo to, čo som jej mohol dať, čiže neistý vzťah a dni v mojej prítomnosti. A mne to takto vyhovovalo. Mel sa nikdy nesťažovala a s radosťou prijímala všetko, čo jej náš vzťah ponúkal.
"Čo keby som ťa večer zobral niekam von? Zabaviť sa?"
"Znie to zaujímavo," zapriadla.
"Dnes sa zabavíme, zavolám aj chalanom a zajtra poobede by sme mohli letieť do LA a užiť si niekoľko dní slnka a anonymity, čo povieš?" natočil som sa k nej a perami som sa nežne obtrel o tie jej.
"Že to znie veľmi, veľmi lákavo," venovala mi úsmev, ruku mi vplietla do vlasov a ochotne pootvorila pery.
"Pravdaže znie, more, slnko, pláž a ja," zasmial som sa.
"Mala by som sa ísť domov pobaliť," povzdychla si a mierne sa odo mňa odtiahla.
"Alebo by si mohla ostať tu a všetko potrebné kúpime tam," navrhol som a perami som skĺzol po jej krku.
"Nebudem si predsa kupovať veci, ktoré už mám," namietla, no ja som cítil, ako sa mi poddáva. Vždy bola tvrdohlavá a to sa mi na nej páčilo. Nedala si riadiť život, nebola na mne závislá a hlavne, bola si vedomá toho, že sa nemienim viazať a tak si užívala každú chvíľu so mnou, lebo vedela, že to kedykoľvek môže skončiť.
"Prečo si so mnou, keď nie kvôli peniazom?" zamyslel som sa.
"Lebo si idiot a ďalšieho takého by som hľadala veľmi dlho," zasmiala sa.
"Nie, myslím to vážne," pozrel som na ňu. "Si krásna, mladá, môžeš byť s hocikým."
"A práve preto som s tebou, lebo chcem byť s tebou. Nie som dievča, ktoré chce vzdušné zámky, neplánujem s tebou budúcnosť, aj keď by bola určite skvelá pokojná a zabezpečená. Chcem žiť tu a teraz. A ty to chceš tiež. Ani jeden z nás nerieši minulosť, ani jeden z nás nerieši budúcnosť, preto si vyhovujeme, Harry. Preto sme spolu, lebo si užívame tento moment, lebo obom nám tento moment stačí," šepla a tentokrát to bola ona, kto sa perami prisal na moje. Do bozku som sa uškrnul, svoju dlaň som presunul na jej stehno a pomaly som jej začal vyhŕňať šaty.
"Takže súhlasíš s plánom?" zamumlal som, kým som bozkával jej kľúčnu kosť.
"Pravdaže," šepla a jemne pri tom vzdychla. "Ale aj tak sa pôjdem pobaliť," uškrnula sa.

Do Funky Budha dorazil napokon len Liam so Soph. Niall ešte večer nasadol na lietadlo do Mullingaru za rodinou, Zayn šiel za Perrie na jej turné a Louis s El šli za jeho rodinou. Pred vchodom sme sa teda zvítali s Liamom a Soph a keď sme došli, šli sme priamo k nášmu obľúbenému boxu, ktorý sme si zarezervovali. Objednali sme si a kým dievčatá šli na parket, s Liamom sme sa posadili k baru.
"Ako to, že ešte nie si v LA?"
"Odlietame zajtra," odvetil som mu a odpil som si zo svojho piva.
"Odlietame? Mel ide s tebou?"
"Pravdaže. Chcem ju mať pri sebe. Je mi s ňou fajn, ale to predsa vieš Liam."
"Viem, že je ti s ňou fajn, ale vzťahy nie sú o tom, že ti je s niekým fajn. Fajn ti je aj s Lou a Lottie a predsa s nimi nechodíš," pripomenul mi.
"Liam..."
"Nie, Harry. Mel je skvelá baba, ale... nechceš zažiť skutočnú lásku?"
"Dobre vieš, že som na skutočnú lásku primladý. Nechcem vážny vzťah, ja viem, že ty, Louis a Zayn ste takto šťastní, no ja by som nebol. Ja som šťastný takto. Ja nepotrebujem One True Love, mne stačí to, čo mám. A to, že nepotrebujem teraz veľkú lásku, neznamená, že pri sebe nechcem človeka, s ktorým si rozumiem a s ktorým mám skvelý sex. Obom nám to takto vyhovuje, ak by to tak nebolo, nie sme spolu vo vzťahu."
"Čo ak ju to prestane baviť? Čo ak sa zamiluje? Čo ak bude chcieť niečo viac? Čo ak bude chcieť teba? Čo ak Mel zistí, že chce vážny vzťah a ty jej zlomíš srdce, lebo vážny vzťah nechceš?" spýtal sa a mne hlavou preletela spomienka na minulosť.
"Mel vie, že ja takýto druh vzťahu nechcem."
"Vedieť môže, no čo ak..."
"Tak bude koniec Liam," odvrkol som kúsok podráždene.
"Len tak?"
"Nechcem sa viazať, ona to vie. Tiež sa nechce viazať. Ak by to niekto z nás porušil alebo by zmenil názor, je koniec."
"Ja to nechápem," povzdychol si a napil sa.
"To bude tým, že ty máš so Soph úplne iný druh vzťahu. Ty ju miluješ, ona miluje teba. My máme vzťah, kde sa máme radi, je nám spolu dobre a užívame si prítomnosť jeden druhého," odvetil som mu a pozrel som na Mel, ako sa zvíja na parkete. Len som sa pousmial, lebo ten pohľad sa mi veľmi páčil, hoci by som bol oveľa radšej, keby sa zvíjala podo mnou.
"Ako dlho budete v LA?" zmenil Liam tému a vytrhol ma tým zo zamyslenia.
"Pár dní. Stále predsa musíme nahrávať, chcem zájsť za mamou, byť chvíľu doma a do toho všetky akcie, ktorých sa treba zúčastniť..." povzdychol som si.
"To hej, keď som videl zoznam, ktorý mi včera prišiel na mail, nebolo mi všetko jedno. A k tomu rôzne pozvánky na odovzdávania cien a gala večery."
"Nezabúdaj na Louisov zápas. Sľúbili sme, že prídeme," pripomenul som mu a otočil som sa na barmana. "Dve ďalšie pivá, jeden brusnicový koktail s ľadom a jedno mojito."
"Nezabúdam, mám ho v diári," uchechtol sa.
"Budete sa tu kvasiť ešte dlho?" došli k nám dievčatá. Soph sa pritúlila k Liamovi a ja som si k sebe pritiahol Mel.
"Objednal som ti brusnicový koktail," šepol som jej do ucha.
"To ti veľmi pekne ďakujem," pohladila ma po stehne.
"Tak idete tancovať s nami?" spýtala sa Soph a odpila si.
"Ja som za," usmial sa Liam.
Dopil som svoje pivo, pohár som položil na stôl a nechal som sa Mel ťahať na parket. Tancom a zabávaním sa som sa snažil vyhnať spomienky na minulosť, ktoré sa akurát v tomto období vracali oveľa intenzívnejšie ako inokedy. Našťastie sa to Mel celkom darilo.
"Vyparme sa," šepol som jej do ucha, keď už som bol dostatočne vydráždený z toho, ako sa okolo mňa vrtela.
"Na sex na chodbe ani len nepomysli," varovala ma.
"Tak poďme niekam inam," šepol som jej priamo do ucha, pričom som jej jemne zahryzol ušný lalôčik.
"Poďme ku mne, je to bližšie," pritakala napokon.
"A čo vaši?"
"Na dovolenke," odvetila. S úsmevom som ju chytil za ruku, ťahal som ju von, kde som zavolal taxi a dovolil som jej, aby na zvyšok noci vyhnala každú chmúrnu myšlienku a spomienku.

Na druhý deň ráno som sa prebudil sám. Natiahol som na seba nohavice a zívajúc som zišiel do kuchyne, kde Mel práve pripravovala raňajky.
"Dobré ráno," objal som ju okolo pása.
"Aj tebe," usmiala sa, natočila sa ku mne, aby ma mohla pobozkať na líce a pokračovala v príprave. Chystal som sa ju trocha rozptýliť, no zazvonil mi mobil, tak som len pretočil očami a snažil som sa ho vyloviť zo zadného vrecka.
"Styles," štekol som do telefónu mierne rozladene.
"Harry, potrebujeme, aby si došiel do štúdia a prespieval refrén," ozval sa Markov hlas.
"Čo takto dôjdem na budúci týždeň? O pár hodín letím do LA."
"Ľutujem, ale musí to byť dnes. Máme plán a musíme ho dodržať," pripomenul mi. Nahnevane som zaklial. Ja som mal tiež plán. Zbaliť sa, vziať Mel do LA a nerobiť nič, len si užívať. Ju, slnko, teplo a more. V tomto poradí.
"Harry nehnevaj sa, ale čím skôr dôjdeš, tým skôr to máš za sebou a môžeš ísť kam chceš. Dokonca stihneš lietadlo."
"Jasné, jasné," zamrmlal som. "Do hodiny som tam."
"Deje sa niečo?"
"Musím do štúdia, prespievať refrén."
"Naraňajkuj sa, potom choď do štúdia a stretneme sa na letisku, dobre?" usmiala sa na mňa, pričom predo mňa položila wafle.
"Znie to ako dobrý plán," odsúhlasil som a stiahol som si ju na kolená.
Posledné dni, ktoré som bol doma, som bol nervózny, podráždený a nevrlý a prežil som ich najmä vďaka nej. V noci som sa často budil a po celý čas sa mi v hlave premietali spomienky, ktoré som sa snažil potláčať, no čím viac som sa snažil, tým viac sa objavovali a ja som z nich bol zúfalý. O pár dní to budú tri roky. Tri roky od toho hrozného okamihu, kedy ma moja prvá láska vôbec nepochopila, kedy vôbec nepochopila, čo som sa jej snažil povedať. Tri roky od toho dňa, kedy som o ňu úplne prišiel, kedy som prišiel o svoju kamarátku, tri roky od tej strašnej nehody, ktorá sa nikdy stať nemala.
Áno, chcel som žiť inak, nechcel som nasledovať príklad všetkých našich rovesníkov, potreboval som slobodu a možno som mal počkať alebo jej to povedať inak, pokúsiť sa jej to vysvetliť, pokúsiť sa ju zadržať. Keby som to urobil, nenastúpila by do toho auta k tomu prekliatemu chalanovi, ktorý za všetko môže. Ak by som ho ešte niekedy videl, rozbijem mu hubu za to, čomu ju vystavil.
"Harry? V poriadku? Vnímaš ma?" začul som Mel, ktorá ma vyrušila zo zamyslenia.
"Vnímam. Vlastne nie, prepáč, myslel som na to, ako to urobiť, aby som všetko stihol."
"Stihneš, uvidíš," usmiala sa na mňa. "Počkám si ťa na letisku."
"Výborne," žmurkol som na ňu a pustil som sa do raňajok. Hneď po tom som sa vybral k štúdiu, kde som nahral refrén, ktorý podľa Marka bolo potrebné opraviť a potom som vybehol zo štúdia. Keďže som bol hladný, zabehol som si oproti do jedného bistra a poprosil som si kolu a burger. Keď mi to slečna pri pulte podávala, začul som piskot a hneď som vedel, koľká bije. Zdrhol som odtiaľ tak rýchlo, ako sa len dalo, nasadol som do auta a šiel som sa domov pobaliť, aby som stihol svoj let.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama