Challenge Accepted - 57. kapitola: Nedokážem sa prizerať ako trpí

7. března 2017 v 14:50 | Reyli |  Challenge Accepted


On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Liv sa vďaka účasti na študijnom pobyte dostala k Harrymu, ktorý tvorí jej náhradnú rodinu a u ktorého teraz býva, čo jej závidí veľa ľudí. Najmä jej spolužiačka Jessica, ktorá to nevie prehrýzť a robí jej problémy, odkedy to zistila. Momentálne jej vadí, že Harry daroval Liv obchod. Liv je z obchodu ale nadšená, pretože sa jej darí predávať výrobky. Za to Harry je vydesený, pretože sa bojí o maminu. Všetko vyzeralo úplne skvelo, až kým Liv nezavolala Baška a neoznámila jej, že Tanka mala nehodu, ktorú nezvládla.




Ležal som na gauči opretý o Gemmu a premýšľal som, čo dobrého by som si dal. Kuraťa som už prejedený, pizzu som už po posledných dňoch nemohol ani vidieť a na sladké som nemal chuť.
"Gemma, choď mi urobiť niečo jesť," drgol som do nej lakťom.
"Choď si sám. Máš predsa ruky," odvrkla a prepla program.
"Som pracovne unavený."
"Veď si sa celý deň iba zabával s chalanmi."
"To je časť mojej práce," pripomenul som jej, no keď to s ňou nepohlo rozhodol som sa ísť po Oliver a uspieť s tým u nej. Niekedy bola výhoda mať v dome dve ženské. To však platilo iba do chvíle, kým sa obe nespykli proti mne.
"Taaak, čo by si povedala na tuniaka v..." vletel som do jej izby bez zaklopania, no vo dverách som nehybne zastal. Oliver ležala ku mne otočená chrbtom, schúlená do klbka.
"Ol..." nestihol som ju ani osloviť, keď som v tom započul tichý vzlyk.
"Zlatko," šepol som opatrne a ešte opatrnejšie som pristúpil k jej posteli, kde som sa posadil na kraj. Rukou som jej prešiel na jej bok a ona v tom pomaly nadvihla tvár, ktorú mala zaborenú medzi rukami.
"Harry," šepla a v tom sa posadila, otočila ku mne a vrhla sa mi do náručia. Cítil som, ako sa celá chveje, počul som, ako narieka a srdcervúco plače a ja som v tej chvíli cítil, ako sa mi srdce láme na malé kúsky.
"Čo sa preboha stalo?" opýtal som sa tichým hlasom, aby nezapočula môj trasľavý hlas.
"Ta...Tanka...ona..." koktala, pričom sa snažila medzi slzy zhlboka nadýchnuť.
"Čo s ňou?" nechápavo som sa zamračil a chytil jej uslzenú tvár do dlaní, pričom som jej pozrel do očí. A síce mi ešte nič nepovedala, videl som jej bolesť v pohľade.
"Ona... zomrela," povzdychla si a znova sa rozplakala. A síce som to dievča videl iba raz, napriek tomu sa mi do očí nahrnuli slzy a okamžite som si Oliver pritúlil k sebe a silno ju objal. Neviem, či to bolo spôsobené ľútosťou nad stratou života toho dievčaťa alebo bolesťou, ktorú pociťovala Oliver, no začali mi stekať slzy po tvári. Jediné, čo som vedel bolo, že ma ničí pohľad na ňu. Ničilo ma, keď som ju videl v takom stave. A najhoršie na tom bolo, že som nebol pripravený pomôcť jej. Nemohol som urobiť nič, čím by sa cítila lepšie. Bol som bezmocný a to ma vytáčalo.
"To bude dobré, uvidíš... som tu s tebou," šepkal som jej do vlasov, no hneval som sa sám na seba, že jej nemôžem vziať bolesť, ktorú cítila.
"Neopúšťaj ma. Nikdy ma neopúšťaj," plakala a ja som sa síce snažil pôsobiť ako chlap, v tej chvíli povolili všetky moje emócie a ja som sa rozplakal ako malé dieťa. Bola ako malé dievčatko, ktoré potrebovalo ochranu. A ja som jej ju vedel ako jediný zabezpečiť a síce som nemohol vrátiť späť tú tragédiu, čo sa stala, vedel som jej zabezpečiť bezpečie a istotu, že to jedného dňa bude dobré. Že jedného dňa znova vyjde slnko a ona vstane do ďalšieho rána a tá bolesť bude preč.
"V živote od teba neodídem Oliver. To ti prisahám," silno som ju pobozkal do vlasov.
"Bolí to Harry. Veľmi to bolí."
"Som tu s tebou," zavrel som oči a snažil sa potlačiť slzy.
"Tak čo bude s tou večerou?" vyrušil nás zrazu hlas Gemmy, ktorá taktiež zastala pri dverách, keď nás zbadala.
"Gemma teraz nie," otočil som tvár k nej a keď zbadala môj pohľad a Oliver ako sa mi snaží skryť do hrude zvážnela.
"Stalo sa niečo?" zamračila sa a ja som iba mlčky prikývol.
"Nedes ma Harry a povedz, čo..." prikročila k nám.
"Tanka, jedna z jej najlepších kamarátok mala nehodu a bohužiaľ..." skočil som jej do rečí, pretože som to nemohol dopovedať.
"Preboha," zhíkla Gemma a okamžite priskočila k nám z druhej strany pričom začala Oliver taktiež tíšiť. Sedeli sme pri nej celé hodiny, až kým sa kúsok neupokojila a nezaspala. Gemma s ňou ležala na posteli a objímala ju a ja som ju držal za ruku a pohmkával jej piesne na odreagovanie sa.
"Myslíš, že bude v poriadku?" opýtala sa ma Gemma, keď sme vyšli na chodbu.
"Neviem Gemma," pretrel som si očí a zhlboka sa nadýchol.
"Ak chceš, choď si oddýchnuť. Dozriem na ňu."
"Ostanem s ňou. Aj tak by som nezaspal."
"Môžem niečo urobiť? Nejako pomôcť?"
"Daj vedieť chalanom a mame a uisti sa, že je v poriadku. Ja sa postarám o ostatné."
"Čo chceš robiť?" opýtala sa ma.
"Ja...neviem. Ešte neviem, čo urobím, no nemôžem sa len nečinne prizerať ako trpí."
"Si ten najlepší kamarát, akého si mohla priať braček," pousmiala sa, pobozkala ma na líce a odišla do izby.
Celú noc som nezažmúril ani oko a pozoroval ju ako spí. Miestami sa v spánku trhla, no inak spala vcelku pokojne. Keď už to vyzeralo, že sa počas noci prebudí, pohladil som ju po chrbte a ona znova upadla do hlbokého spánku.
"Ako sa cítiš?" opýtal som sa opatrne, keď ráno otvorila oči a pozrela sa na mňa.
"Povedz, že to bol iba zlý sen," šepla a okamžite sa ku mne pritúlila.
"Je mi to tak strašne ľúto Oliver," povzdychol som si.
"Neviem si predstaviť, že sa vrátim domov a ona... ona tam už nebude."
"Nemusíš sa vrátiť. Môžeš ostať u mňa," odvetil som, pretože som to prakticky aj tak plánoval už dlhšiu dobu. Hneď ako sa skončí tento jej pobyt, pomôžem jej s úradmi tuto v Londýne, vybavím jej všetko, čo bude za potreby a ona tu môže ostať so mnou žiť tak ako doteraz.
"Vieš, že to nie je reálne," podvihla tvár.
"Všetko je reálne Oliver. Ak to človek ovšem chce. Chceš tu so mnou ostať žiť aj po tomto projekte?" opýtal som sa na rovinu, síce mi bolo nad slnko jasné, že na túto debatu som si mohol vybrať úplne inú dobu.
"Prečo mlčíš?" zamračil som sa, keď odpoveď neprichádzala.
"Lebo je samozrejme, že chcem," odpovedala a mne sa na tvári zjavil úprimný úsmev.
"No na Slovensku mám rodinu a priateľov. A teraz viac ako kedykoľvek predtým si uvedomujem, že sú to ľudia, bez ktorých nedokážem žiť," dodala a mne v tej chvíli ten úsmev zamrzol.
"Aha," zmohol som sa jedine na povzdych, pretože som si v tej chvíli uvedomil, že všetko, čo som plánoval, bolo naozaj smiešne. Nemohol som ju predsa donútiť, aby sa vykašľala na všetkých iba kvôli mne.
"Necháp ma zle Harry. Vieš, že si pre mňa jeden z najdôležitejších ľudí na svete, no ..."
"Ja to chápem Oliver," nenechal som ju dopovedať, pretože už iba tá predstava, čo chcela povedať, ma ničila viac ako čokoľvek iné.
"Prepáč mi to."
"Neospravedlňuj sa. A k tomu nikto nikdy nepovedal, že naše kamarátstvo musí skončiť vo chvíli kedy odídeš," mykol som ľahostajne ramenami, aby som odľahčil situáciu. Niekedy som bol vďačný za to, aký som bol dobrý herec, pretože by inak videla, ako ma práve týmto vyjadrením celého rozrušila a rozlámala na kusy.
"Sľubujem ti, že ti budem stále volať a písať. Budem ťa chodiť navštevovať a nikdy nezabudnem, že niekde vo svete mám spriaznenú dušu, ktorej srdce bije zároveň s tým mojím."
"A ja ti prisahám, že naše kamarátstvo bude trvať dovtedy, kým si neostrihám vlasy," trepol som prvé, čo mi napadlo, čím som ju rozosmial pomedzi slzy.
"Čože?"
"Rád ťa vidím znova usmievať sa," začesal som jej vlasy za ucho.
"Nemyslel si to vážne, však?" pokrútila pobavene hlavou.
"Prečo nie?" mykol som ramenami.
"Aspoň budem mať dôvod vyskúšať štýl a lá Kelly Family," dodal som, pričom som ju zasa rozosmial.
"Toto neurobíš! To predsa nemôžeš urobiť tvojím fanúšičkám."
"Prosím ťa. Tie ma budú milovať, aj keby som bol holohlavý," mávol som rukou.
"Nefandi si až tak Harry," upozornila ma a ja som ju v tej chvíli silno objal. A tak ako si ona v tej chvíli uvedomovala, že bez svojich priateľov nemôže byť, ja som si uvedomoval, že každá sekunda s ňou je pre mňa vlastne sen, z ktorého sa jedného dňa budem musieť prebrať. A toho istého dňa prídem o jednu polovicu svojho ja. A úprimne, bál som sa toho. Desil som sa toho, že keď odíde, ja znova odbočím na zlý smer a zrazu tu pri mne nebude nikto, kto mi ukáže tú správnu cestu.
"Chcem náš prvý koncert urobiť na počesť Tanky," vyhlásil som na zasadnutí, ktoré sme mali po niekoľkých dňoch od nehody. Delilo nás už iba pár dní od začatia turné a ja som nerád nechával Oliver samú.
"Kto by už mal záujem počúvať sentimentálne reči o dievčati, ktoré v podstate nikto nepoznal?" zasmial sa arogantne Derreck.
"Sme s tebou bro," potľapkal ma po ramene Louis.
"Ideme do toho, to máš jasné," usmial sa na mňa Niall.
"Decká," pokrútil hlavou Derreck, ktorému v podstate bolo jedno, čo budeme robiť na koncerte, hlavne nech to má obrovský úspech. My sme boli radi, že sa aspoň do niečoho nezapája a že máme v podstate voľnú ruku, ktorú nám dal John.
"Bea, ahoj! Ako sa máš?" zodvihol som mobil, ktorý mi o pár minút na to zazvonil.
"Harry," šepla zlomene a v tom ma niečo pichlo pri srdci. Presne ten istý zúfalý tón som počul pred pár dňami u Oliver.
"Bea, si v poriadku?" chcel som sa uistiť, síce mi moje vnútro našepkávalo odpoveď. Chalani okolo mňa spozorneli a ja som sa na nich vyľakane pozrel.
"Príď, prosím ťa. Potrebujem ťa," vzlykala mi do telefónu a znela tak zúfalo, že som začal konať inštinktívne, vzal som pero a napísal chalanom na papier nech mi okamžite zabookujú letenku.
"Upokoj sa a povedz mi, čo sa stalo," snažil som sa vyznieť pokojne, no moja jedna časť kričala. Kým mi Bea začala vysvetľovať, že jej sestru dnes v noci vzala nemocnica a že to s ňou vyzerá naozaj zle, Niall volal na letisko, aby zabookoval letenky.
"O polnoci som u vás," zahlásil som, keď mi Niall napísal čas odchodu.
"Prepáč, že ti volám no... napadol si mi ako prvý."
"To je v poriadku," odvetil som a prehadzoval som si cez seba bundu.
"A Bea... hlavne mi sľúb, že sa upokojíš," dodal som pred zložením a hneď na to som sa vybral na odchod.
"Čo chceš robiť?" nechápavo na mňa pozerali chalani, keď už som stál vo dverách.
"Musím ísť do Torronta."
"A čo skúšky? Čo Oliver? Ona ťa potrebuje, nezabúdaj na to," zazrel na mňa Liam.
"Tie piesne si pamätám aj odzadu a Oliver... ona to pochopí," dodal som po zaváhaní, síce som ju naozaj nechcel opustiť, no toto bolo urgentné. A síce by som ju aj tak opustil o pár dní kvôli turné, sľúbil som jej, že tieto dni strávim iba s ňou.
"Vieš, že toto nemusíš robiť. Pôjdem tam za teba," postavil sa Louis.
"Ja to musím urobiť. Leyla je na tom naozaj zle. Nikdy by som si neodpustil, ak by odišla bez toho, aby sa jej splnil jej veľký sen."
"Urobím to za teba," trval na svojom Louis a síce som vedel, že to myslí v dobrom, ja som nemohol cúvnuť. Cítil som povinnosť ísť tam osobne a urobiť tomu malému anjelikovi koncert a síce bude sólový, budem vedieť, že bude stáť za to. Potreboval som sa taktiež uistiť, že Bea a jej rodina budú v poriadku a zvládnu to, hoci tým poruším sľub, ktorý som dal Oliver.
"Postarajte sa mi o Oliver. Nenechávajte ju samú a hlavne..." odmlčal som sa, pretože som sa zamyslel.
"To jej stihnem ešte povedať osobne," dodal som.
"Harry ak chceš stihnúť to lietadlo, nemal by si sa zdržovať a mal ísť rovno na letisko," upozornil ma Niall a ja som zaváhal. Potreboval som vidieť Oliver, potreboval som jej to povedať. No Niall mal pravdu. Ak by som si to ešte zamieril domov, nestihol by som let. A tak namiesto toho som sa vrátil späť k stolu, vzal papier a pero a začal písať.
Sladká Oliver,
Viem, že som ti sľúbil, že ťa neopustím. Viem, že som ti aj sľúbil, že s tebou strávim posledných pár dní voľna, čo mi ostávajú a pomôžem ti preniesť sa cez to, čo sa udialo. No stalo sa niečo, čo som nepredpokladal a je tu niekto, kto tiež potrebuje moju pomoc. A ja... aj keď najviac na svete túžim byť s tebou a stáť pri tebe, pomáhať ti, vziať ti tú bolesť, ktorú cítiš, musím ísť.
Bea ma potrebuje. Leyla je na tom naozaj zle a ja tam jednoducho musím ísť. Neviem ti vysvetliť prečo, pretože ty si pre mňa dôležitejšia ako ktokoľvek iný, no cítim, že musím. Viem, že ma pochopíš, pretože ty ma vždy chápeš. Si svetlom, ktoré mi ukazuje správny smer, si motorom, ktorý ma poháňa vpred si... si jednoducho moja Oliver. A síce ti nebudem na blízku, budem pri tvojom každom kroku. Keď sa budeš cítiť osamelo, zavri iba oči a predstav si ma ako som pri tebe, ako ťa objímam ako ti šepkám, že ťa ľúbim. Pretože ty vieš, že ťa ľúbim. Ľúbim ťa tou najčistejšou a najsilnejšou láskou ako môže brat ľúbiť sestru.
Budem nonstop na telefonáte. Stačí, že iba na sekundu zacítiš žiaľ alebo smútok, prezvoň ma a ja ti okamžite zavolám. A aj keď budem od teba ten najvzdialenejší človek na planéte, budem bližšie ako ktokoľvek iný. Presne tak ako ty si bola pre mňa na Nový rok.
Chalanom som nakázal, aby ťa strážili a aby ma nahradili, síce viem, že to nebude možné. Obaja vieme, že tak dokonalý Harry Styles je iba jeden ;) A teraz vážne. Chcem aby si s nimi chodila všade, kam ťa zavolajú. Chcem, aby si sa donútila vstať z tej postele, obliekla si niečo pekné na seba, vzala moju sestru a išli si to niekde poriadne užiť. Jednoducho vypni. Zabudni na všetko zlé, čo sa stalo, pretože keď sa vrátim, chcem vidieť moju starú dobrú usmievavú Oliver.
Dávaj na seba pozor, veľmi ťa ľúbim
Tvoj Harry....


A/N: ďakujeme krásne :)
Mrs.Tomlinson myslím, že ak by si požmurkala, niečo dostaneš tiež :D Harry je veľmi štedrý :D a je pravda, že sa zmenila, podľa mňa dospela, zahraničie, nové skúsenosti, noví ľudia, to všetko ju zmenilo :)
Nika nič ti neušlo, oni spolu nie sú, ale chceli by byť :D len tým, že Jason je profesor, tak nemôžu, lebo ona je jeho študentka :D a tak čakajú, keďže Jason sa Liv páčil, odkedy prišla a ona jemu v podstate tiež :D

V nasledujúcej kapitole Pôjdem za tebou kamkoľvek bude Liv prežívať veľmi ťažké chvíle po odchode Tanky a chalani jej prinesú list od Harryho.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 7. března 2017 v 17:03 | Reagovat

Dobre, len som sa zlakla, ze ci som preskocila nejaku kapitolu alebo co :D
A Bei a Leyli mi je luto :(
Len dufam, ze sa Liv na Harryho nebude hnevat ze odisiel :)

2 Tina Tina | Web | 9. března 2017 v 19:09 | Reagovat

ok tak ja to skúsim keď ho náhodou stretnem :D :D :D
a teraz k časti... Hazz je proste skvelý keď stál pri Liv keď bola smutná... je vidieť že ju má naozaj úprimne rád a ani sa nečudujem že ho ničí ju vidieť v takom stave... a to že sa rozhodol ísť za Leylou a Beou aj keď vedel že Liv ho tiež potrebuje muselo byť ťažké rozhodnutie, ale myslím že Liv mu to nebude zazlievať... veď tiež vie aké to dievčatá majú a určite to pochopí.. aj keď bude určite smutná že zostala sama... ten list som si teraz čítala druhý krát a znova ma dojal... vy proste viete ako na to :D dúfam že ďalšia časť bude čoskoro :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama