Challenge Accepted - 59. kapitola: A tak sa slávny Harry Styles ocitol v chomúte

22. března 2017 v 20:18 | Reyli |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Liv odišla z domu na študijný pobyt do Anglicka, svoje kamarátky videla naposledy na Vianoce, keď od Harryho dostala ako darček letenku domov. Nečakala však, že jednu z nich neuvidí už nikdy. Po tom, ako jej povedali, že Tanka zomrela, je Liv zronená a nešťastná. Navyše Harry musel odísť, pretože s malou Leylou to vyzerá veľmi zle.




S Leylou to bolo horšie, ako som si myslel. Lekári ma za ňou pustili, no iba na desať minút, kým spala. Dôvod uviedli ten, aby som ju príliš nerozrušil svojou prítomnosťou. Nechápal som ich pravidlám, no musel som ich rešpektovať.
"Dáte si niečo? Kávu alebo čaj?" opýtala sa pani Stuart, mama Bey a Leyli, keď som na druhý deň k nim prišiel na návštevu. Chcel som získať ich súhlas, aby som pri malej mohol ostať dlhšie ako pár minút a urobiť jej súkromný koncert.
"Iba vodu, ďakujem," odvetil som a pohľadom prešiel na Beu, ktorá sa práve objavila vo dverách.
"Harry. Čo tu robíš?" zamračila sa, pričom jej kútiky úst zacukali do jemného úsmevu.
"Prišiel som si po súhlas byť pri tvojej sestre aspoň hodinku," odvetil som priamo a všetci sa na mňa pozreli.
"Lekári si myslia, že to nie je vhodné," pokrútil razantne hlavou pán Stuart.
"Prišiel som sem splniť sen vašej dcére pane a neodídem skôr ako..."
"No lekári povedali, že to nie je možné!" skočil mi do reči, pričom zvýšil hlas.
"Otec!" okríkla ho Bea.
"Ja som sama zavolala Harrymu, pretože to bolo posledné želanie Leyli. A úprimne mi je jedno, čo hovoria lekári, no moja sestra si zaslúži, aby..." nedopovedala, pretože sa rozrušila na toľko, že sa nemohla poriadne nadýchnuť.
"Heeej!" priskočil som okamžite k nej a objal ju okolo pliec, pričom sa mi tvárou zaborila inštinktívne do hrude.
"Myslím, že všetci v tejto miestnosti súhlasia, že je správne, aby sa Leyle splnil jej detský sen," pozrel som sa na ich rodičov, pričom ich matka prikývla, zatiaľ čo ich otec iba sklopil zrak.
Do nemocnice sme sa dostali o hodinu neskôr. Pán a pani Stuartovci išli za hlavným lekárom, aby mi dovolili návštevu a ja som ostal s Beou v čakárni.
"Ďakujem, že si došiel. Naozaj si toho vážim," ozvala sa ku mne, pričom v sekunde, keď som na ňu pozrel, uhla pohľadom. Aj pri tom všetkom, čo sa dialo, nevedela sto percentne zakryť svoje rozpaky z mojej prítomnosti.
"To nestojí za reč Bea," odvetil som a oprel sa o stenu.
"O pár dní vám začína turné. Určite máš toho veľa tak ako môžeš povedať, že to... že to nestojí za reč?" nechápavo na mňa pozrela.
"Kiežby bolo turné to, čo ma najviac trápi," zasmial som sa.
"Máš nejaké problémy?" okamžite ku mne pristúpila a mňa prekvapilo ako sa snaží starať.
"Každý ma nejaké problémy," prehodil som a zložil si ruky cez prsia.
"Ja len, že ak by si sa chcel zdôveriť, som tu pre teba rovnako ako ty pre mňa," odvetila opatrne akoby volila tie správne slová.
"Tak je to vybavené. Môžete ísť za ňou," prerušila náš rozhovor ich mama a Bea k nej nadšene pribehla, pričom ju objala. Vďačne som sa na ňu pozrel a vykročil som k pohovke, kde bol položený obrovský plyšák, ktorý držal prišitý vankúš s našou spoločnou fotkou.
"Naozaj to nemusíte robiť, pán Styles," pozrela sa na mňa ich mama, keď si všimla, že som pred dverami zastal a zhlboka som sa nadýchol.
"Máte pravdu, nemusím," pokrútil som hlavou a dodal: "Chcem to však urobiť."
Do izby najprv vkročila pani Stuart a za ňou Bea s ich otcom, ktorý z tohto nápadu nebol dvojnásobne nadšený. Mal som z toho obavy, pretože som sám nevedel, či to zvládnem. Bolo to ťažké pozerať sa na malé dievčatko, ktoré by malo mať celý svoj život pred sebou. Napriek tomu tu bezvládne ležalo, dýchajúce iba pomocou prístrojov a čakajúce na svoju poslednú hodinu.
"Prišla mi správa zďaleka, že dnes je deň splnených snov," zaklopal som na dvere a miesto mňa do izby nakukol plyšák, ktorého som držal v rukách.
"A počul som, že práve tu nájdem dievčatko, ktoré si praje zažiť najväčší koncert jej obľúbenej skupiny," dodal som, pričom som do izby vkročil celý a nakukol som cez tú obrovskú hlavu medveďa.
"Harry!" snažila sa nadšene vykríknuť, no z jej úst vyšiel iba chrapľavý šepot. Na chvíľku ma to zarazilo, no snažil som sa to na sebe nedať poznať. Zaťal som päste a síce mi pri pohľade na ňu pukalo srdce, nahodil som čo najúprimnejší úsmev a prikročil k jej posteli.
"Rád ťa znova vidím Leyla," usmial som sa a pobozkal ju na čelo, pričom ona preplietla svoje malé ručičky okolo môjho krku. Všimol som si ako jej mama v tej chvíli začala plakať a jej otec ju začal tíšiť.
"Chcem ti niekoho predstaviť. Toto je malá Hope a je od chalanov, ktorí žiaľ nemohli prísť, no posielajú ti tisíc bozkov," položil som medveďa k jej nohám a ona sa zapozerala na vankúš, na ktorom bola s celou skupinou.
"To nevadí, že neprišli. Ja ich už aj tak o chvíľku uvidím," pousmiala sa pokojne a potom prstom ukázala nahor a dodala: "Z nebíčka. Budem sedieť v prvej rade na vašom koncerte."
"Si tá najúžasnejšia a najvernejšia fanúšička," zalapal som po dychu a inštinktívne som ju silno objal, pričom mi vyhŕklo pár sĺz.
"Prestaň, lebo sa budem chváliť, že som rozplakala samotného Harryho Stylesa," pozrela sa na mňa prísne.
"Vidíš, akú máš nado mnou moc?" zasmial som sa a potiahol som nosom.
"Počkám ťa hore a potom si ťa vezmem za muža," pousmiala sa.
"Prečo by sme mali čakať?" opýtal som sa a ona prekvapene zodvihla obočím.
"Leyla Stuart," zahlásil som, pričom som si kľakol vedľa jej postele.
"Týmto žiadam to najúžasnejšie a najodvážnejšie dievča na svete o ruku. Chceš a za mňa vydať?"
"A kde máš prsteň?" zasmiala sa a ja som ju čoraz viac obdivoval.
"Nezabúdajte pán Styles, že moja dcéra je ešte pod zákonom," zapojila sa do toho jej mama.
"Odpusťte mi to madam, ale som tak očarený vašou dcérou, že by som pohol aj nebom a zemou, aby bola mojou princeznou."
"A ja sa rada stanem princeznou môjho vysnívaného princa," nadšene prikývla, no neodpustila si poznámku: "Aj keď aj bez prsteňa."
"A tak sa slávny Harry Styles ocitol v chomúte," zasmiala sa Bea.
Po povedaní si vzájomného ÁNO, som jej zaspieval pár piesní, kým nezaspala a potom sme spoločne vyšli na chodbu. Jej rodičia mi ďakovali za to, čo som pre ňu urobil a Bea na mňa čoraz viac hľadela pohľadom, ktorý neveštil nič dobré.
"Toto by som ti mala vrátiť," vybrala z kabelky po tom ako som ich doviezol domov.
"Prečo mi ich dávaš?" nechápavo som sa pozrel na letenky, ktoré držala v rukách.
"Pretože nám sú už na nič. Leyla to nestihne a ja..."
"A ty by si sa mala zúčastniť na tom turné. Podarovali sme vám ich, to znamená, že sú vaše."
"Harry, ale ja bez Leyli nemôžem ísť," pokrútila hlavou.
"Práveže musíš. Leyla by to tak určite chcela. A k tomu, keď tam budeš, tak časť z nej tam bude tiež."
"Ona už bude vtedy mŕtva!" vyhŕklo z nej a ja som chápal, že to sú u nej iba nervy a bezmocnosť.
"Tak si ich do čerta vezmi späť!" dodala ešte rozrušenejšie a ja som si povzdychol.
"Nie," pokrútil som hlavou.
"Ako som povedal, sú vaše."
"Prečo... prečo mi to musíš ešte sťažovať?" pokrútila hlavou a z očí jej vyhŕkli slzy.
"Viem, že si myslíš, že jej smrťou všetko skončí Bea. Myslíš si, že tvoja sestra tým prestane úplne existovať, no nie je to pravda, pretože stále bude kúsok z nej žiť v tebe takisto ako aj v tvojich rodičoch alebo vo mne a chalanov."
"To nie je pravda. Vy na ňu po čase zabudnete, ty zabudneš tiež a..."
"Bea pozri sa na mňa," skočil som jej do reči, no ona iba pokrútila hlavou.
"Tak sa mi do čerta pozri do očí!" zodvihol som hlas a ona v tom pomaly nadvihla svoj pohľad.
"Nikdy nezabudnem na tvoju sestru. A nikdy nedovolím, aby na ňu zabudli chalani, pretože Leyla je človek, ktorý nám to v podstate všetkým poriadne natrel. Ukázala nám ako sa správne bojovať a že je všetko ľahšie znášať s humorom a úsmevom na tvári. Mala by si si z nej zobrať príklad," dodal som, utrel jej slzy z líca a objal ju.
Leyla na druhý deň poobede skonala. A síce sme to všetci čakali, jej strata nás bolela. Hodinu som volal s chalanmi, ktorí sa pri tej správe tiež rozplakali a ja som potreboval kúsok samoty, aby som sa dal dokopy. Oliver, ku ktorej sa už určite priniesla tá správa, sa mi pokúšala dovolať, no ja som nebol schopný zodvihnúť to. Nechcel som jej pridávať starosti, nechcel som, aby sa trápila ešte kvôli mne.
"Harry!" skríkla, keď ma prvého februára ráno zbadala, ako kráčam do domu a hodila sa mi od schodov okolo krku.
"Presne toto som potreboval," šepol som, hodil som tašku s vecami, ktoré som si musel v Torronte kúpiť na zem a silno ju privinul k sebe.
"Si v poriadku? Bála som sa o teba. Nedvíhal si mi a chalani mi povedali, že..."
"Som v poriadku. Neboj sa," pousmial som sa, hoci môj zarmútený výraz tváre musel svedčiť o niečom inom.
"Ako sa má jej rodina? A Bea?" začala sa vypytovať, kým sme vchádzali do obývacieho pokoja.
"Zdrvene, no zvládnu to a prenesú sa cez to. Rovnako ako ty alebo ja," pousmial som sa a prstom jej prešiel po tvári, ktorá mi tak chýbala.
"Spolu to určite zvládneme," prikývla a pôsobila istejšie ako pre pár dňami, keď som odchádzal.
"A teraz poď ku mne," oprel som sa o operadlo pohovky, nohy vyložil na stôl a rozprestrel náruč, aby sa ku mne pritúlila.
"Chýbal si mi," šepla a ja som jej miesto odpovede daroval bozk na vlasy.
Zvyšok dňa som preležal v izbe a snažil sa dospať posledné dni, kedy som pomáhal s pohrebom a ostatnými vecami. No zakaždým, keď som zavrel oči, videl som malú Leylu a jej úsmev pred sebou. A síce mi nebola v podstate ničím, jej smrť ma zasiahla viac ako som očakával.
"Bro, chystaj sa. Dnes máš narodeniny!" vtrhol mi do izby Louis ku večeru a ja som sa prevalil z brucha na chrbát.
"To už dnes?" pozrel som sa na neho.
"Yop. Takže vstávame, dáme sa dokopy a ideme oslavovať!" poponáhľal ma z postele.
"Louis úprimne si nemyslím, že má niekto z nás chuť oslavovať."
"Je pravda, že sa za poslednú dobu udialo veľa zlých vecí, no iba raz za život máš okrúhlych dvadsať, takže teraz už nič nechcem počuť, ideme oslavovať!"
"Nenúť ma vstať z tej postele," zavrčal som lenivo a obrátil som sa mu chrbtom.
"A ty ma nenúť zavolať na teba posily!" zvýšil hlas a keď ani po desať minútovom presvedčovaní ho, že nie je na oslavu správna doba neustúpil, porazene som vstal a dal na seba košeľu s nohavicami, ktoré mi medzičasom pripravil.





A/N: ďakujeme krásne :)
Signitou ďakujeme :)
Nika anooo :) nová práca :) ďakujem :) jediné, čo, tá práca mi berie veľmi veľa času :D na Liv sa to momentálne valí z každej strany...

V nasledujúcej kapitole Bola som šťastná, dojatá, prekvapená a... chalani s Liv naplánovali Harrymu oslavu, na ktorú sa mu však veľmi nechce ísť. Keďže sú s Liv na seba veľmi naviazaní, Liv bude nešťastná z jeho nálady a počas rozhovoru so Zaynom sa v nej prvýkrát zrodí záblesk myšlienky, ktorá by mohla odhaliť niečo, čo nikdy nečakala, takže si to znova prekrúti podľa seba.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 23. března 2017 v 15:56 | Reagovat

Malej Leyli je mi luto, dufam, ze to s jej rodinou dopadne dobre :)
Na tu oslavu sa teda tesim :D som zvedava, na co Liv pride :D :D

2 Tina Tina | Web | 23. března 2017 v 19:38 | Reagovat

to v tej nemocnici bolo také zlaté... zozačiatku som sa toho názvu kapče trochu bála, ale tak už vieme prečo to bolo... Hazz je proste zlatíčko že Leyli spravil radosť aj v jej posledných hodinách.. a verím že to tiež musel zle znášať, keď ju tam videl takú bezbrannú :( dúfam že aspoň tá oslava ho trochu privedie na iné myšlienky aj keď sa mu na ňu moc nechce... mno som zvedavá na čo Liv príde.. aj keď možno tuším, keďže si to zas prekrúti... ale tak uvidíme :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama