Challenge Accepted - 60. kapitola: Bola som šťastná, dojatá, prekvapená a...

4. dubna 2017 v 21:30 | Soph |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Harry na jednom z koncertov stretol Beu, dievča, ktoré sa snažilo za každú cenu získať autogram pre jej chorú sestričku Leylu. Vďaka jej vytrvalosti sa obidve nielenže stretli s chalanmi, ale aj s ich rodinami a dokonca s nimi strávili Nový rok. Obidve sa tešili na turné, avšak všetko sa začalo rúcať. Liv zomrela jedna z najlepších priateliek a pár dní na to zomrela aj malá Leyla.



S Harrym sme chvíľu sedeli na gauči a ja som cítila ako zo mňa opadáva napätie, ktoré som v posledných dňoch pociťovala. Túlila som sa k nemu s hlavou na jeho ramene a bezmyšlienkovite som mu prechádzala po hrudi. Cítila som, aký bol napätý, stuhnutý, smutný a neznášala som, keď som ho takto videla.
"Mal by si si ísť trocha oddýchnuť, určite si vyčerpaný," pozrela som naňho. Len prikývol, postavil sa a odišiel k sebe do izby.
"Máš šťastie, že môj brat nešiel do kuchyne," zasmiala sa Gemma, ktorá z nej vykukla.
"To teda mám," usmiala som sa na ňu. "Mali by sme tú tortu odviezť k Zaynovi."
"Volala som mu, prídu s Perrie po ňu."
"Och, výborne," pousmiala som sa a objala som ju okolo ramien.
"Podarila sa nám, že?"
"To áno," prikývla som a pozrela som na tortu pred nami, na ktorej svietilo číslo 20, ktoré sme s Gemmou vyrobili z marcipánu a pol hodinu sme premýšľali ako ho postaviť, aby nespadlo.
Keď Zayn s Perrie dorazili, dali sme tortu k Zaynovi na zadné sedadlo. Len čo uvidel tú sladkú masu pred sebou, usmial sa.
"Buďte rady, že nie som Niall, aj keď ochutnať by som ochutnal."
"Skús to a schovám ti všetky zrkadlá," zasmiala som sa.
"Kedy prídete?" spýtala sa Perrie.
"Okolo šiestej. Podľa toho, kedy sa nám podarí vytiahnuť Harryho z postele," odvetila jej Gemma.
"Ako mu je?" zaujímal sa Zayn.
"Smutno. Vyzerá hrozne nešťastne, no nečudujem sa mu. Tá malá bola... bola slniečko a on bol pri nej v jej posledných chvíľach. Bolí ho to."
"Valí sa na nás z každej strany, čo?" povzdychla si Perrie. Toto som na nich všetkých milovala. Boli takí súdržní, tak držali spolu, boli tak naviazaní, že keď trpel jeden, zasiahlo to všetkých. V Xfactore dali dokopy piatich cudzích chalanov, no z nich a ich rodín sa stala jedna súdržná úžasná rodina, do ktorej som mala akýmsi zázrakom česť patriť aj ja.
"Zvládneme to. Spolu," šepla Gemma.
"Ako vždy," pritakal Zayn.
"Ideme, lebo s tou tortou aj tak rýchlo nepôjdem," povzdychla si Perrie. "Inak vás dve blondíny ani nenapadlo upiecť ju u nás, však?"
"Ja som bruneta, bloncko," ohradila som sa, na čo sme sa všetky zasmiali. Perrie potom naštartovala a pomaly vycúvala z príjazdovej cesty. S Gemmou sme sa vrátili do domu a kým ona šla do sprchy, ja som šla Harrymu zabaliť darček.

Pred pol šiestou došiel Louis. Vedela som to podľa toho, ako zazvonil. Každý z nich mal typické zvonenie. Liam zvonil rýchlo dvakrát po sebe. Zayn zazvonil raz dlhšie, Niall zvonil raz, potom spravil pauzu a zazvonil znova a Louis vyzváňal vždy nejakú melódiu.
"Pripravené?"
"My áno, Harry ešte spí," odvetila mu Gemma a len čo Louis vybehol hore, pozrela na mňa. "Je to čudné, správa sa, akoby ani nemal narodeniny."
"V podstate sa práve vrátil z pohrebu," povedala som, hoci vysloviť posledné slovo ma stálo stále veľa úsilia. Na Tanku som myslela stále. Každý jeden deň. A hoci som sa usmievala, vnútri som stále cítila obrovskú bolesť.
"Práve preto sme mu spravili len malú oslavu. Minulý rok oslavoval v bare, kde bolo asi dvesto ľudí, prisahám, že polovicu som v živote nevidela. Tento rok budeme u Zayna a bude nás tam trinásť. Nevolali sme ani Ollyho, ani Eda, dokonca ani Bena. A ja sa aj tak desím, ako to dopadne."
"Rušiť to už nebudeme," povzdychla som si. Chcela som pre Harryho oslavu, aby nemyslel na to, čo sa stalo a aby si uvedomil, že život musí ísť ďalej. Keď bol smutný, trhalo mi to srdce a ja som si nevedela predstaviť, že dvadsiate narodeniny oslávi sám, smutný, zničený a v depresii.
"Môžeme," povedal Harry mierne otrávene, hoci sa to snažil zakryť a vykročil k vchodu.
"Robil som, čo som mohol," hlesol Louis.
"Bude to dobré," povedala som odhodlane.
"Tak poďme," vyrazila Gemma k dverám.
"Dajte mi chvíľku," pozrela som na nich a vybehla som ešte hore do Harryho izby, kde som mu na stolík položila druhú časť darčeka.
V aute sme sa rozprávali len ja s Louisom a Gemmou. Harry sa síce snažil vyzerať normálne, no už len to, že odpovedal maximálne dvojslovne, hovorilo o jeho nálade.
"Harry," zastavila som ho, keď Louis zaparkoval pred Zaynovým domom.
"Oliver?"
"Čo je?"
"Nič, len... som unavený. V lietadle sa nespí úplne najpohodlnejšie," mávol rukou s úsmevom, no ja som vedela, že to nie je pravý dôvod.
"Skús sa prosím aspoň trocha zabaviť, sú to tvoje narodeniny."
"Skúsim," prikývol a nasadil úsmev.
Presne takto som to nemyslela, prebehlo mi hlavou.
Keď sme vošli, všetci sa s ním zvítali a chvíľu sme hovorili o Amerike a o Leyle a Bei, keď však chalani videli, že Harry je čoraz mĺkvejší, začali hovoriť o turné, ktoré im začína zajtra v Edinburgu.
Asi po pol hodine sa zábava celkom rozbehla. Prestali sme hovoriť o témach, ktoré boleli a celkom to šlo. Louis pustil hudbu a potom pozrel na Zayna.
"Bro, ty vážne počúvaš Little Mix aj doma? Perrie ti môže spievať do uška pred spaním, ale prečo to máš v prehrávači?"
"Lebo je to peckový album," hájil sa.
"Nechaj, mne sa táto páči," pozrela naňho Soph, keď zazneli prvé tóny Move.
"Nie, vypnite to," poprosila Perrie. "Milujem hudbu, ktorú robím, ale radšej spievam ako sa počúvam."
"Kým sa dohodnete, čo budeme počúvať, ja idem po ďalšie víno," zdvihol sa Liam a šiel do kuchyne. Polovica prikývla a potom sa strhla vrava o to, čo budeme počúvať. Samozrejme každý hlasoval za niečo iné.
"Myslím, že je čas na prekvapenie, čo povieš Liv?" pozrela na mňa Gemma, keď nám Liam druhýkrát dolial.
"Súhlasím," prikývla som. "Harry?" pozrela som naňho a on opäť nahodil hraný úsmev.
"Pravdaže, aké?"
"Uvidíš," usmiala som sa a šla som s Gemmou do kuchyne. Mrzelo ma to, lebo na ňom bolo vidieť, že sa vôbec nebaví.
"Máš zapaľovač?"
"Perrie vravela, že jeden je v hornom šuplíku," odvetila som jej. Gemma ho odtiaľ víťazoslávne vybrala, zapálili sme dvadsať sviečok a s tortou sme šli do obývačky k ostatným, ktorí keď nás zbadali, začali spievať Happy birthday. Harry s úsmevom sfúkol sviečky a začal rozbaľovať darčeky.
Čakala som, kým otvorí môj, vyrobila som mu denník, lebo som si všimla, že so sebou stále nejaký nosí a k tomu som mu objednala pero. A ďalší darček ho ešte čakal doma. Keď si prečítal venovanie vnútri, pousmial sa a mala som pocit, že za celý večer jej toto prvý úprimný úsmev.
Dúfala som, že po darčekoch a torte sa mu aspoň trocha zlepší nálada, no keď som videla, ako sa usmieva len nasilu a ako hrá, že mu je fajn, nemohla som sa naňho pozerať. Kým sa ostatní rozprávali o tom, na ktoré koncerty musíme my dievčatá určite dôjsť a Harry volal s mamou, ja som vyšla pred dom a zavolala som si taxi.
"Kam ideš?" ozval sa za mnou Zaynov hlas.
"Potrebujem sa prevetrať."
"Smiem ísť s tebou?"
"A čo oslava?"
"Keď Harry odchádzal, poprosil nás, aby sme na teba dali pozor, to, že sa vrátil, neznamená, že prestaneme," usmial sa na mňa.
"Keď som sem išla, myslela som si, že moju rodinu bude tvoriť jeden devätnásťročný chalan," hovorila som Zaynovi, keď sme nastupovali do taxíka. "Dnes viem, že moju rodinu tvorí päť úžasných chalanov, ich polovičky, ich rodiny a som nesmierne šťastná, že vás mám," usmiala som sa naňho.
"No si smutná."
"Lebo Harry je smutný. Myslela som si, že tá oslava ho aspoň trocha poteší, že aspoň trocha prestane myslieť na všetko to zlé. Sú to predsa jeho narodeniny a on si ich neužije, lebo najprv sa musel vyrovnávať s mojou apatiou a potom do toho ešte prišla Leylina smrť. Je to voči nemu nefér. Ja som len chcela, aby na to aspoň na chvíľu prestal myslieť."
Nič nevravel, len ma objal okolo ramien a zvyšok cesty sme mlčali. Keď sme boli na mieste, Zayn na mňa prekvapene pozrel.
"Upokojuje ma to tu," vysvetlila som mu, keď som odomkla dvere na obchode a naťukala bezpečnostný kód. "Po Tankinej smrti som pár dní nevyšla z domu, no moje prvé kroky smerovali sem. Tu sa cítim šťastne. Môžem to tu otvoriť miliónkrát, no stále mám pocit, ako keď som to otvárala prvýkrát na svoje narodeniny."
"To sem si šla, keď si vybehla z domu?"
"Uhm. Bola som šťastná, ale chýbal mi Harry a tak som šla k sebe do izby, aby som bola chvíľu sama. Ako vidíš, stále mám potrebu na chvíľu odísť a byť sama. A v izbe som našla list od Harryho s touto adresou. Okamžite som sem šla. Chcela som vedieť, čo v liste myslel tým prekvapením, ktoré chystal a kvôli čomu sme sa vlastne pohádali, keďže sa mi dlho neozval. A potom som vystúpila tu a nechápala som, čo robím na tejto ulici. Sama neviem, čo som si myslela, no keď som prvýkrát otvorila dvere a videla toto, videla, čo pre mňa Harry urobil, keď som si uvedomila, že mi splnil najtajnejší sen zo všetkých, prvýkrát v živote som uverila v to, že sny sa plnia. Keď som prvýkrát otvorila tie dvere, všetko bolo na správnom mieste. Bola som šťastná, dojatá, prekvapená a..." na chvíľu som sa zasekla, pokrútila hlavou a potom dodala iné slovo, ako bolo to prvé, ktoré zmizlo skôr ako som si ho stihla uvedomiť. "A vďačná. A cítila som sa silná a dôležitá. V tej chvíli som vedela, že na svete existuje človek, ktorý, aj keď sa na mňa hnevá, stojí pri mne. Ktorý ma nenechá spadnúť. Viem, že pre niekoho je toto len obchod, že pre niekoho sú to len vkusne pomaľované steny alebo celkom pekné veci, no pre mňa je toto dôkazom, že ma niekto ľúbi tak veľmi, že postaví moje šťastie pred svoje. Pre mňa je toto dôkazom toho, že som pre niekoho výnimočná.
Viem, že si všetci myslíte, že medzi mnou a Harrym je niečo, čo si nepriznávame, no ja nemám problém povedať, že ho ľúbim, lebo ho ľúbim. A trápim sa, keď sa trápi a som nešťastná, keď je nešťastný a keď je ďaleko odo mňa, mám pocit, že neviem dýchať. No je to preto, lebo Harry je moja spriaznená duša. Robí zo mňa lepšieho človeka, núti ma chcieť byť lepším človekom, vyzýva ma, posúva ma, vďaka nemu sa nebojím, vďaka nemu viem, že zvládnem čokoľvek. On vo mňa verí. A ja verím v neho. Môže spraviť hocičo a nič na svete to nezmení. Navždy ho budem ľúbiť.
A tento obchod. Tieto vkusne vymaľované steny sú pre mňa niečím, čo mi to pripomína, čo mi aj v najťažších chvíľach pripomína, že som bola šťastná a že znova budem a že mám za čo bojovať, za koho bojovať. Preto som chcela ísť sem, lebo Harry je nešťastný a smutný a na to, aby som mohla stáť pri ňom, potrebujem nazbierať viac síl, lebo po tom všetkom, čo sa stalo, mám pocit, že mi už nezostali nijaké."
"Liv, viem, že máš pocit, že už nemáš síl, no ty vlastne ani sama netušíš, aká si silná osoba a Harry je šťastný muž, že ťa má."
"Ja som šťastná žena, že mám jeho," pousmiala som sa a sadla som si do kresla. Potrebovala som tu byť. Len maličkú chvíľu. So Zaynom sme sedeli v tichosti a asi o desať minút mi zvonil telefón.
"Oliver, kde si? Chystáme sa domov a ja ťa nikde neviem nájsť," začula som prestrašený Harryho hlas.
"Choďte domov a stretneme sa tam."
"Kde si? Idem po teba. Nemôžeš sa sama túlať po vonku."
"Som v obchode, som tu so Zaynom, o chvíľu som doma."
"Fajn," šepol, no stále nebol pokojný.
"Môžeme ísť?" spýtal sa ma Zayn, ktorý už stihol zo svojho mobilu zavolať taxi. Len som prikývla, zamkla som obchod a nastúpila som.
"Vieš, čo je zvláštne?" spýtal sa ma Zayn, keď sme už bočili na našu uličku, Zayn šiel najprv so mnou a až potom domov.
"Nie."
"Harry nám povedal skoro to isté, čo ty."
"Čo myslíš?" pozrela som naňho.
"Že si jeho spriaznená duša, že ho inšpiruješ, vyzývaš, robíš z neho lepšieho človeka a že ťa bude milovať navždy a nič to nezmení."
"Vidíš, sme spriaznené duše, dokonca aj rovnako myslíme," zasmiala som sa.
"Uhm," prikývol s úsmevom a zamával mi, keď som vystúpila.

Doma ešte nikto nebol. Pomaly som si svietila mobilom a odšuchtala som sa do Harryho izby, kde som zo seba zhodila šaty, vytiahla som si zo skrine jedno z jeho tričiek, ktoré som na seba navliekla a sadla si do tureckého sedu na jeho posteľ. Čakala som, že Harry s Gemmou dôjdu tak do desiatich minút a mala som pravdu. Chvíľu po mojom príchode som začula tresknúť dvere auta a potom Harryho hlas.
"Oliver!" kričal už v obývačke. Počula som, ako vybehol po schodoch a zamieril si to k mojej izbe. "Oliver!" zavolal a otvoril dvere. "Kde si?" povzdychol si a ja som začula jeho kroky mieriace k jeho izbe.
Otvoril dvere a zastal v pohybe. Chvíľu na mňa pozeral, potom pozrel na svoj mobil, ktorý držal v ruke a na môj, ktorý vzápätí začal zvoniť, hneď na to zložil a znova na mňa pozrel.
"Oliver," šepol. Kľakla som si k okraju postele a roztvorila som náruč.
"Poď ku mne," šepla som ja.
"Oliver," vydýchol, pribehol ku mne a silno ma objal. "Už mi to nikdy, ale nikdy nerob."
"Bola som len v obchode," šepla som mu do ucha a pohladila som ho vzadu po krku. Sprudka sa nadýchol a s výdychom z neho aj opadlo napätie.
"Bál som sa, keď som ťa nevedel nájsť. Nepovedala si nikomu, že ideš preč a vyparila si sa a ja som nevedel, kde si," na chvíľu sa odo mňa odtiahol, aby mi hľadel do očí.
"Bol si taký smutný a nešťastný, nemohla som sa pozerať na to, ako sa snažíš tváriť, že si v poriadku, tak som šla do obchodu. Pripomína mi časy, keď bolo ešte všetko dobré," povzdychla som si a potom som ho pohladila po líci.
"Mala si mi to povedať, šiel by som tam s tebou."
"Mrzí ma tá oslava," sklopila som pohľad. Harry mi chytil bradu medzi palec a ukazovák a podvihol mi tvár.
"Neospravedlňuj sa."
"Ja som len nechcela, aby si bol smutný, neznášam, keď si smutný," vydýchla som.
"Budem sa usmievať, kým budeš pri mne," povedal potichu a znova ma objal. Kľačala som na kraji postele s rukami obmotanými okolo Harryho, ktorý stál pri posteli a silno ma objímal a po dvoch dlhých týždňoch som cítila, že môžem znova dýchať.
"Myslela si vážne to venovanie?" šepol mi po chvíli do ucha.
"Od slova do slova," odtiahla som sa od neho, aby som mu mohla pozrieť do očí. "Na všetky krásne chvíle a nezabudnuteľné spomienky a aj na tie menej pekné. P.S. nezabúdaj na to, že všetky prežijem s tebou," zopakovala som venovanie s úsmevom. "Nezbavíš sa ma Styles," zasmiala som sa.
"To ani nemám v pláne," posadil sa na posteľ a mňa si posadil do náručia. "Páči sa mi tvoje pyžamo."
"Aj mne sa páči," usmiala som sa. "A máš tu ešte jeden darček," podala som mu malinkú krabičku, ktorú som vzala z nočného stolíka.
"Kľúč?" spýtal sa Harry, keď ju otvoril.
"Uhm," pritakala som.
"Od čoho?" pousmial sa.
"Od môjho denníka."
"A ten je kde?" zaiskrilo mu v očiach.
"Ten dostaneš na budúce narodeniny, ak budeš dobrý."
"Na budúce narodeniny? Ale už budeš na Slovensku."
"Styles, povedal ti už niekto, že máme veriť sile svojich snov?" usmiala som sa naňho.
"Oliver..."
"Mal by si sa hodiť do pyžama, zajtra ti začína turné," poradila som mu.
"A ostaneš dnes spať so mnou?"
"Mala by som inak na sebe tvoje tričko, ak by som šla k spať k sebe?"
"Asi nie," usmial sa potešene a vytrielil z postele. Kým sa prezliekal, ja som si ľahla a len čo sa vrátil, pritúlili sme sa k sebe.
"Vieš o tom, že ty si môj najlepší narodeninový darček?" spýtal sa ma a pohľadom prešiel moju tvár.
"Len mi chýba mašlička," pousmiala som sa.
"Nepotrebuješ ju, úžasná si takto."
"Budeš mi skladať komplimenty, kým nezaspím?" spýtala som sa ho, kým som ho hladila po hrudi.
"Možno," zasmial sa.
"To mi radšej zaspievaj."
"Chceš, aby som ti spieval?"
"Uhm," prikývla som a preplietla som si prsty s jeho.
My hands, your hands, Moje ruky, tvoje ruky
Tied up like two ships. Zviazané ako dve lode
Drifting, weightless, Unášané, bez tiaže
Waves try to break it. Vlny sa ich snažia zlomiť
I'd do anything to save it, Urobím čokoľvek, aby som ich zachránil
Why is it so hard to save it? Prečo je tak ťažké ich zachrániť?
My heart, your heart, Moje srdce, tvoje srdce,
sit tight like book ends, vyčkáva ako koniec knihy
Pages between us, written with no ints. Strany medzi nami písané bez atramentu
So many words we're not saying. Toľko slov nehovoríme
Don't want to wait till it's gone. Nechcem čakať, kým to skončí
You make me strong. Ty ma robíš silnejším
I'm sorry If I say I need ya, Prepáč, ak hovorím, že ťa potrebujem
But I don't care I'm not scared of love No je mi to jedno, lásky sa nebojím
'Cause when I'm not with you I'm weaker, Pretože ak nie som s tebou, som slabší
Is that so wrong ? Is it so wrong ? Je to tak zlé? Je to zlé?
That you make me strong. Že ty ma robíš silnejším



A/N: ďakujeme za komentáre :)
Nika aj nám bolo ľúto Leyli, ale možno je to pre ňu teraz lepšie :)
Tina Harry si ju obľúbil, oni všetci, takže to pre nich je teraz ťažké, ale zvládnu to :) a netreba sa báť, Harry je na ženenie ešte prílišné dieťa :D

V nasledujúcej kapitole Vždy ostaneš pre mňa číslom jedna chalanom začne turné a Harry nechá Oliver na posteli lístok so snom.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 5. dubna 2017 v 20:22 | Reagovat

Tak to som zvedava, ci mu na dalsie narodeniny naozaj da ten jej dennik :D :D
A tiez by ma zaujimalo ako zvladnu turne ked nevedia jeden bez druheho poriadne vydrzat 2 tyzdne :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama