Challenge Accepted - 61. kapitola: Vždy ostaneš pre mňa číslom jedna

26. dubna 2017 v 21:21 | Reyli |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Udalosti posledných dní boli veľmi smutné, Liv prišla o jednu z najlepších priateliek, čo zasiahlo aj ostatných, keďže ju majú radi a takisto zomrela aj Leyla, ktorú si všetci obľúbili, pretože napriek jej chorobe, bola malé usmiate slniečko. Napriek tomu sa však všetci rozhodli Harrymu spraviť narodeninovú oslavu, ktorá však nedopadla podľa predstáv. Liv z nej odišla, pretože sa nemohla pozerať na Harryho a pri rozhovore so Zaynom jej podvedomie na chvíľu odhalilo niečo, čo však rýchlo potlačila, pretože na to nie je pripravená a tak si to obhájila po svojom.


Ráno mi už o pol tretej zvonil budík, čiže som spal presne dve hodiny a pätnásť minút. Oliver mi bola otočená chrbtom a tak som ju iba prikryl a potichu som vstal. Rozospato som sa potkýnal o všetko, čo mi na chodbe stálo v ceste, až kým som sa nedostal do kuchyne.
Vstáávame! Dnes sa to konečne začína! pípla mi správa a ja som nevedel ako sa cítiť. Z jednej strany som cítil nadšenie, no z druhej strany som cítil smútok. Trápilo ma, že to už Leyla neuvidí. A síce som urobil všetko, čo bolo v mojich silách, stále som mal pocit, že to nebolo dostačujúce.
Presne o tretej prišiel po mňa Paul, ktorý mi nahodil batožinu do kufra a ja som zatiaľ stihol položiť lístok na vankúš vedľa Oliver. Bolo to prianie a výzva v jednom a ja som bol istý, že to urobí.
"Vyspatý?" pozrel sa na mňa, kým som si sadal na zadné sedadlo a vyvalil sa, kým ešte nebolo auto plné.
"Myslím, že ďalší pol rok ani nebudem vedieť, čo to slovo znamená," zamrmlal som, rozospato som zívol a skôr ako som sa stihol poriadne ponoriť do ríše snov, do auta sa nasačkovali ostatní chalani.
Po pätnástich minútach sme všetci prestúpili do nášho autobusu, ktorý bol odstavený pri budove Managmentu. Pred odchodom nám dal Derreck ešte posledné pokyny a potom sme vyrazili na päťhodinovú cestu do Edinburghu, ktorú sme celú prespali.
O ôsmej sme sa ubytovávali v hoteli a už o deviatej ráno sa nám začínala tlačovka k turné, ktoré začínalo o ôsmej večer. Do miestnosti sme vstúpili s úsmevmi, pretože sme vedeli, že to pobeží na živo.
Zo začiatku sa nás pýtali na turné, na štáty a mestá, ktoré tento rok navštívime a ja som sa čoraz viac nadchýnal myšlienkou, že turné je už konečne tu. Vždy sme si ho najviac užívali, pretože ten čas sme nebrali ako prácu. Chvíle, kedy sme stáli na pódiu pred miliónmi našich fanúšikov neboli o nás. Bolo to o nich a my sme si to plne uvedomovali. Vedeli sme, že tie dve hodiny bláznenia sa, robenia zo seba šaškov a debilov, pre niekoho znamená celý svet. Bol to čas plnenia prianí.
"Bude toto vaše turné niečím iné ako tie dve predošlé?" opýtala sa nás moderátorka z BBC a slova sa ujal Niall, ktorý sa práve napchával sušienkami, ktoré sme mali na stole.
"Určite. Posledné dni sa bohužiaľ udiali veci, ktoré poznačili nás všetkých a preto sme sa rozhodli, že tento rok to urobíme inak."
"Tak toto nám skúste kúsok priblížiť," skočil mu do reči novinár z miestnych novín.
"Niall tým chcel povedať, že ak sme doteraz robili na pódium zo seba debilov, tento rok budeme zo seba robiť dvojnásobných," odpovedal Liam.
"To je všetko?" padla ďalšia otázka.
"Nie," pokrútil hlavou Zayn a dodal: "Toto turné sa chceme viac priblížiť k naším fanúšikom. Chceme sa ich dotknúť, no nie len fyzicky, ale chceme im pomáhať a ukázať im, že vždy sa dá pokračovať ďalej, keď pri sebe máte tých správnych ľudí."
Pri posledných slovách ma potľapkal po ramene a ja som sa na neho vďačne pozrel.
"A naši fanúšikovia tých správnych ľudí majú. Majú nás a síce je nemožné stretnúť osobne každého z nich, chceme, aby vedeli, že sme s nimi v každej situácií," prikývol Louis.
"Chalani, ste neskutoční," usmiala sa žurnalistka z Londýnskej televíznej stanice.
"A v neposlednom rade by som chcel toto turné venovať dvom dievčatám ktoré už bohužiaľ medzi nami nie sú, no som si istý, že túto celú show si nedajú ujsť a sedia hneď v prvej rade vedľa seba... a teraz sa určite zabávajú na tom, akí sme trápne sentimentálni," dodal som a chalani sa pobavene zasmiali.
Po tlačovke, kde som sa kúsok uvoľnil a rozhodol sa riadiť Leylinou schopnosťou, stále sa usmievať napriek bolesti, ktorú cítim, vybral som sa s chalanmi prezrieť mesto. Prechádzali sme sa uličkami mesta, fanúšikovia omdlievali zakaždým, keď nás pred sebou zbadali a my sme sa pomaly, ale isto dostávali do formy našich starých piatich zábavných idiotov.
"Volala mi Perrie," zasmial sa Zayn, keď sme sa o pol siedmej dostali do haly, kde nás ešte čakala zvuková skúška a rýchle úpravy.
"Na tom nie je nič zábavné," nechápavo na neho pozrel Louis.
"Ale je. Ak by ste vedeli, čo vystrájajú baby doma," pobavene sa chytil za brucho a začal sa z chuti smiať.
"Aké baby?"
"No aké asi Harry. Naše... Perrie, El, Soph, Gemma, Oliver," začal vymenovávať.
"Oni sú doma?" zamračil som sa.
"Konkrétne u teba. Tie beštie využili, že nie sme doma tak..." nestihol som ho ani dopočúvať, pretože som zoskočil z repárku, na ktorom som sedel a odišiel do zákulisia, kde som okamžite vytočil jej číslo.
"Oliver?!"
"Harry?" zasmiala sa pobavene do telefónu, pričom som v pozadí počul hlasnú hudbu a dievčenský smiech.
"Kde si?"
"Doma, prečo?" odpovedala pokojným hlasom.
"Ty... ty si nečítala môj lístok?" odvetil som otázkou, pričom sa mi zachvel hlas.
"Čítala."
"Tak prečo si doma?" nechápal som.
"Ja... naozaj som chcela splniť výzvu a splniť ti sen, že prídem, ale baby... oni..."
"Oliver zle ťa počujem! Choď pred dom!" nakázal som jej, pretože som okrem hluku už nepočul nič.
"Už budem musieť končiť! Práve k nám dorazila návšteva!" zakričala do telefónu.
"Oliver! Oliver neopováž sa mi polo..." ani som nestihol dopovedať, pretože mi v tom položila. V tej chvíli do mňa vstúpil adrenalín na toľko, že som ju ešte raz vytočil, no keď mi nedvíhala, skúsil som to znova a znova.
"Daj mi tvoj mobil," podišiel som nahnevane k Niallovi, ktorý keď zbadal môj výraz, bez slova mi ho podal.
"Čo si želá najroztomilejší bloňďáčik na planéte?" ozvala sa keď m to zdvihla.
"Takže najroztomilejší bloňďáčik na svete," zopakoval som nahnevane, pričom som prepaľoval pohľadom Nialla, ktorý na mňa iba vyorane pozrel.
"Ou, to si ty Harry," dodala hneď vážne.
"Mne už nepovieš najsexi kudrnáč na svete?" odvrkol som jej kúsok podráždene.
"Myslela som si, že je to Niall," zasmiala sa.
"Ak chceš, tak ti ho dám k telefónu."
"Nechcem. Ty mi voláš, tak ty niečo potrebuješ."
"Prečo mi nedvíhaš?!"
"Ty si mi volal?!"
"Oliver nerob si zo mňa dobrý deň, pretože inak za seba neručím!" zrúkol som do telefónu.
"A čo urobíš?" opýtala sa, pričom bolo v pozadí počuť smiech báb.
"Nechci ma vytočiť!" varoval som ju.
"Ešte si mi nepovedal, čo urobíš, ak s tým neprestanem."
"Prisahám, že nasadnem do auta a prídem ti naložiť na zadok," zavrčal som zlostne.
"Nemôžeš, máš turné," pripomenula mi.
"Nezneužívaj to."
"Snívam o tom, že mi naložíš na zadok," pobavene poznamenala a v tom som za sebou započul výbuch smiechu. Nechápavo som sa pozrel na mobil, ktorý som odtiahol od ucha, no keď som pochopil, že jej smiech nevychádza z neho, otočil som sa a ostal prekvapene stáť.
"To si naozaj myslíš, že by som si toto nechala ujsť?" krútila pobavene hlavou.
"Toto si nemala," zapýril som sa do nej pohľadom a síce to bolo iba pár hodín, čo som ju nevidel, cítil som obrovské šťastie, že je tu.
"Toto ti spočítam," dodal som, vzal do ruky fľašku s vodou, ktorú som otvoril a prikročil som ku nej.
"Neurobíš to," vydesene na mňa pozrela, keď si uvedomila, čo plánujem a baby, ktoré boli okolo nej okamžite odstúpili.
"Nebudem ti tu pred všetkými predsa sťahovať nohavice, aby som ti dal na zadok," pousmial som sa a ona cúvla o krok dozadu.
"Harold toto neurobíš," presviedčala skôr seba ako mňa.
"Stavíme sa?" žmurkol som, pričom som si pobavene zahryzol do spodnej pery. Už už by som na ňu vylial kúsok vody, keď v tom zapišťala a rozutekala sa na pódium. Nezaváhal som ani chvíľku a rozutekal som sa za ňou a keď som ju dobehol, zajal som ju zozadu v mojom náručí a s druhou rukou som jej vylial vodu na vlasy.
"Ty si... ty si... taký idiot!" vrčala, kým si žmýkala tričko, ktoré mala celé premočené, no v tom sa ku mne chalani pridali.
"Čo to robíte vy dementi!" začali ostatné baby pišťať a ja som sa na tom iba zabával na pódiu.
"Treba pokrstiť pódium!" kričal Louis ako zmyslov zbavený a behal po pódiu s fľaškou v ruke, ktorá nakoniec dopadla na mne. Z tohto päť minútového prepnutia neostal nikto suchý. Bolo niečo pred pol ôsmou, keď sme sa dostali do zákulisia a ochrankári začali pomaly púšťať fanúšikov. Už teraz sme vedeli, že budeme mať minimálne pätnásť minútové meškanie. Lou sa nad nami iba rozčuľovala, pretože sme boli premočení. Babám popoddávala naše tričká, ktoré sme mali vybraté na ďalšie koncerty a nám dala poriadny výplach žalúdka.
"Čo ti mám teraz akože urobiť s tými tvojimi brčkami?!" nahnevane na mňa pozrela a potom na moje vlasy, ktoré boli celé premočené.
"Nič. Nechaj ich tak," pokrčil som plecom a vstal som zo stoličky skôr ako stihla so mnou urobiť nejaké úpravy.
"A čo tvoj make up! Harry vráť sa!" kričala na mňa, keď som si to zamieril k poslednej miestnosti, ktorá nás oddeľovala od pódia.
"Dnes nie Lou," otočil som sa k nej, keď ma dobehla.
"Dnes pôjdem tam hore sám za seba. Nie za slávneho Harolda Stylesa," dodal som a ona na mňa prekvapene pozrela, pričom schmatla za ruku Louisa a ťahala ho do maskérne.
"Ja sa pridám k Harrymu," zaprel sa a rýchlo pricupital späť ku mne.
"Je tu aspoň niekto, kto stojí o moje úpravy?" povzdychla si zúfalo a všetci iba pokrútili hlavou.
"To ste mi mohli povedať hneď a vzala by som si dovolenku."
"A by si prišla o najväčšiu show roka? To určite," zašomral Zayn a objal ju okolo pliec.
Mali sme presne tridsať sekúnd pred vypuknutím show. Vzal som si medzi prsty retiazku s krížikom, ktorý som nosil na turné vždy. Pobozkal som ho, objal som sa ešte s chalanmi a spoločne sme vystúpili na pódiu, kde sme započuli obrovský aplauz. A tak aký som bol ešte včera neistý, že to nezvládnem, teraz som vedel, že to dám. Nie kvôli sebe, ale kvôli týmto ľuďom. Zvládnem to kvôli všetkým fanúšikom, ktorí mi dodávali energiu a silu, kvôli Oliver, ktorá sa z VIP boxu na mňa dívala a ja som vedel, že vždy, keď sa budem cítiť neistý, pozriem sa tým smerom a ona tam bude. A hlavne to zvládnem kvôli Leyle, ktorá sa na nás práve v tejto chvíli určite pozerá a spieva s nami tie najväčšie hity.

XXX
"Som úplne hotový!" vyvalil sa do pohovky Zayn po poslednom koncerte v UK. Celý mesiac sme si poriadne ani neoddýchli a nevideli svojich blízkych. S Oliver, Gemmou a mamou som bol v kontakte iba telefonicky.
"Harry daj mi masáž nôh," zakňučal na mňa Louis, kým ja som si bezhlavo hádzal veci do tašky.
"O hodinu a pol mi to letí. Neotravuj," odvrkol som.
"Za kým sa asi tak ponáhľa," zasmial sa Niall, no to som už meral cestu k dverám a bez rozlúčky som ich zabuchol a rozutekal sa k autu, kde ma už čakal Paul. Chalani sa dohodli, že ešte túto noc strávia spolu a pôjdu sa niekam zabaviť.
"Oliver? Gemma?!" volal som ich, keď som sa nad ránom vrátil konečne domov. Už týždeň som ich otravoval, že prídem a že čakám na stole moje obľúbené jedlo, no po nich nebolo ani stopy.
"Toto nemyslia vážne," smutne som si povzdychol, keď som v kuchyni ani v jedálni nič nenašiel a dokonca dievčatá neboli ani vo svojich izbách.
"Oni sa na mňa normálne vykašľali," šepol som si pre seba a zamieril ku svojej izby, kde som zakopol o malú škatuľku pred dverami. Okamžite som sa po ňu zohol a otvoril ju.
Snívam o tom byť zasa s tebou, prečítal som a automaticky sa mi na tvári rozžiaril široký úsmev. S nadšením som otvoril dvere izby, pretože som čakal, že nájdem Oliver sedieť na mojej posteli v mojom tričku, no prišlo znova sklamanie. Moja izba bola prázdna, no na posteli som si našiel ďalšiu drevenú krabičku, v ktorej sa nachádzal ďalší papierik.
Túžim ťa znova vidieť, počuť tvoj hlas, byť v tvojom objatí.
"No tak Oliver, kde si?" zamrmlal som a vytočil jej číslo. Jej mobil však začal vyzváňať pod mojím vankúšom, ktorý som odhrnul a tam som našiel ďalší odkaz.
Neskutočne mi chýbaš. Mám pocit, že bez teba nevydržím už ani minútu.
"Toto mi nerob," nervózne som prestúpil na druhú nohu a v tom som si všimol, že na jej pozadí mobilu okrem môjho zmeškaného čísla svieti aj jedna poznámka.
Vyzývam ťa, vráť sa domov.
"Oliver," šepol som, keď som pochopil, že tieto všetky túžby a sny písala v priebehu celého mesiaca, čo sme neboli spolu. Dojato som pozeral na nástenku jej mobilu, kde stál posledný jej odkaz, keď mi v tom pípol mobil.
Dole v podkroví ťa čaká prekvapenie ;) prečítal som a okamžite som vybehol z izby, rozutekal som sa dole schodmi až k suterénu, kde som sa skoro vyvalil dvere.
"Si rýchly," zasmiala sa Oliver a postavila sa z vankúšov, ktoré boli porozhadzované po zemi.
"Čo to..." nechápavo som sa poobzeral okolo seba a ostal som v nemom úžase. Všade naokolo boli rozložené vonné sviečky, ktoré som si vždy brával aj na turné, aby mi pripomínali vôňu domova. Z malého stolíka sa niesla vôňa upečeného kuraťa a predo mnou stála po mojej mame tá najúžasnejšia žena na svete.
"Toto všetko... si urobila pre mňa?" neisto som sa opýtal a ostal som stáť ako prikovaný, kým ona sa ku mne priblížila a chytila ma jemne za ruku.
"Vitaj doma Harry," usmiala sa a ja som v tej chvíli zacítil zvláštny pocit. Bolo to akoby som sa po celom mesiaci vrátil späť do reality. Na tom by nebolo nič zvláštne, no tá realita sa mi zrazu páčila. Mal som pocit, že v tejto chvíli som presne na mieste, kde mám byť, s človekom s ktorým mám byť a že slovo domov má presný význam na to, čo sa dialo tu a teraz.
"Oliver," šepol som a v očiach som zacítil ako ma zaštípali slzy. Bol som dojatý. Nezaváhal som ani na stotinu a silno som ju objal, pričom som si vychutnával každú stotinu, kedy mi bola schúlená v náručí.
"Prečo si mi nikdy neposlala ani jeden odkaz s tvojou túžbou?" nechápavo som sa na ňu pozrel, keď mi po jedle ležala na kolenách.
"Pretože som vedela, že mi ju splníš," odpovedala a preplietla si prsty cez tie moje.
"Veď o to ide. Jeden sníva, druhý mu to plní," zasmial som sa.
"No ty si mi to nemohol splniť," pokrútila hlavou.
"Oliver," pozrel som sa na ňu prísne.
"Ak by si mi čo i len raz napísala, aby som sa vrátil, prišiel by som. Aj keď iba na pol hodinky, no prišiel by som."
"Ja to viem," prikývla a pozrela sa na naše spojené ruky.
"A ver, že za tento mesiac som už mala miliónkrát napísanú správu s týmto želaním na odoslanie, no potom som si uvedomila, že nemôžem byť tak sebecká."
"Aj ja som ťa chcel vidieť."
"Viem aj to," pousmiala sa a pobavene dodala: "No za tento mesiac som pochopila, že ak chcem byť s Harrym Stylesom, musím si zvyknúť na to, že sa o neho budem musieť deliť s miliónom ďalšími dievčatami."
"Dokážeš s tým žiť?" zasmial som sa.
"Ak mi sľúbiš, že ostanem tvojou obľúbenkyňou tak áno," podvihla tvár.
"Vždy ostaneš pre mňa číslom jedna," žmurkol som a pobozkal som ju na nos.



A/N: ďakujeme krásne :) ste skvelí :* ospravedlňujem sa, že kapitola pribudla teraz, ale pracovala som dva týždne bez dňa voľna a teraz ma navyše skolila choroba, myslím, že moje telo mi tým chcelo povedať dosť :D dúfam, že čakanie stálo za to :)
Nika to je pravda, no nejako to budú musieť vydržať, respektíve niečo vymyslia, aby boli spolu :D

V nasledujúcej kapitole Čo keby sme šli všetci do kina? Liv s Gemmou pôjdu aj s Harrym domov do Holmes Chapel, aby sa stretli s Anne. Doma v Holmes sa Harry s Oliver dostanú do trocha zvláštnej situácie.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 4. června 2017 v 17:18 | Reagovat

Kedy bude dalsia kapitola???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama