Challenge Accepted - 62. kapitola: Čo keby sme šli všetci do kina?

12. srpna 2017 v 22:33 | Soph |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Harry a Oliver sa spočiatku síce jeden druhému vyhýbali, no časom sa spoznali a stali sa z nich spriaznené duše. Vedia o sebe všetko, jeden pre druhého sú oporou a keď trpí jeden, trpí aj druhý, keď je šťastný jeden, je šťastný aj druhý. Harry teraz musel odísť na turné, ktoré chalanom začalo a keďže s Oliver hrajú stále svoju hru s výzvami a snami, jeden jej nechal, kým odišiel.



Po prvom koncerte, na ktorom sme boli s dievčatami, sme sa vrátili domov a chalani pokračovali v turné. Okrem večerných koncertov mali rôzne fotenia a rozhovory a vystúpenia v rôznych reláciách a hoci boli v Anglicku, len sme si s nimi volali.
S babami sme sa stretávali veľmi často, podľa toho, ako nám to naše rozvrhy dovoľovali a dievčatá boli dokonca také skvelé, že mi pomáhali v obchode, keď som tam ja nestíhala ísť. A tak sme sa spolu videli skoro každý druhý alebo tretí deň. Perrie však týždeň po chalanoch začalo tiež turné, tak sme s ňou tiež len volali.
A hoci som sa počas dňa skoro nikdy nezastavila a stále som mala, čo robiť, lebo som buď bola na káve s El, Soph a Gemmou alebo som bola vonku so spolužiakmi alebo s Jasonom, či dokonca s Benom, s ktorým som bola skoro každý deň aspoň chvíľu, hoci som každý deň volala s Baškou, Julkou, Kacom a chalanmi, hoci s rodičmi to bolo teraz úplne super, hoci som si dennodenne volala s Harrym a ostatnými, cítila som sa ako na horskej dráhe. Tankina smrť bola príliš čerstvá, príliš náhla, príliš nezmyselná a príliš bolestivá.
A aj napriek tomu, že som sa dokázala smiať, napriek tomu, že som bola naozaj šťastná, napriek tomu, že ľudia okolo mňa ma stále rozosmievali a stáli pri mne, aj napriek tomu všetkému ma občas prepadol smútok, ktorý som nevedela prekonať.

"Po škole ideš do obchodu?" spýtala sa ma Yv deň predtým ako sa mal Harry vrátiť z anglickej časti turné.
"Uhm, ale idem už po tejto hodine, lebo potrebujem nakúpiť a sľúbila som El, že prídem o pol druhej."
"Ty blicneš poslednú hodinu?" zasmiala sa.
"Uhm, veď to budeme len opakovať rovnice na test a keďže profesorka je tak inteligentná, že ju občas musíme opravovať aj my, myslím si, že tú hodinu nepotrebujem," mykla som ramenami.
"Ani ja na tú hodinu nejdem," pretočil očami Ced. "A ani Giacomo, Carlos a Fabio, ideme si zahrať biliard."
"Dobre, ale u teba to je pochopiteľné, ty blicuješ z princípu," povzdychla si.
"Myslíš, že na vrátnici nám budú robiť problémy, keď nebudeme mať priepustky?" spýtala som sa Ceda.
"Nebudú, prejdeme von s Jasonom," mykol ramenami.
"Idem tiež, nebudem sa tam predsa nudiť sama," rozhodla sa Yv. "Čo ideš nakupovať?"
"Len potraviny, Harry sa dnes v noci vráti z turné, tak idem variť."
"Čo dobré bude na večeru?" spýtal sa Ced natešene. "Tá omáčka, ktorú si robila minule bola skvelá."
"Kura, Anne mi minule poslala nový recept a chcem ho vyskúšať."
"Mňam" povzdychol si.
"Ced, braček, ty to aj tak jesť nebudeš, lebo Gemma spí u nás."
"Ja viem, ale predstaviť si tú chuť môžem stále."
"Hej vy traja, neruším vás?" spýtala sa profesorka, ktorú sme mali na zastupovanie, lebo náš fyzikár ochorel. A nič horšie ako ona, sme už dostať nemohli. Po prvé, nechápem, ako spravila titul, po druhé nechápem, ako jej dovolili učiť a po tretie, ja by som to vysvetlila lepšie ako ona... niektorí spolužiaci sú z nej zúfalí. Trikrát nám niečo diktuje, po dvoch zapísaných stranách povie, že sa pomýlila, diktuje niečo iné a potom sa na nás ospravedlňujúco pozrie, že predsa len tá prvá verzia bola správna. Poznámky som si pri nej prestala písať po prvej hodine. A na to, aká je hlúpa, sa po škole nesie horšie ako Jessica. Neviem, či tie dve nebudú rodina.
"Trocha," vybehlo zo mňa.
"Čo prosím?"
"Že mám otázku ku kvarkom. Predvčerom som čítala článok o tom, čo sa deje v CERN-e a chcela by som sa spýtať..." sypala som zo seba a ona na mňa len vyvalene pozrela a skočila mi do reči.
"To nie je predmetom dnešnej hodiny."
"Pani profesorka, ja som to tiež čítal," ozval sa Damian, brutálne inteligentný chalan, s ktorým sme sa celkom skamošili. "A sú tam celkom zaujímavé teórie o..."
"Opakujem! Toto nemáme v osnovách!" zavrčala a vrátila sa k tabuli.
"Skôr to nemáš v tvojej hlave," zamumlala som si, na čo Ced vybuchol smiechom.

"Počul som, že si bola drzá k profesorke," pousmial sa na mňa Jason, keď sme sa s ním stretli v hale pred vrátnicou.
"Ona bola drzá ku mne," zasmiala som sa.
"Ideme?" dobehli k nám Carlos s Fabiom.
"Za toto ma Mirela zabije," povzdychol si Giacomo.
"Mirela má normálnu hodinu, keby som mala teraz eko ja, tiež ostanem," pozrela som naňho.
"A nemáš súkromné hodiny s tým vysokým pohľadným bohatým chlapíkom, z ktorého sršia dve slová - peniaze a sex?" začal sa smiať Fabio.
"Nejdeme radšej? Mám toho dosť a rada by som všetko stihla," pozrela som na nich. Jason šiel pred nami a keď nás vrátnička videla s ním, tak nás nechala bez problémov prejsť. Vonku sme sa rozdelili, chalani šli do pivárne zahrať si biliard, Jason šiel s nimi a ja s Yvonne sme šli na nákup.
Len čo som mala nákup hotový, sadli sme do auta a šli sme do obchodu, kde El hovorila práve s nejakými zákazníčkami.
"Tu je majiteľka, ona tieto veci vyrába, môžete sa dohodnúť priamo s ňou," povedala niekomu.
"Dobrý deň," pozdravila som sa nejakej žene. "Olívia Adamec, teší ma."
"Dobrý deň, Martha Lambert," predstavila sa mi ona. "Chcem sa vás spýtať, práve si zariaďujem obývačku a chcela by som nejaké doplnky, no neviem, ako to mám skombinovať."
"Ak chcete, môžeme ísť hore do mojej kancelárie a poviete mi o tom viac," ponúkla som jej a ona nadšene prikývla. Šli sme teda hore, posadila som sa s ňou na gauč, vzala som notebook a v programe, ktorý pred dvoma týždňami Ben kúpil na tvorbu dizajnu, som jej začala navrhovať obývačku. Keď som mala základ, pýtala som sa jej, aké má predstavy o farbách, o doplnkoch a o celkovom výsledku.
"Tak?" spýtali sa El s Yvonne, keď som ju odprevadila k dverám asi po pol hodine.
"Budem jej robiť celú obývačku," zasmiala som sa prekvapene.
"To vážne?"
"Uhm. Pýtala som sa jej, ako to zatiaľ vyzerá a ona mi povedala len to, kde má nábytok a ja som potom začala hovoriť ako to vidím ja a ona mi na všetko odkývla. Spravili sme objednávku a o týždeň a pol príde po všetko od obrazov po vankúše a rôzne iné doplnky."
"To je super, blahoželám," objala ma El.
"Ďakujem."
"Jemine, skoro som zabudla, doniesli sme ti obed."
"Už sme sa najedli," oznámila mi Yv. "A zajtra vystriedam El ja, aby si mohla byť s Harrym."
"Vážne? Ďakujem," usmiala som sa na ňu. "Musím niekoho najať, ja len neviem, koho. Chcem, aby to bol niekto, komu verím. Nechcem hocikoho. Aj keď viem, že od vás nemôžem chcieť, aby ste tu boli večne."
"No ja tu budem doobeda a Yv príde po škole," povedala mi El. "Louis sa aj tak vráti najskôr zajtra večer. A to som jeho priateľka. A Harry za tebou uteká hneď po koncerte. Je to milé," povzdychla si s úsmevom. Len som pretočila očami.
"Harry uteká za mnou a za Gemmou."
"Ktorá spí u nás," podotkla Yv. Nič som jej na to nepovedala, lebo som sa rozhodla tieto poznámky ignorovať. Celý deň som mala skvelú náladu. Po mesiaci uvidím Harryho. Po mesiaci ho objímem, po mesiaci sa k nemu budem môcť pritúliť.

"Liv návšteva," zavolala na mňa El asi po pol hodine, čo som šla do dielne, aby som dokončila objednávku, po ktorú si majú prísť klienti zajtra. Odkedy sme otvorili, hľadali sme nejaký najlepší štýl, ako by sme mohli fungovať a asi týždeň po Harryho odchode sme pri večery s Benom prišli na tento, ktorý používame teraz a ktorý funguje. Ja tvorím stále, takže obchod je plný tovaru a zákazníci si ho môžu kúpiť kedykoľvek. A ak chcú niečo na objednávku, dohodnú sa so mnou telefonicky na stretnutí, keďže ja som v obchode len poobede.
"Ahoj."
"Ben, ahoj, nečakala som ťa tu dnes," usmiala som sa naňho, keď sa hodil na sedací vak oproti mne.
"Povedal som si, že zájdem na návštevu a spýtam sa, ako sa darí."
"Výborne. Ten program, ktorý sme kúpili... tak dnes som na ňom ukazovala jednej klientke obývačku a ona chce všetko, čo som navrhovala," povedala som nadšene.
"To je naozaj úžasné."
"Že? Som z toho natešená."
"A čo práve robíš?" pozrel na mňa.
"Azúrové doplnky do bielej kúpeľne. Zrkadlo som dokončila včera," kývla som hlavou na stôl vedľa, kde už len schla farba na ráme. "Misku na mydlo mám hotovú už nejaký ten čas a teraz už len dorábam obraz na stenu a nádobky na sprcháč, šampón a penu do kúpeľa."
"Vyzerá to skvele, najmä to zrkadlo," hovoril, keď k nemu podišiel.
"Ben Hamilton! Prisahám, že ak sa dotkneš toho zrkadla a porušíš farbu, tak ti zlomím obidve ruky," varovala som ho.
"Pusa, to by si sa o mňa musela potom starať," zasmial sa.
"Nemáš na to náhodou svoj hárem?"
"Môj hárem by sa staral o iné veci, o ktoré by si sa ty predpokladám starať nechcela," bavil sa ďalej.
"Hárem je šikovný, hárem zvládne aj zvyšok," vrátila som mu pobavene.
"Si ku mne zlá."
"Mal si si zvyknúť," mykla som ramenami a pokračovala som v práci.
"Zajtra tu nebudeš?"
"Nie, ani najbližších pár dni," pokrútila som hlavou. "A keď sme pri tom, premýšľala som nad niekým stálym, nechcem stále obťažovať dievčatá, veď sa tu striedajú každý deň."
"Už vieš koho alebo chceš dať inzerát?"
"Nepustím sem nikoho, komu neverím."
"Tak?"
"Jasonova sestra sa vrátila zo zahraničia. Bola na podobnom pobyte ako ja a mohla by tu byť doobeda, keďže je druháčka na výške a má školu len dva dni."
"To by šlo. A tie dni, keď bude ona v škole?"
"To ešte vymyslíme," odvetila som mu. "A teraz utekám, aby som stihla všetko," položila som obraz, ktorý som robila ako posledný a položila som ho k zrkadlu.
"El, utekám, zajtra prídem ešte zbaliť objednávku, klienti by po to mali prísť o desiatej, ja prídem asi hodinu predtým."
"Dobre, vidíme sa," objali sme sa na rozlúčku a ja som vybehla z obchodu, aby som všetko stihla.

Doma som ešte stihla Gemmu, ktorá sa chystala k Cedricovi. Dohodli sme sa, že ráno sa stretneme v obchode a odtiaľ už pôjdeme všetci traja spolu. Potom zatrúbilo auto, Gemma ma objala, nechala pozdravovať Harryho a vybehla z domu. Ja som sa pomaly pustila do varenia, aby som všetko stihla. Okolo pol deviatej mi začal zvoniť mobil.
"Anne. Ahoj," pozdravila som s úsmevom a dala som ju na hlasný odposluch.
"Ahoj Liv."
"Ako sa máš? A ako maličké? Všetko v poriadku?" vypytovala som sa. Volala som s ňou takmer každý deň rovnako ako so Soničkou.
"Máme sa výborne. Len som takmer zabudla, aké je to mať ranné nevoľnosti," zasmiala sa. "A tie chute, jeden by nepovedal, čo všetko som schopná skombinovať."
"To si viem predstaviť, včera som volala so Soňou a vravela mi, ako si o desiatej dala párok s tvarohovým jogurtom."
"Ja som zajedala rezeň pudingom. A včera v noci som budila Robina, aby mi šiel kúpiť hamburger. Veľký s dvojitou porciou mäsa a majonézy."
"Takže tehotenský servis funguje."
"Dokonale," zasmiala sa. "Kedy zajtra dorazíte?"
"Neviem, Harry príde niečo po polnoci a najprv sa navečeriame a ráno musím ísť ešte do obchodu, no ak vyrazíme do desiatej, na obed sme u vás."
"Chystáš večeru?"
"Uhm, práve som dala piecť kura. Skúšam ten tvoj recept."
"Oh mňam," povzdychla si.
"Ak chceš, prinesiem ti, myslím, že s Harrym celého nezjeme a Gemma je aj tak so Cedom."
"Popravde čakám, kedy mi povedia, že sa idú brať."
"Tak skoro ešte nie, Ced ešte len teraz maturuje."
"Inak to nechápem. Je od teba o rok starší, ale máte spoločné hodiny."
"Lebo my sme si ich mohli navoliť a tak chodíme na tie, na ktoré chceme, preto máme väčšinu hodín spoločnú. Napríklad Sandra je len druháčka."
"Aha, tak to už dáva zmysel," zívla si. "Idem si ľahnúť, som nejaká unavená. Zajtra vás čakáme a tešíme sa."
"My tiež. Maj sa," pozdravila som jej a pokračovala som v chystaní večere. Len čo bola hotová, začala som pripravovať vonné sviečky a na zem som porozhadzovala vankúše, potom som všetko preniesla dole a napokon som Harrymu nechala v jeho izbe odkazy.
Sedela som dole a čakala, kedy príde a keď som počula ako otvoril dvere a ako volal na mňa a na Gemmu, tak ma stálo veľa premáhania, aby som za ním nevybehla a nepokazila tak prekvapenie. A keď som ho potom videla stáť pred sebou, keď ma potom objal, cítila som sa kompletná. Cítila som sa úplná.
Večer sme pravdepodobne zaspali skôr ako sme chceli, lebo keď som ráno vstala, ležali sme na deke na zemi prikrytí druhou. Povzdychla som si, presunula som Harryho ruku dole z môjho brucha, keďže ju mal cezo mňa prehodenú a posadila som sa.
"Kam ideš?" zamumlal Harry.
"Myslela som, že ešte spíš."
"Vstal som, len čo si sa prebudila. Poď späť," chytil ma za ruku a stiahol ma k sebe.
"Harry, musím to upratať, umyť taniere a vychystať sa do pol hodiny."
"Nič nemusíš," pokrútil hlavou a pritúlil si ma k sebe. "Musíš tu len ostať pri mne. Už navždy."
"Keď ti poviem, že mám pre teba prekvapenie, pustíš ma?" pozrela som naňho, pričom som sa nezbedne usmiala.
"Oliver," pozrel na mňa s úsmevom aj on. "Aké prekvapenie?"
"Vstávaj leňoch, inak sa to nedozvieš," povedala som mu, vyslobodila som sa z jeho objatia, lebo ma ešte trikrát stiahol späť a potom som vzala taniere hore. Harry prišiel asi po desiatich minútach za mnou a dobiedzal, aby som mu povedala, aké prekvapenie.

"Tak kam ideme?" pýtal sa Harry, keď som v obchode dobalila objednávku.
"Čo by si povedal..." začala som a vtom sa k nám prirútila Gemma, ktorá ho skoro zvalila.
"Gemma!" zvolal Harry a objal ju. "Som taký rád, že ťa vidím. Kde si bola večer?" spýtal sa jej, keď sa od nej odtiahol, aby na ňu mohol pozrieť.
"Harry," kývol mu hlavou Ced, ktorý ju práve priviezol a ja som presne vedela rozoznať chvíľu, kedy mu to došlo.
"Ty... ty si..."
"Spala u Cedrica," dopovedala zaňho.
"Ale..."
"Sme dospelí Harry a chodíme spolu už skoro pol roka."
"Ale..." snažil sa niečo povedať.
"Aj vy dvaja spolu spávate," ukázala na nás dvoch.
"Ale my spolu len spávame," povedal jej Harry a zdôraznil slovo len, na čo som vehementne prikyvovala. Gemma si odkašľala a zamumlala niečo, čo znelo ako Zatiaľ.
"Ideme?" prerušila som ich dohadovanie sa.
"Môžeme, nech sme tam čo najskôr, len sa rozlúčim," povedala Gemma a otočila sa k Cedovi.
"Oni... on spal s mojou sestrou..." vrčal Harry potichu.
"Sú dospelí."
"Ale ona je moja sestra."
"To neznamená, že bude držať celibát."
"Znamená!"
"Harry," pozrela som naňho pobavene.
"Vieš, čo, radšej mi povedz, kam ideme?"
"Viem, že musíš byť unavený z cestovania, ale s Gemmou nám napadlo, že by si možno chcel niekoho vidieť a tak..."
"Ideme domov?" spýtal sa.
"Anne nás už čaká," prikývla som.
"Ďakujem," šepol a silno ma objal.
"No prosím," odfrkla si Gemma.
"Veď sa len objímame," pozrel na ňu Harry, ktorý si ma však pritisol ešte tesnejšie k sebe.
"Uvedomuješ si, kde máš ruky?" spýtala sa ho.
"Na jej páse."
"Harold, vráť peniaze profesorke, ktorá ťa učila časti tela," pretočila očami Gemma. "Máš ich pár centimetrov nad jej zadkom."
"Môžeme prestať rozoberať môj zadok a vyraziť?" pozrela som na nich dvoch. Obaja prikývli, no hašterili sa skoro celú cestu do Holmes Chapel. Ešte šťastie, že jeden sedel vpredu a druhý vzadu.

Kým sme však prišli k Holmes Chapel, zmenili tému, Harry nám hovoril o koncertoch a potom sa pýtal, čo sme za ten mesiac robili my. Keď sme zabočili do uličky, v ktorej bývali, všetci traja sme zmĺkli a usmiali sme sa na seba.
"Teším sa na mamu," povzdychol si Harry a ako prvý vyletel z auta, aby objal Anne, ktorá na nás už čakala pred domom.
"Mami!" rozbehla sa k nej Gemma a ja som sa len usmievala, keď som ich troch videla v objatí.
"Ahoj Anne," prišla som k nej, keď ju Harry s Gemmou pustili a tiež som ju objala.
"Som rada, že ste už doma," povedala nám, keď sme sa posadili v obývačke a postavila pred nás tácku s koláčmi.
"Mňam, mami sú skvelé," okamžite sa do nich pustil Harry, ktorý vyzeral akoby týždeň nejedol.
"Ďakujem zlatko," obdarila ho úsmevom. "Ako dlho ostanete?"
"Len víkend, mami. V nedeľu večer pôjdeme domov."
"A kedy ti začína ďalšia časť turné?"
"Budúcu sobotu máme prvý koncert v Nemecku, potom pôjdeme na Sever a potom pokračujeme Južnou Európou."
"Vždy som chcela vidieť Škandináviu," povzdychla som si.
"Môžete prísť na koncert," povedal nám.
"Vážne?" pozreli sme s Gemmou na seba úplne natešene.
"Pravdaže," prikývol.
S Gemmou sme po chvíli odišli do kuchyne, aby sme urobili obed, lebo sme chceli Anne trocha pomôcť, nech nemusí variť ona a Harryho sme s ňou nechali v obývačke. Ja som vybalila to kura, ktoré sa nám zvýšilo a k nemu sme dorobili ešte trocha mäsa a šalát.
Po tom, ako sme sa naobedovali sme sa nasačkovali všetci do obývačky a zvyšok dňa sme hrali spoločenské hry. Najprv sme si zahrali monopoly a potom sme sa rozhodli zahrať si Activity show. Keď prišiel Robin z práce, tak sa z nás smial.
V sobotu ráno som vstala už pred siedmou a hoci som chcela spať dlhšie, už som nevedela zaspať. Znova som mala nočné mory, ktoré ma prebudili a tak som vyliezla z izby a šla som sa osprchovať. Pustila som na seba studenú vodu, aby som sa prebrala a do izby som prebehla obmotaná v uteráku. Obliekla som si bielizeň a začala som si uterákom sušiť vlasy. Vtom sa dvere izby otvorili.
"Oliver, tak mi napadlo," začal Harry, no potom sa zasekol a pohľadom prebehol celé moje telo.
"Harry, nevieš klopať prezliekam sa tu," povzdychla som si.
"A ide ti to veľmi dobre, pokračuj..." vybehlo z neho.
"Harold!" okríkla som ho, keď akosi zabudol, kde mám oči.
"Oliver? Eh... no... budem v kuchyni," povedal napokon a zavrel za sebou dvere. Len som pokrútila hlavou, obliekla som si legíny a tričko a šla som dole.
"Harry?" oslovila som ho, keď som si sadla na stoličku, kým Harry robil kakao.
"Hm?" pozrel na mňa zamyslene.
"Prosím, netvár sa, akoby si ma nikdy predtým nevidel takmer nahú. Spali sme spolu miliónkrát," zasmiala som sa.
"Ja len že som ťa tipoval a skôr na kačičky a nie na to sexy čipkované prádelko, čo si mala na sebe."
"Och, sklapni!"
"Tak, čo ti napadlo?" zmenila som tému.
"Eh... čo keby sme večer šli všetci do kina?" vybehlo z neho.


A/N: ďakujeme :) mali sme menšiu pauzu vo zverejňovaní, keďže sme hľadali nový byt, sťahovali sa a obe sme menili prácu, ale sme tu opäť :)
Nika viem, že pauza bola dlhšia, ale prišlo do toho veľmi veľa vecí, no teraz to bude opäť pravidelné a pribudnú aj (staro-) nové poviedky :)

V nasledujúcej kapitole Kto tu hovoril o láske? sa Harry, Liv a Harryho rodina vyberú do kina a Harry začne trocha vyvádzať kvôli niečomu, čo sa mu nebude páčiť. Keď už budú v kine, všetko sa zvrtne a doma to vyvrcholí do veľkej výmeny názorov.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 13. srpna 2017 v 12:11 | Reagovat

Harry :D ;) ups trochu trapasu nikdy nezaskodi :D
A Ced s Gemm :D :D :D chudak Harry :D
Tesim sa na to kino teda :D
...Dufam, ze ste boli uspesne v hladani bytu a teraz uz spokojne byvate :D a ze s novou pracou ste spokojne :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama