Challenge Accepted - 63. kapitola: Kto tu hovoril o láske?

18. srpna 2017 v 17:37 | Reyli |  Challenge Accepted


On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Harry sa po prvom mesiaci turné vrátil na pár dní domov a jeho prvé kroky viedli hneď k Oliver, ktorá mu prichystala ako prekvapenie večeru presne tak, ako jej raz povedal, že si predstavuje budúcnosť. Kým bol Harry na turné, Liv sa po celý čas venovala obchodu, v ktorom už nabehla na systém a ktorému sa darí a s Gemmou pripravili pre Harryho ďalšie prekvapenie a vzali ho domov k mame. Harry potom úplnou náhodou vrazil Liv do izby, keď sa prezliekala a akosi z nej nevedel odtrhnúť pohľad.




Sedel som za stolom v jedálni a listoval v časopise, ktorý som našiel pri maminých veciach o budúcich mamičkách. Boli tam články, čoho sa vyvarovať v tehotenstve, rady pre prvorodičky, mená pre bábätka. Všetky dôležité informácie, ktoré som sa snažil na jeden hlt naštudovať, no vyrušil ma Robin s tým, že dievčatá sú už pripravené na odchod.
"Robin?" zastavil som ho pred tým ako sme vyšli na chodbu.
"Hm?" obzrel sa mojím smerom, keď som práve vstával od stola.
"Postaráš sa o moju mamu, keď to na nej už bude vidieť?"
"Harry," pousmial sa, prehodil cezo mňa svoju ruku a dodal: "Milujem tvoju mamu. A vždy tu budem pre ňu, rovnako ako pre teba a Gemmu a toho malého drobca, ktorý je na ceste."
"Potrebujem mať istotu."
"Nemáš sa čoho obávať," potľapkal ma po ramene a spoločne sme vyšli na chodbu, kde si mama s dievčatami práve skúšali, ktoré šály sa im najviac hodia k ich dressu.
"Čo to je?" zamračil som sa a zahľadel sa na kúsok nahej kože, ktorý Oliver vytŕčal medzi nohavicami a tričkom.
"Čo?" nechápavo sa pozrela na rifle.
"Nikto ti nepovedal, že takto odhalená v zime nemôžeš chodiť?" pricupital som k nej a začal jej sťahovať tričko nižšie.
"Harry to..."
"Vlastne takto odhalená nemôžeš vôbec chodiť," opravil som sa a pohľadom jej prešiel na výstrih, ktorý mala hlbší ako zvyčajne.
"A rozhodne takto nikam nepôjdeš," zamrmlal som a ona sa nechápavo odo mňa odtiahla.
"Nikdy predtým ti nevadilo, keď som sa obliekla kúsok vyzývavejšie," zazrela na mňa pričom som za sebou započul pobavený chichot mojej sestry.
"Predtým som býval doma s tebou," odvetil som.
"A Gemma ty sa prestaň smiať," otočil som sa k nej.
"Tak sa prestaň správať ako diktátor," odvetila pobavene.
"Ja sa nesprávam ako diktátor, ale pozri na ňu!" ukázal som rukou na Oliver.
"Ak takto polonahá chodí všade, tak..."
"Ja nie som polonahá!"
"Neskáč mi do reči, keď rozprávam ja!"
"Takto má určite obrovský úspech u mužov," zapojil sa do toho Robin, ktorý mal z toho asi dobrú zábavu, pretože mu cukali kútiky do úsmevu.
"Na koho strane si?" zazrel som na neho.
"Harry musíš pochopiť, že Oliver je mladá žena, ktorá sa rada páči chlapom," hájil sa.
"Oliver taká nie je," pokrútil som hlavou.
"Však taká nie si?" otočil som sa späť k nej.
"Neviem, o čo ti ide Harold," zamračene si ma prezerala.
"Ide mi o to, aby si sa vrátila späť do svojej izby a dala si na seba niečo, čo ma viac látky," odpovedal som pokojne.
"Nemám dôvod to urobiť," podvihla obočím.
"A čo tak kvôli mne," hodil som na ňu psie oči.
"Mohol by si už s týmto prestať a skúsiť potlačiť svoju žiarlivosť?"
"Gemma, ty sa do toho nepleť!" upozornil som ju znova.
"A ty sa prestaň správať ako idiot!"
"Tak už dosť!"
"Ale mama..."
"Nie Harry, tvoja sestra má pravdu. Správaš sa ako hlupák, Oliver je slobodná, môže sa obliekať ako sa jej zachce."
"A máš to," usmiala sa víťazoslávne Oliver a do mňa vstúpil hnev, že ma nikto nechápe a tak som vykročil k dverám a odišiel do auta skôr ako sa stihli poriadne dochystať.
"Čo to bolo dnu?" pozrel sa na mňa Robin, keď pár sekúnd po mne nasadol do auta.
"Videl si to nie? Spyknutie proti mne," odvrkol som a oprel som sa rukami o volant.
"Nehraj sa na obeť. Začal si s tým ty," zasmial sa.
"Si chlap. Aspoň ty drž pri mne," zamračil som sa na neho.
"Držím strane, ktorá má pravdu."
"Ja mám pravdu."
"To teda nemáš. Správaš sa akoby si to dievča vlastnil. Čo nevlastníš," pripomenul mi.
"A to sa mám akože prizerať ako po nej slintajú chlapi?" opýtal som sa dosť logickú otázku.
"Ušlo mi niečo?" odvetil mi pričom sa zamračil.
"Neviem. Necítim nič," pokrčil som ramenami.
"Myslím tým, či mi neušlo to, že sa váš kamarátsky vzťah zmenil na niečo viac."
"Sme stále iba kamaráti."
"Tak potom prečo ti to vadí?" nechápal.
"Prečo? To myslíš vážne? Že prečo? Tsts, existuje milión dôvodov."
"Tak napríklad?"
"Tak napríklad ten, že..."
"Ja čakám Harry," zasmial sa, keď som sa zasekol.
Ako som mu mal vysvetliť, že jeden z hlavných dôvodov bolo, že Oliver bola moja? Iba moja. Ak by som mu to podal takto, znova by bol iba ďalším človekom, ktorý by si to vysvetlil po svojom a začal ma presviedčať o tom ako veľmi milujem Oliver, hoci si to sám neuvedomujem.
"Pozri sa Robin. Možno to vyzerá, že som do Oliver zamilovaný, ale môžem ťa ubezpečiť, že nie som," snažil som sa vykľučkovať z odpovedí.
"Kto tu hovoril o láske?" pokrútil hlavou a ja som sa v tom znova zasekol. Druhykrát po sebe. Toto sa mi nestávalo ani pri rozhovoroch pred tisíckami ľudí.
Do kina sme dorazili presne vo chvíli, kedy začal film, takže sme našťastie nevzbudili žiadny chaos, keďže už každý pozorne sledoval dej. Každý si sadol na svoje miesto. Oliver mala sedadlo s číslom 64, ja 65, vedľa mňa sedela mama, Robin a potom Gemma. Popcorn som si položil na nohy Oliver a hlavu som si oprel o mamine rameno, pričom som ju celú dobu držal za ruku.
"Máte tu voľné?" zrazu ma vyrušil z rodinnej idylky hlas neznámeho chlapa, ktorý si prisadal k Oliver. Okamžite som zbystril pozornosť a vystrel sa.
"Je to môj najobľúbenejší žáner. Dúfal som, že to ešte stihnem," ozval sa znova k nej.
"Váš najobľúbenejší žáner je rozprávka?" zasmiala sa Oliver a ja som do nej v tej chvíli drgol.
"Obťažuje ťa?" šepol som jej, keď na mňa pozrela.
"Nie. Pokojne pozeraj ďalej," odpovedala mi a znova sa tvárou otočila k tomu chlapovi, ktorý ju pozorne skúmal pohľadom.
"Viem, že na to nevyzerám, no milujem animované filmy," prikývol a ja som potichu zopakoval, čo povedal s arogantným tónom.
"Je všetko v poriadku, zlato?" nahla sa ku mne mama, keď si ma všimla.
"Nie. Ale o chvíľu bude," odvetil som a znova som drgol do Oliver.
"Čo chceš Harry?"
"Presadnime si," šepol som.
"Mne sa tu sedí dobre."
"Ale mne nie."
"To nie je môj problém," odvetila pokojne a ďalej sa rozprávala s tým cudzincom.
"Oliver!" zhúkol som kúsok hlasnejšie.
"Čo je?!" zazrela na mňa znova.
"Vymeňme si miesta," trval som na svojom.
"Už som ti povedala, že mne sa sedí dobre."
"Ten chlap ťa otravuje."
"Iba sa snaží byť milý."
"Ako vravíš iba sa snaží."
"Prestaň a pozeraj film."
"Budem, keď si presadneš."
"Nejaký problém?" nahol sa cez ňu ten nesympatický a otravný chlap.
"Ale vôbec nie," usmiala sa na neho a potom na mňa zazrela štýlom, že ak neprestanem, zabije ma. Porazene som sa hodil dozadu na operadlo, no keď som po desiatich minútach započul ich tichý smiech, neovládol som sa, postavil som sa zo svojho miesta a vtrepal som sa medzi nich.
"Čo to..." ozval sa ten chlap, no Oliver mu skočila do reči.
"Harold vráť sa na svoje miesto!" okríkla ma.
"Mne je tu dobre," mykol som ľahostajne plecom, urobil som si pohodlie na operadle sedačky a prekrížil si ruky cez hruď, pričom som nahodil spokojný úsmev. Cítil som ako prvé minúty do mňa Oliver nahnevane drgala, aby som vypadol, no so mnou to ani nepohlo. Práve naopak, víťazoslávne som sa na ňu usmial, žmurkol na ňu a ďalej som nerušene pozeral rozprávku.
Domov sme dorazili niečo pred jedenástou. Kým ja som stihol zaparkovať auto do garáže, Oliver, ktorá bola zjavne nahnevaná a vytočená, sa stihla dostať rýchlym tempom do domu. Keď som dorazil do domu tiež, hodil som kľúčiky od auta na skrinku, ktorú sme mali na chodbe a zamieril do obývacieho pokoja, kde na mňa Oliver zazrela z kresla. Najprv som ju chcel nechať vychladnúť a radšej sa spakovať do izby, kým ju to neprejde, no ona mi prekazila strategický plán.
"Harry?" oslovila ma.
"Áno?"
"Vysvetlíš mi prosím ťa, čo malo znamenať to tvoje detinské správanie sa v kine?"
"Neviem čo máš na mysli," zahral som sa na hlupáčika, pričom som sa zatváril ako najväčší anjelik.
"Prestaň sa tváriť, že nevieš, o čom rozprávam," zavrčala.
"Najprv na mňa vybehneš kvôli tomu ako som oblečená a potom spravíš scénu v kine."
"Tak po prvé nevybehol som na teba. Slušne som ťa požiadal aby si sa išla prezliecť a po druhé... na tom operadle sa naozaj lepšie sedelo," hájil som sa.
"Odkedy si na drogách?" opýtala sa prekvapene, pričom rozosmiala moju sestru, ktorá to celé pozorovala z gauču.
"Odkedy ťa moje staranie sa otravuje?" odvrkol som dotknuto, pretože ma mrzelo, že to berie takto.
"Neprekrúcaj moje slová a nehraj sa na ublíženého. To ty si bol ten, kto sa trucovito posadil na sedadlo medzi mňa a Christiana."
"Aaaa takže tuto mladá slečinka vie už aj jeho meno!" zháčil som sa a ironicky som dodal: "Dúfam, že si si stihla popýtať aj jeho telefónne číslo, pretože Holmes je dosť veľký na to, aby ste sa znova náhodne stretli."
"Môžeš s tým prosím ťa prestať?! Čo ti do pekla sadlo na nos?! Správaš sa.... správaš sa... hrozne! Nič zlé som nerobila, len som sa s ním rozprávala!"
"Takže ja sa tu správam hrozne?!" pobavene som sa zasmial pričom som si ešte neodpustil arogantný podtón. "Neviem, kto z nás dvoch tu flirtuje s kade kým!"
"Harry, dávaj si pozor na to, čo hovoríš," upozornila ma.
"Prečo by som mal?" odvrkol som kúsok dotknuto a podráždene, pretože ma vytáčalo, že nakoniec ešte ja z toho vyjdem ako ten najhorší.
"Bože Styles! Ty ma tak vytáčaš!" skríkla.
"Nič nerobím," pokrútil som hlavou.
"Že nie? A tá scéna v kine? Veď si vyzeral ako trucovité dieťa! Musela som si kvôli tebe presadnúť, lebo ľudia sa sťažovali, že cez teba nevidia!"
"Nemali sa na čo sťažovať," mykol som ramenami.
"Som Harry Styles! Vieš, koľko ľudí by vraždilo za pohľad na môj chrbát!?"
"Môžeš prestať s tým som Harry Styles a aspoň raz si priznať, že si to prehnal?"
"Ale ja som Harry Styles," zamračil som sa.
"Čo v preklade znamená, že mám vždy pravdu," dodal som zamyslene.
"A môžem si robiť všetko, čo chcem," pokračoval som.
"Nie nemáš!" skríkla po mne. "A nemôžeš si robiť, čo chceš, nemôžeš mi hovoriť, čo si mám obliecť, keď sa ti nepáči, ako som oblečená, lebo Harry, kvôli nikomu sa nebudem obliekať ako mníška ani kvôli tebe nie a už vonkoncom nemôžeš vybehnúť na nejakého chlapa len preto, že sa ku mne ozval!"
"Tak si to mysli ďalej," odvrkol som ľahostajne a vybral som sa na odchod.
"Neotáčaj sa mi chrbtom, keď s tebou hovorím! Neopováž sa teraz odísť!"
"Nerob drahoty! Idem sa iba najesť."
"Vieš, čo? Dobre. Choď. Choď mi z očí, lebo som na teba taká nahnevaná, že si to ani nevieš predstaviť!"
"Ty sa choď radšej poriadne vyspať a skroť si hormón, lebo sa s tebou nedá vôbec rozprávať," odvrkol som jej a zamieril do kuchyne, kde ma ešte cestou stihla trafiť papuča, ktorú do mňa hodila.
"Ženská bláznivá!" zakričal som na ňu, pričom som sa ani neotočil a vybral jedlo, ktoré sa zvýšilo z obeda. Vopchal som ho do mikrovlny a zatiaľ si zalial horúci čaj na upokojenie nervov.
"Úprimne sa tomu dievčaťu čudujem, že po tebe rovno nehodila vázu," zasmiala sa mama vo dverách a pobavene ma sledovala ako sa snažím preniesť vrecúško čaju do smetného koša bez toho, aby kvaplo na zem.
"Do čerta!" zaúpel som, keď presne pred cieľom kvapla kvapka na podlahu.
"Videla si to?! Skoro som to mal!" ukázal som jej rozhorčene na miesto.
"Nebolo by jednoduchšie to vrecúško najprv poriadne vyžmýkať, aby z neho nekvapkalo?" nechápavo na mňa pozrela.
"A kde by potom bola tá zábava?" zamračil som sa.
"Stále si ten malý rozmaznaný chlapček," zasmiala sa a postrapatila ma po vlasoch.
"Tvoj malý rozmaznaný chlapček," opravil som ju a privinul sa k nej.
"Zlatko, čo sa deje medzi tebou a Liv?" opýtala sa.
"Musíš kaziť rodinnú chvíľku hlúpymi otázkami?" podvihol som tvár a odtiahol sa od nej, pričom som si sadol za stôl a mama mi podala tanier s pohárom čaju.
"To ako sa k sebe správate nie je normálne," pokračovala a prisadla si vedľa mňa.
"Máš pravdu. Oliver niekedy nie je normálna a nedokáže racionálne rozmýšľať, pričom nechápe podstatu problému a tak vznikajú hádky ako táto. No neboj sa, ona raz dospeje," uisťoval som ju a pustil sa do jedla.
"Čože?" zasmiala sa po chvíľke ticha, pri ktorej vyzerala akoby nad niečím rozmýšľala.
"Ty práve hádžeš všetku vinu na to úbohé dievča?" podvihla obočím.
"Podstatu problému áno," prikývol som.
"A v čom sa prosím ťa pekne dnes previnila?"
"Veď si to videla, nie? Najprv sa obliekla ako... nechcem povedať čo, potom..."
"Harry, zlato... ja som bola viac odhalená ako ona dnes."
"Nie, to nebola," pokrútil som hlavou.
"Mala som na sebe tieto čierne šaty," ukázala na seba a až vtedy som si všimol, že jej sukňa siahala iba kúsok nad kolená.
"Nevšimol som si."
"Samozrejme, že si si nevšimol, keďže si zaujatý každým pohybom, čo urobí to dievča."
Do postele som sa dostal možno o desať minút neskôr. Radšej som sa zriekol zvyšného jedla pre prospech môjho očakávaného nového súrodenca ako počúvať tie hlúposti, ktoré perlila moja mama. Okolo druhej ráno som však vstal na to, že ma niekto prenasledoval v spánku. Prikryl som sa po uši, no ďalšiu pol hodinu som sa nevedel zbaviť hlúpeho pocitu a tak som urobil niečo, čo mi radil základný inštinkt. Vydal som sa rovno do stredu bojového poľa.
"Oliver?!" šepol som, aby som sa uistil, že spí.
"Plus pre mňa," pousmial som sa, keď som zistil, že je v najhlbšom spánku, odkryl jej perinu a ľahol si k nej, pričom som si ju zozadu objal. Oliver sa však v tom pohemžila, nahmatala svojou rukou moju, ktorou som ju objímal a precitla zo spánku.
"Harold?!" zamrmlala moje meno, ktorým ma nazývala iba vtedy, ak na mňa bola vytočená alebo nahnevaná.
"Hm?"
"Vypadni spať do svojej izby," obrátila sa na chrbát.
"Ale ja nemôžem spať."
"Mňa to nezaujíma."
"Mal som zlý sen," skúsil som ďalej.
"Nechci ma ešte viac nahnevať a odíď do svojej postele," zopakovala.
"Ale Oliver," povzdychol som si.
"Už som povedala. Nemienim to opakovať," posadila sa a zapálila malé svetlo.
"Ale ja som doniesol aj bielu vlajku na uzmierenie," nahol som sa na zem a vzal do rúk vešiak, na ktorom boli zavesené moje biele spodky.
"Bože, ty si neskutočný idiot," povzdychla si a mne neunikol jej pobavený tón hlasu.


A/N: ďakujeme krásne :)
Nika Ced s Gemm sú rozkošní :) len Harry je troška ochranársky voči nej :) ale Ceda má celkom rád :D

V nasledujúcej kapitole Skazená som už bola sa Harry bude snažiť urovnať veci s jeho Oliver, čo sa mu napokon podarí, no oboch ich vydesí Gemma, ktorá pribehne so správou, že Anne sa necítila dobre a Robin ju musel odviezť do nemocnice. Pár dní po tom vyjde v novinách článok o tom, ako Oliver Adamec potvrdila, že Harryho mama čaká dieťa, napriek tomu, že sa to po celý čas snažili držať v tajnosti.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 18. srpna 2017 v 19:17 | Reagovat

Boze ten Harry :D :D :D chudak Liv :D ja by som mu tu vazu rovno otrieskala o hlavu :D :D
Tesim sa na pokracko ;) :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama