Challenge Accepted - 64. kapitola: Skazená som už bola

20. srpna 2017 v 21:39 | Soph |  Challenge Accepted

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Harry, Liv a Gemma sa spolu vybrali do Holmes Chapel, aby tam strávili pár dní. V jeden večer sa všetci rozhodli ísť spolu do kina. Harrymu sa však nepáčilo ako je Liv oblečená a už vôbec sa mu nepáčilo, keď sa začala rozprávať s cudzím chlapom, čo vyvrcholilo do hádky.



Vedela som, že s Harrym nepohnem a keďže bolo dosť neskoro v noci, tak sa mi s ním nechcelo naťahovať, lebo som bola unavená. Porazene som si teda ľahla čo najďalej od neho, nech vie, že sa naňho stále hnevám.
"Oliver?" ozval sa, keď som už zaspávala.
"Čo je?"
"Si ďaleko," posťažoval sa.
"To vážne?" otočila som sa na chrbát a neveriacky som sa naňho zahľadela.
"Úplne vážne. Chcem ťa objať."
"Choď si do svojej izby objímať vankúš, Harold, ešte stále sa na teba hnevám."
"Ale ja chcem objímať teba. Oliver, no tak, mal som zlý sen."
"A ja som mala zlý večer..."
"Môžem ťa objať," navrhol s úsmevom, no ja som pokračovala.
"...lebo jeden natvrdlý idiot vyrobil v kine žiarlivostnú scénu ako zo zlej telenovely."
"Ja som nevyrobil žiarlivostnú scénu," nadurdil sa.
"Správal si sa ako idiot," povzdychla som si.
"Nesprával!"
"Harold spi už," zamumlala som.
"A objímeš ma?"
"Nie," povedala som, pričom som sa snažila zaspať.
"Len ťa chcem chrániť, Oliver," šepol asi o dve minúty na to. "Čo je na tom zlé? Chcem sa o teba starať a dávať na teba pozor. Si pre mňa dôležitá. A ja ťa nedám len tak hocikomu, kto ťa hltá pohľadom."
"Christian ma nehltal pohľadom."
"Som chlap, viem ako vyzerá, keď chlap hltá ženu očami," pozrel na mňa vážne.
"Harry, spime už."
"Takže sa nehneváš?" pozrel na mňa šteňacím pohľadom.
"Už to nespravíš?"
"Oliver, vždy sa o teba budem starať," povedal.
"Si tvrdohlavý."
"Ty tiež," šepol a objal ma okolo pása, pričom si nohy preplietol s mojimi a na dobrú noc ma pobozkal na spánok. A hoci som sa naňho večer hnevala, keď pri mne ležal, spala som pokojnejšie. Nespala som však dlho.
"Liv!" vtrhla do mojej izby Gemma asi polhodinu po tom ako sme konečne zaspali a zasvietila veľké svetlo. "Harry," pozrela naňho, keď vykukol spod periny.
"Čo sa deje? Prečo tak skoro buntošíš?" zamumlal Harry, ktorý zažmúril na hodiny.
"Robin vzal pred piatimi minútami mamku do nemocnice, lebo jej prišlo zle," vysypala zo seba a to nás oboch okamžite prebralo.
"Čože? O čom to hovoríš?" posadil sa okamžite Harry.
"Čo sa stalo?" pýtala som sa, pričom som okamžite vstávala.
"Neviem, prišiel len za mnou do izby, aby som vám to povedala, že oni idú do nemocnice."
"Vedel som to! Vedel som, že sa môže niečo stať!" hromžil Harry, ktorý tiež vstával a bežal k sebe do izby, aby sa obliekol. Ja som na svoje pyžamo hodila sveter a šla som za Gemmou, ktorá mala na sebe to isté čo ja, pyžamové nohavice, tričko a svetrík.
"Možno by ste mali ostať doma a vyspať sa," povedal nám Harry, ktorý vybehol z izby ani nie desať sekúnd po nás.
"Ani náhodou," pokrútila som hlavou.
"Nebudem spať doma, kým je moja mamka a môj súrodenec v nemocnici!" zrúkla naňho Gemma, ktorá sa celá klepala. Prebehli sme do auta len v svetroch a hoci bol marec a cez deň už vykukovalo slniečko, stále to bol len prvý týždeň a noci boli chladné.
Sadla som si k Gemme dozadu, kým Harry šoféroval a objala som ju okolo ramien. Gemma si povzdychla a oprela si hlavu o moje rameno. Cítila som, ako sa chveje a tak som ju hladila po ramene, lebo nič iné som robiť nemohla. V spätnom zrkadle som si všimla Harryho napätý výraz a druhú ruku som natiahla dopredu, aby som ho mohla pohladiť po ramene. V spätnom sa na mňa usmial, chytil mi na chvíľu ruku, ktorú pobozkal a ďalej sa venoval šoférovaniu.

Pri nemocnici sme boli do desiatich minút. Keďže na cestách nebol nikto a Harry sa ponáhľal, šiel tak, že podľa mňa porušil aj tie predpisy, ktoré sa porušiť nedajú. Zaparkoval čo najbližšie a do nemocnice sme doslova vtrhli.
"Dobrý deň, hľadáme pacientku Anne Twist," povedala som vrátničke.
"Ste rodinní príslušníci, lebo viete, ja nesmiem..."
"Som jej syn, do frasa!" zrúkol na tú chuderku Harry.
"Pani Twist sme pred chvíľkou prijali a práve ju lekári vyšetrujú, ak chcete, môžete ísť do čakárne, kde čaká aj jej manžel," vysypala vydesene a ukázala nám, ktorým smerom sa máme vybrať. Len čo sme vošli dovnútra, uvideli sme Robina strápene sedieť na jednom kresle.
"Ste tu?" pozrel na nás a v očiach mal smútok a strach.
"Teraz sme došli," odvetila mu Gemma a posadila sa vedľa neho, lebo sa naozaj ledva držala na nohách.
"Kde je?" pozrel naňho Harry.
"Lekári ju vzali na vyšetrenia a odmietajú mi čokoľvek povedať," povzdychol si Robin.
"Bojím sa o nich," vzlykla Gemma. Harry sa k nej okamžite posadil, aby ju mohol objať.
"Nič sa nestane, všetko bude dobré, sľubujem," šepkal jej, pričom ju hladil po vlasoch.
"Keď ja... mamka..."
"Tíško, všetko bude v poriadku," opakoval stále dokola.
"Čo sa vlastne stalo?" spýtala som sa asi po pätnástich minútach od nášho príchodu.
"Ja neviem, Anne sa prebudila na to, že je smädná a tak sa šla do kuchyne napiť, keď dlhšie nechodila, zišiel som dole, kde som ju zbadal sedieť za stolom, pričom sa držala za bruško a opakovala, že sa necíti dobre," vysvetlil nám.
"Sakra! Do frasa! Toto sa nemalo stať!" vstal Harry z pohovky a nadával Harry. "Čo keď sa jej niečo stane? Čo keď sa im niečo stane?" spytoval sa, pričom tresol päsťou do steny.
"Harry!" pozrela som naňho. "Si ty normálny?" vykročila som k nemu a pozrela som mu na ruku, ktorá mu začala červenať. "Poď," vzala som ho za ruku a ťahala k sesterskej miestnosti.
"Dobrý, môžem vás poprosiť ľad do utierky?" spýtala som sa jednej zo sestier, ktorá tam sedela a dvihla ku mne prekvapený pohľad.
"Stalo sa niečo?"
"Nervy," odvetila som jej, a ukázala som jej Harryho ruku, pričom som ju stále hladila.
"Ach, pravdaže," prikývla a priniesla mi vrecko s ľadom a dokonca aj nejaký krém a obväz.
"Ideme späť?"
"Nie, kým sa neupokojíš. Rozrušuješ tým svoju sestru a Robina," pokrútila som razantne hlavou, pričom som mu na ruku prikladala ľad.
"Som nervózny, bojím sa o nich. Vedel som, že sa niečo môže skomplikovať."
"Nemôžeš takto premýšľať, lebo sa z toho zblázniš," pokrútila som hlavou a na ruku som mu namazala krém.
"Ale... my nič nevieme, nikto nám zatiaľ nič nepovedal, neviem, čo je s mojou mamkou a s malým a bojím sa o nich. Viem, že som tú správu nevzal najlepšie, no to len preto, lebo mám o ňu strach, ale ja to malé ľúbim, ľúbim ich oboch a ja... nemôžem ich stratiť, nemôžem ju stratiť," hovoril a z očí sa mu spustili slzy. Nemohla som ho takto vidieť, nemohla som sa pozerať na to, aký je nešťastný.
"Všetci sme nervózni, Harry, všetci sa bojíme, ale hoci mám strach, jedno viem naisto, Anne to zvládne. Obaja to zvládnu."
"Ako to môžeš tvrdiť s takou istotou?" pozrel na mňa pohľadom plným sĺz, smútku a očakávania, že ho ubezpečím, že to bude dobré.
"Lebo Anne je silná, úžasná, odvážna žena. A vychovala predsa Harryho Stylesa," zasmiala som sa, pričom som ho pohladila po tvári a zotrela mu slzy. Harry ma okamžite silno objal.
"Neviem, čo by som bez teba robil," zamumlal mi do krku.
"Nejako by si to už zvládol."
"Nezvládol, Oliver, prisahám, že nie," pokrútil razantne hlavou, no nepúšťal ma z objatia.
"A preto ma tak vytáčaš, však?" povzdychla som si so smiechom.
"To ty hneváš mňa, Oliver. Mala by si dospieť," pozrel na mňa vážne, na čo som sa rozosmiala.
"Trocha sebareflexie by vám nezaškodilo, pán Styles," postrapatila som mu vlasy. "Ideme za Robinom a Gemmou?"
"Poďme," prikývol.

Cestou späť do čakárne som vrátila sestričke ľad, krém, aj obväz, ktorý sme napokon nepotrebovali. V čakárni sme si obaja sadli. Gemma si o Harryho oprela hlavu. Jednou rukou ju objal okolo ramien a druhú si preplietol s tou mojou. Venovala som mu povzbudzujúci pohľad a zavŕtala som sa hlbšie do kresla. Minúty sa strašne vliekli a zdali sa ako hodiny. Vždy, keď som pozrela na hodinku, ktorá visela nad dverami, mala som pocit, že muselo prejsť najmenej polhodiny, no prešli sotva dve minúty. S Gemmou, ktorá už nevydržala sedieť sme zašli do automatu kúpiť kávu a keď sme sa vrátili, Robin sa prechádzal hore dole po miestnosti a Harry sedel na gauči s hlavou zaklonenou dozadu a nohami natiahnutými pod stolíkom.
"Páči sa," podávala som mu pohárik, keď som si sadla vedľa neho.
"Ja som nechcel kávu," pozrel na mňa.
"Ja viem, preto som ti priniesla čokoládu."
"Odkedy vieš aj čítať myšlienky?"
"Tebe odjakživa," pohladila som ho po vlasoch, keď sa hlavu oprel o moje rameno.
Asi po ďalšej dlhočiznej polhodine, keď som už mala pocit, že sme všetci sedeli na každom kúsku nábytku v čakárni, že sme v koberci vychodili dieru a našliapali kilometre, sa otvorili dvere a vošiel lekár.
"Dobrý večer," unavene sa na nás usmial, kým my sme všetci k nemu pribehli a čakali, čo nám povie.
"Čo je s mojou ženou a mojím dieťaťom, pán doktor?"
"Obaja sú stabilizovaní." Po tejto vete sme si všetci vydýchli. Harry objal Gemmu aj mňa a lekár pokračoval niečo o nejakej diagnóze.
"Čo to znamená v reáli?"
"Vaša manželka sa nesmie rozrušovať, ani pracovať, dvíhať nič ťažké, či namáhať. Tehotenstvo prebieha dobre s výnimkou dnešnej udalosti, no vzhľadom na vek matky nebudem riskovať, vypíšem ju na rizikové tehotenstvo a bude mať naordinovaný pokoj a pohodu."
"Pravdaže," prikývol Robin, ktorému očividne spadol obrovský kameň zo srdca.
"A čo maličké?" spýtal sa Harry.
"Je v poriadku, má tuhý koreň."
"Bude po mne," usmial sa hrdo.
"Môžeme ju vidieť?" spýtala sa Gemma.
"Pravdaže, ale len na chvíľočku," usmial sa. Robin s Gemmou a Harrym sa vybrali k jej izbe a ja som ostala v čakárni. Harry si všimol, že nejdem a pozrel na mňa.
"Oliver, poď."
"Choďte vy, počkám tu. Povedz Anne, že na ňu myslím."
"Ale..."
"Harry, choď za mamou," pohladila som ho po vlasoch a usmiala som sa, keď neprotestoval. O minútu na to, ako vošiel do izby, však vyšiel vonku a chytil ma za ruku.
"Mamka ťa chce vidieť," povedal a ťahal ma za sebou.
"Anne," šepla som, keď som ju zbadala a pribehla som k nej, aby som ju mohla objať. Mala som ju veľmi rada, brala som ju ako ďalšiu mamu a predstava, že sa jej niečo mohlo stať, ma desila.
"Som v poriadku."
"Vieš, čo budeš teraz robiť?" spýtala som sa jej prísne.
"Čo?"
"Nič. Vôbec nič. Budeš len dávať pozor na seba a na drobca."
"Asi nemá zmysel protestovať," skúsila, no prerušilo ju štvorhlasné NIE.
"Kedy ťa pustia?"
"Hneď ráno zlatko, choďte sa domov vyspať. Robin tu so mnou ostane."
"Ale..." chcela protestovať Gemma.
"O pár hodín som doma."
"Sľubuješ?"
"Sľubujem."

Anne prišla pred pol deviatou a doma ju čakali raňajky, ktoré sme všetci traja pripravili. Spali sme síce len nejaké dve hodiny, no to nám vôbec nevadilo. Najdôležitejšie bolo spraviť Anne radosť a očividne sa nám to podarilo.
Zvyšok dňa sme strávili všetci v obývačke pozeraním albumov a starých videí. Veľa fotiek som už videla, keď sme s Harrym vyberali tie, ktoré sa použili do klipu Story of my life, no mnohé boli pre mňa úplne nové. A videá, na tých sme sa smiali strašne dlho. Hlavne na vystúpeniach Harryho, keď chodil po pódiu v kostýme Elvisa Presleyho.
Po večery, ktorú sme si objednali, lebo Anne dostala chuť na čínu, sme si boli hore po veci a potom sme vyrazili, lebo nás čakala ešte dlhá cesta do Londýna. Pri šoférovaní sme sa vystriedali všetci a mali sme na to celkom dobrý systém. Kým Harry šoféroval, ja som sa s ním zhovárala, aby som ho udržiavala hore a Gemma spala. Keď šla šoférovať Gemma, hovoril s ňou Harry a spala som ja a napokon som šoférovala ja, Gemma so mnou hovorila a spal Harry. Napriek tomu, len čo sme došli domov, zaspali sme.
Ráno som klepla po budíku a otočila som sa na druhú stranu, no potom mi došlo, že je pondelok a ja musím do školy. Zafňukala som a otrávene som sa vybrala do sprchy, ktorá ma vôbec neprebrala. Z kúpeľne som sa došuchtala do kuchyne, kde som si spravila kávu do termosky, natlačila som jogurt, vzala som kabelku a bez toho, aby som si vymenila piatkové knihy za dnešné som šla do školy.
"Ty vyzeráš," smial sa mi Giacomo.
"Gentleman do špiku kostí," povzdychla si Jovanka.
"Súhlasím, tento kompliment túži počuť každá žena," zívla som.
"Čo si cez víkend porobila?" pýtal sa Fabio.
"Nespala som."
"Kto ťa takto zničil?" vyvalila na mňa oči Mirela.
"Zrekapitulujme si to. Máme zopár možností, z nás to nikto nebol," pozrel na chalanov Carlos a keď prikývli, pokračoval. "Potom ostáva Jason..."
"Ten nám hovoril, že ide na chatu," skočil mu do toho Cedric.
"Ben."
"Ten pracoval," povedal Yv. "Polku sobotu strávil v obchode."
"Tak máme víťaza. Harry," zasmial sa.
"Super, aj by som zatlieskala, ale sa mi nechce," povzdychla som si a hodila som sa na stoličku v aule, kde sme mali mať prednášku.
"Vyzeráš, že by si potrebovala..."
"...vypadnúť," skočila som Yv do reči.
"Myslela som kávu, ale ani to nie je zlý nápad," smiala sa. "Len stále ma nútiš uvažovať, kedy si sa takto pokazila."
"Vieš čo si začínam myslieť," pozrela som na ňu mierne zdesene.
"Nie?"
"Že som v kútiku duše bola skazená vždy."
"Chica, toto je veľký objav. A zapíše sa do histórie."
"Super. Ja budem hlavne rada, ak sa do histórie zapíše táto hodina," zamumlala som a keď do auly vošla profesorka a mne došlo, kto to je, zaúpela som. "Oh nie, toto nie. Prosím. Nie túto nočnú moru."
"Olívia, ty sa sťažuješ na hodinu a na profesorku?" pozrel na mňa Carlos.
"Nie, ja sa sťažujem na hentú nočnú moru, ktorá sa ako profesorka tvári."
Chcela som jej dať šancu. Vážne som chcela. A vydržala som to dvadsať minút, kým som nevytiahla mobil a nespravila niečo, čo som nespravila ešte nikdy v živote.
Harry Styles, vyzývam ťa, zachráň ma z tejto strašnej nudy, poslala som mu SMS a dúfala, že príde.
Hneď na to som si položila hlavu na lavicu, z kabelky som si vytiahla slúchadlá, ktoré som si dala do uší a snažila som sa predstierať, že ju aspoň vnímam.
"Čo dobré nám hraje?" vytiahol mi jedno slúchadlo z uší Carlos a zobral si ho. "Môže byť," prikývol s úsmevom.
"Myslíte, že to niekedy skončí? Už som vyriešila všetky sudoku," povzdychla si Mirela. Hodiny s profesorom sme mali všetci radi, lebo hoci polovica študentov nechápala, o čom hovorí, hovoril tak zaujímavo, že ho počúvali všetci. Hodiny s ňou nemal rád nikto a my sme ich doslova neznášali.
"Myslím, že nikdy," zamumlala Sandra, pretočila hlavu na druhú stranu a spala ďalej.
Vyjdi z triedy, prečítala som si správu, keď mi zavibroval mobil a s úsmevom som si začala baliť veci.
"Zdrhám, majte sa," šepla som im a kým profesorka niečo písala na tabuľu, vybehla som druhým vchodom z auly.

"Prišiel si," pozrela som na Harryho, ktorý sa ležérne opieral o výklenok v stene.
"Samozrejme, že som prišiel. Musel som sa presvedčiť, či si to písala ty, alebo či to napísal niekto namiesto teba, lebo úprimne, Oliver, nikdy by som si nebol pomyslel, že ma vyzveš k tomu, aby som ti pomohol ujsť zo školy," smial sa.
"Sklapni, vieš, aké to tam bolo hrozné? Zaspal by si do dvoch minút."
"Ale ty si Oliver... ty miluješ školu."
"Poopravím ťa," ukázala som naňho prstom, kým som sa k nemu približovala. "Ja milujem vzdelanie a inteligentných ľudí, ale tá tragédia, ktorá sa odohráva za tými dverami, nie, to je aj nad moje sily. Navyše si doma len týždeň."
"Pokazil som ťa ja?"
"Už znieš ako Yv. Aj ona si myslí, že som sa skazila."
"A čo si jej na to povedala?"
"Že mám pocit, že som skazená už bola," šepla som, keď som k nemu došla, na čo sa rozosmial a objal ma.
"Takže moja sladká Oliver je nakoniec moja skazená Oliver?"
"Prestaň si zo mňa robiť srandu," ohriakla som ho, pričom som ho buchla do hrude. "Radšej mi povedz, či si volal s mamou a ako sa má?"
"Volal som s ňou cestou sem. Má sa dobre. Obaja. Aj ona, aj drobec. Síce má ešte nevoľnosti, no vyzerá to tak, že je všetko v poriadku."
"To som rada," usmiala som sa.
"Stále sa o nich bojím. Predsa len po tom, čo sa stalo cez víkend, o nich mám strach, no viem, že by ma neklamala a keď hovorí, že je v poriadku, tak sú v poriadku. Aj ona, aj môj budúci súrodenec," pousmial sa.
"Páči sa mi tento tvoj prístup," oprela som si hlavu o jeho rameno a spolu sme šli na parkovisko k jeho autu. Ja som svoje nechávala doma a dnes som šla metrom, tak sme aspoň nemali problém, čo spravíme s tým druhým.
"Kam ideme?"
"Do obchodu. Myslím, že sú tam všetci chalani. Louis mi pred polhodinou volal a pýtal sa, či mu vyrobíš zrkadlo, že aj on chce také super, ako to, čo si robila v sobotu."
"Uvidím chlapcov?" potešila som sa. "Moji zlatí, tak sa na nich teším."
"Hlavne na tvojho blondiačika, že?"
"No, a aj na môjho hnedoočka a môjho vtipálka a môjho starostlivého fešiho."
"Oliver!"
"Zase to robíš!"
"Nerobím," hájil sa.
"Vieš komu hovor, starej mame."
"Malá drzá skazená."
"Rozmaznaný majetnícky natvrdlý."
"Oliver!"
"Harold!"
"Prestaň s tým."
"S čím?" nevinne som zaklipkala očami.
"Ty vieš," škaredo na mňa zazrel. Na to som chytila jeho ruku.
"Chalanov ľúbim, ale Harry je len jeden a toho ľúbim najviac na svete," šepla som mu. Nič na to neodpovedal, len sa pousmial.
Do obchodu sme prišli veľmi rýchlo. Keď som videla chalanov, jedného po druhom som ich vystískala a vyobjímala. A keďže sme boli v obchode, pustila som sa do niektorých objednávok, kým oni všetci ostali v obchode tiež. Niektorí zákazníci potom vyzerali úplne prekvapene, keď sa za nimi objavil Zayn s jeho zdvorilým Ponúknem vám niečo? alebo Niall a jeho Na vašom mieste, by som to kúpil, ja mám tiež také doma, Liam, ktorý stále opakoval Talentovanejšieho človeka som asi ešte nestretol. Liv má cit pre detaily, Louisove Ja tiež nemám slov a keď ju vidím vyrábať, vtedy úplne onemiem.
Obedovali sme tiež v obchode a chalani sa pýtali na Anne, keďže im Harry už povedal, čo sa stalo cez víkend. Všetci sa vyľakali, no napokon sme ich upokojili. A kým sme večer šli domov, dohodli sme sa na štvrtok k Niallovi na futbalový zápas. Prvý v novej sezóne.

Na druhý deň sa mi vstávalo ľahšie, keďže v noci som už normálne spala. Keďže vonku svietilo slniečko, obliekla som si legíny, šaty a vzala som si k ním svetrík a zišla som dole do kuchyne, kde som prekvapene zastala. Gemma s Harrym mali obaja vážne výrazy a Harry vyzeral, že niekoho prerazí.
"Dobré... deje sa niečo?"
"Nič," pokrútil hlavou Harry, no z jeho postoja, z jeho držania tela a z jeho zaťatej päste som vedela usúdiť, že sa niečo deje. A že to vôbec nie je dobré. "Niečo s mamou?"
Len čo som vyslovila tú otázku, vedela som, že som sa trafila a v tej chvíli som sa naozaj preľakla. Veď... včera bola v poriadku.
"Čítaj." Harry predo mňa hodil noviny.
"Bude mať Harry Styles súrodenca?" hovoril titulok. Prekvapene som naňho pozrela, no on mi len naznačil, aby som čítala ďalej. "Vyzerá to tak, že rodina Harryho Stylesa, známej popovej hviezdy zo skupiny One Direction sa rozrastie o nového člena. Či bude mať Harry bračeka alebo sestričku, to ešte nevieme, no s istotou vám vieme povedať, že Harryho maminka Anne s jej manželom Robinom čakajú svoje prvé dieťa. Harryho kamarátka Olívia Adamec..." pri svojom mene som sa zasekla, no čítala som ďalej, "ktorá u Harryho býva posledný pol rok vďaka programu v škole a ktorá mu je naozaj blízka, nám potvrdila, že na bábätko sa všetci tešia..."
"Harry, Gemma," pozrela som naňho so stiahnutým hrdlom. V žalúdku som cítila nevoľnosť a mala som pocit, že sa mi točí hlava a ja stratím vedomie. "Harry, ja by som nikdy..."
"Oliver, ja viem," pozrel na mňa a pohľad mu na chvíľu znežnel. "Ale keď prídem na to, ktorý bastard to urobil a použil na to tvoje meno... zaplatí mi," zavrčal.
"Musí to byť niekto bez chrbtovej kosti," povzdychla si Gemma. "Liv, netráp sa, my vieme, že si to nebola ty."
"Musím zavolať Anne," šepla som a okamžite som vybehla hore do svojej izby pre telefón, aby som jej mohla zavolať. Ubezpečila ma, že mi verí a že vie, že by som niečo také nikdy nespravila. Volala som s ňou asi pol hodiny a potom som ostala v izbe.
"Oliver?" vošiel Harry. Stála som pri okne bez pohnutia už niekoľko minút, premýšľala som a snažila som sa odbúrať hnev, no nedarilo sa mi to. Po chvíli som okolo pása pocítila Harryho ruky. Vydýchla som vzduch, ktorý som zadržiavala a oprela som sa chrbtom o jeho hruď.
"Kto to mohol urobiť?"
"Neviem," povzdychol si. "Vedia o tom len chalani, dievčatá a my. Nikto viac. Dokonca ani Derreck. Zo štábu to zatiaľ vie len Lou a Paul."
"Som rada, že mi veríš," povzdychla som si a zahľadela som sa naňho.
"Oliver, ja predsa viem, že by si niečo také nikdy nespravila," položil si hlavu na moje rameno a ja som ho chytila za ruky, ktoré mal položené na mojom páse.
"Ale niekto, kto to spravil sa predsa našiel," šepla som smutne. "A vydával sa za mňa."
"Zistím, kto to bol, ty sa nad tým netráp, dobre?" pobozkal ma do vlasov.
Do školy som nešla, s Gemmou a Harrym sme čakali na chlapcov, ktorí prišli okolo jedenástej a spolu sme premýšľali nad tým, kto to mohol byť, no na nič sme neprišli. Okolo pol druhej sa pri dverách ozval zvonček a dnu vošli Yv so Cedricom. S chalanmi si pozdravili a posadili sa.
"Premýšľate nad tým, kto to bol?" spýtala sa Yv.
"Ako to viete?" spýtala som sa.
"Chica, je toho plný net. Niektorí si myslia, že si to bola ty, zvyšok a tých je väčšina tomu neveria."
"To musím napraviť," poznamenal Harry a bral do ruky mobil.
"Čo chceš robiť?"
"Napísať na twitter, nech sa do teba neopovážia pustiť, že ti verím a že za tebou stojím," pohladil ma po vlasoch a medzitým už ťukal do mobilu.
"Prišli ste na niečo?" spýtal sa Ced.
"Nie," odvetil Louis. "Nikto z tých, ktorí to vedia by to neprezradili."
"Možno ste na niekoho zabudli," nadhodil a Gemma sa od neho odtiahla, aby naňho mohla lepšie pozrieť.
"Čo tým myslíš?"
"Hovorili ste včera v škole o tehotenstve tvojej mamy?" spýtala sa Yv.
"Spomenuli sme to," pritakal Harry.
"Keď Chica včera vybehla z auly za Harrym, tak sa Jess vypýtala od profesorky na záchod a vrátila sa skoro až po pol hodine," povedal nám Ced.
"Dosť času na vypočutie rozhovoru a skontaktovanie niektorých novín, nie?" nadhodila Yvonne, na čo chalani začali hromadne nadávať. Zvyšok dňa sme premýšľali nad tým, ako ju usvedčíme, no na nič sme neprišli.

Na druhý deň som šla do školy so Cedom a Yv, ktorí po mňa ráno prišli. Harry s Gemmou chceli ísť so mnou, ale nemali sme žiaden dôkaz, že to bola ona, tak ostali doma. Keď sme prišli, niesla sa po škole ako primadona a mňa to vytáčalo do biela. Vedela som, že to spravila, no nevedela som jej to dokázať.
"To jej nemôže prejsť!" vrčala Mirela, keď sme šli na obed.
"Čo s tým spravíme?" spýtal sa Carlos a vtom mi niečo napadlo. Okamžite som písala Harrymu, aby mi poslal telefónne číslo tých novín. Len čo som ho mala, zavolala som do nich.
"Dobrý deň tu skutočná Olívia Adamec," ozvala som sa.
"Slečna Adamec, chcete nám niečo povedať?"
"Nie, ale chcem, aby ste v najbližšom vydaní uviedli veci na prvú mieru, inak vám hrozí žaloba za porušenie dobrého mena, keďže ja som vám nevolala, však?"
"Nie, volala nejaká slečna, ktorá sa nechcela predstaviť a napokon povedala vaše meno."
"Môžete jej prosím vás prezvoniť, keď dotelefonujeme?"
"Ideme na to."
Len čo som dotelefonovala, pozrela som na Jessicu, ktorá stála asi tri metre odo mňa. Naši na mňa pozreli, no ja som len opatrne vstala a šla som k nej. Jej mobil začal zvoniť a skôr ako ho stihla dvihnúť ona, som jej ho vytrhla z ruky.
"Dobrý, opäť ja, skutočná Olívia Adamec, veľmi ste mi pomohli, teraz pomôžem ja vám. Hneď teraz vám môžem dať meno a príbeh osoby, ktorá vám včera volala v mojom mene. Dotyčná slečna sa volá Jessica Brighton, miluje One Direction a je nimi natoľko posadnutá, že ich prenasleduje stále a preto to vedela, lebo si vypočula rozhovor, ktorý počuť nemala a áno, je to tá Jessica, ktorú som na koncerte poslala do zadku pred celým Anglickom."
"Takže šialená fanynka, chápeme."
"Presne tak," povedala som a s chladným úsmevom som sa pozrela na Jessicu.
"Čo si to spravila?" zajačala na mňa.
"Počula si niekedy niečo také, že oko za oko? Tak v tomto prípade to považuj za článok za článok," odvetila som jej pokojne a otočila som sa na odchod. Tá beštia mi však skočila na chrbát a začala ma ťahať za vlasy.
"Ty krava! Máš všetko!" ziapala na mňa, pričom ma zhodila na zem. Podarilo sa mi pretočiť sa a tá hlupaňa mi vtedy dala facku. To bola posledná kvapka.
"Ty zlomyseľná umelina! Keď s tebou skončím, nebudeš mať nič! Ani jeden umelý vlas," vrčala som na ňu, pričom som ju chytila za vlasy a začala ju za ne ťahať.
"To je tvoja vina! Nosíš sa tu ako páva len preto, lebo spávaš so Stylesom!" bila ma, pričom mi uštedrila druhú facku, ktorou ma zaškrabla na líci.
"Ty malá namyslená beštia! Čo si o sebe myslíš! Teba je hovno do mňa a Harryho!" pretočila som sa tak, že teraz na zemi ležala ona a ja som si na ňu sadla. "To máš za tie noviny!" strelila som jej facku. "To máš za ten debilný článok!" strelila som jej druhú. "To máš za to, čo si práve povedala!" ďalšia facka. Tá krava ma zrazu chytila za vlasy a potiahla ich tak, že som skríkla.
"Všetko si pokazila!" kričala na mňa a štipla ma do ruky, ktorou som odtláčala tu jej a natrhla mi tričko, ktoré mi viselo už len na jednom ramene. To ma opäť len naštartovalo.
"A ty si nemala právo niečo vyzradiť!" zrevala som na ňu a tresla som jej najsilnejšiu, akú som vedela. "To máš za Anne ty malá podrazacká všetečná barbie!" vrčala som na ňu. "A toto máš za bábo!" tresla som jej ďalšiu, až jej odleteli umelé mihalnice.
V tej chvíli som si začala uvedomovať priestor okolo seba, aj to, že počujem hlasy, ktoré kričia Fight! Fight! Fight! to, že ma okolo nás sú ľudia, aj to, že nás od seba niekto odtrhol.
"Pusť ma na ňu!" kričala som na Cedrica, ktorý ma držal okolo pása a hádzala som sa mu v náručí, lebo som ju chcela zasiahnuť ešte viac a tak som kopala najďalej ako som vedela. Ced bol však silný a držal ma poriadne. Ju tiež držal niektorí zo spolužiakov a obe sme na seba gánili. "Pusť ma, nech jej vyšklbem aj tie umelé štice, čo má na hlave!"

O pätnásť minút na to som sedela v riaditeľni s vlasmi ako po výbuchu, roztrhnutým tričkom, ktoré mi viselo len na jednom ramene, modrinou na ruke, škrabancom na tvári a hoci by som sa mala hanbiť, bola som na seba hrdá a trucovito som ohŕňala tvár. Riaditeľka na mňa hľadela a čakala. Na čo, respektíve, na koho, mi došlo, až keď sa otvorili dvere.
"Oliver?" začula som Harryho hlas. "Preboha, čo sa ti stalo?" prisadol si ku mne a pozorne si ma prezrel.
"Pán Styles, volala som vám, pretože slečna Adamec sa dnes v škole počas voľnej hodiny pobila."
"Čo si spravila?" pozrel na mňa prekvapene.
"Tá zákerná beštia si to zaslúžila," zavrčala som.
"Slečna Adamec," pozrela na mňa riaditeľka prísne.
"Čo je? Bitku začala ona. Ona na mňa prvá skočila, ona volala do novín, aby zverejnila ten článok a ona sa do mňa púšťa zakaždým, keď má príležitosť. Ja som sa len bránila a tá malá umelá napodobenina barbie môže byť len rada, že ma od nej dostali skôr, ako som jej to stihla poriadne zrátať!"
"Slečna Adamec, ja chápem vaše rozhorčenie," skúsila ma upokojiť.
"To teda nechápete! Zavolala do novín v mojom mene! Môže byť rada, že som jej vyšklbla len tie umelé vlasy!" rozčuľovala som sa. "A prečo vlastne na koberčeku sedím ja, nie ona? Vy ako škola máte brániť študentov, tento program nie je verejný. Ako je možné, že ste dovolili, aby sa niečo také stalo? Ako je možné, že jedna zo študentiek spravila niečo také? Máte chrániť nielen študentov v tomto programe, ale aj ich rodiny! Anne mala právo povedať to sama a tá... tá... tá... beštia jej to právo vzala!"
"Slečna Adamec, ale problémy sa dajú riešiť aj inak, však pán Styles?" pozrela naňho.
"Pravdaže," odkašľal si.
"Inak? To som ju mala nechať, nech ma zmláti? Máte sto svedkov, ktorí vám povedia, že na mňa zaútočila od chrbta!"
"Ale sú aj diplomatické riešenia."
"Diplomaticky som jej ručne stručne dala najavo, že to, čo robila doteraz je neprípustné. Keď ste v tom vy ako škola zlyhali," odfrkla som si. Bola som na nich nahnevaná za to, že trpela moja rodina a za to, že nespravili nič, aby Jessicu zastavili. To Harry nezvládol a vybuchol smiechom.
"Pán Styles, poprosím vás, aby ste počkali vonku," pozrela naňho. Harry sa len vytackal vonku a nechal nás tam samé dve.
"Slečna Adamec, ja vás chápem a máte pravdu. Dokonca aj chápem vaše rozhorčenie, ale musím vás potrestať. No trest vašej spolužiačky bude oveľa väčší, keďže si začala ona a spravila niečo, čo nemala, keď do toho zapojila tlač."
"Aký je môj trest?"
"Tri dni po škole v dielňach," žmurkla na mňa.
"Ďakujem," prikývla som a vyšla som von, kde stál vysmiaty Harry.
"Tak?"
"Tri dni po škole," mykla som ramenami.
"Ty ale vyzeráš," pokrútil hlavou a pozrel na tričko, ktoré naozaj ledva držalo. Hneď na to mi obliekal svoje sako.
"Mal by si vidieť, ako vyzerá ona," zasmiala som sa.
"Videl som, Mirela si vašu bitku natočila," povedal a so smiechom ma objal okolo ramien. "Tak poď ti moja malá bitkárka."
"Kam ideme?"
"Predsa k Niallovi na futbal," pobozkal ma do vlasov.


A/N: ďakujeme krásne :)
Nika tiež si myslím :D v tomto s tebou plne súhlasím, avšak Liv očividne nie :D príliš veľa mu toleruje, ale čo s ňou narobím :D

V nasledujúcej kapitole Ja som ju síce zmenil, no ona urobila niečo oveľa viac sa Harry rozhodne urobiť veľký krok. Bea sa rozhodne využiť lístky a ísť s chlapcami na turné, avšak, aby nebola sama, vezme so sebou sesternicu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 21. srpna 2017 v 18:45 | Reagovat

:D :D :D :D to video by som si teda pozrela aj ja :D tak jej treba hus blba :D :D
"Malá drzá skazená.
Rozmaznaný majetnícky natvrdlý."... nemalo chybu :D :D :D
Tesim sa na pokracovanie :D :D

2 Mrs. Tomlinson Mrs. Tomlinson | Web | 23. srpna 2017 v 19:29 | Reagovat

páči sa mi ako Harry vždy doleze za Liv aj keď sú pohádaní... :D :D :D obaja sú tak tvrdohlavý :D a tá bitka s tou husou... Liv sa nezdá :D :D :D teším sa na ďalšiu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama