Challenge Accepted - 65. kapitola: Ja som ju síce zmenil, no ona urobila niečo oveľa viac

25. října 2017 v 20:07 | Reyli |  Challenge Accepted


On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.


V minulých častiach: Harry sa vrátil domov počas krátkej pauzy v koncertovaní a Liv preňho pripravila prekvapenie. Spolu s Gemmou ho vzali domov do Holmes, aby mohol stráviť čas s maminou. Tá mala menší kolaps a lekár ju nechal na rizikovom tehotenstve. Ani jej ani bábätku našťastie nič nie je, no musí oddychovať a nesmie sa rozčuľovať. Po tom ako sa vrátili do Londýna, Liv vyzvala Harryho, aby ju zachránil zo školy, čo ho pobavilo, pretože Liv predsa nefláka. Deň po tom sa v novinách objavili články o tehotenstve Anne, pričom z prezradenia tajomstva obviňovali Liv. Napokon však vysvitlo, že to bola Jessica a tak si to s ňou Liv vybavila.



Sedeli sme u Nialla a chalani si pozorne preskúmavali Oliver, pričom nepovedali ani slovo. Presne som vedel, nad čím práve premýšľajú a pobavene som sa musel pousmiať.
"Máš to?" opýtal sa po piatich minútach Niall a vystrel ruku.
"To si píš," prikývol som a potláčal som smiech.
"Čo či máš?" nechápavo sa na mňa pozrela Oliver, ktorá stále vyzerala ako bohyňa pomsty. Miesto odpovede som podal Niallovi môj mobil a on ho napichol na televízor.
"To... to... no taaak! Vypnite to!" začala sa rozhorčovať, keď sa na obrazovke objavila bitka zo školy. Chalani v tej sekunde vybuchli v hlasný smiech a ja som až plakal od pobavenia.
V polke som však vytrhol Niallovi ovládač a vypol som to. Chalani na mňa začali okamžite kričať, aby som to pustil do konca, no ja som iba pokrútil hlavou.
"Teraz by som sa chcel verejne poďakovať," zasmial som sa a postavil sa z pohovky.
"Vy ste takí tupci," krútila hlavou Oliver, pričom si tvár zakrývala do dlaní.
"Nečervenaj sa!" doberal si ju Liam.
"Mám to najodvážnejšie, najúžasnejšie a najobetavejšie dievča na svete," pokračoval som, hoci ma nikto zjavne nepočúval.
"To ako chráni moju rodinu a ako sa o ňu stará... to všetko pre mňa znamená naozaj veľa," povzdychol som si, pričom som si pred ňu kľakol na koleno.
"Nejdeš ju práve požiadať o ruku, však?" nadvihol prekvapene obočím Louis a Oliver v tom podvihla tvár.
"Sklapni Tomlinson a neruš môj prejav," zavrčal som na neho.
"Tak toto bude niečo vážne," zasmial sa Zayn.
"Harry, čo to robíš?" zamračila sa na mňa Oliver, kým ja som si nervózne trel dlane.
"To, čo som mal urobiť už dávno," nadýchol som sa.
"On to naozaj urobí!" vypleštil oči Louis.
"Bro, od dnešného dňa už nebudeš jediný zasnúbený v našej rodine," pobúchal Liam po ramene Zayna, ktorý sa zatváril sklamane.
"Ja som vám to vravel už dávno, že sa nám Hazza zamiloval," povzdychol si.
"Netrepte konečne už hlúposti a buďte ticho!" zahriakol som ich a potom som celú svoju pozornosť venoval človeku, ktorému som sa hodlal poďakovať za všetko, čo pre mňa a moju rodinu robí.
"Oliver, ja..." nadýchol som sa, no v tom mi zavibroval mobil.
"Zdvihni to," zasmiala sa.
"Nie, ja to musím..."
"Harry, to je Bea," skočil mi do reči Niall, ktorý sa po môj mobil nahol a ja som na neho prekvapene pozrel. To dievča sa mi neozvalo už skoro dva mesiace.
"Hovorím ti, aby si to zdvihol," nabádala ma Oliver a mne neostávalo nič iné ako si môj predslov nechať na neskôr.
"Bea, to je ale prekvapenie," ozval som sa hneď ako som zodvihol.
"Ty si na mňa nezabudol?" opýtala sa ma a jej hlas sa kúsok zachvel.
"Čo si o mne myslíš?" dotknuto som odvetil a dodal: "Som práve s chalanmi, pozdravujú ťa."
"Ďakujem," povzdychla si a ostala ticho. Zamračene som sa pozrel na chalanov, ktorí sa s Oliver na mňa dívali s očakávaním, prečo mi volá.
"Tak ako to ide Bea? Čo tvoji rodičia ako to zvládajú? Čo ty?" začal som konverzáciu, keďže sa ona moc nechytala.
"Stále je to príliš čerstvé a..." zasekla sa.
"Ak o tom nechceš hovoriť, nemusíme."
"Nie, to je v pohode."
"Ak by ste potrebovali s niečím pomôcť alebo..."
"Som v Londýne Harry," vyhŕklo zrazu z nej skôr ako som stihol dopovedať a ja som prekvapene podvihol obočím.
"Tak to je..." zamyslel som sa a dodal: "Naozaj dobrá správa. Rád ťa znova uvidím," odpovedal som neisto a pohľadom inštinktívne prešiel na Oliver, ktorá ma pozorne sledovala.
"Naozaj?" opýtala sa a z jej hlasu som zacítil nadšenie.
"Pravdaže," prikývol som.
"Kde sa práve nachádzaš? Prídem po teba a vezmem ťa na obed," navrhol som.
"No pravdou je, že som iba pred chvíľkou vystúpila z lietadla a s..."
"Tak sa odtiaľ ani nepohni, okamžite idem po teba."
"Ale..."
"A s ubytovaním si nerob starosti. Môžeš bývať u mňa."
"Ale Harry to nemusíš."
"Ja viem," pousmial som sa a zodvihol sa z gauča.
"Do hodinky som tam," dodal som a zložil.
"Čo je?" pozrel som sa na ostatných, keď na mňa nemo hľadeli.
"Ty si si ju práve naozaj nasťahoval domov bez toho, aby si vedel, na čo prišla?!" nechápavo na mňa hľadel Niall.
"A? Poznám ju a viem, že je to dobré dievča. A práve si prechádza ťažkým obdobím."
"Ty si uvedomuješ, že je aj napriek tomu cudzia?" zapojil sa do toho aj Zayn.
"Bývala aj u Liama a všetko bolo v poriadku," nechápal som, prečo sú z toho takí vykoľajení.
"No u mňa bývala iba na pár dní," pripomenul.
"Nič na tom nemení fakt, že bolo všetko v poriadku."
"Stávať sa lepším človekom neznamená otvoriť dvere každému cudzincovi Harry," pozrel sa na mňa Louis.
"Aj Oliver bola cudzia, keď prišla," ukázal som na ňu a ona sa v tej chvíli zatvárila naozaj zvláštne.
"Nemôžeš porovnávať Beu s Liv," pokrútil hlavou Niall.
"Je to môj dom. A je len na mne, koho si do neho pustím a koho nie," odbočil som od témy, pretože som vedel, že Niall má pravdu. Oliver nemôžem s nikým porovnávať, pretože nikto nie je ako ona. Nikto nie je tak láskavý, ohľaduplný, dobrosrdečný ako moja Oliver.
Na letisko som dorazil do hodiny a pol. Auto som zaparkoval čo najbližšie k hlavnej bráne a vybral som sa dnu. Stačilo však prekročiť prach dverí a ľudia ma začali spoznávať a mne trvalo naozaj dlho, kým som sa okolo nich dokázal dostať k ochrankárom, ktorých som poprosil o pomoc. Našťastie, keď zistili, kto som, ochotne mi pomohli.
"Bea?" ozval som sa neisto, keď som pred sebou zbadal dievča, ktoré sa na ňu zozadu podobalo.
"Harry," povzdychla moje meno a na tvári sa jej objavil sladký úsmev v sekunde, keď sa ku mne otočila.
"To máš so sebou nejako veľa batožiny na to, že si priletela sama," poškrabal som sa za hlavu.
"V podstate som neprišla sama," odvetila nervózne a odstúpila o krok.
"Ahoj. Som Lucy," pristúpilo ku mne neznáme dievča, ktoré pred chvíľou sedelo na lavičke s hlavou opretou o kufor.
"Nepovedala si, že si prišla s kamarátkou," zamračene som sa na ňu pozrel, pretože to menilo situáciu.
"Lucy je moja sesternica," usmiala sa a ja som sa naozaj snažil tváriť, že som v pohode. No pri pomyslení, že v mojom dome budú pobehovať miesto jedného, v podstate neznámeho dievčaťa, dve, ma nenechávalo v pokoji.
"Ou, asi si mu to mala povedať zlato," zamračila sa Lucy, keď si všimla môj výraz.
"Harry ja... mrzí ma to... len... nestihla som to... a..." snažila sa vykoktať, no ja som nemohol počúvať ako bola zo mňa v rozpakoch.
"Neospravedlňuj sa. Niečo vymyslíme," silene som sa usmial a pomohol som im s batožinou.
"Pááni, to je kára!" Lucy ostala stáť pred mojím Range Roverom a s nadšením si ho obzerala.
"Prepáč jej to. Ešte v živote nevidela nič tak..."
"Nevadí. Ja som reagoval podobne, keď som ho videl prvýkrát," mávol som rukou a hodil som batožinu do kufra.
"Tak ako dlho sa mienite zdržať?" začal som ich spovedať, aby som sa vedel, čo najlepšie zariadiť.
"Vlastne... ono to je tak, že..." začala Bea, no Lucy jej smelo skočila do reči.
"Toto koktavé nemehlo chce povedať, že sme sa rozhodli využiť tie lístky na vaše turné."
"To naozaj?" prekvapene som pozrel na Beu, ktorá iba mĺkvo prikývla a zahanbene sklopila hlavu.
"Ale to je naozaj skvelé Bea!" dodal som s nadšením, pretože som ju chcel kúsok nakopnúť k tomu, aby nebola tak zakríknutá.
"Vidíš celú dobu som ti hovorila, že bude z toho nadšený," drgla do nej Lucy a ja som naozaj nevedel, čo si o tom dievčati myslieť. Z jednej strany sa mi na nej páčilo to, že sa jej neroztriasli kolená hneď, ako ma zbadala, no z druhej strany to ako sa správala k Bei... bolo naozaj zvláštne. Vedela byť rázna, zatiaľ čo Bea bola pravý opak.
"Myslím, že je to naozaj múdre rozhodnutie," prikývol som.
"Naozaj?" podvihla tvár a neisto sa na mňa pozrela.
"Naozaj. Určite ti to pomôže znova sa postaviť na nohy," odvetil som a inštinktívne som jej chytil ruku, ktorú som jej následne stlačil, aby vedela, že to myslím úprimne. Bolo to zvláštne, no od prvej chvíle, čo som ju spoznal, mal som pud chrániť ju. Možno to bolo kvôli tomu, že ma vlastne ona sama dostala do situácie s Leylou a tak sme spoločne prekonávali tú bolesť z jej odchádzania.
"Gemma! Oliver!" kričal som ich mená, keď sme vstúpili do domu. Po minúte obe vybehli z kuchyne, no následne ostali zarazene stáť.
"Chcem vám predstaviť Lucy. Beu už obidve poznáte," ukázal som na dievča, ktoré si fascinovane s polootvorenými ústami prezeralo každý detail môjho domu.
"Bea," usmiala sa Oliver a silno ju objala. Vďačne som sa na ňu pozrel, pretože týmto gestom jej dala najavo svoju oporu.
"Rada ťa znova vidím," pristúpila ku nej Gemma a pobozkala ju na líce.
"A toto je kto?" ozvala sa zrazu Lucy a pohľadom prešla po Oliver, pričom nadvihla pravé obočie.
"Viem, že Gemma je Harryho sestra ale táto tu..."
"Táto tu má aj meno. Volá sa Olívia," skočila jej do toho Gemma.
"A som spriaznená duša tuto prítomného Harryho Stylesa," pousmiala sa Oliver a urobila niečo, čo ma prekvapilo. Objala ma okolo pása a pritúlila sa ku mne, na čom by nebolo nič zvláštne, keby to neurobila provokačným štýlom.
"Spriaznená duša?" ironicky sa zasmiala.
"Lucy prestaň!" zasiahla už do toho aj Bea, ktorá vyzerala, že sa necíti v jej spoločnosti dvakrát najlepšie.
"Čo keby si našim hosťom ukázala ich izby Gemma?" poprosil som ju pohľadom, na čo chcela niečo povedať, no nakoniec si iba zhlboka povzdychla a prikývla.
"Poďte za mnou," zamrmlala a zamierila si to k schodisku.
"To sa mi práve iba zazdalo alebo si to urobila schválne?" nedalo mi to a opýtal som sa Oliver na rovinu, keď sme ostali sami.
"Samozrejme, že naschvál. Bola arogantná," mykla ramenami a odtiahla sa odo mňa, pričom si sadla na operadlo gauču.
"Naozaj si sa zmenila," pousmial som sa a sadol si na gauč oproti nej.
"Harry?"
"Viem, čo mi chceš povedať," pozrel som sa na ňu.
"Súhlasíš so všetkým, čo povedali chalani," dodal som.
"Nie to nie," pokrútila hlavou.
"Teda, nesúhlasím s nimi vo všetkom," opravila sa a chytila ma za koleno.
"Myslím, že to ako si sa zachoval k Bei bolo šľachetné, no jej kamarátka..."
"Sesternica," skočil som jej do reči.
"Tak sesternica," prikývla na to, že si to bude pamätať.
"Už na prvý pohľad vidieť, že s ňou budú iba samé problémy."
"Odkedy Oliver Adamec súdi ľudí skôr ako ich stihne spoznať?" podvihol som obočím.
"Tu nejde o súdenie, ide o to, čo cítim, keď som v jej blízkosti."
"Pozri viem, že to dievča je prudké a asi s najväčšou pravdepodobnosťou dosť húževnaté a temperamentné. No ani ja som sa neprezentoval ako najlepší spolubývajúci, keď si ma spoznala," snažil som sa ju hájiť, síce som nechápal, od kedy som začal takto zmýšľať.
"To áno. No u teba som aspoň od začiatku mala pocit, že je v tebe niečo výnimočné. A síce si sa choval ako najväčší idiot, z ktorého ti mimochodom ešte dodnes kúsok ostalo, nepripadal si mi ako stratený prípad."
"Daj jej šancu, dobre?" chytil som ju za ruku.
"Jednu jedinú," prikývla.
"A to aj tak iba kvôli tebe," dodala na záver, čím si odo mňa vyslúžila bozk na ruku.
Večera sa niesla v kúsok napätom duchu kvôli nevhodným poznámkam Lucy a o tom, aké je to ťažké byť sesternicou mŕtvemu dievčatku. Oliver s Gemmou miestami až vyskakovali oči z jej správania a Bea to nakoniec nezvládla a odišla od stola uprostred jedenia.
"Smiem?" zaklopal som jej na izbu, keď som odišiel za ňou.
"Ja sa naozaj ospravedlňujem za jej správanie," zúfalo na mňa pozrela a potom okamžite sklopila zrak. Zavrel som za sebou dvere a prisadol si k nej na posteľ, pričom som jej prstom prešiel po brade a zodvihol tvár.
"Neospravedlňuj sa za správanie niekoho iného."
"Ja len..." nadýchla sa a snažila sa udržať slzy.
"Myslela som si, že mi to prospeje mať ju pri sebe. V podstate sme od malička spolu vyrastali a ja som dúfala, že..."
"Že zaplní to prázdne miesto po tvojej sestre," dodal som za ňu a ona iba prikývla, pričom sa schúlila do klbka.
"Lucy nie je zlý človek. Je iba svojská a často krát povie niečo skôr ako začne premýšľať."
"Pozri, ak ide o mňa, môže tu ostať s tebou, do kedy budeš chcieť. No nedovolím, aby si bola kvôli nej uzavretá, smutná alebo deprimovaná."
"Prečo si na mňa taký dobrý?" nechápavo na mňa pozrela, pričom jej očný kontakt so mnou vydržal dlhšie ako osem sekúnd. To bol asi náš nový rekord.
"Možno preto, že mi niekoho pripomínaš," pousmial som sa.
"Vážne?" nadvihla prekvapene obočím a potiahla nosom.
"Oliver," prikývol som.
"To neverím," zasmiala sa medzi slzy.
"To dievča je sebavedomé, samostatné a hlavne..." začala vymenovávať vlastnosti ako na ňu pôsobila.
"Teraz už áno. No keď som ju spoznal, bola úplne iná. A síce rozhodne nebola zakríknutá a hanblivá ako ty, no aj napriek tomu potrebovala niekoho, kto ju usmerní, kto jej ukáže, kto v skutočnosti je. Potrebovala niekoho, kto ju bude chrániť, kto bude pri nej stáť v každej situácií a kto jej podá pomocnú ruku zakaždým, keď to bude potrebovať."
"Olívia má šťastie, že ťa má," zasnene sa usmiala.
"To ja mám šťastie, že mám ju," opravil som ju.
"Ako to?"
"Ja som ju síce zmenil, no ona urobila niečo oveľa viac. Zmenila môj život. Prevrátila mi ho na ruby a ukázala mi, v akých, teraz prepáč za výraz, sračkách som sa brodil. Dala mi šancu na nový začiatok, ukázala mi správny smer a vďaka nej som znova našiel sám seba."
S Beou som sa rozprával ešte ďalšiu pol hodinu a potom som ju nechal oddýchnuť si. To dievča malo za sebou náročný deň a ja som potreboval tiež kúsok vypnúť. Napustil som si plnú vaňu, do ktorej som sa následne ponoril a všade naokolo som pozapaľoval vonné sviečky.
"Ježiši Harold, to sa nevieš zamknúť?!" ozval sa hlas Oliver vo chvíli, keď som započul ako mi niekto vtrhol do kúpeľne. Podvihol som tvár a jedným okom som na ňu pozrel.
"Som doma. Prečo by som to robil?"
"Pretože máš plný dom hostí," pripomenula mi.
"Nikto sa nechodí umývať tak neskoro."
"Ako vidíš ja áno," ukázala na osušku, ktorú mala prevesenú cez rameno.
"Chceš použiť sprchu?" ukázal som na sprchovací kút.
"Rada by som," prikývla.
"V pohode môžeš. Mne to vadiť nebude," pousmial som sa a znova si urobil pohodlie, pričom som relaxačne zatvoril oči.
"Nebudem sa pred tebou sprchovať."
"Ja sa pozerať nebudem Oliver," povzdychol som si a začal si pohmkávať melódiu jednej piesne, ktorú som ráno počul v rádiu.
"Budeš tu ešte dlho?" opýtala sa.
"Hodinku? Hodinku a pol?"
"Harold!" zakňučala ako malé psíča.
"Čo je?" nadvihol som znova hlavu a pozrel sa na ňu.
"Ja chcem do sprchy," zafrflala.
"Veď ti vravím, že môžeš," nechápavo som pokrútil hlavou.
"Alebo sa môžeš pridať ku mne," dodal som s úsmevom, pretože ten nápad sa mi naozaj páčil.
"Tebe naozaj šibe však?!"
"Prečo? Vaňa je dosť veľká," zatváril som sa ako neviniatko.
"Otoč sa!" zrazu mi rozkázala.
"Ja chcem byť otočený takto," odvetil som a urobil si znova pohodlie, pričom som sa natočil smerom, kde stála.
"Práve sa idem vyzliekať," nadvihla obočím pričom čakala, že zmením názor.
"A? Už som ťa videl v tom sexy čipkovanom prádelku," usmial som sa.
"Môžeš už na to prosím ťa zabudnúť?"
"Počkaj porozmýšľam... hmmm nie," pokrútil som hlavou, na čo som si zaslúžil, že mi svoje tričko, ktoré si práve vyzliekla hodila presne do hlavy.
"Ďakujem," usmial som sa, celé ho namočil a vopchal ho pod hlavu miesto vankúša. Oliver ešte niečo zamrmlala, prešla okolo vane a zamierila si to do sprchového kúta, ktorý bol na druhom rohu kúpeľne.
"To sa zvyčajne sprchuješ v spodnom prádle?!" zakričal som na ňu, aby ma počula cez prúd vody.
"Myslela som si, že si otočený chrbtom!" skríkla po mne.
"To aj som. No mám pred sebou zrkadlo," pobavene som sa zasmial, na čo po mne hodila aj svoj šampón, ktorý mi čľupol rovno do vody.
"Aspoň nemusím míňať svoj," šepol som pre seba a začal si umývať vlasy.
Z kúpeľne sme sa dostali v rovnakom čase a na chodbe sme sa zrazili s Lucy, ktorá na nás ostala zarazene pozerať.
"Vyrušila som pri niečom?" pohľadom prešla najprv po Oliver, ktorá mala na sebe iba moje tričko, ktoré som jej naposledy dal, aby jej pripomínalo mňa. Potom pohľadom prešla na mňa a pozorne si ma prezrela.
"Asi jej donesiem vreckovky," šepla Oliver, čím ma pobavila.
"Čo?" nadýchla sa Lucy a konečne sa pozrela aj niekam inam, ako na moju hruď.
"Nechaj tak, Oliver. Nie každému sa naskytne pohľad na polonahého Stylesa," pobavene som pokrútil hlavou.
"Čo? Nie, prepáčte ja... nechcela... už pôjdem," Lucy začala koktať a konečne, po celom dni, sa mi zdala kúsok vykoľajená a v rozpakoch.
"Ak máš namierené do kúpeľne, ten neporiadok si nevšímaj. Oliver sa kúsok vymkla kontrole," zavtipkoval som.
"No dovoľ? Neviem, kto ostriekal celú stenu!" nahrala mi do kariet Oliver a Lucy pri tejto dvojzmyselnej poznámke na nás vypleštila oči.
"Neprovokuj, pretože ti len ukážem, čo všetko urobím so stenou v tvojej izbe," otočil som sa k nej a privinul si ju bližšie, pričom som si zahryzol do spodnej pery.
"Tak už poď, aby som nečakala večne," potiahla ma za ruku a doslova so mnou vtrhla do svojej izby. Vo chvíli, kedy sme za sebou zabuchli dvere, obaja sme sa rozosmiali.
"Toto bola z vaše strany čistá provokácia, pán Styles," pozrela na mňa prísne.
"A vy ste ju dokonale zaklincovali do konca slečna Adamec," pousmial som sa a spoločne sme sa vybrali do jej postele.



A/N: ďakujeme krásne za komentáre :)
Nika ver mi, ak by nejaké bolo, pozrela by som si ho s radosťou tiež :) hej no, majú sa radi čo ti poviem :D niekedy príliš a niekedy ešte viac
Mrs.Tomlinson Harry je tak veľké dieťa a aj keď sa hnevá alebo je nahnevaný, maznanie stále zvíťazí :D

V nasledujúcej kapitole Keď si tu, je to ľahšie si Harry s Liv budú užívať posledné spoločné chvíle pred koncertmi. Lucy bude naďalej vyrývať a chalani sa budú chcieť rozlúčiť pred koncertmi.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Victoria Eleanor Drake Demonica Wicca Victoria Eleanor Drake Demonica Wicca | Web | 25. října 2017 v 20:20 | Reagovat

Luxusní

2 Nika Nika | 25. října 2017 v 22:54 | Reagovat

:D :D :D :D som sa nevedela prestat smiat :D :D ti dvaja su naozaj pekne zohrati... chudak dievca takto ju obalamutit :D :D tak jej treba ;)
Som zvedava, co sa nakoniec z tej Lucy vykluje...
Perfektna kapitola :D tesim sa na pokracovanie :D

3 Nika Nika | 4. listopadu 2017 v 11:45 | Reagovat

Kedy bude dalsia kapitola??? :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama